Macedónsky premiér: Pri reforme Európy dokážeme pomôcť

Macedónsky premiér Zoran Zaev [EURACTIV]

Premiér Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko ZORAN ZAEV hovorí o jednej z najpozoruhodnejších politických udalostí v poslednej dobe – dohode s Gréckom, ktorá ukončila dlhoročný spor o názov. Konflikt znemožňoval Macedónsku členstvo v NATO a Európskej únii.

Zoran Zaev je macedónskym premiérom od mája 2017. Hoci sa mu s gréckym premiérom Tsiprasom podarilo dohodnúť na názve juhoslovanckej republiky, progres v jeho schvaľovaní zatiaľ postupuje pomaly.

V jednom z mojich článkov som vás označil za „Macrona Balkánu“. Písal som, že Zaev je naozaj neobvyklým typom politika, akých nie je na Balkáne veľa. Nevšimol som si na ňom stopy šovinizmu, ani nacionalizmu. Všimol som si len odvahu. A nie je náhodou, že spolu s ďalším neobvyklým politikom, gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom, dokázali nájsť riešenie sporu o názov Macedónska. Krajina sa odteraz nazýva Republika Severného Macedónska. Je mi cťou privítať predsedu vlády tohto štátu Zorana Zaeva.

Som naozaj rád, že som Vaším hosťom. Macedónsko sa skutočne stalo veľkou témou pre médiá, a to nielen na Balkáne a v juhovýchodnej Európe, ale na celom kontinente.

Ďakujem Vám za pekné slová, ktoré ste o mne povedali. Niekedy si myslím, že sme dosiahli dohodu vďaka tomu, že som ľavicový politik, rovnako ako Alexis Tsipras. Predtým sme však uzavreli podobnú dohodu s Bulharskom, ktoré má pravicového predsedu vlády.

To, čo máme spoločné, je viera v európsku budúcnosť. Toto želanie, táto láska k Európe dominuje našim charakterom a myšlienkam. Obaja prechovávame aj nacionalistické názory, ktoré sú pravdepodobne prítomné všade. Európske zmýšľanie má však prednosť. Chceme byť v Európe zjednotení. Očakávajú to od nás aj mladí ľudia.

Gréci a Macedónci sa dohodli: Bývalá juhoslovanská republika sa stane Severným Macedónskom

Dohoda otvára bývalej juhoslovanskej republike cestu do Európskej únie, ale aj NATO. Pozvánky na začiatky rokovaní sa očakávajú už v priebehu nasledujúceho mesiaca.

Spomenul som Macrona. Francúzsky prezident ale nie je horlivým zástancom rozširovania. Čo si o tom myslíte?

Francúzsky prezident Macron, ktorý je skvelým proeurópskym politikom, pravdepodobne zaujal tento postoj kvôli vnútro-politickej debate vo Francúzsku. Sám takéto diskusie poznám. Som si vedomý toho, že jeho oponentka Marine Le Penová to využíva vo svoj prospech.

Macron je presvedčený, že Európa potrebuje reformy. Tiež sa musí stať atraktívnejšou pre kandidátske krajiny, ktoré usilujú o členstvo.

Na summite v Sofii som s prezidentom Macronom hovoril. Pripomenul som mu, že Macedónsko je kandidátskou krajinou od roku 2005. Komisia odporučila začať prístupové rokovania v roku 2009. Povedal som mu: „Nech sa Európa zreformuje paralelne. Môžeme Vám dokonca aj pomôcť – ukážeme Vám príklady európskych spôsobov, ako riešiť problémy. A Macedónsko môže začať prístupové rokovania v tom istom čase.“

Nepožadujeme, aby sme sa okamžite stali členmi EÚ. Chceli by sme dostať príležitosť a viesť rokovania o plnom členstve. Máme na pamäti, že niektoré krajiny, ktoré viedli prístupové rokovania, sa nestali členmi EÚ – napríklad severské štáty.

Ani Macron si nemohol nepovšimnúť, aké dôležité riešenie sa medzi Macedónskom a Gréckom podarilo dosiahnuť. Prekonali sa rozdiely v identite. Našli sme riešenie, ako rozpoznať macedónsky ľud s helénskym pôvodom a macedónsky ľud bez helénskeho pôvodu.

Z geografického hľadiska sme severnou časťou historickej Macedónie. Bulharsko má východnú časť, Grécko má južnú časť a dokonca aj Albánsko vlastní určité územie. To je fakt. Viem, že aj toto riešenie je ťažké – pre mňa, pre môj ľud. Európska ašpirácia a naša povinnosť voči budúcim generáciám je ale dôležitejšia.

Zaujímalo by ma, či bol tento kompromis správny? Vaša krajina nezačne prístupové rokovania ihneď, ale až budúci rok po európskych voľbách. Bol to dobrý kompromis alebo…

Pre nás to nie je niečo nové alebo iné. Čierna Hora začala prístupové rokovania sedem a pol mesiaca po rozhodnutí Európskej rady. Srbsko začalo rokovania deväť a pol mesiaca po rozhodnutí summitu. V našom prípade to bude dvanásť mesiacov.

Uvedomujeme si, že sa budú konať európske voľby, kvôli ktorým stratíme čas. V Macedónsku sa navyše bude konať referendum, ktoré je súčasťou implementácie dohody s Gréckom. Sme si vedomí toho, že sa uskutoční previerka a vypracuje sa rámec rokovaní. Myslím si, že sa všetko starostlivo naplánovalo, aby sme boli pripravení otvárať jednotlivé kapitoly od júna 2019.

Komisia odporúča začať prístupové rokovania s Albánskom a Macedónskom

O tom, či obe krajiny získajú status kandidátov, rozhodnú ale až členské štáty Únie.

Ale opozícia Vám to pravdepodobne neuľahčí. Strane VMRO-DPMNE sa dohoda nepáči.

V opozícii nepanuje jednoznačná zhoda. Sú proti zmene ústavy, ale hovoria, že sú za vstup do NATO a EÚ. Protirečia si. Ak sme za NATO a EÚ, mali by sme byť pripravení na kompromis. Na začiatku som si aj ja želal, aby sme nemuseli meniť ústavu. Ale ukázalo sa, že takéto stanovisko by prinieslo len ďalšie problémy.

Chceme sa problémov zbaviť raz a navždy. Dohodli sme sa na kompromise, aby sme mohli budovať priateľské vzťahy a uzatvárať dohody v prospech našich krajín a národov. Grécko dostalo meno, my identitu. Zároveň sa jasne stanovila a zaručila identita Macedóncov, žijúcich v Grécku.

Som spokojný, že máme spravodlivé a právne bezchybné rozhodnutie. Súčasní politici, ich nástupcovia a budúce generácie majú šancu spolupracovať prostredníctvom dobrých vzťahov.

Dúfate, že Európska ľudová strana prejaví viac pochopenia pre Vaše názory? Buďme úprimní, snažia sa pomôcť skôr Gruevskemu.

Stredopravá Európska ľudová strana má k svojim sesterským stranám blízko, čo úplne chápem. Ale je tu aj ďalší aspekt – európsky duch. Komunikujem a chápem tieto strany rovnako ako tí, ktorí sú za dohodu a za rýchlu integráciu Macedónska do NATO a EÚ, ako Bojko Borissov a ďalší premiéri či vysokí úradníci. Verím, že robia všetko, čo je v ich silách, aby podporili stredopravé strany v Macedónsku a v Grécku.

Tieto strany sú veľmi podobné: robia hluk, organizujú protesty, majú nevhodný slovník. V Grécku aj v Macedónsku používajú rovnaké taktiky. Ak sa tých v Grécku spýtate, či chcú mať priateľské vzťahy so svojím severným susedom, odpoveď znie áno. Keď sa ich pýtate, či je potrebné riešenie, tiež odpovedia, že áno.

Ak sa pýtate macedónskych strán, povedia vám, že potrebujeme dobré vzťahy s Gréckom a tvrdia, že NATO a EÚ sú strategickými cieľmi. Ako by sa to však dalo dosiahnuť bez dohody? Niekedy musí byť opozícia kritická. Ja však verím, že neexistuje žiadny iný spôsob, ako dosiahnuť členstvo v NATO a EÚ. A to sa práve deje. Som presvedčený, že zdravý rozum, láska k vlasti a vyhliadky pre Macedónsko nad opozíciou zvíťazia.

Práve sa skončil summit EÚ, ktorý bol pomerne náročný. Neexistuje v bloku  príliš veľa rozdielov a konfliktov?

To je dôvod, prečo hovorím, že keď nás zapoja, dokážeme im pomôcť…