Michal Wiezik: V Európskom parlamente chcem byť zdvihnutým prstom

„Netreba byť dogmatický," hovorí Michal Wiezik (Spolu, EPP). [EURACTIV.sk/Štefan Bako]

MICHAL WIEZIK veľmi nepremýšľal o Viktorovi Orbánovi ani Manfredovi Weberovi. Ako europoslanec sa sústredí na zelené lesníctvo a poľnohospodárstvo. Sto percent elektriny by podľa neho malo pochádzať z obnoviteľných zdrojov, dnešné pestovanie energetických surovín však nazýva biologickou púšťou.

Michal Wiezik je europoslancom za stranu Spolu-Občianska demokracia vo frakcii Európskej ľudovej strany (EPP). Na spoločnej kandidátke s Progresívnym Slovenskom sa v májových eurovoľbách prekrúžkoval zo siedmeho na druhé miesto (29 998 preferenčných hlasov). V Európskom parlamente bude členom výboru pre životné prostredie a náhradníkom vo výbore pre poľnohospodárstvo. Ako aktivista podporil iniciatívu My sme les, ako pedagóg pôsobil na Katedre aplikovanej ekológie na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Vo svojej vedeckej práci sa zameriaval na ekologické hodnotenie vplyvu rôzneho využitia zeme na lesné a lúčne ekosystémy.

V rozhovore a podcaste sa dozviete

  • komu a čomu vďačí za zvolenie do europarlamentu,
  • ako vníma svoje členstvo vo frakcii klimatických „dinosaurov“,
  • čo si myslí o Viktorovi Orbánovi,
  • aké sú jeho tri najdôležitejšie priority,
  • či je za dotácie do plynárenstva,
  • prečo je proti stavbe nových atómiek,
  • ako hodnotí enviroministra Lászla Sólymosa.

Združenie klimatických mimovládok Climate Action Network Europe v apríli zverejnilo analýzu vybraných hlasovaní v Európskom parlamente. Konštatuje v nej: „Nízke hodnotenie Európskej ľudovej strany (EPP), najväčšej skupiny v Parlamente, je najšokujúcejším výsledkom a odráža fakt, že v najdôležitejších rozhodnutiach o klimatickej a energetickej legislatíve EÚ preukázala absolútne nedostatočnú podporu klimatickej politiky.“ Ako sa v takejto frakcii cítite?

Veľmi dobre rozumiem vašej otázke. Veľmi často sa ma pýtajú, čo ako environmentálne orientovaný človek robím v EPP. Moje zaradenie do EPP nebolo primárne mojím rozhodnutím, ide o politickú linku strany Spolu-OD. Teraz prebiehajú politické rokovania o prijatí Spolu do EPP, ktorých som sa zúčastnil. Viem, že sú veľmi konzervatívni, doslova dinosaury, čo sa týka environmentálnych tém.

V spomínanom hodnotení skončili medzi politickými skupinami na predposlednom mieste.

Zatiaľ veľa vody nenamútili a ak áno, tak na škodu veci. Dnes však EPP nemá na výber. Je síce stále najsilnejšou frakciou, ale koalíciu bude musieť vytvoriť so zelenými a liberálmi. Neverím, že v týchto rokovaniach budú môcť zastávať pozíciu dinosaura. Z tohto hľadiska bude moja pozícia v EPP veľmi dôležitá. Človek, ktorý má v tejto frakcii environmentálne zázemie, môže byť premostením. K posunu  v prospech životného prostredia dôjde. A EPP bude v tom zohrávať dôležitú úlohu číselne silného hráča.

Ak budú ľudovci proti ekológii, vystúpim

Uvažovali ste nad prestupom k európskym zeleným?

Určite nie. Skúsim fungovať v EPP tak, aby to bolo pre mňa zmysluplné. Keby došlo k extrému, že frakcia mi bude klásť prekážky nezlučiteľné s primárne ekologickým mandátom od mojich voličov, nebude mať zmysel tam zostať. Nie som na členstvo v EPP bytostne viazaný. Momentálne však takáto debata neprebieha.

To znamená, že nevylučujete vystúpenie z EPP alebo prestup do inej frakcie, ak sa bude vývoj vo vašej frakcii uberať z vášho pohľadu zlým smerom?

Je to jedna z možností. Ale naozaj na to musia byť vážne dôvody. Momentálne by som však vôbec nešpekuloval o frakcii, ku ktorej by som sa pričlenil.

Čo sú vaše červené čiary? Kde je priestor, do ktorého by ste sa s EPP nechceli dostať?

Ide o konkrétne záležitosti, napríklad Spoločnú poľnohospodársku politiku. Pre mňa je zaujímavý druhý pilier adresne orientovaný na environmentálne záležitosti – podporu biodiverzity a chránené územia v agrárnej aj lesnej krajine. Ale aj v prvom pilieri sa vytvára nástroj eko-schém, ktoré by mali adresne riešiť biodiverzitu, neproduktívne plochy, stabilizáciu a podporu života v poľnohospodárskej krajine.

Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“

Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Je to aj silný ekonomický nástroj, pretože sa bude hlasovať o rozpočte, niekde medzi 20 a 30 percent (z celkového rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky). Ide o silnú vec, ktorú chcem presadzovať v poľnohospodárstve, keďže teraz je to chémia a žiadny život, čo je neúnosné. Keď sa budeme baviť o percentách a EPP by kategoricky povedalo nie, toto nebudeme podporovať, bolo by to pre mňa nepriechodné. Keby bola EPP proti udržateľnosti života vo veľmi širokom ponímaní, nevedeli by sme sa zhodnúť.

Napriek tomu, že nemáte skúsenosti z politiky, dúfate, že sa vám podarí vaše priority vybojovať v tejto veľmi konzervatívnej frakcii?

Bude to o vyjednávaniach, komunikácii. Na to som pripravený.

Podporujete Manfreda Webera na post predsedu Európskej komisie?

Pravdupovediac som sa nad tým ešte nezamýšľal. Asi by bolo dobré byť lojálnym voči mojej frakcii. Musím si pozrieť aj ostatných kandidátov, zatiaľ som na to nemal veľmi čas. Ako predsedu frakcie som ho podporil.

Frans Timmermans, ktorý bol v eurovoľbách kandidátom socialistov na predsedu Komisie, má určite bližšie k zeleným témam.

Bude to vyžadovať dôslednejšiu analýzu, momentálne sa neviem vyjadriť.

O Orbánovi som veľmi nerozmýšľal

Mal by Fidesz Viktora Orbána zostať súčasťou EPP?

Neviem, nakoľko sa k tomu môžem otvorene vyjadrovať. Je evidentné, že Viktor Orbán je so svojou maďarskou časťou frakcie problematickým hráčom. Ich členstvo v EPP bolo dočasne pozastavené, napriek tomu im boli pridelené pomerne zásadné posty. Je to ambivalentné. Neviem sa k tomu dobre postaviť. Orbán je natoľko exponovaný, že jeho potenciálne členstvo vo frakcii sa nedá ututlať. Aj ostatné frakcie budú požadovať jasné kroky. A je to dosť vysoká politika, keďže je to na úrovni členského štátu. Istá opatrnosť je na mieste.

Na Orbána sa pýtam aj preto, že ako europoslanec zrejme budete súčasťou rozhodovania o jeho budúcnosti v EPP. Na jeseň sa má jeho členstvo prehodnocovať. Zaujíma ma váš všeobecný prístup. Mali by takíto politici byť súčasťou štandardných politických skupín, ktoré na nich môžu vplývať? Alebo by mali byť sankcionovaní a odsúvaní na okraj, aby bol vyslaný jasný signál o právnom štáte?

To je dobrá otázka, na ktorú neexistuje všeobecná odpoveď. Pomôžem si situáciou našich dvoch europoslancov za Kotlebu-ĽSNS. Prístup k nim je izolácia a ignorovanie.

Z vašej strany?

Nie z mojej osobnej strany. Jedna nemenovaná slovenská europoslankyňa pozývala na obed a pozvala všetkých okrem týchto dvoch europoslancov. A povedala, že ani v budúcnosti ich pozývať nebude.

Monika Beňová zo Smeru-SD?

Dobre ste uhádli. Aj v diskusii v EPP sa objavil názor, že by sa s nimi (europoslancami za Fidesz) nemalo vôbec komunikovať. Zjavne však Orbán na tejto úrovni v ich očiach ešte nie je.

Fínske predsedníctvo plánuje vystupňovať konanie proti Maďarsku pre právny štát

Prioritou Helsiniek na čele Rady EÚ je dodržiavanie demokratických aj rozpočtových pravidiel. Cielia na dohodu na minirozpočte eurozóny a klimatickej neutralite.

A vo vašich očiach? Mal by byť skôr odsúvaný na okraj alebo by sa s ním malo pracovať?

Asi by bolo najúprimnejšie povedať, že keďže som sa zaoberal skôr ekológiou, o Viktorovi Orbánovi a jeho nacionalistických pohnútkach som až tak veľmi nerozmýšľal. Preto momentálne neviem úplne presne odpovedať. Z laického pohľadu môžem povedať, že je to na hrane a môže sa to prehupnúť na jednu či druhú stranu. Nemám pocit, že by Orbán reflektoval, aký tlak naňho vytvára Európsky parlament. Vo svojej krajine je veľmi populárny, a to mu asi stačí. Taký malý diktátor – v úvodzovkách. Má ten luxus, že nemusí úplne reflektovať, čo si o ňom myslí Európa, lebo doma je poloboh.

Chápem, že je to pre vás zložitá otázka, ktorá sa týka väčšej škály tém. Ale ani maďarská energetická a klimatická politika nepatrí k najzelenším. Maďarsko sa na poslednom summite zaradilo ku krajinám, ktoré boli proti roku 2050 ako termínu pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Slovensko sa naopak pod vedením premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) k tomuto termínu prihlásilo.

Áno. K tomu sme premiéra vyzvali my (skupina slovenských europoslancov), takže sa mi páči, že na to reflektoval. Ale môže to byť úplne prázdne politické gesto…

… ale Orbán do tej skupiny lídrov nepatril.

Nepatril. Asi ho k tomu nikto nevyzval.

Chcem byť zdvihnutým prstom

Čo budú vaše tri najdôležitejšie priority v Európskom parlamente?

Poviem rámce, v ktorých sa budem snažiť pôsobiť. Absolútne kľúčová je pre mňa poľnohospodárska politika. Väčšina problémov, ktoré som doteraz riešil, súvisela s lesmi. Poľnohospodárstvo je rovnako veľký environmentálny problém. Čiže budem sa snažiť, aby eko-schémy mali dostatočne silnú pozíciu a boli dobre reflektované v praxi.

Ďalšou výzvou je stratégia na udržanie biodiverzity. V tejto téme sa cítim varený – pečený. Budem do nej vstupovať, aby sme dosiahli rozumný konsenzus.

Tretia vec, v ktorej sa vidím, súvisí viac so Slovenskom ako s europarlamentom. Mnohé z problémov na Slovensku nevznikli preto, že by Európska únia vytvárala zlé podmienky, ale v dôsledku preklopenia do slovenskej legislatívy. Vidíme to na príklade biomasy alebo leteckých postrekov, kedy sa výnimka stala pravidlom. Je veľmi dôležité, aby kontrola bola rýchla a adresná. Európska komisia by mala byť upozorňovaná. Malo by sa predísť konaniu pre porušenie európskeho práva (infringement), ktoré dnes vidíme v prípade horských lesov či hlucháňa. Dalo sa im predísť, keby sa to riešilo v čase, keď sa obnoviteľné zdroje (drevná biomasa) realizovali. (Chcem) byť kontrolórom, zdvihnutým prstom vo vzťahu Európskej únii k Slovensku a opačne.

Podporujete žalobu VLKa a ďalších mimovládok na európske inštitúcie pre európsku legislatívu, ktorá umožňuje spaľovanie neodpadového dreva z lesov?

Súčasné nastavenie biomasy je obrovský problém. Určite to nie je udržateľný spôsob využívania biomasy. Nie je uhlíkovo neutrálny. Keď zrátate všetky vstupy, výsledok je katastrofálny. Z pôdy sa emituje uhlík. Je veľmi otázne, či je biomasa, ako ju využívame na Slovensku, obnoviteľným zdrojom. Veď vieme – biomasaker.

Spaľovanie lesného dreva škodí klíme, tvrdí VLK, ktorý žaluje Úniu

Environmentálne organizácie podali žalobu na európske inštitúcie, ktoré vlani prijali smernicu o obnoviteľných zdrojoch. Využívanie biomasy z lesov je podľa nich v rozpore s európskymi zmluvami.

Lenže hovoríme o európskej legislatíve.

Áno. A preto ma prekvapuje, že v novele (revízie európskej smernice o obnoviteľných zdrojoch) nedošlo k zmene napriek apelom. Takže podporujem žalobu VLKa. Treba to znova otvoriť a razantne riešiť.

Lesníctvo je najviac financované práve zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Chceli by ste financovanie podmieniť vyššími ekoštandardmi?

Vo vzťahu ku klimatickej zmene sú veľmi dôležitým hráčom funkčné ekosystémy. Jedine ekosystémy dokážu pohlcovať uhlík. Nemôžete mať funkčný lesný ekosystém, ak v ňom budete intenzívne hospodáriť. Preto sa budeme snažiť zmeniť pravidlá hry, čo sa týka prostriedkov. Zatiaľ idú dotácie na protipožiarne pásy a ďalšie úplne scestné veci, ktoré povedú k zvýšeniu ťažby. V súčasnosti máme v slovenských lesoch najvyššiu ťažbu – v čase najväčšej potreby boja proti klimatickej zmene. Toto treba určite zmeniť na štátnej pôde a vytvoriť podmienky pre súkromných vlastníkov, aby sa tiež mohli zapojiť.

Aké konkrétne opatrenie budete presadzovať na ochranu biodiverzity?

V prípade lesných ekosystémov je to pomerne jednoduché, aj keď nie vyčerpávajúce: kvórum päť percent bezzásahového územia na území celej Únie. A v poľnohospodárstve je strašne veľa roboty. Šíre lány energetických surovín, ktoré sa tam pestujú, sú biologickou púšťou.

Najlepší systém by bol taký, že v rámci sto hektárov, na ktoré sú priame platby, by bola vyčlenená plocha delimitovaná na podporu biodiverzity, napríklad hniezdenia. A na túto plochu by dotácia mala byť podstatne vyššia ako priame platby. Aby ľudia ani neváhali, že to tam majú mať.

Týka sa to aj riečnej krajiny. Zo Slovenska nám odchádza voda z dôvodu meliorácií, narúšajú sa riečne kontinuá. Treba stanoviť inondačné (povodňové) pásma. Tam nebudeme bojovať proti záplavám, ale ich tam necháme. Krajina by mala byť živá všade, kde sa hospodári, čo momentálne neplatí.

Som proti ťažkým reštrikciám priemyslu

programe PS/Spolu pre eurovoľby sa píše: „Pri obchode s tretími krajinami budeme zohľadňovať environmentálne vplyvy aj plnenie Parížskej dohody s cieľom udržať globálne otepľovanie pod 1,5°C.“ Mala by EÚ zaviesť uhlíkové clo na hraniciach?

To je ťažká otázka. Takéto clo môže viesť k ďalekosiahlym ekonomickým dopadom. Nerád by som vytvoril ekonomické vojny medzi Čínou a Európskou úniou. Treba však dosiahnuť, aby sa naši obchodní partneri zaviazali k tomu, čo máme my. Bolo by farizejské mať tu pravidlá a dovážať tovar z krajín, kde na ne kašlú. To sa možno v súčasnosti aj deje.

Uhlíkové clo je striktné opatrenie. Možno sa dá ísť cestou inšpirácie. Často sa stáva, že keď obchodný partner obchoduje s niekým, kto normy má, snaží sa im prispôsobiť dobrovoľne. Bude to diplomatická záležitosť. Uvidíme, či to bude striktné clo alebo skôr rámce a dohody.

Váš kolega, europoslanec Progresívneho Slovenska Martin Hojsík, sa v predvolebnej diskusii jednoznačne vyslovil za uhlíkové clo.

On je v tomto smere razantný, ja som otvorený širšiemu portfóliu možností. Najlepšie by bolo, keby sme vytvorili taký model, ktorý nebude príliš obmedzujúci pre ekonomický rast, ale zároveň bude dostatočne efektívny v ochrane životného prostredia. Je to skôr pravicový prístup. Hľadám najzložitejšiu cestu: ako to urobiť ekonomicky aj ekologicky efektívne.

Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Ekologicky efektívne nie je ekonomicky efektívne?

V konečnom dôsledku áno. Ekonomická efektívnosť nemôže ísť nad rámec udržateľnosti, základných ekologických služieb. Keď prešvihneme primárnu produkciu, končíme. Limity sú jasne dané. Dokonca ich potrebujeme zužovať. Nemôžeme však ísť cestou ťažkých reštrikcií priemyslu. Tento systém stojí na voličoch. Keď im zoberiete prácu a chlieb, bude im jedno, že vonku je trochu chladnejšie. Nemôže to ísť príliš do extrému ani na jednu, ani na druhú stranu. Musí to ísť efektívne. Neviem, či sa to bude dať dosiahnuť. Niekedy sa možno bude musieť ísť ľavicovou cestou štátnej regulácie, inokedy bude možno najlepším manažérom trh. Treba to robiť racionálne, neveriť dogmám. Ekológia je predsa o pochopení živých systémov. Aj ekonomický a politický systém je živý systém. Jeho dôsledné pochopenie nám umožní urobiť dôsledné opatrenia. Je to vágna odpoveď, ale lepšiu momentálne nemám.

Chápem argumenty slovenského priemyslu o zamestnanosti a konkurencieschopnosti. Na druhej strane sa slovenské, ani celoeurópske emisie v priemysle od roku 2012 prakticky neznižujú. Na slovenských emisiách má priemysel navyše významný podiel. Európski zelení napríklad navrhujú zákaz prideľovania bezplatných emisných povoleniek, ktoré dnes využíva aj slovenský priemysel. Súhlasili by ste?

V prvom rade by som musel vidieť dôsledky. Ak by sa opatrenie ukázalo ako efektívne, prečo ho nepodporiť? Zároveň nechcem, aby to vyznelo tak, že som za zmierňovanie (emisných) limitov a že priemyselníci majú pravdu. Na druhej strane som napríklad veľmi razantne proti podporovaniu ťažby uhlia na Slovensku. Patrí medzi veci, ktoré považujem za absolútne škodlivé. Dotácie celkovo dosť výrazne krivia trh. Ak hovorím o slobodnom trhu, ktorý by to eventuálne vedel riešiť, je to trh bez dotácií.

Podľa tejto logiky by mali byť bezplatné emisné povolenky zrušené.

Ak niekomu dávajú konkurenčnú výhodu, ktorá potom môže kriviť trh…

Spýtam sa inak. Ste za reformu Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) alebo ste spokojný s jeho súčasným fungovaním?

Momentálne nie som dobre zorientovaný, aby som vedel zodpovedať.

Nie som za stavbu nových atómiek

Akými opatreniami by mala Európska únia znížiť emisie v priemysle?

Záleží na obnoviteľných zdrojoch. Nevyhneme sa im. Treba však medzi nimi rozlišovať. Vnímam to tak, že jediná perspektívna dlhodobá cesta bude solárna energia. Jediné, čo na nej nie je obnoviteľné, je plocha využívaná na jej získavanie. Rátam s technologickým pokrokom, vďaka ktorému bude efektívnosť týchto opatrení v budúcnosti lepšia. To je cesta, ako to spraviť uhlíkovo neutrálne alebo možno až inertné. Spaľovanie uhlia a ropy je stredoveké; kúrime pod kotlami. Druhá vec je celkový konzum spoločnosti, budeme sa musieť trochu zracionalizovať. Ľudský vplyv na klimatickú zmenu je dôsledkom stále rastúceho konzumu a produkcie, ničoho iného. Ale to je globálna otázka.

Zemný plyn ako téma rozdeľuje aj ochranárov. Súhlasíte s investíciou verejných prostriedkov do plynárenskej infraštruktúry? Európsky parlament bude o tom v najbližšom období spolurozhodovať.

Asi je jasné, že spaľovaním plynu nebudeme bojovať proti klimatickým zmenám. Čo sa týka splodín a vedľajších produktov, je to určite vhodnejšia technológia ako nejaké frackovanie bridlíc. Keby mali byť uhľovodíky ďalej v hre – asi aj budú, kým sa neminú –, tak plyn je z nich najvhodnejším palivom. Netreba ho však chápať ako všeliek.

Ste za verejné investície do infraštruktúry? V záujme energetickej bezpečnosti a budovania trhu s plynom sa napríklad stavia slovensko-poľské prepojenie či plynovodný koridor na juhu Európy.

Dnes lepšia alternatíva asi nie je. Má svoje pozitíva – zabezpečiť vyváženosť dodávok. Sú s tým však spojené problémy trasovania. Treba to brať holisticky a zvážiť dopady.

Aj my sme súčasťou dekarbonizácie, hovoria plynári v tieni úspechu európskych zelených

Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.

Vo vašom programe pre eurovoľby sa píše: „Ukončíme dotácie na fosílne palivá“. Ste za dotácie do plynu, čo je v rozpore s vaším programom?

To, o čom ste hovorili, nie len otázkou fosílnych palív, ale aj energetickej bezpečnosti a nezávislosti na ruskom trhu. Ak sa nám podarí ukončiť dotácie na uhlie a zároveň podporíme vedenie pre plyn, v konečnom dôsledku to bude prospešnejšie, ako keď zostane dnešný stav.

To znamená, že nie ste za ukončenie dotácií do fosílnych palív.

Status quo nie je vyhovujúce a treba ho zlepšiť. Uhlie už vôbec netreba. Využívanie plynu treba zracionalizovať. Plyn má aj svoje výhody. Neviem si predstaviť, že by náš alebo európsky priemysel vedel fungovať bez fosílnych palív. Nemôžeme byť tak dogmatickí. Treba samozrejme investovať do rozvoja nových technológií, ktoré nás úplne zbavia (fosílnych palív). Keď už naozaj nebudeme potrebovať zemný plyn, tak ho odstavíme.

Európski zelení majú skôr odmietavý postoj k jadrovej energii. Čo si myslíte vy? Ste napríklad za výstavbu nových reaktorov v záujme znižovania emisií?

Jasné, že jadro má svoj efekt na znižovanie emisií. Ale vyhorené jadrové palivo je problém na miléniá.

Všetci vedia o obrovských rizikách – Černobyľ a nedávno Fukušima. Stále sa to môže stať. Ale riziká havárií sa dajú minimalizovať. Vyhorené jadrové palivo sa však nedá minimalizovať.

Zatiaľ sa dočasne ukladá pri elektrárňach.

Čo znamená dočasne? Rádioaktivita zostáva problémom tisícky rokov. Toto je obrovská daň, ktorú veľa ľudí nechápe. Nie som za rozvoj energetiky založenej na jadre. A určite nie som za stavbu nových zariadení. Tie súčasné nech už dôjdu. Verme, že kým dôjdu, vyvinie sa technológia natoľko, že budeme mať alternatívny zdroj, ktorý nás nebude stavať pred dilemu, či jadro áno alebo nie.

Dúfate, že jedného dňa bude sto percent elektriny pochádzať z obnoviteľných zdrojov?

To je jediná cesta. Ako inak fungovať? Ak bude jadro, tak možno len na obežnej dráhe. Riziko pre biosféru je obrovské.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner