Miko: Prezidentskí kandidáti by mali hovoriť o tom, ako sa Slovensko môže presadiť v Únii

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Ladislav Miko vo svojej kancelárii. [EURACTIV Slovensko / Štefan Bako]

Prezidentské voľby by sa mohli stať začiatkom reťazca, ktorý bude končiť európskymi voľbami, myslí si vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku LADISLAV MIKO.

 

Bude to rok, čo ste v úrade. Na Slovensko ste prišli z Bruselu, predtým ste pôsobili v Českej republike. Je niečo, čo Vás na slovenskom vzťahu k EÚ prekvapilo?

Prekvapila ma, že na Slovensku sa o EÚ veľmi veľa rozpráva. Vzhľadom na situáciu v strednej a východnej Európe som takto širokú diskusiu nečakal. Bolo to príjemné prekvapenie, hoci sa nedá povedať, že by ľudia boli lepšie informovaní o fungovaní Únie ako v iných krajinách. Je to dané hlavne témami, o ktorých sa diskutuje. Väčšinou sú to konkrétne, pomerne dobre definované témy. Máme tu teda na jednej strane veľký záujem politikov, novinárov a študentov, na strane druhej je to niekoľko dookola pretriasaných tém.

Dôverne poznáte situáciu v Českej republike. Miera skepsy voči Únii je tam výrazne vyššia. Dá sa to pripísať najmä pôsobeniu Václava Klausa?

Nemusíme zmieňovať konkrétnu osobu, ale súhlasím so zásadnou úlohou domácich politických lídrov. Spôsob prezentácie vládnych a opozičných lídrov, ale aj tých mimovládnych, určuje spoločenský diskurz. Máme tu skupinu obyvateľov, ktorí si hľadajú hlbšie informácie, ale veľká časť sa orientuje podľa diskusie v národnej politike. Dokazujú to aj čísla podpory Únie. V čase, keď Česko vstupovalo do Únie a prezidentom bol Václav Havel, ktorý prezentoval hodnoty, kvôli ktorým do nej Česká republika vstupovala, podpora bola na úrovni 65 až 70 percent. Následne, krok po kroku, kedy sa na najvyššej úrovni nevynechala príležitosť pre kritiku, podpora klesala.

Veríte teda, že je možné konštruktívnou komunikáciou domácich politikov mienku o Únii výrazne zlepšiť?

Áno, ale za predpokladu, že komunikácia má obsah. Pokiaľ by to bola iba prázdna propaganda môže to mať opačný efekt, pretože ľudia v strednej a východnej Európe sú na ňu veľmi citliví. Pokiaľ to bude mať obsah tak verím, že je to možné.

 

 

Manifestáciou problému pocitu „druhotriednych“ občanov bola téma dvojitej kvality potravín, ktorý otvorili Slovensko spolu s ďalšími krajinami z nášho regiónu a Únia na to reagovala. Nie je ale trochu smutné, že je to najviditeľnejší odtlačok Slovenska na úrovni EÚ?

Väčšine Slovákov to tak nepríde, ale slovenská stopa v Komisii existuje. A nie je to iba podpredseda Maroš Šefčovič. Priniesli sme veľa pozitívnych vecí. Prípady, ktoré pre Slovensko nedopadli dobre, ako napríklad snaha o liekovú agentúru, to napokon tiež zviditeľnili. Boli sme v užšom výbere kandidátov a každý uznal, že sme schopní vytvoriť pre ňu podmienky. Niekedy je smutné, že náš jediný problém je menejcennosť v rámci Únie. Je to síce reálny problém a treba ho riešiť, ale platí, že je omnoho menší ako ho maľujeme. Pokiaľ sa miestni politici postavia, ako to urobili v prípade dvojitej kvality potravín, Únia začne konať.

Minule sme hovorili o tom, že na Slovensku pravdepodobne prezidentské voľby zatieniť tie európske budúci rok. Povedali ste, že aj tie prezidentské by mali byť aj o Európe. O čom by podľa Vás kandidáti mali hovoriť, ak zoberieme do úvahy prevažne reprezentačné úlohy na poli zahraničnej politiky?  

Prezidenta si ľudia vyberajú na základe ich preferencií v určitých oblastiach. Pokiaľ ich zaujíma európska politika, tak sa z nej stáva súčasť prezidentských volieb. Kandidáti by mali priniesť témy zakotvenia Slovenska v Únii, vzťahov s našimi partnermi v rámci nej, alebo akým spôsobom prezentujeme svoju pridanú hodnotu. Slovensko sa na mapu Európy dostáva aj tým ako prezentujeme svoje problémy. To, či je pre prezidenta Európa dôležitá alebo nie, je zásadný signál do spoločnosti. Očakávam, že postoj k Európe a k tomu ako sa v nej presadiť, by mala byť zásadná téma. Prezidentské voľby by sa mohli stať začiatkom reťazca, ktorý bude končiť európskymi voľbami.

 

 

 

Niektorí tvrdia, že hlavným motívom, ktorý ľudí vedie k voľbám je pocit ohrozenia, v tomto prípade funkčnosti a pretrvania EÚ. Je užitočné ho v kampani zvýrazňovať?

Nemyslím si to. Šírenie strachu má mnoho rizík. Môže sa ukázať, že strach nebol oprávnený alebo sa nemusia naplniť očakávania. Omnoho lepšia je pozitívna agenda. Prečo je pre nás Európa dôležitá? Prečo je dôležité, aby sme do europarlamentu vybrali ľudí, ktorým veríme? Pri týchto otázkach je spätná kontrola jednoduchšia. Pokiaľ postavíme voľby na niekom treťom, kto nás ohrozuje, tak napokon závisí od neho ako sa situácia bude vyvíjať. Pokiaľ mám agendu, ktorú chcem presadzovať a podľa nej si vyberám kandidátov, tak si na konci môžem zhodnotiť, ako napĺňal svoje sľuby.

To však neznamená, že netreba pripomínať riziká. Často sa stretávam s ľuďmi, ktorí hovoria o Únii pozitívne, ale ktorí tiež pripomínajú koľko nezmyselných nariadení a chýb Európska únia vyprodukuje. Jedinou cestou, ako to zmeniť je príslušné nariadenia a predpisy zmodernizovať. Na to zase potrebujeme teleso, ktoré je schopné sa konštruktívne dohodnúť. Pre tých, ktorý hľadajú zmenu, je nutné nájsť ľudí, ktorí tej zmeny budú schopní bez toho, aby zničili to o čo nám v Európskej únii ide.

Jednou z vecí, na ktorých v súčasnosti pracujete je mapovanie vybraných projektov spolufinancovaných Európskou úniou v regiónoch #DobreFondyEU. Bez toho, že by som spochybňovala to, že by takéto projekty mali byť viditeľné, je strategicky vhodné dobré, Úniu komunikovať cez finančné prostriedky?

Nie je. Náš pohľad na Úniu, či už pozitívny alebo negatívny, by nemal byť založený na tom, koľko dostaneme z Únie prostriedkov. Nie je to hlavný argument, prečo byť v Únii. Naša iniciatíva nemá za cieľ prezentovať Úniu ako skvelého donora. Má za účel ukázať, že okrem škandalóznych projektov, sú tu aj tie dobré a je ich omnoho viac.