Klus: Ak chcú v Svidníku patriť do stredoázijskej únie, Európa o tom musí vedieť

Martin Klus počas rokovania vlády v Bratislave 31. marca 2020. [TASR/Jaroslav Novák]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovensko a Konferencia o budúcnosti Európy

Ak by Konferencia o budúcnosti Európy nemala viesť k hmatateľnej reforme, tak by sme ju nemuseli robiť vôbec. „Problém nie je zmluvy otvoriť, ale zase ich uzavrieť,“ hovorí štátny tajomník rezortu zahraničných vecí MARTIN KLUS.

Martin Klus bol pred vstupom do politiky vysokoškolským pedagógom. Od roku 2016 je poslancom národnej rady za stranu SaS a od roku 2020 pôsobí ako štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Primárne je zodpovedný za agendu Európskej únie. 

Podľa posledných informácií má v máji odštartovať celoeurópska Konferencia o budúcnosti Európy. Čo si od nej Slovensko reálne sľubuje?

Očakávania máme, pochopiteľne, veľké. Táto konferencia je o budúcnosti Európanov a o budúcom smerovaní Európy. Práve preto je veľmi dôležité, aby sme si veľmi komplexne rozobrali, akú ju chceme mať. Na rôznych prieskumoch verejnej mienky je vidieť, že občania by takúto diskusiu ocenili. Mám pocit, že nemajú dostatok informácií o tom, aká je pre nás Únia dôležitá a ako intenzívne ovplyvňuje naše životy. Som presvedčený, že aj vyššia miera dôvery je prepojená na to, aby sme si takúto konferenciu zorganizovali v maximálne možnom formáte. Bohužiaľ, doba je taká, že sme ju nemohli odštartovať už chorvátskym predsedníctvom v máji minulého roku. Verím, že napriek tomu bude konferencia úspešná a budú z nej vyplývať viaceré zaujímavé výsledky.

V súčasnosti prebieha vládna kríza, ktorá má silný geopolitický rozmer. Ako to podľa vás ovplyvní konferenciu?

Ak by prišlo k pádu vlády, obávam sa, že niektoré aktivity by sa prinajmenšom museli odložiť. Ale verím, že sa kríza vyrieši a nejakým zásadnejším spôsobom naše plánovanie neovplyvní.

Spúšťačom krízy bolo obchádzanie európskych pravidiel pri schvaľovaní vakcín. Môže to zmeniť aj samotné názory občanov na Úniu?

Dlhé roky hovorím, že by sme sa mali držať dohôd, ktoré sme si sami schválili. Na začiatku bola urobená dohoda, že pri obstarávaní vakcín sa budeme riadiť spoločným európskym postupom. Slovensko nie je prvá krajina, ktorá sa odklonila, ale to neznamená, že to nemôže mať dosah aj na vnímanie Európy ako takej. Sme nespokojní a vnímame frustráciu obyvateľstva. Spoločný postup nebol taký efektívny, ako by sme si sami priali. Na druhej strane, práve vďaka Európskej únii sme dokázali začať vakcinovať už koncom roka 2020. Únia je typ zväzku a podobne ako v manželstve pri sebe musíme stáť v dobrom aj v zlom. Nemyslím si, že unilaterálne riešenia sú dobré. Ani pre nás, na rezorte diplomacie, táto situácia nie je jednoduchá na vysvetľovanie našim európskym partnerom. S výnimkou jednej členskej krajiny, ktorá nám v tomto postupe tlieska a drží palce.

Črtá sa Konferencia o budúcnosti Únie. Ministerstvo zahraničia sa radí s odborníkmi a pripravuje úlohy pre vládu

Informovanosť o EÚ nie je cieľ sám o sebe, má nám pomáhať robiť lepšie politiky, hovorí Alexander Duleba zo SFPA na margo pripravovanej Konferencie o budúcnosti EÚ, ktorej štart a presná podoba sú stále nejasné.

Do akej miery rátate s udalosťami s osobnou účasťou?

Kľúčové je, ako sa bude vyvíjať pandémia. Verím, že 9. mája, na Deň Európy, môžeme už začať s plánovaním prvých fyzických aktivít. V rámci projektu MySmeEÚ sa budeme v lete snažiť osloviť čo najširšie vrstvy obyvateľstva. Jesenná časť by mala byť zameraná na mladú generáciu, teda na študentov stredných, vysokých, alebo aj základných školách. To sa ale tiež samozrejme bude vyvíjať od toho, do akej miery budú školy otvorené. Ale som optimista.

Existuje aj plán B pre prípad, že pandémia neustúpi?

S takouto verziou sme rátali od polovice minulého roka. Alternatíva virtuálnej konferencie by nebola ničím nezvyčajným. Absolútna väčšina diplomatických aktivít teraz funguje vo virtuálnom priestore. Je nám jasné, že v takomto prípade sa nám nepodarí osloviť také množstvo obyvateľstva, ako v prípade plánovaných fyzických aktivít. Ale verím tomu, že lepšie tak, ako vôbec. Ak by sme odštartovali konferenciu a potom by sa pandemická situácia nedajbože zhoršila, tak už nie je cesty späť. Čo potom musíme seriózne zvážiť, je koniec samotnej konferencie. Je tu silný politický tlak, aby sa konferencia ukončila francúzskym predsedníctvom v roku 2022. Ale ak by sme vyhodnotili, že nám ten čas nestačí, myslím si, že je legitímne začať diskutovať o tom, že by sme to potiahli dlhšie. Najpodstatnejšie je, aby sa naši občania necítili ukrivdení, že sme im avizovali možnosť diskutovať a boli by o to ukrátení.

Zatiaľ je koniec naplánovaný na jún 2022. Stihne sa za jeden rok urobiť taký proces, že sa z neho budú dať urobiť reprezentatívne závery?

Krátkosť času na nás možno vyvolá tlak, aby sme boli efektívnejší. Aby sme cestovali viac a rýchlejšie vypracovávali závery. Ja som optimista a verím, že sa nám to podarí aj za jeden rok, hoci pôvodne to bolo naplánované na dva roky.

Myslíte na to, ako vypočuť hlasy menšín? Ľudí z marginalizovaných komunít, alebo s postihnutím?

Na toto musíme aktívne myslieť, aby sa nikto necítil byť v tejto diskusii diskriminovaný. Pôjde to cez verejné obstarávanie, súčasťou ktorého bude aj zapojenie organizácií, ktoré s takýmito udalosťami či podujatiami majú dobré skúsenosti. Máme ich niekoľko na Slovensku, som presvedčený, že robia svoje aktivity dobre. Oni presne vedia, ako sa prihovoriť každej skupine občanov tak, aby to pre nich bolo zaujímavé.

Cítite podporu z najvyšších vládnych úrovní, že by o túto konferenciu bol záujem?

Ja som si dal predsavzatie, že do konca marca musíme urobiť pravidelnú strategickú komisiu o Európskej únii, kde diskutujeme o európskych témach. Tam by sme radi otvorili aj národný konvent a vysvetlili si, kto a za aký rezort by mal do neho patriť.

V materiáli je zoznam pozícií, ktoré má Slovensko vo vzťahu k budúcemu smerovaniu a reforme Európskej únie. Napríklad, že nepodporuje systém vedúcich kandidátov. Znamená to, že tieto pozície názor občanov nezmení?

Ak experti v rámci národného konventu povedia, že vedúci kandidáti majú zmysel a môžu posilniť európsku identitu, tak sa tým pochopiteľne musíme zaoberať. O tomto celá konferencia má byť. Budeme sa rozprávať o tom, či Slovensko musí mať za každých okolností svojho komisára, lebo vieme, že rotácia komisie bola v minulosti v hre. Alebo, či je lepšie urobiť Európsku komisiu kompaktnejšou a možno ďaleko efektívnejšou. Budeme sa pýtať aj na spoločnú európsku kandidátku, do akej miery si vôbec vieme predstaviť, že by sme nevolili iba občanov Slovenskej republiky alebo tých, ktorí tu majú svoj trvalý pobyt. To všetko sú legitímne otázky. Kde inde, ako v rámci národného konventu na expertnej úrovni, a potom v rámci MySmeEÚ na občianskej úrovni, by sme sa k takýmto otázkam mali dostať?

Chceme záväzný proces špitzenkandidátov, odkázali skupiny von der Leyen

Lídri európskych politických rodín reagovali v pléne na vystúpenie a sľuby nádejnej šéfky Európskej komisie. Hlasovať o jej nominácii budú europoslanci ešte dnes o 18:30.

Budete sa teda odborníkov a verejnosti pýtať tie isté otázky?

Pre laickú verejnosť ich určite budeme formulovať inak, aby boli zrozumiteľnejšie. Od odbornej časti konferencie očakávame, že nám budú dávať veľmi presné odborné stanoviská.

Čo ak odborníci a verejnosť povedia niečo protichodné?

Vox populi, vox dei. V tomto prípade musí platiť, že hlas voliča je hlas boží.

V koncepcii sa píše o „univerzálnom nástroji pre potreby zbierania a vyhodnocovania vstupov z radov širokej verejnosti“. Ako si to máme predstaviť? Bude to nejaký dotazník?

Ešte pred samotným odštartovaním konferencie máme v pláne urobiť prieskum v spolupráci s renomovanou agentúrou. Sami sme zvedaví na odpovede. Aj podľa toho nastavíme samotný koncept. Predpokladám, že prebehne najneskôr v apríli. Bude súčasťou plánovaného výkopu, na ktorom by sa mali zúčastniť traja najvyšší ústavní činitelia.

Ťažko sa ale predstavuje, ako zo siete verejných diskusií trvajúcich jeden rok, vznikne jedna správa o tom, čo si myslí Slovensko.

V prípade Národného konventu bude na každú zo 16 oblastí jeden expert, ktorý bude diskusiu viesť a na konci urobí správu, ktorá ju pomenuje z pohľadu odbornej verejnosti. V prípade MySmeEÚ si viem predstaviť, že budeme mať po každom výjazde, a v tomto prípade hovoríme skôr o jednotkách, než desiatkach, tlačovú správu, kde zosumarizujeme, o čom všetkom s nami občania chceli hovoriť a aké sú ich názory. Keď táto aktivita skončí, múdre hlavy si budú musieť sadnúť a celú tú iniciatívu vyhodnotiť do správy, ktorú dostanú k dispozícii všetci občania. S touto správou budeme aktívne pracovať aj na európskych formátoch.

Slováci majú teraz čerstvú skúsenosť z plánu obnovy, kde im bolo sľúbené reformné leto plné diskusií. Aj tu hovoríte o udalostiach v jednotkách kusov. Nehrozí zopakovanie podobného sklamania?

Môžeme vyskakovať iba do výšky rozpočtu, ktorý máme. Sme obmedzení aj časovými možnosťami, jednak preto, lebo sa to skrátilo na rok, ale aj my na ministerstve máme množstvo iných dôležitých úloh. Áno, môže sa stať, že sa niekomu nebude páčiť, že to bude v Rimavskej Sobote a nie v Lučenci. Ale verím, že keď už do udalosti pôjdeme, tak oslovíme tak široké spektrum ľudí, že každý, kto bude chcieť diskutovať, tak si čas nájde. Keď nie fyzicky, tak aspoň virtuálne. Súčasťou bude aj webová stránka a aktivity na sociálnych sieťach a videá na YouTube. Chceme zapojiť aj takzvaných influencerov, aby nám pomohli osloviť najmä mladých ľudí, ku ktorým by sme sa cez politické diskusie nedostali.

Brexit zničil systém au pair. Krajinu čaká kríza opatrovania

Nové vízové pravidlá v Spojenom kráľovstve nemyslia na európsky systém au pair. Britskí rodičia už premýšľajú, ktorý z nich na jeseň odíde z práce.

Čo ak príde na udalosť skupina ľudí a povie, že chcú vystúpiť z Únie?

Pre mňa osobne aj to, že budem musieť využiť celú paletu argumentária na vysvetlenie, že to nie je dobrý nápad. Pokúsime sa ich presvedčiť, že Únia je náš životný priestor a aj pre nich je dôležitá v tom alebo onom. Snáď tento názor zmenia. Ak nie, budeme to brať za legitímnu súčasť demokratickej diskusie. My vieme, že tu máme takúto skupinu obyvateľov, dokonca sa svojho času chystalo referendum na danú tému. Ja som ale hlboko presvedčený, že hovoríme o výraznej menšine občanov, ktorí by takéto niečo od nás chceli. Absolútna väčšina obyvateľstva vie, že členstvo Slovenska v Európskej únii je životne dôležité. Uvedomujú si, že možno potrebuje v nejakých oblastiach reformy. Ale máme tu prípad krajiny, ktorá sa rozhodla odísť a videli sme, aký obrovský problém to bolo aj pre štát s 60 miliónmi obyvateľov, ktorý je druhý najväčší trh Únie a stály člen bezpečnostnej rady s famóznu históriou. Aj toto asi držia mnohí občania Slovenska na pamäti. Predpokladám, že im to umožní sa skôr zamýšľať nad tým, ako ju zlepšiť a nie deštruovať.

Čo sa týka tej samotnej správy, nebojíte sa do nej zahrnúť aj takéto názory a odprezentovať to na európskej úrovni?

Určite nie. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby na európskej úrovni vedeli, že v okrese Svidník máme organizovanú skupinu občanov, ktorá si myslí, že by bolo lepšie patriť do Únie stredoázijskej, než európskej. Keď im potom takéto niečo povieme, malo by byť samozrejme povedané, že prečo si to myslia. Možno preto, lebo sa im Únia zdá byť vzdialená. Možno sa dostali až v jedenástej vlne na očkovanie, zatiaľ čo Ruská federácia im ponúkla alternatívu skôr. Presne o tomto Konferencia o budúcnosti Európy má byť.

Predpokladám, že z konferencií v rôznych členských krajinách môžu vyjsť aj výrazne odlišné správy. Ako z nich Únia vyvodí závery?

Nie je tajomstvom, že tu sú členské štáty, ktoré si myslia, že závery by mali viesť k otvoreniu primárnych zmlúv a zmene fungovania Európskej únie. Problém nie je otvoriť zmluvy, ale ich zase uzavrieť. Hľadajme tie témy, ktoré nás spájajú a kde vieme nájsť kompromis. Prečo nie? Zmeňme fungovanie Európskej únie bližšie k tomu, ako si to predstavujú občania. A tam, kde sa zhodnúť nevieme, argumentujme.

Vy si osobne myslíte, že konferencia povedie k hmatateľnej reforme Únie a jej fungovania?

Ak by to tak nemalo byť, tak by sme to nemuseli robiť vôbec.