Ľudia chcú viac Únie, bola by chyba ich nepočúvnuť, hovorí analytik

Analytik kritizuje politikov, že o konferencii málo hovoria. [Foto: Archiv J.G.]

Keď sa spýtate občanov, čo chcú, tak povedia, že vyššiu kvalitu života. A keď sa ich spýtate, čo by s tým mala urobiť Európska únia, tak povedia, že by to mala zabezpečiť. Ale nevidím dôvod, prečo by sme ich záverom nemali veriť, hovorí v rozhovore analytik JOHANNES GREUBEL.  

Conference Observatory je výskumný projekt, ktorý podrobne sleduje dianie ohľadom Konferencie o budúcnosti Európy, vrátane občianskych panelov, v  ktorých náhodne vybraná vzorka Európanov formuje odporúčania o budúcnosti Európskej únie. Johannes Greubel pôsobí ako analytik projektu za bruselský think-tank European Policy Centre.

V rozhovore hovorí:

  • či Konferencia o budúcnosti Európy plní očakávania,
  • aké chyby sa urobili pri nastavovaní jej pravidiel,
  • akým smerom sa uberajú želania jej účastníkov,
  • a ako je možné, že väčšina Európanov stále nevie, že konferencia vôbec prebieha.

Konferencia, ktorý mala zmeniť Úniu, začala minulý máj. Aké ste mali od nej očakávania?

Dosť vysoké. Bola to jedna z veľkých priorít predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen a prišla v čase veľkých transformácii, či už klimatickej, digitálnej, ale aj v čase doznievania kríz z minulosti, napríklad migračnej alebo ekonomickej. Na európskej úrovni sa otvára množstvo otázok. Takže považujem za veľmi dôležité, že sa v tomto momente Únia chcela poradiť aj s občanmi.

Podarilo sa v prvej polovici tieto očakávania naplniť?

Ťažko povedať. Niektoré jej časti sa podarili, napríklad európske občianske panely. Tie sú jednoznačne úspešné. Organizovali ich ľudia, ktorí už majú skúsenosti s podobnými panelmi na európskej úrovni. A aj keď v nich nesedia experti, podarilo sa im prísť s jasnými odporúčaniami.

Zmena zmlúv by mohla Poľsko a Maďarsko znechutiť, varuje Kolíková

Európania v rámci Konferencie o budúcnosti Európy hovoria, že by Únia mala mať väčšiu moc pri ochrane právneho štátu. Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej sú však zmeny základných zmlúv nemožné.

Vedeli by ste zhrnúť, akým smerom sa odporúčania uberajú?

Budem vychádzať z panelov, ktoré svoju prácu už ukončili a z jedného, ktorý ešte prebieha, ale jeho prácu som osobne sledoval. A aj keď je veľmi ťažké zhrnúť všetky odporúčania, myslím, že sa už teraz dá povedať, že občania chcú viac Európy. Chcú aby bola aktívnejšia a dokázala lepšie reagovať na problémy, ktoré ľudí trápia.

Dá sa takýmto záverom veriť? Nebolo jasné, že z Konferencie o budúcnosti Európy vyjde požiadavka, aby mala EÚ viac kompetencii?

Z jedného pohľadu áno – keď sa spýtate občanov, čo chcú, tak vám povedia, že vyššiu kvalitu života. A keď sa ich spýtate, čo by s tým mala urobiť Európska únia, tak vám povedia, že by to mala zabezpečiť.

Ale nevidím dôvod, prečo by sme tým záverom nemali veriť. Občania boli do panelov vybraní tak, aby reprezentovali celú európsku spoločnosť. Osobne som sa zúčastnil na prvom paneli (silnejšie hospodárstvo, sociálna spravodlivosť a zamestnanosť/vzdelávanie, kultúra, mládež a šport/digitálna transformácia, pozn. red.) a videl som v ňom diskutovať ľudí všetkých vekových kategórii a celej škály politických názorov. Vzorka ľudí bola tak rôznorodá, ako sa dalo. Takže ich odporúčania treba rešpektovať.

Tandem Francúzsko-Nemecko chce európsku federáciu aj za cenu dvojrýchlostnej Únie

Nová nemecká vláda aj francúzske predsedníctvo EÚ sa zhodnú, že chcú viac Únie. Ak s tým nebudú súhlasiť všetky štáty, sú otvorení spolupráci v menšej skupine. Paríž a Berlín sa však môžu rozhádať na fiškálnych pravidlách.

Európske občianske panely ale nie sú jedinou zložkou konferencie. Prebiehajú aj debaty v členských štátoch, ľudia diskutujú aj na webe. Nehrozí, že sa závery konferencie okrešú iba na odporúčania týchto 800 ľudí, pretože budú najviac prehľadné?

Je to možné. Občianske panely sú jediná centrálne organizovaná časť konferencie. Pre diskusie v členských štátoch boli síce vydané nejaké usmernenia, ale štáty ich nedodržiavajú. Takže budeme mať na konci veľké množstvo výstupov z rôznych formátov diskusii v 27 členských štátov, ktoré sa nebudú dať vzájomne porovnať. To by som označil za nedostatok procesu, tie usmernenia mali byť dané jednoznačnejšie a záväznejšie.

Ako teda bude vyzerať snaha dať tieto nesúrodé odporúčania dohromady?

To bude úlohou plenárneho zasadnutia konferencie. V tom sú zastúpené európske inštitúcie, národné inštitúcie ale aj občania, ktorí majú dozrieť na to, že sa žiadne názory nestratia. To je novinkou. Aj keď sme mali v minulosti rôzne podobné konferencie, reprezentatívna zložka, teda politici, a participatívna zložka, teda občania, v nich nerozhodovali spolu.

Závery však musia prijať na základe konsenzu. A tu hrozí, že záverečná správa bude nakoniec akýmsi zriedeným dokumentom, ktorý sa snaží vyhnúť kontroverziám. Takže v tomto kontexte si myslím, že by bolo úspechom, keby sa aspoň tie konkrétne odporúčania európskych panelov pretavili do reality.

Bolo by podľa vás horšie, keby konferencia vyústila v takýto zriedený konsenzuálny dokument, alebo keby vyústila v odvážnu reformu, s ktorou ale niektorí Európania nesúhlasia?

Myslím si, že najväčšie riziko je, že konferencia vytvorí očakávania, ktoré sa jej nepodarí naplniť. A tú hrajú kľúčovú rolu členské štáty, ktoré v minulosti brzdili prijatie reforiem. Konvent o budúcnosti Európy napríklad v minulosti reflektovali iba v jednej vete jedného dokumentu v rámci Rady EÚ.

Ak nebude na základe odporúčaní občanov prijatá žiadna reforma, ohrozí to nielen dôveru v Európsku úniu, ale v politiku ako takú.

Slováci chcú byť v Únii viac počuť (INFOGRAFIKA)

Pri rozhodovaní o budúcnosti Európskej únie by sa mal brať väčší ohľad na hlas občanov. Slovensko s týmto výrokom súhlasí ešte viac, než priemerná členská krajina. Prieskumy Eurobarometra pred začatím Konferencie o budúcnosti Slovenska naznačujú záujem o účasť na diskusiách.

V ktorých oblastiach teda konferencia zatiaľ zlyháva?

Konferencii sa zatiaľ nepodarilo dostať sa do povedomia širokej verejnosti. Myslím si, že väčšina ľudí ani nevie, že prebieha a o čom je. A potom je aj počet ľudí, ktorí sa do nej zapojili, veľmi nízky.

Prečo to tak je?

Úzko to súvisí s politickou angažovanosťou. Európske témy majú vždy malé publikum a tie ozajstné debaty prebiehajú na národnej úrovni. Úloha šíriť povedomie o konferencii teda bola na pleciach domácich politikov, ktorí si ju vo väčšine krajín nesplnili.

Veríte, že konferencia skončí úspešne?

Myslím si, že nikdy neboli väčšie šance, aby sa odporúčania občanov naozaj pretavili do reformy. Zapojenie občanov bolo bezprecedentné, jej úspešné zakončenie tiež patrí medzi priority francúzskeho predsedníctva.

Ale najväčším úspechom by bolo, ak by pomohla s väčším zapojením občanov do rozhodovacieho procesu EÚ. Ukazuje sa, že o to občania majú záujem. Samozrejme, že nebudeme mať každý rok takúto konferenciu, ale ak sa niektoré z odskúšaných procesov stanú trvalou súčasťou Európskej únie, bolo by to veľkým úspechom.