Maďarský expert: Čítanie je dôležitejšie ako občianska náuka

Hunyadi Bulcsú, FOTO: Štefan Bako/EURACTIV Slovensko

Bulcsú Hunyadi z maďarského think-tanku Political Capital v rozhovore pre EURACTIV.sk vysvetľuje zlyhania v politickej socializácii mládeže.

Vaša organizácia Political Capital vydala ešte roku 2013 štúdiu „Nadšení spotrebitelia, neangažovaní demokrati“. Jedným z jej záverov bolo, že medzi mladými Maďarmi sa objavuje silné „materialistické“ vnímanie. Čo to znamená pre fungovanie demokracie?

Jedným z dôsledkov je, že sa mladí menej zaujímajú o verejné záležitosti a tiež sa do nich menej zapájajú. Viac sa sústreďujú na osobnú bezpečnosť, osobnú slobodu, finančnú bezpečnosť a finančnú slobodu. Najdôležitejšie je, že sú spotrebitelia a majú finančné zdroje na napĺňanie svojich materialistických potrieb tým, že si kupujú produkty. A tie sú pre nich hlavným nástrojom identifikácie.

Mladí ľudia v Maďarsku zároveň silne rozlišujú medzi politikou a verejným životom. Čo vás k tomuto záveru priviedlo a ako sa to prejavuje?

Existujú prieskumy, ktoré zisťujú vnímanie a názory na politiku a potom iné otázky o tom, čo si ľudia myslia o verejných záležitostiach. Výsledky sú úplne jasné. Politiku stotožňujú so straníckou politikou na vysokej úrovni, s mocou a hľadaním výhod. Myslia si, že politika nie je o nich, nie je o riešení spoločných problémov alebo komunitných záležitostí, je o moci a osobných záujmoch. Naviac si s politikou spájajú veľmi negatívne slová ako „podvod“, „klamstvo“ alebo „korupcia“. Keď však príde reč na verejné záležitosti, uznávajú, že je to viac o nich, o komunitách, riešeniach spoločných problémov alebo čelení spoločným výzvam.

To vedie k ďalšiemu záveru, že „politická socializácia mladých absolútne zlyhala“. Koho zlyhanie ide?

Takmer každý aktér na tom má podiel. Najväčšie zlyhanie je, samozrejme, na strane štátu. Žiadna vláda od zmeny režimu sa na to nezameriavala. Vo vzdelávacom systéme neexistuje žiadny prvok, ktorý by jasne podporoval politickú socializáciu, v školách nie je predmet ako politické vedy alebo občianska výchova, kde by sa deti nielen učili o demokracii, ale kde by aj mohli zažiť, ako funguje v realite.

Je to však aj zlyhanie rodiny. Politika je vnímaná ako zlá a kontroverzná vec, preto je to veľmi osobná záležitosť. Väčšina ľudí sa o politike nerozpráva, dokonca ani s rodinou. Deti preto nemajú príležitosť rozprávať sa o takýchto veciach so svojimi rodičmi, učiť sa od nich. Nemajú napríklad príležitosť preskúmať rôzne názory a zistiť, že o veciach môžu diskutovať.

Ako píšete, je tu aj generačný posun. Mladí ľudia odmietajú politiku viac ako predchádzajúca generácie. Menej sa o ňu zaujímajú a menej jej rozumejú. Nemal by mať fakt, že demokracia je jediný systém, ktorý títo mladí ľudia zažili a ktorý ponúka príležitosti zapojiť sa do politického života, opačný efekt?

Kľúčovým dôvodom je práve to, že mladí zažili len demokraciu, aspoň teda maďarskú verziu demokracie. Nemajú to s čím porovnať a nevidia komparatívne výhody života v demokratickej spoločnosti. Preto si zrejme nevedia vážiť demokraciu ako systém. Ďalším dôvodom je, že vidia len to, ako demokracia funguje v Maďarsku, čo je, samozrejme, veľmi ovplyvnené správaním strán a jednotlivých politikov. Súvisí to s množstvom zlyhaní od zmeny režimu. Zažili, že maďarský štát nie je schopný vyriešiť ich problémy, ekonomické a sociálne otázky, vzdelanie, dôchodkový systém a tak ďalej. Preto si nemyslia, že budúcnosť by mohla byť lepšia.

Ďalším dôvodom je, že demokraciu vnímajú ako niečo, čo je dané, nemusia za ňu bojovať. Zároveň vyrastali v úplne novom kultúrnom a technologickom prostredí. Nikto im nepovedal, ako sa s tým vysporiadať. Keďže demokraciu a politiku vnímajú pomerne negatívne, viac ich to ťahá k iným politickým režimom alebo k svojim osobným životom, v ktorých figurujú len ako spotrebitelia.

 

Pokiaľ ide o politickú gramotnosť, je tu aj téza, že úroveň vedomostí o politike nezávisí ani tak od demokratickej minulosti a tradícií určitej krajiny, ale od schopnosti študentov čítať s porozumením. Na akých údajoch je tento záver založený? Aké praktické kroky by z neho mali vychádzať?

Nejde o náš záver, pochádza zo štúdie IEA Civic Education. Išlo o medzinárodné porovnanie úlohy občianskeho vzdelávania a aktívneho občianstva. V štúdii prišli k záveru, že vedomosti o politike viac ovplyvňuje schopnosť čítať s porozumením než politická kultúra alebo politické prostredie. To neznamená, že iné prvky – demokratická tradícia, politická kultúra, občianske vzdelávanie atď. – nehrajú žiadnu rolu. Avšak dôležitejšia je schopnosť čítať s porozumením, kriticky myslieť, myslieť kreatívne, riešiť komplexné úlohy a spracovávať veľké množstvo informácií z rôznych zdrojov. To je to, na čo by sa malo vzdelávanie sústreďovať. Ukazuje sa, že nestačí naučiť mladých, ako demokracia funguje, poskytnúť im faktické vedomosti. Viac záleží na spôsobe myslenia, spracovávaní informácií, spájaní rôznych častí informácií a vytváraní si vlastného názoru.

Ďalším znepokojujúcim spôsobom myslenia, ktorý vaša štúdia odhalila, je, že konkurenciu mladí považujú za istý druh nátlaku, citujem: „Obávajú sa jej a frustruje ich, čo poukazuje na ich nízke sebavedomie. Závidia úspešným ľuďom a zároveň nimi pohŕdajú.“

Maďarská spoločnosť vo všeobecnosti – a to platí aj o mladých – je veľmi individualistická v zmysle, že jej chýba sebavedomie a vzájomná dôvera medzi občanmi, ale aj vo vzťahu k inštitúciám. Súvisí to aj s tým, prečo sa ľudia cítia opustení. Maďarská spoločnosť je tiež vo všeobecnosti veľmi orientovaná na štát. Ľudia si myslia, že štát vyrieši všetky ich problémy. Na druhej strane štátu vôbec nedôverujú – neveria politickým inštitúciám a nedôverujú si navzájom, takže neočakávajú pomoc od svojich spoluobčanov. Vnímanie solidarity a tiež pripravenosť byť solidárny je celkom nízka. Jedným z kľúčových dôvodov je nedostatok dôvery a nedostatok sebavedomia maďarských občanov vo všeobecnosti. Nedostatok konkurencie je zlý nie len v politickej oblasti, ale tiež vo všeobecnosti napríklad v hospodárstve. Sklon k podnikavosti je medzi maďarskými mladými veľmi nízky.

V Európe vidíme nárast podpory extrémnej pravice. Spomenuli ste, že keď sa chce v Maďarsku niekto angažovať na lokálnej úrovni, prvá politická sila, na ktorú natrafí, je zvyčajne krajná pravica, ktorá je v tom veľmi aktívna. Ako konštatujete aj vo vašej štúdii, v mnohých prípadoch príslušnosť k extrémne pravicovej skupine nie je otázkou súhlasu s ideológiou, ale súvisí skôr s psychologickými faktormi v pozadí. Znamená to, že je ťažšie alebo ľahšie riešiť tento problém systematicky?

Ľudia sa nerodia ako nacisti alebo rasisti. Pre mladých je najdôležitejší pocit, že niekam patria a identita, ktorú v tejto skupina majú. Prijatie ideológie prichádza až potom, v druhej alebo tretej fáze, keď už sú súčasťou skupiny alebo preto, že chcú byť jej súčasťou. Existuje široká škála sociálnych a osobných problémov alebo faktorov, kvôli ktorým sú títo jednotlivci náchylní k vstupu do takejto skupiny.

Toto je dôležité vedieť, kvôli stratégiám prevencie. Je treba pracovať na osobnej úrovni, na mikroúrovni, na konkrétnom mieste. Stretnúť sa týmito ľuďmi a zabrániť im obrátiť sa na tieto skupiny a stotožniť sa s ich ideológiou. Ale na druhej strane musíme pracovať na makro – systematickej úrovni, poskytnúť mladým príležitosti, napríklad vo vzdelávaní. Potrebujú tiež dobrú víziu budúcnosti.

Rozhovor vznikol pri príležitosti podujatia: Mladých voličov priťahujú extrémy: Prirodzený protest alebo znepokojivý trend?