Jurzyca: Podporujeme Kövesiovú za hlavnú europrokurátoku

Poslanec Eugen Jurzyca počas tlačovej konferencie strany SaS v rámci predstavenia kandidátov na poslancov do májových volieb do Európskeho parlamentu [TASR/Pavol Zachar]

Záujem EÚ o situáciu po vražde Jána Kuciaka hodnotí pozitívne. „Myslím, že aj v budúcnosti si podobné situácie, ktoré sami vyriešiť nevieme, budú vyžadovať zásah zvonku,“ hovorí kandidát na europoslanca za SaS EUGEN JURZYCA.

Eugen Jurzyca je lídrom kandidátky strany Sloboda a solidarity vo voľbách do Európskeho parlamentu. Momentálne je poslancom NR SR (SaS). Vo vláde Ivety Radičovej (2010-2012) bol ministrom školstva (vtedy za SDKÚ-DS). 

Zverejňujeme časť rozhovoru, celý si ho môžete vypočuť ako podcast: EURACTIV Podcast | Jurzyca: Súčasné nastavenie eurofondov rozbíja morálku aj právny štát

 

Strana SaS k voľbám vydala „Hodnotový kompas do Európskeho parlamentu“. V úvode píšete, že Únia je pre Slovensko „garantom politickej slobody“. Ako presne to myslíte?

Z dávnejšej aj novšej histórie vidíme, že v prípade obmedzenia slobody v niektorých krajinách, Únia vytvára tlak k eliminácii obmedzení a pomáha udržiavať slobodu v celej Únii.

Minulý rok sa európske inštitúcie zaujímali o Slovensko v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Z Európskeho parlamentu tu boli viaceré delegácie. Je to želateľný nástroj záujmu Únie o členské krajiny?

Je, ide však o mieru. Prípad Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bol skutočne cez čiaru a ukázal, že sami si pomôcť nevieme. Záujem Únie hodnotím pozitívne a myslím, že aj v budúcnosti si podobné situácie, ktoré sami vyriešiť nevieme, budú vyžadovať zásah zvonku.

V Európskej únii aktuálne prebieha diskusia o spôsoboch, ktorými môžeme garantovať princípy právneho štátu. SaS v hodnotovom kompase píše, že európske hodnoty v musíme rešpektovať, ale zdôrazňujete, že k členským štátom musíme mať jeden meter. Kroky inštitúcií by podľa vás nemali slúžiť na „kritiku legitímnych politík, napríklad v oblasti migrácie“. Tento argument používa Viktor Orbán, ktorý postup Európskej komisie vydáva za pomstu za migračnú politiku. Myslíte si, že je to relevantný argument?

Neviem, či ide o pomstu za migračnú politiku. Správa pani Sargentiniovej sa zameriava na oblasti, kde si aj my myslíme, že Maďarsko nepostupuje správne. Orbán riadi krajinu pomocou oligarchov a to je problém pre demokraciu aj pre právny štát. Na druhej strane, správa Maďarsku vyčíta aj nízke dôchodky a nízku podporu v nezamestnanosti. Riešenia v týchto oblastiach Únia musí nechať na členské štáty. Harmonizácia sociálnej politiky poškodí nielen členské štáty, ale celú Úniu. Sú oblasti, kde si štáty vedia poradiť samé, a do ktorých by Únia nemala zasahovať. Správa bola zmiešaninou správnych aj nesprávnych postrehov.

Myslíte si, že Komisia bola voči Poľsku nespravodlivejšia, ako voči Maďarsku?

Myslím si, že Poľsko bolo otvorenejšie. Mnoho vecí sa podarilo vyriešiť, naopak Maďarsko bolo tvrdohlavé. Nečudujem sa Európskej ľudovej strane, že Fideszu pozastavila členstvo.

Píšete, že by sa v takýchto prípadoch malo rozhodovať na základe odborných a nezávislých analýz. Znamená to, že SaS je pripravená podporiť návrhy volajúce po zabezpečení rovného posudzovania všetkých krajín na pravidelnej báze nezávislým panelom expertov, napríklad bývalých ústavných sudcov?

Určite si to viem predstaviť. Tento princíp je silný aj v našom programe, osobitne pri nezodpovednom hospodárení. V našom manifeste máme doslovne popísané, ako by mal celý proces vyzerať, od slovnej intervencie, cez stratu práv, až po odstrihnutie od finančnej pomoci.

Dnes je na stole návrh, ktorý hovorí, že v prípade, kedy bude štát zlyhávať v dodržiavaní základných princípov právneho štátu, mala by existovať možnosť v zrýchlenom procese zmraziť vyplácanie európskych prostriedkov. Vo vašom manifeste je tento sankčný mechanizmus uvedený pri nedodržiavaní rozpočtových pravidiel. Viete si to predstaviť pri právnom štáte?

Považujeme to za krajnú možnosť, pred ktorou by mala prísť peňažná pokuta. Eurofondy znamenajú celú jednu kapitolu vzájomných vzťahov a ich zmrazenie by mohlo mať pre členský štát vážnejšie následky ako jednoduchá pokuta. Kým sa dostaneme ku krajným riešeniam, musíme vyčerpať všetky ostatné možnosti.

V hodnotovom kompase aj v manifeste sa dotýkate legitimity Únie. Väčšiu demokratickú legitimitu majú podľa vás národné štáty, píšete aj že „demokratická legitimita európskych inštitúcií pochádza výlučne od členských štátov.“ Platí to aj o Európskom parlamente, kde ľudia priamo volia svojich zástupov?

Zatiaľ ich volia občania členských štátov. Kľúčová legitimita pochádza od členských štátov a ich občanov.

V EÚ sa tvorí Európska prokuratúra. Vy ste v manifeste ešte v roku 2017 písali, že namiesto prokuratúry stačí posilnenie OLAFu. Dnes sa k Európskej prokuratúre staviate pozitívne a oceňujete, že vzniká na báze dobrovoľnej spolupráce. Došlo u vás k posunu premýšľaní v tejto veci?

Došlo k posunu vo vývoji, čo následne vyvolalo našu reakciu. Ukázalo sa, že Európsky prokurátor má podporu väčšiny členských štátov, predtým to tak nebolo. Vzhľadom na to, že došlo k tomuto posunu, dnes podporujeme existenciu Úradu prokurátora.

Pri nominácii na pozíciu šéfa alebo šéfky Úradu prokurátora prebieha spor medzi Parlamentom a členskými štátmi. Parlament chce za šéfku Lauru Kövesiovú, zatiaľ čo Rada podporuje francúzskeho kandidáta. Ako to vnímate?

Sme za nomináciu Laury Kövesiovej. Má skúsenosti z krajín, kde je korupcia veľmi rozšírená a tiež veľké úspechy, čo naznačuje, že je pripravená odborne aj morálne. Bola by škoda takýchto kandidátov stratiť. Jednoznačne stojíme za ňou.

V manifeste píšete, že eurofondy by mali spĺňať princíp hodnoty za peniaze pre európskych občanov. Prečo sa to dnes podľa vás nedeje a ako to zabezpečiť?

Nedeje sa to v dôsledku chýb na strane členských štátov. Rezervy však sú aj na strane Únie, čo hovorí aj Európsky dvor audítorov, ktorý vo svojich správach tvrdí, že tento princíp sa nedodržiava. Často sa merajú výstupy namiesto výsledkov. Napríklad vzdelávací kurz financovaný z eurofondov sa vyhodnotí podľa počtu účastníkov, nie podľa výsledku. Získali účastníci lepšie zamestnanie? Zvýšili sa im platy? Nemusia to ani byť ekonomické ukazovatele, môže ísť o akési otestovanie účastníkov, pri ktorom zistíme, že sa niečo naučili. Účasť je iba výstup, nie výsledok. V takejto situácii hrozí, že sa vyberú od daňových poplatníkov peniaze, za tieto peniaze sa zaplatia úradníci, ktorí projekt pripravia, zaplatia sa politici, ktorí rozhodujú, zaplatia sa firmy, ktoré kurz zabezpečia, zaplatia sa hotely pre účastníkov, niekedy peniaze dostanú aj samotní účastníci. Keďže meriame iba výstup, daňový poplatník, ktorý to všetko platil napokon nezískal nič. Chcel lepšie platených ľudí, ale my nevieme povedať, či to tak skutočne je.

Tento spôsob vyhodnocovania výsledkov je vec slovenského nastavenia alebo európske legislatívy?

Je to problém oboch strán. Na strane slovenskej vlády na to pri vzdelávacích kurzoch upozorňoval NKÚ. Už zadanie eurofondov je ale nastavené týmto systémom. Ukazovatele monitoringu projektov sú založené na výstupoch, nie výsledkoch. To je problém na strane Európskej únie. V prípade zvolenia budem v tejto veci veľmi tlačiť. Keď 13 miliárd eur položíte na zem a poviete „ľudia, podeľte sa“, dôsledky budú z morálneho hľadiska katastrofálne. Kritériá musia obsahovať výsledky, inak je súťaž o peniaze brutálna. Aj ľudia v Dunajskej Strede a v Svidníku by mali vidieť výsledky. Toto nastavenie rozbíja morálku aj právny štát.

Preferujete, aby eurofondy financovali iba verejné projekty. Český premiér Andrej Babiš hovorí, že peniaze chce iba na tvrdé infraštruktúrne projekty, ako on hovorí „na betón“. Stotožňujete sa s tým?

Chceme peniaze tam, kde sú jasné, merateľné výsledky. V našom programe to nie sú iba infraštruktúrne projekty, ale podpora štyroch základných slobôd, ktoré v Európskej únii máme. Sú tam spomenuté aj ďalšie body. Signál je však jasný. Peniaze by mali ísť tam, kde môžeme kontrolovať výsledky.

Akým ďalším témam by ste sa chceli v Európskom parlamente venovať, prípadne v akých výboroch by ste chceli pôsobiť?

Prvý by bol výbor pre kontrolu rozpočtu. Ďalej by som rád pôsobil vo výbore pre hospodárske a menové veci. Veľkú časť nášho manifestu sme venovali fungovaniu Európskej centrálnej banky. Nepáči sa nám, že financuje zadlžené krajiny, čo ale neznamená, že sme proti solidarite. Pokiaľ bude v Taliansku zemetrasenie, radi pomôžeme. Nie sme ani proti investíciám s návratnosťou. Ak sa ukážu v zahraničí potenciálne projekty, poďme investovať. Sme však proti tomu, aby Slovensko financovalo dlhy nezodpovedne hospodáriacich štátov.

V manifeste do veľkej šírky popisujete krízu v eurozóne aj nástroje a kroky, ktoré sa prijali. Vy sa k nim do veľkej miery staviate skepticky. Stále platí, že Grécko by malo vystúpiť z eurozóny?

Nie, neplatí to. Na úvod som povedal, že Grécko je hriešnik, pre hriešnikov máme v manifeste popísaný postup, ako by sme s nimi mali zaobchádzať. Poslednou možnosťou je odstrihnúť ich od finančných prostriedkov. Nie je dôvod, aby Grécko bolo z eurozóny vyradené, pretože by si mohlo euro unilaterálne ponechať. Euro používajú aj krajiny, ktoré nie sú členom Únie. Podobne aj dolár používajú krajiny, ktoré nie sú členmi Spojených štátov.

Strana SaS sa kriticky stavala k Európskemu stabilizačnému mechanizmu (ESM), takzvanému trvalému eurovalu. Z manifestu vyplýva, že podobný postoj máte aj v súčasnosti. Rozlišujete výsledky eurovalu v Grécku a napríklad v Portugalsku a Írsku, ktorým sa podarilo z problémov dostať a darí sa im dobre?

Rozlišujeme výsledky, ale aj situáciu, v ktorej pôvodne boli. Gréci boli vo výrazne horšej situácii ako Íri aj Portugalci, preto sa nemohol dostaviť rovnaký výsledok. V časoch krízy bolo rozliate mlieko a my sme na situáciu reagovali. Dnes nám ide o to, aby sa mlieko nerozlialo v budúcnosti. Horším časom sa vyhneme nízkymi dlhmi, nie objemnými fondmi. Dnes musíme vymáhať znižovanie dlhov v štátoch s veľkými dlhmi, nie zväčšovaním fondov. Únia tvrdí, že dokáže ubrániť fondy proti zneužívaniu a zlým investíciám. Ak je to tak, potom má určite aj politickú silu prinútiť štáty, aby si znížili dlhy. Ak takúto silu nemá, potom ani nedokáže fondy brániť proti zneužívaniu.

Podľa vás by Európsky stabilizačný mechanizmus nemal existovať?

Nie. Mal by existovať tlak na dodržiavanie Paktu stability a rastu a tlak na zníženie dlhov a menšie deficity. V Únii sú krajiny, ktoré už 60 rokov nemali vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.

V manifeste píšete, že ESM je v rozpore s článkom 125 zmluvy o fungovaní EÚ. Súdny dvor EÚ ale konštatoval, že to tak nie je.

Náš názor je v manifeste.

V manifeste venujete veľa času úvahám o kompetenciách, ktoré by Únia mala vrátiť členským štátom alebo naopak tým, ktoré by sa mali posilniť. Jednou z oblastí, v ktorých je dnes Únia aktívna, a kde si predstavujete odovzdanie právomocí naspäť členským štátom, je environmentálna politika, s výnimkou cezhraničných aspektov. Ktoré veci by Únia v otázkach životného prostredia nemala riešiť? Týka sa to klimatickej politiky?

Klimatická politika má cezhraničný aspekt, tam by právomoci mali ostať v Únii. Existujú však lokálne environmentálne problémy, ktoré cezhraničný aspekt nemajú, a ktoré si členské štáty dokážu riešiť sami.

Má znečistenie ovzdušia cezhraničný aspekt?

Áno, pokiaľ nie je spôsobené používaním zlého paliva v obciach a nemá iba lokálny dopad. Veľké znečistenia ovzdušia jednoznačne má cezhraničný aspekt.

Témou, ktorej sa venovali aj ľudia z SaS bolo znečistenie okolo hornonitrianskych baní. Mala by toto riešiť Únia?

Únia stále podporuje využívanie týchto palív. Toto vieme vyriešiť aj na domácej úrovni.

Čo napríklad odpadové hospodárstvo? Členské štáty alebo Únia?

Toto je šedá zóna. V minulosti nám tu výrazne pomáhali eurofondy, v budúcnosti si však viem predstaviť, že to budeme vedieť riešiť aj doma.

Výrub lesov?

Výrub lesov môže mať aj cezhraničný vplyv. Záleží od kontextu.

Veľkou témou takmer každých volieb sú kultúrno-etické otázky. Slovenská Národná rada nedávno prijala uznesenie, ktoré odmietlo Istanbulský dohovor, hoci právna sila uznesenia je sporná. SaS hlasovala proti. Myslíte si, že Slovensko by malo Istanbulský dohovor prijať?

Strana SaS hlasovala proti uzneseniu. To je aj môj názor.

Mala by sa k nemu pripojiť Únia ako taká?

Nemal by som s takým niečím problém.

Na Slovensku sa dlho riešila dvojitá kvalita potravín. Ako vnímate európsku reakciu? Bola dostatočná alebo to zaváňa prílišnou reguláciou?

Jedno aj druhé. Prílišná regulácia hrozí, pretože výsledok európskej reakcie je, že niektorí sťažovatelia zrejme nebudú spokojní. Nepochybne nemôžeme používať dvojaký meter. Ak sa v rovnakom obale, používajú rozdielne výrobky je to zlé. Na druhej strane musíme do úvahy brať, že v rozdielnych štátoch, môžu mať spotrebitelia rozdielne preferencie. Spotrebiteľ si možno žiada iný výrobok, čo neznamená, že bude menej kvalitný. Bude jednoducho iný. Tento faktor by sme nemali v diskusii ignorovať.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner