Mobilizačná kampaň k eurovoľbám stavila na tých, z ktorých v roku 2014 prišlo najmenej

Regionálne uvítacie stretnuie iniciatívy Tentoraz idem voliť v Banskej Bystrici. [Facebbok - Európsky parlament na Slovensku]

Motivovaní mladí ľudia presviedčajú svoje okolie, že eurovoľby 2019 sú dôležité. Iniciatíva sa na Slovensku ujala dobre, napriek tomu, že naposledy vo vekovej kategórii 18-24 rokov volilo iba 6 percent ľudí, hovorí riaditeľ Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku ROBERT HAJŠEL.

 

Na Slovensku už v súvislosti s eurovoľbami zľudovelo spojenie „slovenský paradox“. Má spočívať v tom, že Slováci majú k EÚ relatívne pozitívny vzťah, 62 percent považuje členstvo za dobrú vec, ale k eurovoľbám chodia najmenej, naposledy na úrovni 13 percent. Niektorí to dokonca označujú za schizofréniu. Vy to ako paradox nevnímate. Prečo?

Ak to niekto vidí ako paradox, potom by malo platiť, že by sa volieb do Národnej rady malo zúčastniť oveľa menej ľudí, pretože jej dôverujú menej ako Európskemu parlamentu. Nenazýval by som to paradoxom. Ľudia sú pomerne dobre informovaní, čo Európsky parlament predstavuje a kedy sú voľby, no voliť nejdú. To, že som informovaný neznamená, že som aj motivovaný, aby som voliť išiel. Ľudia idú voliť, keď cítia okamžitú hrozbu súvisiacu napríklad so smerovaním krajiny, ohrozenie ich záujmov, v tomto prípade o ohrozenie výdobytkov európskej integrácie. Keby to ľudia tak cítili, šli by voliť. Zatiaľ to tak necítia.

Robíte po Slovensku veľa podujatí a stretnutí. Z vašej skúsenosti tu teda pocit ohrozenia EÚ nie je?

Vnímam to na základe skúseností s ľuďmi v regiónoch, menších mestách. Tieto obavy sa niekedy vyskytujú v médiách alebo mimovládnom sektore, kde sa to vníma citlivejšie, ale bežní voliči túto hrozbu nepociťujú.

Pred eurovoľbami je dohoda v EÚ ťažšia

Mnohé európske legislatívy sú už obeťou predvolebného napínania svalov. Hrozba fragmentovejšieho Európskeho parlamentu by však mala motivovať k dohode.

Hovoríte, že neúčasť nie je spôsobená neinformovanosťou, čo je podložené aj prieskumami, kde vychádza subjektívne deklarovaná informovanosť na Slovensku ako jedna z najvyšších v EÚ. Je to reálny obraz?

Skutočná informovanosť na Slovensku, ktorá by išla do hĺbky je možno jedna z najnižších v EÚ. To sa ale neskúma. Prieskumy sa zameriavajú na dátum o voľbách a základné otázky ako napr. ako sú v pléne usadení poslanci? Podľa príslušnosti k štátu alebo k frakcii? Z tohto sa nedá s určitosťou vyvodiť záver, do akej miery sú voliči informovaní. Ak by prieskumy mali ísť skutočne do hĺbky, bolo by náročné ich uskutočniť v rámci požadovanej vzorky tisíc ľudí v každom štáte.

Čo sa týka subjektívnej informovanosti, Slovensko je na tom dobre. Ľudia sa cítia dobre informovaní. Informovanosť o práci EP sa v prieskumoch skúma podľa toho, koľko článkov, správ a reportáži v audiovizuálnych médiách sa objavilo z posledného zasadania EP. V tomto je Slovensko na úplnom čele. V audiovizuálnom priestore sú v prvej päťke médiá zo Slovenska, ktoré prinášajú najviac reportáží v celej EÚ.

Slovenskí europoslanci sa pritom často sťažujú na slabé mediálne pokrytie Európskeho parlamentu.

To ani tak nie je kvôli nedostatočnej práci médií, ale skôr kvôli tomu, že médiá podľa nich nejdú do dostatočnej hĺbky a do analytickejších materiálov. Prinášajú skôr povrchné správy o fungovaní EP. Europoslanci by boli radi, keby médiá hlbšie mapovali ich konkrétnu prácu v teréne aj v Európskom parlamente, najmä pokiaľ ide o prijímanie legislatívy s výraznejším dosahom na život ľudí.

Hovorili sme o vnímaní Európskeho parlamentu verejnosťou. Ako je ale podľa Vás vnímaný EP odbornejšou verejnosťou, politickými stranami alebo slovenskou diplomaciou? Mení sa to?

Verím, že EP je týmito aktérmi vnímaný ako čoraz dôležitejší aktér pri kreovaní európskych politík. Za 13 rokov môjho pôsobenia na tomto poste vidím, že aj tí, ktorí neboli príliš naklonení tomu, že EP má adekvátne postavenie v legislatívnom procese zmenili rétoriku a prikladajú mu väčší význam. Zásluhu na tom má aj proces výberu spitzenkandidátov, po ktorom si niektorí uvedomili, že výsledkom volieb do EP nie je iba jeho budúca podoba, ale aj to kto bude stáť na čele Európskej komisie.

Je nízka účasť na voľbách do EP problém sám o sebe? Sú hlasy, ktoré hovoria, že z toho netreba robiť drámu. Pri nižšej účasti sa volieb zúčastnia voliči, ktorým na tom záleží a urobia informovanejšie rozhodnutia. V posledných voľbách do EP to napríklad znamenalo, že sa doň nedostali strany na kraji politického spektra.

Doteraz chodili voliť iba tí, ktorým na európskom projekte naozaj záleží. Nie všetci majú jednotnú víziu, ale záleží im na rozvoji projektu. Na druhej strane, vyššia účasť bude znamenať vyššiu legitimitu a ukázala by aj smerom navonok voči členským štátom a európskym inštitúciám, že Slováci majú skutočný záujem o dianie v EP a o samotnú EÚ.

Faktom je, že EP to vníma do istej miery ako problém a snaží sa prispieť k účasti mobilizačnými kampaňami pred voľbami. V tej aktuálnej sa spoliehate na angažovanosť dobrovoľníkov. Ako sa k tomu EP dopracoval?

Naše generálne riaditeľstvo pre komunikáciu rozhodlo, že popri kampani na báze tradičných pilierov, ako je informačná kampaň cez  médiá, sociálne siete a podujatia, môže mať ešte väčší efekt vytvoriť sieť podporovateľov, z ktorých sa tí najaktívnejší môžu stať našimi dobrovoľníkmi a sami môžu naše myšlienky šíriť ďalej. EP ako inštitúcia spustila iniciatívu „Tentoraz idem voliť“ a naša kancelária sa ju snaží čo najviac dostávať do povedomia u nás. Zorganizovali sme viacero podujatí s cieľom zvýšiť povedomie o tejto platforme. Každý, kto chce byť aktívny, chce ísť voliť a záleží mu na tom, kto nás bude v EP reprezentovať, sa do tejto iniciatívy môže zapojiť.

S akými výsledkami zatiaľ?

Môžem povedať, že na úrovni EÚ sa do  iniciatívy „tentorazidemvolit.eu“ zapojilo  asi sto tisíc Európanov. Šesť alebo sedem percent z nich sa chcelo priamo angažovať v kampani a organizovať online alebo offline aktivity. Na Slovensku vytvorili vlastný účet na Instagrame a skupinu na Facebooku, v rámci ktorej si vymieňajú informácie súvisiace z európskou integráciou, európskymi inštitúciami a samotnými voľbami. Organizujú podujatie typu Európsky after-work. Medzi desiatimi najaktívnejšími dobrovoľníkmi v rámci celej EÚ máme až dvoch Slovákov, čo je úžasné. Pre mnohých je prekvapením, ako dobre môže táto iniciatíva  na Slovensku  fungovať, keď v posledných voľbách išlo voliť iba 6 percent voličov vo veku 18-24 rokov.

Na koho je kampaň zacielená? Na mladých ľudí?

Nielen platforma „This time“, ale celá naša kampaň je cielená na tri hlavné skupiny nevoličov. Všetko sú to takzvaní mäkkí voliči, čiže ľudia, ktorí latentne podporujú projekt európskej integrácie, ale voliť nejdú, pretože majú na to množstvo technických dôvodov a vo volebnú sobotu sa nevedia zmobilizovať. Môžu to byť ľudia kritickí k EÚ, ale uvedomujú si, že celkovo je EÚ pre Slovensko nielen prínosnou ale životne potrebnou. Na Slovensku Eurobarometer identifikoval tri skupiny týchto ľudí. Prvou je skupina od 18 do 24 rokov. Druhou sú študenti. Tieto dve skupiny sa do veľkej miery prekrývajú. Treťou skupinou sú manažéri, influenceri, stredný manažment. Týmto ľudom aj zo svojej pozície na európskom projekte záleží, ale doteraz neboli motivovaní, aby išli voliť.

Slovenská kampaň pre eurovoľby bude o hľadaní motivácie k účasti

Podpora pre EÚ sa na Slovensku tradične neprejavuje vo volebnej účasti na vobách do Európskeho parlamentu. Nápadov, ako sa to snažiť zmeniť je viacero, efektívnosť je otázna.

Aký obsah ľudia, ktorí sa v kampani angažujú, komunikujú vo svojich komunitách? Ako presviedčajú ľudí, aby šli voliť? Vieme, že samotný apel na občiansku angažovanosť má pomerne slabý mobilizačný potenciál.

Kampaň je vynikajúca, aj keď ani ja sám som si  na začiatku neuvedomoval jej potenciál. Mladí ľudia sa môžu v rámci tejto našej kampane na volebných kartičkách podeliť svojimi dôvodmi, prečo tentoraz chcú ísť voliť. Môžu napísať „idem voliť za…“ alebo „idem voliť, aby…“. Napríklad: Idem voliť za lepšie životné prostredie alebo za kvalitné potraviny a podobne. Kampaň dáva ľudom možnosť vyjadriť svoju motiváciu, prečo idú voliť. Ukazuje sa, že sú to často prozaické dôvody a to aj v oblastiach, kde EÚ primárne nemá kompetencie, ale môže tieto procesy ovplyvňovať a zabezpečiť tak, aby sa aj v týchto oblastiach kvalita života Európanov zlepšila.

Predpokladám, že nemáte možnosť ako fakticky korigovať, čo v osobných apeloch týchto ľudí zaznie.

Ani sa to ovplyvňovať nesnažíme. Nechávame to na dobrovoľníkov. Im vďačíme za to, že si zobrali na svoje plecia šírenie týchto myšlienok a rozvíjanie diskusie v rámci svojho prirodzeného sociálneho prostredia. My by sme nemali silu ani ľudské zdroje, aby sme sa tam dostali. V oblasti komunikácie robia nedoceniteľnú prácu za nás a tým prispievajú k posunu diskurzu o EÚ viac do hĺbky.

Máte vnútorne nastavené ciele? Koľko ľudí by ste takto chceli zasiahnuť?

Čo najviac. Ťažko to však merať. Boli by sme radi ak by sa to premietlo  nielen do vyššej informovanosti, ale aj do zvýšeného záujmu ľudí o európske záležitosti a samozrejme do vyššej volebnej účasti. Prieskum pred spustením kampane ukázal, že Slováci o voľby do EP záujem nemajú. Iba 14 percent Slovákov povedalo, že pôjdu voliť. To sa zhruba kryje s účasťou spred piatich rokov.

Ako je táto kampaň vnímaná politikmi? Na začiatku tu bola istá polemika okolo faktu, že kampaň hoci je apolitická, je jasne proeurópska. Sú hlasy, ktoré hovorili, že to nie je úplne v poriadku?

Táto iniciatíva je súčasťou informačnej a komunikačnej stratégie k voľbám do EP, ktorú sa rozhodol realizovať Parlament. Schválilo ju predsedníctvo EP. Dokonca aj pri ďalších stretnutiach predsedníctva vyjadrili jeho členovia spokojnosť s tým, ako kampaň realizuje. Povedal by som, že tentoraz má kampaň výraznejší politický náboj, lebo je jasne proeurópska. O nejakých negatívnych pohľadoch či už z vedenia EP alebo zo strany politických skupín neviem.

Robí si Európsky parlament ako inštitúcia projekcie na základe prieskumov, ako by mohlo jej zloženie vyzerať po voľbách?

Samozrejme, ale je to interná záležitosť. Podobné projekcie sa objavujú aj v médiách. Pokiaľ sa nič nezmení, v budúcom Parlamente bude možno ťažšie dosahovať konsenzus, pretože môže dôjsť k výraznejšej fragmentácii politickej scény.

 

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner

Denník N

Partneri / Europoslanci