Líder európskych zelených: Viniť vyšehradské krajiny je príliš ľahké

Spitzenkandidát zelených Bas Eickhout. [EP/Eric Vidal]

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

Bas Eickhout (42) je holandský europoslanec, ktorý sa uchádza o miesto budúceho šéfa Európskej komisie za Zelených – Európsku slobodnú alianciu. Spitzenkandidátom európskych zelených je spolu s nemeckou europoslankyňou Ska Kellerovou. Eickhout je v Európskom parlamente členom výboru pre životné prostredie. V Holandsku je členom strany Zelená ľavica.

Na marcovom summite Únie sa lídri síce prihlásili k uhlíkovej neutralite, nezaviazali sa však ku konkrétnemu dátumu. Ako si to vysvetľujete?

Európska rada je v tejto otázke rozdelená, a v takýchto prípadoch zväčša odsúva problém na neskôr. Členské štáty vedia, že musia prísť so závermi. Všetky krajiny, ktoré podpísali Parížsku dohodu, sa zaviazali predložiť dlhodobý plán. Všetky európske štáty ju podpísali a všetky zdôraznili jej dôležitosť. Keď Donald Trump z dohody vystúpil, kritizovali ho, povedali, že oni budú viesť. Napokon sa nevedia zhodnúť ani v jednoduchej otázke dlhodobej vízie. Je to typický príklad vzťahu európskych vlád k otázkam klímy. Majú veľa rečí a tvária sa ambiciózne, ale v skutočnosti sú rozdelené a nedokážu presadiť to, za čo mnohí ľudia v uliciach protestujú.

EURACTIV Podcast: Od bratislavského protestu k bruselskému summitu: Ako sa Slovensku a Európe darí bojovať s emisiami?

Klimatická politika bola témou posledného európskeho summitu. Ešte pred tým ľudia protestovali za ochranu klímy v 2 000 mestách na celom svete vrátane Slovenska.

Očakáva sa, že EÚ splní svoj záväzok pre rok 2020 a svoje emisie zníži. Takisto musíme brať do úvahy, že produkuje iba desať percent svetových emisií, zatiaľ čo čínske a indické emisie rastú.

Áno, nejaké výsledky máme, ale nestačí to. Každá krajina, ktorá podpísala Parížsku dohodu v súčasnosti prichádza s klimatickou stratégiou. Prvý krok musia urobiť bohatšie krajiny, pretože je to otázka spravodlivého rozdelenia bremena. V Číne prebieha diskusia o tom, kedy by emisie mali dosiahnuť vrchol. Samozrejme, čím skôr, tým lepšie. My, Európania by sme ale mali ísť pre zvyšok sveta príkladom, a preto si musíme najskôr pozametať pred vlastným prahom. Vedecké analýzy hovoria, že svet ani Európa samotná nerobia dosť pre naplnenie parížskych cieľov. Takisto platí, že ak my sami dodržiavame Paríž, môžeme to žiadať aj od iných.

Sú slabé výsledky Únie spôsobené aj postojom vyšehradských krajín?

Čiastočne. V roku 2014, keď sme diskutovali o 40-percentnom cieli pre zníženia emisií do roku 2030, Parížska dohoda ešte neexistovala. Napokon bol Paríž ambicióznejší, než mnoho ľudí pôvodne predpokladalo. Pokiaľ sme o rok neskôr zdôrazňovali význam Parížskej dohody –  a zdôrazňovali ho aj predstavitelia V4 – mali sme sa veľmi kriticky pozrieť na to, čo sme pôvodne schválili. Možno to vtedy nestačilo. Náročné vyjednávanie dohody z roku 2014 je aj zodpovednosťou vyšehradských krajín, ale neboli jediné, ktoré mali výhrady. Konzistentnosť je problémom mnohých krajín a viniť V4 je príliš ľahké. Pozrite sa na Nemecko. Keď sme pracovali na emisných štandardoch pre autá a kamióny, najvýznamnejšou prekážkou bol práve nemecký postoj. Nemecko má plné ústa klímy, ale iba do chvíle, kedy opatrenia zasiahnu jeho vlastný priemysel. Nemecko bolo problémom aj na uplynulom summite. Veľa krajín o klíme hovorí veľmi všeobecne, ale keď príde na konkrétne kroky, vajatajú.

Europoslanykňa, ktorá vyjednala nižšie emisie: Sme ďaleko od konca spaľovacieho motora

Emisie z cestnej dopravy pomôže znížiť technologický mix účinných spaľovacích motorov, elektromobilov, hybridov či vodíkových vozidiel, hovorí spravodajkyňa novej legislatívy MIRIAM DALLIOVÁ.

Viac ako 500 európskych a národných priemyselných asociácií nedávno volalo po novej priemyselnej politike, Francúzsko a Nemecko prišli s podobným návrhom. Môže byť ambiciózna klimatická politika v súlade s ambicióznou priemyselnou politikou?

Nie je to automatické, ale môže. Dôležité je, aby si všetky európske krajiny uvedomili vlastnú zraniteľnosť. Sme závislí na dovoze, nemáme veľa vlastných energetických a surovinových zdrojov. V porovnaní so zvyškom sveta máme veľký spotrebiteľský trh, ale Afrika, Latinská Amerika aj Spojené štáty majú viac vlastných zdrojov. To je dôležitý dôvod prečo by sme o našej budúcej ekonomike mali uvažovať, ako o menej závislej na surovinách. Musíme myslieť na pracovné miesta budúcnosti. Európa môže viesť v inováciách, pretože v tejto oblasti máme stále navrch. Pokiaľ to dokážeme spojiť so surovinou efektívnosťou, môžeme dosiahnuť výsledky v klíme aj zamestnanosti.

Samozrejme, priemyselnú a klimatickú politiku môžete rozdeliť, ale bolo by to veľmi hlúpe. Nie je to v našom záujme, nebolo by to dobré pre životné prostredie, ani pre našu budúcnosť. Zelení presadzujú kombináciu týchto politík. O priemyselnej agende premýšľame, ako o súčasti klimatickej agendy. Dokonca aj analýza Komisie hovorí, že uhlíkovo neutrálna ekonomika do roku 2050 sa dá dosiahnuť a môže priniesť milión nových pracovných miest.

Súhlasíte s francúzsko-nemeckým návrhom?

Je príliš vágny. Súhlasím však, že Európa musí aktívnejšie premýšľať o priemyselnej politike. Boli sme príliš naivní.

Voči Číne?

Vo všeobecnosti. Zaujali sme neoliberálny prístup: trhy budú fungovať, budeme liberalizovať a privatizovať, a výsledky prídu samé.

Ste sa zavedenie uhlíkovej dane na európskych hraniciach?

Ak sa zhodneme na tom, že nemôžeme byť takí naivní a musíme v Európe ponechať  nejaký priemysel, môžeme premýšľať nad rozumnými riešeniami. Môžem povedať, že pri Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) sme neurobili dobrú prácu. Rozdávaním bezplatných povoleniek podkopávame celý systém.

Envirorezort ukázal, ako môže Slovensko znížiť emisie o 70 percent

Ak štát neprijme dodatočné opatrenia, emisie do roku 2030 porastú. Prechod na bezemisnú ekonomiku môžu ohroziť aj spory medzi rezortmi.

Ceny povoleniek však stúpajú.

Vďaka reforme cena povoleniek vyskočila z 5 eur na 20, ale to je stále málo. Správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) hovorí, že aby sme dokázali naplniť ciele Parížskej dohody, potrebujeme vyššie ceny. EÚ ETS dokážeme zlepšiť. Pri nulovej alokácii bezplatných emisných povoleniek sa vytvorí nedostatok, ktorý potom bude reflektovať cena. Zároveň musíme chrániť náš európsky trh, k čomu môže poslúžiť uhlíková prirážka na hraniciach. Bola by to kombinácia klimatickej a priemyselnej politiky.

Ste proti prideľovaniu bezplatných povoleniek v priemyselných odvetviach, v ktorých hrozí únik výroby za hranice únie?

Ak máme uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ, nemusíme prideľovať bezplatné povolenky, pretože tie slúžia na ochranu priemyslu pred medzinárodnou konkurenciou. Pokiaľ zvýšime ceny a dosiahneme rovnaké pravidlá hry, priemysel bezplatné povolenky nebude potrebovať. Je to jedno alebo druhé.

Na Slovensku a v iných európskych krajinách má silné zázemie oceliarsky priemysel. Ak jeho zástupcom poviete, že 20 eur za tonu CO2 je nízka cena, nebudú šťastní. Súhlasili s energetickou transformáciou, ale zároveň argumentujú, že je drahá a technologicky náročná. Na oceliarňach závisí veľký počet pracovných miest a v prípade, že cena povoleniek stúpne, nové miesta nevzniknú automaticky. Ako si s tým poradíte?

Najväčší trh pre európsku oceliarsku výrobu je stále v Európe. Je tu férové konkurenčné prostredie. Problémom je dovoz lacnej ocele, často ako výsledok dumpingu. Voči tomuto sa musíme postaviť omnoho ostrejšie, a je to aj dôvod, prečo potrebujeme ochranu na hraniciach. Ak to s cenou uhlíka myslíme vážne, mali by sme do nej zarátať aj dopravu. Oceľ prichádzajúca zďaleka má problém byť konkurencieschopná. V tomto ohľade môže klimatická politika pomôcť domácej produkcii.

Vaša otázka o transformácii oceliarskeho sektoru je oprávnená. Aj preto sme v rámci EÚ ETS tlačili na vznik inovačných fondov. Pokiaľ EÚ ETS nastavíme správne a cena bude vyššia, veľká časť príjmu by mala smerovať do inovácií. Fondy by mali pomôcť problémovým sektorom s prechodom na nulové emisie. Oceliari prichádzajú s nápadmi ako to spraviť v plánoch transformácie do roku 2050. Výskum by mal cieliť na prelomové technológie. Firmy, ktorým sa to podarí najrýchlejšie, budú vyrábať najlacnejšiu oceľ a výsledkom budú nižšie emisie aj nižšie ceny. Zaplatia menej za emisie a budú konkurencieschopné. Bezplatné povolenky zabíjajú súťaž.

Priemyselné asociácie žiadajú v novej Komisii pozíciu komisára pre priemyselnú agendu. Súhlasíte?

Mala by existovať pozícia komisára pre klímu a priemysel. To bude ďalšia výzva. V otázke energetiky sme už vykročili správnym smerom, ale ešte nám ostáva veľa práca a krajiny samotné musia začať konať. V energetickej politike majú členské štáty stále významné právomoci. Ďalším krokom preto musí byť Nový zelený údel (Green New Deal) na európskej úrovni. To znamená viac investícií do zeleného priemyslu.

Slovenské firmy žiadajú post eurokomisára pre priemysel

Nová priemyselná politika má byť témou tohtotýždňového európskeho summitu. Najviac ju presadzujú Nemecko a Francúzsko, zmobilizoval sa však aj európsky súkromný sektor vrátane slovenského.

Podľa tejto logiky by teda mala existovať aj pozícia komisára pre klímu a dopravu či pre klímu a poľnohospodárstvo.

Klimatické zmeny sú jednou z najvýznamnejších výziev, ktoré musia svet a Európa riešiť. To znamená, že všetky tieto oblasti musia brať do úvahy dopad na životné prostredie. Parížska dohoda nás zaväzuje k uhlíkovo neutrálnej ekonomike. V doprave sú výzvou diaľkové železničné spojenia. Európa v prepájaní krajín železničnými spojeniami zlyháva. Poslednú zimu som navštívil Slovensko a rýchle železničné spojenie ďalej od Bratislavy je problematické. Poľnohospodárstvo sa zase musí lepšie prispôsobiť extrémom počasia. Poľnohospodárske monokultúry sú voči nim veľmi zraniteľné.

Ako hodnotíte prácu súčasnej Komisie v oblasti energetiky a klímy? Bol to úspech alebo neúspech?

Niečo medzi úspechom a neúspechom. Klimatické ciele sme v roku 2014 prijali ešte za predchádzajúcej Komisie a všetka legislatíva, ktorú sme odvtedy prijali, nadväzovala na ne. V tomto ohľade sa z Komisie stali úradníci Rady. Bezpochyby sa Komisii podarilo prispieť k vyrokovaniu Parížskej dohody, ale nepovedal by som, že bola hlavným motorom. K úspechu dohody prispelo veľa iných udalostí po celom svete.

Čistá energia pre všetkých Európanov však bola veľkým legislatívnym balíčkom.

V otázkach obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti vychádzal z cieľov z roku 2014.

Nebol dostatočne ambiciózny?

Nebol. Ambicióznejším ho urobil Európsky parlament. Pri smernici o EÚ ETS bola dokonca ambicióznejšia aj pozícia Rady EÚ, čo sa často nestáva. Jediná vec, ktorú Komisia navrhla sama boli limity pre autá a kamióny, ale aj v tomto prípade boli Rada EÚ a Parlament ambicióznejšie. Komisia sa podujala k návrhu legislatívy, ale ambície boli slabé, pretože sa nechcela s Radou EÚ hádať o ďalšej veci – klíme. Tá nebola prioritná. O otázkach, v ktorých Komisia bojovala, rozhodovali jej šéf Jean-Claude Juncker a generálny tajomník Martin Selmayr.

Považujete podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu Maroša Šefčoviča za silného komisára?

Je to dobrý diplomat.

Eurokomisár pre klímu: Štáty musia do prípravy plánov zapojiť verejnosť

Európa by mala načúvať mladým ľuďom v uliciach, hovorí pre EURACTIV.sk eurokomisár pre energetiku a klímu, MIGUEL ARIAS CAñETE. Svet podľa neho má ešte trochu času, aby stabilizoval klimatické zmeny, ale už si nemôže dovoliť váhať.

Je aj dobrým vyjednávačom?

Áno. Je dobrým diplomatom. Má talent ľudí spájať, ale nie je to bojovník za klímu. Nemám pocit, že by si uvedomoval vážnosť situácie a potrebu inovácií, ktoré by zabezpečili budúcnosť európskych pracovných miest. Obhajoval návrhy Komisie založené na cieľoch z roku 2014, ktoré neboli veľmi ambiciózne. Komisii vždy nešlo o vyššie klimatické ambície a Šefčovič je za to spoluzodpovedný.

Zelené strany sú vo vyšehradských krajinách v najlepšom prípade veľmi slabé. Prečo tam nemáte silnejších partnerov?

Zelení na Slovensku sú slabí, to je pravda. Na druhej strane ste si však za prezidentku zvolili Zuzanu Čaputovú, ktorá predstavuje zmenu a napĺňa ma optimizmom. V Česku obsadili tento priestor Piráti, ktorí majú silnú zelenú agendu. Darí sa im. V Poľsku situácia nie je ružová pre systém založený na dvoch póloch – Právo a spravodlivosť a Občianska platforma. Zelení sa pridali do veľkej opozičnej koalície a myslíme si, že majú v eurovoľbách šancu na zvolenie. V Maďarsku máme LMP (Politika môže byť iná, pozn. red.), ktorá na tom nie je zle, ale Maďarsko je problémová krajina pre dominanciu Fideszu vďaka volebnému systému.

Žiadna z týchto strán nie je vo vláde. Ako si vysvetľujete slabý záujem voličov?

Prieskumy ukazujú, že znečistenie ovzdušia aj klíma sú v krajinách Vyšehradu relevantnými témami. Miestne zelené strany si však zatiaľ nedokázali získať dôveru v otázkach mimo životného prostredia. V krajinách, kde sa zeleným stranám darí, nie sú vnímané iba cez prizmu klímy a životného prostredia. Zelená agenda nám dáva silu, ale širšia agenda – ekonomická vízia, ľudské práva a právny štát – posúva dôveryhodnosť na vyššiu úroveň. Pirátom sa to v Česku podarilo, čo je fascinujúce. Spolupracujeme s nimi, aj keď zatiaľ nemajú zastúpenie v europarlamente. Slovensko je iné a nerozumiem prečo. Zvolenie Zuzany Čaputovej, ktorá sa zasadzuje za životné prostredie, je však silnou zmenou.

Z pozície aktivistky v mimovládnom sektore bojovala Čaputová proti nelegálnej skládke odpadu, environmentálna spravodlivosť bola jednou tém jej kampane. Považujete ju na Slovensku za svojho spojenca?

Určite. Čaputovej dôraz na zelený aktivizmus a boj s korupciou z nej robí nášho spojenca v snahe zmeniť Európu v prospech ľudí a planéty.

Máte na Slovensku problémy aj pre to, že je také závislé na priemysle?

Priemysel budúcnosti potrebuje dobrú klimatickú politiku. Najväčšou hrozbou pre priemysel sú konzervatívci, pretože predstierajú, že môžeme zachovať súčasný stav. Nikdy sa nemôžeme vyrovnať čínskej pracovnej sile. Konkurencieschopní budeme iba vtedy, ak budeme inovatívni. V tomto ohľade sú konzervatívci väčšou hrozbou pre slovenský priemysel ako zelení. Cítim, že Slováci sú hrdí na svoju prírodu. Existuje tam zelená agenda, ale potrebujeme viac času. V pobaltských štátoch sa nám darí, v Litve sme dokonca vo vláde. Dúfame, že v Poľsku sa nám podarí preraziť. V Slovinsku máme novú koalíciu Zelených a Pirátov.

Čo si myslíte o návrhoch na posilnenie právneho štátu v členských štátoch? Parlament volá po pravidelnom hodnotení právneho štátu Komisiou. Nemci a Belgičania navrhujú vzájomné hodnotenia medzi členskými štátmi. Spitzenkandidát Európskej ľudovej strany Manfred Weber hovorí o paneli nezávislých expertov. Ktorý návrh sa vám zdá najúčinnejší?

K dispozícií zatiaľ máme iba článok 7, čo je dôležitá, ale veľmi tvrdá možnosť. Článok 7 má zmysel tam, kde je potrebný, teda v Maďarsku a v Poľsku. Potrebujeme, ale viac možností, aby sme mohli triezvo reagovať.

Dvojaký meter? Neskorá reakcia? Únia hľadá účinnejšiu ochranu právneho štátu

Európsky parlament schválil záverečnú správu monitorovacej skupiny, ktorá vznikla po vraždách novinárov na Malte a Slovensku. Niektorí europoslanci navrhujú, aby demokraciu a ľudské práva v budúcnosti hodnotila rada odborníkov nezávislá od Európskeho parlamentu a komisie.

V Poľsku bol zatiaľ článok 7 efektívny.

Článok 7 automaticky vedie k odobratí hlasovacích práv členského štátu v Rade EÚ. To nie je karta, ktorou by som chcel hrať. Potrebujeme včasný mechanizmus kontroly a nápravy vývoja v krajine. Komisia musí členské štáty pravidelne kontrolovať, to je jeden z návrhov Parlamentu. Podmienkou však je, aby bola kontrola objektívna, čo je naša hlavná výčitka voči Komisii. A prepáčte, ale Komisia doteraz objektívna nebola. Robí sa z toho politicko-stranícka hra. Na Poľsko sú tvrdší, pretože vládnuca strana nie je členom najväčších parlamentných skupín, ľudovcov ani socialistov.

Diskriminuje Komisia Poľsko?

Komisia je veľmi nespravodlivá. V tomto zmysle dáva zbraň do ruky členským štátom, ktoré môžu povedať, že Brusel je nespravodlivý. Na kroky proti Maďarsku čakala Komisia príliš dlho, čo je problém.

Ako zabezpečíte, aby pravidelné kontroly neboli spolitizované?

Musí vzniknúť priestor pre nezávislú kontrolu. Samozrejme, napokon je to Komisia, ktorá je strážcom dodržiavania zmlúv, a ktorá má legislatívnu právomoc. Mal by však existovať priestor pre nezávislých právnych expertov, ktorí by zabezpečili, že analýza je objektívna. Už dnes máme Benátsku komisiu, ktorá je dôležitým hráčom a má kvalitných ľudí. Skúsme nevytvárať veľký počet štruktúr s tou istou úlohou. Benátska komisia prišla s kvalitnými odporúčaniami pre Rumunsko na úpravu legislatívy. Urobila dobrú prácu, teraz musí konať vláda.

Musíme premýšľať ako skombinovať existujúce mechanizmy a zabezpečiť, aby konečný mechanizmus bol silnejší, objektívnejší, s účasťou právnych expertov a Komisiou, ktorá od začiatku nasleduje odporúčania. Buďme úprimní. V Maďarsku sme konali neskoro a výsledkom je, že situácia zašla priďaleko. Je relevantné pýtať či v krajine vôbec ešte existuje verejná diskusia.

Líder zelených europoslancov: Pre Slovensko a Česko hľadáme úspešný príbeh

ŠPECIÁL / Najväčším rizikom pre energetickú bezpečnosť je jadrová energia, tvrdí CLAUDE TURMES. Spravodajca nariadenia o energetickej únii však chce rokovať s českou aj slovenskou vládou.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner