Šimečka: Kľúčové bude po kríze zlepiť základné piliere EÚ opäť dohromady

Europoslanec Michal Šimečka (PS, Renew) [Európsky parlament/Philippe BUISSIN]

Bude treba nastaviť plán, ako koordinovane vrátiť voľný pohyb osôb, tovaru a služieb do stavu spred vypuknutia pandémie, hovorí europoslanec MICHAL ŠIMEČKA (PS, Renew).

V rozhovore sa dočítate:

  • aké ponaučenie si má Únia z krízy zobrať,
  • či bolo správne zavrieť vnútorné hranice v EÚ,
  • či prežije Európska zelená dohoda,
  • či sa dá európsky rozpočet vyrokovať online,
  • a čo hrozí v Poľsku a v Maďarsku.

Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast:

Zmení sa EÚ pod vplyvom pandémie?

Rozhodne sa v najbližších týždňoch. Je veľký dopyt po tom, aby bola EÚ schopná v takejto masívnej kríze konať aj v oblastiach, kde dnes nemá právomoci – v zdravotníctve a v krízovom manažmente. Otázka je, či budeme schopní na tento dopyt odpovedať. Ponaučenie napríklad je, že nemôžeme byť ako jednotný trh závislí v kľúčovom zdravotníckom materiáli na Číne. Potrebujeme posilniť suverenitu EÚ, musíme mať vlastné strategické rezervy zdravotníckeho materiálu, zásoby antivirotík a liekov, ale aj napríklad prepravné kapacity. Mala by tiež existovať možnosť prerozdeľovania pacientov po členských štátoch, ktoré v danom momente majú voľné kapacity. Bohužiaľ ale hrozí, že prevládnu nacionalistické tendencie a Európa si vezme opačné ponaučenie: že treba posilniť národné štáty na úkor EÚ, a uzavrieť sa do seba, lebo nakoniec to budú aj tak iba národné vlády, ktoré občanov ochránia. Myslím si, že je to nesprávny záver.

Vidíme, že základné pravidlá európskej integrácie, napríklad fiškálne pravidlá alebo Schengen, pri ktorých trvalo roky kým sa vyrokovali, presadili a zaviedli, prestávajú platiť prakticky z týždňa na týždeň. Malo by nás to znepokojovať, alebo by sme mali byť radi za takúto flexibilitu Únie?

Skôr je to dobrý znak, že sme boli schopní sa adaptovať na situáciu. Týka sa to aj pravidiel o štátnej pomoci aj spôsobu, akým sa uzatvárali hranice vo vnútri Schengenu. Štáty majú možnosť suspendovať schengenský režim a zaviesť kontroly. Európskej komisii sa v rámci tejto výnimočnej situácie darí vyjednať napríklad zelené pruhy, ktoré umožňujú relatívne plynulé zásobovanie potravinami a zachováva základné funkcie jednotného trhu. Áno, pravidlá sa rýchlo opustili, ale dialo sa to v posledných dňoch už v koordinovanom režime. Čo sa týka fiškálnych pravidiel a toho, že upustíme od fiškálnej disciplíny, jednak si to vynútila situácia a jednak to predznamenáva koniec paradigmy fiškálnych škrtov, ktorá prevládla po ekonomickej a dlhovej kríze.

Bolo zatvorenie vnútorných hraníc nevyhnutné opatrenie?

Bolo to do veľkej miery logické a legitímne opatrenie. Malo a mohlo sa diať koordinovanejšie, čo sa týka vnútroeurópskych hraníc, s tým, že treba ponechať zelené pruhy a prihliadnuť na ľudí, ktorí pracujú a žijú v prihraničných oblastiach. Rovnako bolo správne uzatvoriť vonkajšie európske hranice. To možno mohlo prísť aj skôr. Kľúčové bude tieto základné piliere európskeho projektu – ako jednotný trh a voľný pohyb osôb, tovaru a služieb – časom opäť zlepiť dohromady. Tu zohrá dôležitú úlohu Európska komisia a Európsky parlament. Bude treba nastaviť plán, ako sa postupne a koordinovane vrátiť k stavu pred vypuknutím pandémie.

Kto je dnes v súčasnej situácii hýbateľom v EÚ? Je to Komisia alebo členské štáty?

Od začiatku sú to členské štáty. V priamom boji s pandémiou majú Európska komisia a Európsky parlament minimálne právomoci. Je však množstvo opatrení, ktoré Európska komisia a Parlament v posledných dvoch týždňoch prijali a možno nie sú až také viditeľné. Ide napríklad o presmerovanie eurofondov, repatriácia ľudí a mnohé urgentné legislatívne zmeny. Jedným z najdôležitejších úspechov je ukončenie reštrikcií na export zdravotníckeho materiálu na jednotnom trhu. Darí sa jej realizovať aj spoločné obstarávanie respirátorov, ochranných odevov a rúšok. Kontrakty sa už podpisujú. Parlament minulý týždeň schvaľoval presunutie 37 miliárd na pomoc v zdravotníctve a malým podnikom, Slovensko z toho bude mať  2,5 miliardy. Robíme na diaľku, nie je to ideálne, napríklad si neviem predstaviť, ako sa dá vyrokovať Viacročný finančný rámec (európsky rozpočet, MFF) medzi premiérmi online. Tam sú naozaj dôležité bilaterálne rokovania.

Aktivity EÚ v boji proti pandémii COVID-19 (INFOGRAFIKA)

Únia v reakcii na pandémiu upravuje svoje pravidlá vo viacerých oblastiach, mobilizuje pomoc z európskeho rozpočtu, robí opatrenia v menovej politike a koordinuje ochranné kroky. Pozrite si prehľad.

Problémy s právnym štátom v Únii sa akoby počas pandémie prehlbovali. V Maďarsku získala vláda bezprecedentnú moc. Aký veľký je to problém pre Úniu?

Je to obrovský problém. Orbánov režim prekročil rubikon. Má neobmedzenú moc, a to aj časovo. Prichádzajú aj nové návrhy, napríklad obmedzenie právomoci starostom a primátorom a chce ich podriadiť nejakému vládnemu výboru. Po nedávnych komunálnych voľbách je tam veľa opozičných primátorov a starostov, vrátane primátora Budapešti. To len ukazuje, akou dokonalou zámienkou je kríza pre politikov, ktorí si chcú uzurpovať moc. Zdá sa, že Viktor Orbán do toho ide naplno.

Zazneli kritické hlasy z Parlamentu, Komisie. Trinásť členských štátov – Slovensko medzi nimi nebolo – vydalo veľmi ostré spoločné vyhlásenie k Maďarsku. Kľúčový bude postoj EPP a špeciálne nemeckej CDU. Tlak ale rastie a čoraz viac voličov v Nemecku či Holandsku prestáva rozumieť tomu, prečo by mali v čase recesie zo svojich daní a európskeho rozpočtu dotovať diktátorov.

Na druhej strane, kým sme v situácii, že v EÚ umierajú desaťtisíce ľudí a pred nami je perspektíva 10 % hospodárskeho prepadu, nevidím politickú energiu na nejaké okamžité a radikálne kroky EÚ voči Maďarsku. Až akútna hrozba pominie, budeme mať rovnaké nástroje, ktoré sme mali aj pred krízou: od článku 7 cez žaloby na súdnom dvore až po naviazanie eurofondov na princípy právneho štátu, čo samozrejme Orbán okamžite zneužije na svoju propagandu. Bohužiaľ je reálne riziko, že za pár mesiacov už pre maďarskú demokraciu nebude cesty späť.

Podobná situácia asi platí pre Poľsko. Aký sa vyvíja stav v tejto krajine?  

V Poľsku rastie obava, že vládna strana PiS môže koronakrízu zneužiť v prezidentských voľbách, ktoré sa mali konať v máji. V Poľsku sa donedávna viedla tvrdá a relatívne vyrovnaná kampaň medzi Andrejom Dudom, kandidátom PiS, a hlavou kandidátkou opozície Malgorzatou Kidawou-Blonskou. Teraz Duda získava ohromný náskok, lebo sme v situácii, kedy je ako prezident neustále vo verejnoprávnych médiách, ktoré sú mimoriadne naklonené vládnej strane. Otázkou je, či je vôbec možné zorganizovať slobodné a férové voľby, keďže opoziční kandidáti de facto nemôžu viesť kampaň. A či je vôbec možné usporiadať voľby, ktoré zároveň neohrozia zdravie voličov alebo členov volebných komisií. Ak do toho poľská vláda pôjde, tak to bude naozaj neférová súťaž. Ak bude mať PiS opätovne aj prezidenta tak jej už nič nebráni v kompletnom ovládnutí súdneho systému, čo potenciálne môže znamenať koniec nezávislosti súdnictva v Poľsku.

Edit Zgut: Orbánova vláda sa snaží o ďalšie posilnenie moci

Viktor Orbán sa snaží využiť pandémiu koronavírusu na ďalšie posilnenie moci, tvrdí politologička Edit Zgut. Režimu spája súčasnú krízu s „nelegálnou migráciou“ a pomáha legitimizovať krajne pravicové názory.

Hovoríte, že politická energia smeruje k zmierňovaniu dopadov, do akej miery sa to môže dotknúť aj Európskej zelenej dohody (European Green Deal)? Počúvame hlasy z viacerých krajín, že by Únia mala celý tento plán opustiť a smerovať všetky zdroje len do zmierňovania pandémie. 

Bude to ostrý politický boj. Z Česka, Poľska ale aj z konzervatívneho spektra Európskeho parlamentu počúvame – Dajme Green Deal do zásuvky a venujme sa boju proti korone alebo recesii. Nebol by to správny prístup. EÚ ako celok bude potrebovať obrovské investície do ekonomickej obnovy. Jednak sú to krátkodobé oparenia, na záchranu živobytia a firiem, na to pôjde ten prvý balík, či už vládny alebo európsky. V druhom kroku bude európska a slovenská ekonomika potrebovať investičné stimuly. Otázkou je, či sa tieto stimuly podarí vyjednať cez euroval, alebo cez kontroverzný návrh eurodlhopisov, alebo eurofondy, alebo EIB. Budú to desiatky ak nie stovky miliárd na naštartovanie ekonomiky a je dôležité strategicky uvažovať, kam tie financie pôjdu, na aký typ ekonomickej obnovy. Je dôležité, aby išli na taký typ, ktorý nám pomôže zachrániť planétu. Na zelené inovácie, zelené investície, čokoľvek od zmeny výroby v podnikoch až po zatepľovanie. Ciele ekonomickej obnovy a ciele Green Deal-u môžu ísť ruka v ruke. Verím, že aj slovenská vláda bude takto uvažovať.

S tým súvisí aj európsky rozpočet (MFF). V čase, keď sú na neho mimoriadne nároky, bude mať možno menší absolútny objem, keďže ekonomika štátov, od ktorej sa odvíjajú príspevky krajín do rozpočtu, padá. Ako to zosúladiť?

Je jasné, že návrh musí byť iný ako ten, čo je na stole od minulého roka. EÚ musí prísť s novým, krízovým návrhom a veľká časť peňazí sa bude musieť sústreďovať na riešenie dôsledkov korony. Návrh zatiaľ neexistuje a uvažuje sa o rôznych variantoch. Napríklad, že by najviac postihnuté krajiny ako Taliansko či Španielsko nemuseli svoje príspevky v prvej fáze hradiť alebo, že by sa dal MFF použiť ako záruka na potenciálne európske dlhopisy. Je aj možnosť, že sa teraz nedá vyjednať podoba nového MFF, bude sa to musieť odložiť a schváli sa iba krízový rozpočet na rok 2021. Všetko je otvorené. Premiéri teraz na to nemajú ani čas, ani politický kapitál, aby vyrokovali finálnu podobu. Dnes Európska komisia prišla s ambicióznym a podľa mňa správnym návrhom, kde by sa použili aj peniaze z európskeho rozpočtu na celoeurópsky program kurzarbeit, podobne ako je to Nemecku, s objemom 80 resp. 100 mld. Bolo by to určené firmám, ak budú ponechávať zamestnancov v skrátenom režime. Nevieme ale, ako to nakoniec bude vyzerať.

Ako sa nová slovenská vláda podľa vás vysporiada s toľkými otvorenými a potenciálne kontroverznými otázkami v európskej agende?

Držím jej palce. Nový minister zahraničných vecí Ivan Korčok má dlhoročné skúsenosti, to je veľké plus. Doteraz som však nezachytil zo strany vlády stanovisko k jednej z najhorúcejších debát, či na ekonomický balíček záchrany použiť euroval, alebo či sa skôr pridáme k táboru, ktorý je za projekt spoločných dlhopisov. Slovensko má však ako člen eurozóny dobrú pozíciu, aby bolo konštruktívnym partnerom. Počkajme si na programové vyhlásenie vlády a na prvé zásadné vyjadrenia premiéra alebo ministra k týmto otázkam.