Maďarská aktivistka: Homosexualita nemôže byť trendom, keď vás na ulici zbijú za držanie rúk

Luca Dudits v rozhovore hovorí, že odchod Maďarska z EÚ je to posledné, čo chce. [Mérce/Kinga Rajzak]

Maďarská aktivistka za práva LGBTQI ľudí v rozhovore popisuje, ako sa Maďarom žije s novým mediálnym zákonom, ktorým sa inšpirovali aj slovenskí poslanci. Zobrazovanie dúhovej komunity presunul na časový slot medzi desiatou večer a piatou hodinou ráno, tak ako to platí pre pornografiu a horory. Zákon tiež zakázal reklamy, ktoré by propagovali ich práva.

Luca Dudits je hovorkyňou a členkou rady maďarskej organizácie Háttér Society, ktorá bojuje za práva LGBTQI komunity. Počas štúdii v Londýne sa venovala výskumu socioekonomického statusu východoeurópskych menšín a pôsobila aj v Transparency International a Medzinárodnej organizácii pre migráciu. 

Maďarsko cez leto prijalo zákon, ktorý obmedzuje zobrazovanie LGBTQI komunity v médiách. Ako to vyzerá v praxi?

Ak má niekto pocit, že videl niečo, čo porušuje zákon, nahlási to mediálnej rade a tá zhodnotí, či bol zákon porušený. Takto bol preskúmaný napríklad diel jedného z najpopulárnejších rodinných seriálov, v ktorom sa dve ženy pobozkali. Rada ale zhodnotila, že to nebolo protizákonné, pretože sa v epizóde diali aj iné veci. Takže pravidlá nie sú jasné. Niektorí právnici hovoria, že je to schválne, že sa tým maďarská vláda chcela vyhnúť pozornosti európskych inštitúcií. Našťastie to nezafungovalo.

Takže zákon nikoho nepotrestal?

Tieto zákony majú vždy efekt, aj keď ich vláda nedotiahne do konca. Spoliehajú sa na to, že sa začneme cenzurovať sami. A vidíme, že sa to deje, ľudia sa boja o niektorých veciach aj rozprávať. Učitelia biológie si tiež nie sú istí, či môžu o sexualite a rodovej identite hovoriť so svojimi žiakmi bez toho, aby neporušovali zákon.

Rovnako to fungovalo napríklad aj pri zákone, podľa ktorého sa každá organizácia, ktorá dostáva financovanie zo zahraničia, musela zaregistrovať ako zahraničný agent. Vláda s týmto registrom nič neurobila, žiadna organizácia nikdy pokutu nedostala napriek tomu, že niektoré verejne povedali, že sa do registra nezapíšu. Ale doteraz počúvame, že sme agentmi Soroša.

Ochrana detí alebo diskriminácia homosexuálov? Čo sa píše v texte nového maďarského zákona

Zákon, ktorý zožal vlnu kritiky od členských štátov Únie aj Európskej komisie, obraňuje Orbán s tým, že chráni deti pred pedofíliou. Na poslednú chvíľu v ňom ale pribudol „pozmeňovák“, ktorý zakazuje propagovanie homosexuality.

Prečo sa vláda zamerala práve na LGBTQI komunitu a prečo práve teraz?

Počas COVIDu sme mali veľmi úspešnú informačnú kampaň, ktorá medzi ľuďmi zarezonovala. To sa vláde nepáčilo, nechce, aby sme ľudí presviedčali a mobilizovali. Už teraz nemáme žiadnu šancu dostať sa do verejnoprávnych médií, ktoré úplne kontrolujú.

Vládna strana Fidesz vždy využívala menšiny ako obetných baránkov, aby odpútali pozornosť od skutočných problémov, napríklad od zdravotníckej alebo ekonomickej krízy. Bolo to tak s Rómami, s migrantmi aj ľuďmi bez domova. Od roku 2018 ale panika ohľadom migrantov ustala, tak miesto toho zvaľujú problémy na LGBTQI ľudí. Je to tiež kampaňová taktika, pretože Maďarsko onedlho čakajú voľby. Tvrdia, že deťom ublíži, ak uvidia dvoch mužov objímať sa.

Niektorí si myslia, že sa z nich tak môžu stať homosexuáli.

Homosexualita ale nie je niečo, čo sa človek môže naučiť zo svojho okolia. Ak by to tak bolo, tak ako by vôbec nejakí homosexuáli mohli existovať, keď vyrastali v úplne heterosexuálnom prostredí? Nevieme, ako presne sexuálna orientácia a rodová identita vzniká, ale zo skúseností vieme, že sa nedá odučiť, ani elektrošokmi, ani terapiou.

Tiež musím poznamenať, že pre členov menšín sa v homofóbnej spoločnosti nežije rovnako ako väčšine. Nemôžu sa na ulici ani držať za ruky, pretože po nich ľudia kričia, nadávajú, niekedy ich aj zbijú. Bohužiaľ sa tiež stáva, že ľudí vyhadzujú z práce. Byť členom dúhovej komunity má toľko nevýhod, že si to nikto nezvolí iba preto, že niečo uvidel v televízii a povie si, že tiež chce byť trendy.

Prečo by sa v médiách mali viac objavovať ľudia z menšín?

Lebo našu spoločnosť nepredstavujú iba bieli hetero muži pracujúci pre nadnárodné spoločnosti. Poznáme ľudí rôznych farieb pleti, ľudí so zdravotným postihnutím a tiež ľudí s rôznymi sexuálnymi orientáciami a rodovými identitami. Ak niekto hovorí, že takých nepozná, tak to o nich pravdepodobne iba nevie.

Nemať týchto ľudí v televízií teda nereflektuje realitu. Navyše, ak napríklad žijete v malej dedine, možno si vôbec nedokážete predstaviť, že by ste ako gej mohli zostarnúť a žiť šťastný život, mať dobrú prácu a milujúcu rodinu. Aj psychológovia hovoria, že pre takých ľudí je dôležité vidieť pozitívne príklady aspoň v televízii. V komunite LGBTQI ľudí je veľmi rozšírená úzkosť, depresie aj hrozba samovraždy. Potrebujú mať nádej, že aj keď ich možno ich rodina a okolie teraz neprijíma, tak lepšia budúcnosť je možná.

Europarlament chce zaradiť násilie na ženách a LGBTIQ+ ľuďoch medzi európske zločiny

Za iniciatívu hlasovala väčšina slovenských europoslancov. Proti boli europoslanci za KDH, OĽaNO, SaS a zvolení za ĽSNS. 

Čo s argumentom, že homosexuáli môžu robiť čo chcú v súkromí, ale „nikto sa na to nepotrebuje pozerať“?

Myslím si, že to môže pochádzať aj z mediálneho obrazu z Pride pochodov. Väčšina ľudí pochoduje v džínsach a možno majú tričko s nejakým nápisom ale farebné očné linky. Nevidím nič zlé ani na šialených kožených outfitoch, ale nechodia tak oblečení všetci.

Homosexuálny pár v rodinnom seriáli, ktorý si dá pusu, je niečo úplne normálne. Ak v sebe nikto cíti averziu voči homosexuálom a chcel by sa jej zbaviť, môže začať sledovaním takýchto obrazov.

Maďarský zákon ide proti reklame Coca-Coly. Ale aj niektorí LGBTQI aktivisti takéto firemné snahy kritizujú, napríklad keď spoločnosť na Pride vyvesí dúhovú fotku na sociálne médiá, ale nič iné pre práva homosexuálov nerobí.

Myslím si, že je rozdiel medzi aktivistami z Východnej a zo Západnej Európy. My napríklad pracujeme s viacerými firmami, ktorým pomáhame pretvoriť ich pravidlá tak, aby boli inkluzívnejšie. Ak v Maďarsku firma podporí Pride alebo organizáciu ako je tá naša, tak môže aj stratiť zákazníkov. Keď teda tento risk podstupujú, nevidím s tým žiaden problém.

Po zverejnení tohto zákona holandský premiér premiérovi Viktorovi Orbánovi povedal, že ak chce diskriminovať ľudí, tak nech odíde z EÚ. Urobí tak?

To posledné, čo chcem, je aby Maďarsko odišlo z EÚ, nepodporuje to ani väčšina obyvateľov. Teraz máme aspoň nejakú úroveň ochrany. A nechce to ani Orbán, pretože táto krajina žije z eurofondov.

Robí podľa vás Európska únia dosť na ochranu Maďarov z LGBTQI komunity?

Myslím si, že je veľmi dôležité, že EÚ zažalovala Maďarsko za mediálny zákon a sme za to veľmi vďační. Ale Únia má v týchto otázkach ohraničené právomoci, takže nemohli zareagovať na iné problematické zákony, napríklad na zákaz legálnej zmeny pohlavia. Európsky parlament robí čo môže, ale v tomto prípade nemá skutočnú moc. Sú to členské štáty v rámci Rady EÚ, ktoré blokujú procedúru v rámci článku 7. Komisia tiež stále nespustila mechanizmus podmienenosti eurofondov právnym štátom, cez ktorý by Orbánovi mohla zastaviť eurofondy. Mohli by robiť viac.

Pravicové strany v europarlamente vydali spoločnú deklaráciu, boli by tretia najväčšia frakcia

Orbán, Salvini, Morawiecki aj Le Pen v liste kritizujú európsky „superštát“ a ideologický monopol. Zároveň však chcú Úniu založenú na „židovsko-kresťanskom dedičstve“. O svojej politickej budúcnosti môžu rozhodnúť na septembrovej konferencii.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte