Legislatívna iniciatíva pre europarlament by bol veľký krok dopredu

Na snímke europoslanec Robert Hajšel počas brífingu s novinármi v rámci predstavenia nových europoslancov 19. júla 2019 v Bratislave. [TASR/Martin Baumann]

Určite bude voči tomu veľký odpor medzi vládami niektorých členských štátov, možno aj zo Slovenska, hovorí v rozhovore europoslanec ROBERT HAJŠEL.

Robert Hajšel je novozvoleným poslancom Európskeho parlamentu za stranu SMER-SD. V minulosti bol dlhoročným riaditeľom Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.

Hovoríte, že opustenie princípu špitzenkandidátov pri obsadzovaní postu šéfky Európskej komisie je pre európsku demokraciu krok späť. Zároveň je fakt, že slovenskí voliči špitzenkandidátov takmer neregistrujú a už vôbec sa podľa tohto nerozhodujú v eurovoľbách. Smer-SD so svojim špitzenkandidátov za socialistov Fransom Timmermansom v kampani nijako nepracoval. Ako si to teda pre seba vyhodnocujete?

Musíme sa na to dívať nie len cez slovenskú prizmu, ale cez celoeurópsku. Tento proces bol rozbehnutý, najsilnejšie frakcie boli rozhodnuté ho podporovať. Je to demokratickejší proces výberu. Raz sa možno bude musieť pristúpiť aj vytvoreniu nadnárodných kandidátskych listín a lídrom sa bude ťažšie odmietať tento princíp. Princíp pochovali lídri a čiastočnej aj Európsky parlament, keď si hneď zvolil svojho predsedu a hlavné frakcie sa rozhodli podporiť Ursulu von der Leyen. Naša frakcia s tým nie je spokojná a nástojí na tom, aby von der Leyen pomohla tomuto princípu, aby sa znovu ujal.

Zaznela požiadavka, aby sa tento princíp zakotvil právne. To by ale znamenalo otvoriť zmluvy. Je to reálne?

Budeme na tom trvať. Aj Frans Timmermans, ktorý bude zrejme prvým podpredsedom Európskej komisie, sa to bude snažiť presadiť v kolégiu komisárov. Či sa to podarí dostať do zmluvných dokumentov, o tom je predčasné hovoriť, lebo to potrebuje podporu jednotlivých vlád.

Rovnaký problém je asi prísľub legislatívnej iniciatívy pre Európsky parlament. Mnohí poslanci to asi privítali, ale ako reálne vidíte možnosť, že to bude fungovať?

Vnímam to ako prísľub a záväzok Ursuly von der Leyen, že sa v práci svojej Komisie bude snažiť presadzovať, aby EP dostal právomoc legislatívnej iniciatívy.  Opäť ale ťažko odhadnúť, či sa to v priebehu piatich rokov podarí utvoriť v zmluvných dokumentoch. Myslím si, že by to bol ešte omnoho väčší krok dopredu, ako je systém špitzenkandidátov. Európsky parlament by sa dostal právomocami na roveň národných parlamentov. Dnes sme od toho ďaleko. Určite bude voči tomu veľký odpor medzi vládami niektorých členských štátov.

Aj na Slovensku?

Možno, že aj na Slovensku od niektorých síl. Ale minimálne sa o tom rozbehne diskusia.

Sú viaceré interpretácie, prečo vyšehradský región nakoniec nemá zastúpenie na vrcholných postoch. Čo sú podľa vás hlavné dôvody?

Výsledok je vždy kompromis s najmenším možným menovateľom. Z hry potom vypadávajú tí, ktorí majú zdanlivo obrovskú podporu ale niekto sa postaví proti ich nominácií. Tak to bolo v prípad vedúceho kandidáta socialistov aj ľudovcov. Proti Ursule von der Leyen sa nikto nevyjadril, takže je to dobrý kompromis a ukázalo to aj hlasovanie v Európskom parlamente, hoci prešla len o 9 hlasov. Musela vo všetkých frakciách niečo sľúbiť. Je pravdepodobné, a o tom sa veľa nehovorí, že o najviac hlasov prišla vo svojej Európskej ľudovej strane.

Viac ako u socialistov?

To by som si netrúfol povedať, ale socialisti boli v tomto transparentní a v procese formovania postoja pribúdal počet poslancov, ktorí ju boli ochotní podporiť. Ja sám som na jej vypočutí vo frakcii zdôrazňoval, aby pri rozdeľovaní portfólií zobrala viac do úvahy geografickú vyváženosť. Ak by náš kandidát dostal dôležité priemyselné alebo energetické portfólio, bude to vyjadrením veľkého významu tohto regiónu.

Povedali ste, že počas rokovaní členských štátov bolo časové okno, kedy bol Maroš Šefčovič vážnym kandidátom na post vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku a dokonca mal podporu Nemecka aj Francúzska. Vidíte teda nejakú konkrétnu strategickú chybu, ktorá stála Maroša Šefčoviča post?

Nebol som aktérom na rokovaniach, ťažko sa mi to hodnotí. Výsledok ukazuje, že zvolená taktika asi nebola najlepšia. Nedostal sa tam nikto z V4 a reálnymi kandidátmi z V4 boli iba kandidáti zo Slovenska. Treba sa dívať do budúcnosti a poučiť sa pre ďalšie rokovacie taktiky pri prerozdeľovaní takýchto postov.

Zdôrazňujete, že v novej Komisii je dôležité aj rodové hľadisko. Ursula von der Leyen chce mať vyvážený počet žien a mužov a chce sa k tomu dopracovať tak, že si z členských krajín vyžiada dve nominácie, jednu ženu a jedného muža. Malo by Slovensko doplniť svoju nomináciu Maroša Šefčoviča ženskou kandidátkou?

Patrí to do kompetencie predsedníčky Európskej komisie, aby v konzultácii s jednotlivými vládami rozhodla o distribúcii portfólií. Ale treba aj zdôrazniť, že už tu máme nejakú situáciu a tá je taká, že 15 štátov už nominovalo svojich kandidátov a medzi nimi je, ak dobre počítam, 5 žien a 10 mužov. Ak bude mať budúca Komisia 27 alebo 28 členov, tak je stále veľký priestor na to, aby sa balans dosiahol…

Čiže, aby ho zabezpečili iné krajiny…

Ak naša vláda rozhodla tak ako rozhodla, tak ju pani von der Leyen nebude nútiť, aby nejakú kandidátku navrhla. Jedine ak by sme dospeli do extrémnej situácie, že z nominovaných zostaneme na počte päť až šesť žien, potom asi požiada spätne aj tie vlády, aby ponúkli aj alternatívne ženské mená. Nemyslím si, že by zatiaľ musela naša vláda na jej zvolenú taktiku reagovať.

Keď sa obsadzovali posty v štruktúre Európskeho parlamentu vchádzali do toho rôzne politické úvahy, napríklad Obnovme Európu nepodporila nominantov z poľskej vládnej strany PiS  alebo z maďarského Fideszu. Mali ste vy politický problém s nejakou nomináciou?  

Nemôžem povedať o nikom, že by bol pre mňa principiálne neprijateľný. V našej frakcii boli niektoré mená, ktoré boli pre minimálne polovicu členov frakcie neprijateľné. Ja si myslím, že treba rešpektovať politické dohody medzi najvplyvnejšími frakciami v Európskom parlamente. To, že kandidátka na podpredsedníčku EP bola zo strany Fidesz, sa mi nezdá relevantný dôvod na to, aby bola zablokovaná. Možno je to aj preto, že mám lepšie pochopenie ako to v skutočnosti je, keďže pochádzam z tohto regiónu. Viem ale pochopiť kolegov z Holandska alebo Nemecka, pre ktorých bol veľmi dôležitý kandidát Frans Timmermans, ktorý presadzoval politiku vedúcu ku kritike niektorých aktivít maďarskej vlády. V našej frakcii je demokracia a nemusia všetci členovia hlasovať tak, ako je konečné rozhodnutie frakcie.

Ste členom vplyvného výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE). Pre SME ste napísali, že oceňujete zámery von der Leyen snažiť sa o „silnú priemyselnú politiku“ a zároveň o „radikálne znižovanie emisií“. Ktoré politiky zabezpečia súlad týchto ambícií? Slovensko má silnú priemyselnú základňu a priemysel je kritický k európskym klimatickým politikám.

Toto je najdôležitejšia otázka pre celú budúcu Európsku komisiu. Na prvý pohľad je zabezpečenie uhlíkovej neutrality do roku 2050 a zároveň zachovanie silného sociálneho piliera neriešiteľný rébus. Tento prechod si vyžaduje obrovské peniaze a stojí niektorých ľudí pracovné miesta. Európska komisia aj výbor, v ktorom budem pracovať, musí mať za cieľ hľadať také podporné mechanizmy, ktoré umožnia, aby prechod z ekonomiky založenej na ťažkom priemysle na ekonomiku založenú na využívaní nových bezuhlíkových technológií, umelej inteligencie a telekomunikácií, sa udial čo najhladšie. Aby sa udial tak, aby z toho mohli profitovať aj nové členské štáty, ktoré sú z hľadiska vedecko-technického pokroku dnes trochu v úzadí.

Podporili by ste napríklad uhlíkové clo?

Určite. Uhlíková daň je niečo, čo bude motivovať firmy a oblasti priemyslu, aby tento prechod brali vážne a začali na tom pracovať a jednotlivé štáty, aby tomu prispôsobili vlastnú priemyselnú politiku.

Máte už vyhliadnuté nejaké témy, ktoré by ste chceli sledovať bližšie ako spravodajca alebo tieňový spravodajca?

Nechcem predbiehať, mám veci, o ktorých uvažujem. Som rád, že našim koordinátorom (pre frakciu) je skúsený poslanec od rumunských socialistov, s ktorým sa dá dobre spolupracovať aj na tom, aby aj poslanci z krajín tohto regiónu dostali dôležité legislatívy a správy, ktoré zohľadnia aj potreby a záujmy našich štátov.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner