Lotyšská odborníčka: Krajiny V4 by sa v digitalizácii mali inšpirovať pobaltskými štátmi

Kristine Brezina [© Archív KB]

Európska únia chce do roku 2050 dosiahnuť stav klimatickej neutrality. Na to musia jej členské štáty prejsť zelenou a digitálnou transformáciou. Krajiny V4 od nich delí len jedno politické rozhodnutie, tvrdí analytička KRISTINE BREZINA v rozhovore pre EURACTIV Česko.

Kristine Brezina pôsobí ako analytička v Nemeckom Marshallovom fonde, kde sa venuje energetickej bezpečnosti, technológii a inováciám.

Európska únia chce do roku 2050 dosiahnuť stav klimatickej neutrality. Medzitým pokračuje výstavba plynovodu Nord Stream 2, ktorý podľa niektorých ide proti klimatickým cieľom Únie. Je tento plynovod zlučiteľný s cieľom EÚ?  

Existujú dva spôsoby, ako sa na to dá pozrieť. Nord Stream rozšíri vyžívanie zemného plynu a umožní odklon od uhlia. Na druhej strane navýši mieru závislosti Európy na fosílnych palivách. Ak bude Nord Stream slúžiť na elimináciu uhlia, tak ako to robí Nemecko, tak v krátkodobom horizonte naozaj znížite emisie z uhlia. Problém je, že Únia má byť uhlíkovo neutrálna do roku 2050, čo nie je ďaleká budúcnosť. Ak máte plynovod, ktorý ešte len začína fungovať a investície z neho sa ešte spätne nevrátili, tak ako dlho bude v prevádzke? Plynovod je dlhodobá investícia. V praxi to znamená, že Nemecko a stredná Európe budú ešte dlho spaľovať zemný plyn. Je značne komplikované nájsť alternatívy, ale myslím si, že im začíname lepšie rozumieť.  

Európske krajiny nie sú jednotné pokiaľ ide o plynovod Nord Stream 2. Platí to aj pre krajiny V4?

Veľmi ma znepokojujú geopolitické dopady, ktoré Nord Stream 2 doprevádzajú. Tento projekt posilnil mieru vzájomnej nedôvery členských štátov. Predovšetkým Rusko efektívne využíva napätie vo svoj prospech.  Len tým, že Únia v priznala, že názory jej členských štátov sa líšia, pre ruskú verejnosť to znamená, že  demokratická a mierne „chaotická“ forma vládnutia nefunguje.  

Krajiny V4 majú tiež rozdielne pohľady na tento projekt. Vzťahy s Ruskom sa naplno premietajú do oblasti energetiky. Maďarsko napríklad chce spolu s Ruskom vybudovať nový jadrový reaktor. V Českej republike sú zmiešané pohľady na Nord Stream 2. Poľsko, ktoré je zaryto proti plynovodu Nord Stream 2, chce budovať skôr terminály na skvapalnený zemný plyn (na správu dovozu a vývozu plynu – pozn. red.) a naďalej rozvážať plyn už existujúcimi plynovodmi. Myslím si, že individuálny postoj týchto štátov voči Rusku je jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje prístup týchto krajín voči Nord Stream 2.  

Dostavba Nord Stream 2 sa oneskorí. Musí sa prispôsobiť prísnejšej smernici EÚ

Súdny dvor EÚ zamietol žaloby spoločností Nord Stream AG a Nord Stream 2 AG proti smernici EÚ. Tá mení podmienky pre plynovody vedúce z tretích krajín do EÚ.

Kdežto zemný plyn je označený ako prechodný krok na ceste k uhlíkovej neutralite, to isté sa zatiaľ nedá povedať o jadrovej energii. Krajiny V4 podporujú jadro v rámci prechodu na zelenšie hospodárstvo a uhlíkovú neutralitu. Sú v tomto smere v EÚ výnimkou?

Krajiny, ktoré jadrovú energiu v minulosti už využívali, sú teraz viac naklonené výstavbe nových blokov a elektrární. Napríklad Francúzsko ma pevne zabudovaný systém jadrovej energie, ktorá vyrába väčšinu elektriny v krajine. Naopak Nemecko v poslednom čase výrazne znížilo svoju závislosť na jadrovej energii a rozhodlo sa s ňou skončiť. Dôvodom sú silné hnutia proti jadru, ktoré vzrástli po haváriách v Černobyle a Fukušime.  

Tieto udalosti však nespôsobili rovnakú reakciu v krajinách V4. Zdá sa, že voľba paliva zrejme súvisí aj s otázkou politickej kultúry a možnosťami čerpanie energie. Rýchlosť transformácii v energetickom sektore sa dá prirovnať k rýchlosti niektorých politických zmien, či už sa dejú alebo nedejú. Politické rozhodnutia o tom, aký zdroj energie si zvoliť, súvisia so schopnosťou tolerovať istú mieru chaosu. Ak sa prikláňate viac k ekonomickému alebo politickému systému, ktorý funguje zhora smerom nadol, tak tento model jadrovej energie je možno lepší pre váš energetický sektor.

V Poľsku prebieha výstavba novej jadrovej elektrárne. Česko zas plánuje postaviť nový blok v jadrovej elektrárni v Dukovanoch. Myslíte si, že je to dobrá stratégia v rámci prechodu na uhlíkovú neutralitu a snahy o zelenšiu energetiku?

Rovnako ako v prípade nového plynovodu, potrvá dlho, kým sa vyplatia investície do budovania novej masívnej infraštruktúry. Navyše existujú obavy a nevyriešená otázka o spracovaní jadrového odpadu. Pokračujme v používaní zastaralej energetickej infraštruktúry do momentu, kým bude bezpečná, a pokiaľ nebudeme mať k dispozícii lepší systém. Dokážete vybudovať nový flexibilný a dynamický energetickým systém, ak ak jednou z jeho kľúčových súčastí bude ťažkopádna jadrová elektráreň? Chcete, aby bol základný pilier vašej energie nepružný? Budete naďalej presadzovať energetický systém, ktorý funguje zhora smerom nadol? Nie som si istá.

Povedali ste, že je komplikované prejsť na alternatívne riešenia. Bolo by možné sa k ním uchýliť už teraz bez toho, aby sa štáty spoliehali na zemný plyn a jadro?

Alternatívy sú komplikované. V tomto desaťročí však začíname mať presnejšiu predstavu o tom, ako by mohli tieto riešenia vyzerať. Je to podobné ako Uber alebo aplikácia na donášku jedla. Nefunguje to staticky v zmysle, že zaplníme obrovskú plochu solárnymi panelmi a budeme čakať, že bude robiť presne to, čo jadrové elektrárne. Mali by sme sa namiesto toho sústrediť viac na jednotlivých spotrebiteľov a výrobcov energie s tým, že budeme sledovať, ako fungujú energetické vzorce v rámci ich komunít. Prečo neinvestovať do prostriedkov na vybudovanie lokálne riadenej, nezávislej, geopoliticky bezpečnej a zelenej budúcnosti?

To by si však vyžadovalo väčšie politické ambície a predstavivosť. Rovnako by bolo treba povedať „nie“ všetkým záujmom priemyslu, ktorý bude trvať na tom, že je treba robiť veci tak, ako sa robili vždy. V podstate si to vyžaduje kompletne prehodnotiť vízu o tom, ako funguje energetický sektor. Svet sa však momentálne trápi s pandémiou, takže nikto nemá kapacitu navyše zaoberať sa rozsiahlymi štrukturálnymi reformami.

Česko chce stále dosiahnuť klimatické ciele Únie vďaka jadrovej energii

Štúdia, ktorú iniciovali českí a holandskí europoslanci jasne naznačuje, že rozšírenie jadrovej energie je jediný možný spôsob, ako ciele EÚ dosiahnuť. Analytici a odborníci zo oblasti energetiky a životného prostredia prezentujú opačný názor.  

Okrem energetického prechodu musia členské štáty čeliť aj výzvam v oblasti digitalizácie. Krajiny V4 nie sú priekopníkmi v tomto smere. Aké budú pre nich najväčšie výzvy v tomto smere v priebehu najbližších rokov?

Mali by byť ambicióznejšie. Teraz až tak nezáleží na ich veľkosti a na tom, že v minulosti boli súčasťou východného bloku. Pozrite sa napríklad na Estónsko a ostatné pobaltské štáty, ktoré majú veľmi pokročilú digitálnu infraštruktúru. Digitalizácia má veľký ekonomický potenciál. Stačí si len zaumieniť a povedať si, že to chcete spraviť. Je tu potenciál, aby boli obyvatelia východnej časti Európskej únie rovnako digitálne gramotní ako zvyšok Únie. V tomto smere je tu tiež potenciál, aby mali všetky štyri krajiny V4 rovnaké ekonomické štandardy, ako západ Únie. 

Čo sa týka digitálnej infraštruktúry, je tu samozrejme rozdiel medzi situáciou vo veľkých mestách a regiónoch. Krajiny V4 by sa mali skôr sústrediť na podporu regiónov a vybudovať v nich novú digitálnu infraštruktúru, čo vôbec nie je nemožné. Mali by sa inšpirovať pobaltskými štátmi, ktoré používajú zastaralú infraštruktúru a úplne iný systém, ako západná Európa, a pritom sa im v digitalizácii darí. V4 sa teda má čo učiť. Domnievam sa, že tu ide skôr o politické rozhodnutie, ako o problém ako taký.