Nemecká poslankyňa: Maďarsko-poľské veto rozpočtu Únie a fondu obnovy poškodilo renomé V4

Renata Alt, členka nemeckého Bundestagu za stranu FDP. [R.A.]

„Mám dojem, že vo Vyšehradskej štvorke zohráva vedúcu úlohu Maďarsko. Poľsko kopíruje Maďarsko a Slovensko a Česká republika sa musia zariadiť tak, ako sa im ešte dá,“ hovorí v rozhovore pre EURACTIV Slovensko RENATA ALT, pôvodom zo Slovenska. Slovensku by podľa nej prospelo sa z V4 vyčleniť.

Renata Alt je poslankyňou nemeckého Bundestagu za opozičnú liberálnu stranu FDP. Pochádza zo Skalice. Predsedá parlamentnej skupine pre vzťahy so Slovenskom, Českou republikou a Maďarskom, je tiež členkou výboru pre zahraničné veci.

Naposledy sme sa spolu rozprávali pred dvoma rokmi. Vtedy ste mi povedali, že jedna z hlavných obáv v súvislosti so strednou Európou v Nemecku je, že sa tieto krajiny začínajú dištancovať od západnej Európy, a naopak, začínajú sa otvárať Rusku. Povedali by ste, že toto je stále najväčšia obava, alebo vývoj za posledné dva roky toto zmenil?

Mám pocit, že moje obavy boli opodstatnené, pretože situácia sa ešte zhoršila. Aktívne sa angažujem za oveľa užšiu spoluprácu medzi Nemeckom a V4. Práve preto som predstavila návrh zákona, ktorý obsahuje jednotlivé kroky k zintenzívneniu spolupráce.

Počas prvej vlny pandémie sme videli, ako veľmi sú naše hospodárstva od seba závislé. Zároveň sledujeme úlohu, ktorú zohráva Rusko a Čína. Na jar bolo vidno, ako sa Čína snaží aj túto situáciu využiť. Veľmi málo sa diskutovalo o tom, či boli rúška, ktoré poslala Čína ako prvú pomoc, vôbec použiteľné. Dostala som informácie zo západného Balkánu a iných krajín, že celá táto akcia slúžila len na propagandu, aby sa navodil dojem, že sa Európa nedokáže sama o seba postarať. Bola to snaha ukázať, že sme závislí na pomoci zo zahraničia s tým, že prvý štát, ktorý nám je ochotný pomôcť, je Čína. Pozorujeme ostrejšiu snahu Číny získať v EÚ oveľa väčší vplyv.

Týka sa to aj kandidátskych krajín. Napríklad Čierna Hora je vo veľmi nebezpečnej situácii. Je po voľbách a  v štátnej pokladni má de facto nulu.  Uzatvorili zvláštnu zmluvu s Čínou o stavbe diaľnice, ktorá sa po dokončení stane najdrahšou diaľnicou na európskom kontinente. Vláda zaplatí 21 miliónov eur za jeden kilometer diaľnice. Zmluva je postavená tak, že ak nebude Čierna Hora schopná platiť splátky, tak má Čína nárok na pozemky, infraštruktúru a prístavy. O to dôležitejšie je, aby sme v rámci členstva v EÚ zintenzívňovali vzájomnú spoluprácu medzi Nemeckom a Vyšehradskou štvorkou.

Čo presne je to obsahom vášho návrhu? Akým spôsobom by mal prehĺbiť spoluprácu Nemecka s krajinami V4?

Časť návrhu zákona je o častejších medzivládnych konzultáciách, ako sú stretnutia parlamentných skupín. Momentálne máme možnosť sa stretávať ako celá skupina v rámci legislatívneho procesu len jedenkrát do roka. Minulý rok sa mi podarilo presadiť, práve týmto návrhom, že sme dostali povolenie zorganizovať ďalšie dve pozvania poslancov sem do Nemecka. Veľmi som chcela pozvať poslancov z Českej republiky a Slovenska. My sme zas chceli navštíviť Maďarsko. Žiaľ, kvôli pandémii sa to všetko stoplo. Dúfam, že sa nám podarí tieto cesty zrealizovať do konca októbra, teda v rámci tejto legislatívnej periódy. Na jednej strane máme možnosť komunikovať digitálne, ale pre účely spolupráce, ktorá umožní iniciovať alebo definovať ciele a stratégiu je oveľa lepšie, keď sa stretneme osobne.

V Nemecku je teraz živá debata o spoločnom európskom nákupe vakcín a o tom, či bol tento krok správy. Aký je váš názor na túto polemiku?

Som toho názoru, že zaobstarávanie dostatočného počtu vakcín pre nemecké obyvateľstvo neprebehlo v poriadku. Tak to vidí aj celá naša frakcia FDP. Je veľmi znepokojujúce, že krajiny ako Izrael alebo Spojené štáty, majú oveľa väčší počet vakcín v prepočte na obyvateľa. Iróniou toho celého je, že firma BioNTech vyvíjala neuveriteľne rýchlo vakcínu pred očami nemeckej vlády. S takýmto rýchlym pokrokom nikto na svete nepočítal. Nemecká vláda bola tiež prekvapená a nebola pripravená.

Únia kúpi ďalších 300 miliónov dávok vakcíny od konzorcia BioNTech/Pfizer

Hoci eurokomisia potvrdzuje, že vývoj očkovania naprieč Úniou sleduje, podľa Európskeho strediska pre kontrolu chorôb zatiaľ žiadny oficiálny systém monitorovania zaočkovaných neexistuje.

Avšak už pred niekoľkými týždňami sa dalo predpokladať, že schvaľovanie vakcíny od BioNTech/Pfizer dopadne pozitívne. Nemecká vláda sa tak mohla veľmi rýchlo začať zaoberať dodatočným obstarávaním vakcín nezávisle od Európskej únie. Pri separátnom rokovaní s farmaceutickými firmami mohlo Nemecko dbať aj na to, aby aj ostatné krajiny mali prístup k tejto vakcíne. Viem, že práve stredoeurópske štáty mali veľkú obavu, či to dokážu finančne zvládnuť. Práve v tejto oblasti je Nemecko určite schopné, alebo bolo by bývalo schopné, pomôcť iným krajinám, ktoré si vakcínu nemôžu dovoliť. Myslím si, že to ako to dopadlo, predstavuje jeden z negatívnych výsledkov nemeckého predsedníctva Rady EÚ.

Čiže vám principiálne neprekáža, že sa v EÚ postupovalo spoločne?  

Nie. Práve toto je to, čo vždy kritizujem, že sa mnohé krajiny snažia pozerať len na svoj vlastný prospech. To vidíme na príkladoch správania Poľska a Maďarska pri viacerých rozhodovaniach Únie, ako bolo aj hlasovanie o novom rozpočte. Z tohto dôvodu bolo dôležité, aby pri obstarávaní vakcín držala EÚ pohromade s cieľom spoločne objednať vakcíny pre všetkých.

Pozitívne je, že zakrátko budeme mať sprístupnené na trhu EÚ a vo Veľkej Británii štyri vakcíny. Dúfam, že sa začne aj so zvyšovaním produkcie vakcíny a že čoskoro sa pokryjú potreby všetkých štátov Európskej únie.

Spomenuli ste nemecké predsedníctvo. Jedna z najkomplikovanejších vecí, o ktorej muselo nemecké predsedníctvo vyjednávať  bolo veto Maďarska a Poľska voči rozpočtu a Plánu obnovy. Výsledkom bol kompromis v podobe záverov Európskej rady týkajúcich sa mechanizmu, ktorý má podmieňovať čerpanie európskych fondov dodržiavaním princípu právneho štátu. Ako tento kompromis hodnotíte? 

Zo strany Maďarska a Poľska bolo nezodpovedné v čase najťažšej krízy zablokovať krízové financovanie Európy. Oceňujem, že po politickom tlaku sa našli riešenia, ktoré zohľadňujú prepojenie právneho štátu s vyplácaním financií z eurofondov. Doplnkové vyhlásenie však celý mechanizmus oslabilo.

Kompromis s Varšavou a Budapešťou oddiali uplatňovanie mechanizmu právneho štátu

Lídri EÚ majú na stole kompromis, ktorý s Poľskom a Maďarskom dohodlo nemecké predsedníctvo Rady EÚ. Krajiny stiahnu svoje veto rozpočtu Únie a Plánu obnovy za cenu odkladu účinnosti mechanizmu právneho štátu do času, kým ho neposúdi Súdny dvor EÚ.

Teraz je veľmi dôležité sledovať, ako budú európske inštitúcie tento mechanizmus implementovať.  Ak bude tento proces neefektívny, tak musíme rátať s tým, že zažijeme ďalšie blokády a krízy podobného rázu. Mám veľkú obavu z tohto scenáru, pretože, ako som spomenula, Rusko a Čína majú stále veľmi intenzívny záujem destabilizovať Európu a Európsku úniu. Niekedy mám dojem, že členské štáty si toto neuvedomujú a nevidia potrebu zjednotiť sa a definovať vlastnú stratégiu o tom, aké ciele chceme ako Európska únia dosiahnuť a akú úlohu chceme zohrávať vo svete. Rozhádaný kontinent je slabý kontinent.

Je podstatné stále apelovať na krajiny, ako Poľsko a Maďarsko, ale aj Slovensko a Česko. Ich veto zablokovalo závery Rady o rozšírení Európskej únie, čo tiež nebolo nápomocné. Je potrebné si neustále uvedomovať, akú stratégiu chceme mať do budúcnosti, keďže pandémia výrazne zasiahla do finančnej samostatnosti jednotlivých krajín.

Vnímalo sa v Nemecku, že v spore o právny štát sa Slovensko a Česko snažilo od Maďarska a Poľska, a tým aj od značky V4, dištancovať? Alebo inak – registrujú v Nemecku diplomatické snahy Slovenska, aby V4 nebola vnímaná ako jednoliaty celok?

Áno, vnímame to. Na našich zasadaniach sa na to vždy snažím poukázať, lebo ostatní nemonitorujú stredoeurópske krajiny tak ako ja. Práve blokáda Maďarska a Poľska voči návrhu európskeho rozpočtu ako aj Fondu obnovy veľmi poškodila renomé Vyšehradskej skupiny.

Keď som prvýkrát počula prezidentku Čaputovú ako nadhodila pokus Slovenska vyčleniť sa z monolitu Vyšehradskej skupiny, veľmi som s tým súhlasila. Myslím, že tento krok by bol strategicky veľmi správy, pretože mám dojem, že vo Vyšehradskej štvorke zohráva vedúcu úlohu Maďarsko. Poľsko kopíruje Maďarsko a ostatné dve krajiny, Slovensko a Česká republika, sa musia zariadiť tak, ako sa im ešte dá.

Slovensko získalo veľmi dobré renomé po prezidentských voľbách, v ktorých vyhrala Zuzana Čaputová. Naraz sa tu pozeralo na Slovensko úplne inak. Ak by sa Slovensko snažilo z Vyšehradskej štvorky vyčleniť, tak by to bolo len v jeho prospech.

Spomenuli ste aj veto Slovenska a Česka k záverom Rady k rozširovaniu EÚ. Ak tomu rozumiem správne, tak nesúhlasíte s  vysvetlením slovenskej a českej strany, že ide o postoj, ktorý je principiálne rozširovaniu ako politike naklonený. Podľa tejto argumentácie procesu rozširovania škodí, ak je zaťažovaný bilaterálnymi spormi. Myslíte si, že toto zdôvodnenie neplatí?

Veto Českej republiky a Slovenska je nepochopiteľné už z toho dôvodu, že Česká republika a Slovensko boli tradičnými priateľmi rozširovania EÚ. Preto som bola v prvom momente veľmi prekvapená. Toto veto je prekážkou rozširovacieho procesu a prispieva k destabilizácii EÚ. Vetovanie zo strany Bulharska, námietky Českej republiky a Slovenska, vysielajú zničujúci signál pre integráciu západného Balkánu.

Slovensko a Česko sa postavili Bulharom: Do procesu rozširovania neťahajte bilaterálne problémy, odkazujú

Slovensko a Česká republika zablokovalo závery Rady EÚ k rozšíreniu. Bulharsko do nich totiž pridalo odkaz na kultúrne problémy so Severným Macedónskom.

Treba si na to dávať veľmi veľký pozor, pretože len malá časť obyvateľstva má predstavu, pod akým veľkým vplyvom Ruska a Číny je západný Balkán. Celý západný Balkán tvoria krajiny, ktoré sú vnútorným dvorom EÚ. Malo by byť našou prioritou, aby sme ich podporovali na ceste k demokracii a v reformách, ktoré sa týkajú boja proti korupcii. Rozšírenie EÚ o západný Balkán by nás len posilnilo. Každá iná cesta bude EÚ oslabovať a destabilizovať.

Je 750-miliardový Plán obnovy podľa vás najlepšie z možných riešení ako podporiť obnovu európskej ekonomiky po pandémii? Predpokladám, že vaša strana mala problém s tým, že zdroje na tento plán budú po prvýkrát pochádzať zo spoločného zadlžovania EÚ.  

Vnímame to veľmi kriticky. Už pri zachraňovaní eurozóny, keď sa hovorilo o fondoch na záchranu eura počas finančnej krízy z rokov 2009-2010, sme boli proti takýmto krokom. Súčasná situácia je ale iná. Keď sa idú rozdávať peniaze, vždy sa pýtam, odkiaľ ich vezmeme. Staviame sa kriticky voči situáciám, v ktorých sa vytvárajú nové inštitúcie na financovanie našich projektov.

Na druhej strane, Európska únia sa pripojila k Parížskej klimatickej dohode. Takisto uznávame zelenú dohodu a hlásime sa k cieľu klimatickej neutrality do roku 2050. Ak chceme zabezpečiť budúcnosť Európy, je rovnako dôležité investovať do nových technológií, kvôli ktorým sa mladej generácii oplatí žiť na tomto kontinente.

Keď sa tento fond odsúhlasil, tak si nikto plne neuvedomoval situáciu, do ktorej sa dostaneme vďaka pandémií a ktorá ešte neskončila. Nikto z nás nevie, aký ďalší vývin môžeme na základe mutácie vírusu očakávať. Sama som biochemička a inžinierka biotechnológie. Viem, že mutácie sú veľmi nebezpečné. Veľa štátov a firiem sa spolieha na to, že od apríla alebo mája sa rozbehne výroba, ale ono sa to môže všetko vyvinúť úplne inak. Obávam sa pri tomto fonde, že v dôsledku vývoja pandémie čoskoro zistíme, že máme problém s tým, ako to všetko financovať.

Najväčšia časť Plánu obnovy je tzv. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, v rámci ktorej môžu členské štáty čerpať granty na základe národných plánov obnovy. Momentálne ich krajiny postupne predkladajú Európskej komisii na pripomienkovanie. Máte dôveru, že sa na európskej úrovni ustráži, aby krajiny ako Slovensko, alebo štáty Vyšehradskej štvorky, použili tieto prostriedky na tie najlepšie reformy a investície a teda štrukturálne zmeny? Vidíte tam riziko?

Som zvedavá, či sa to podarí Európskej komisii ustriehnuť. O to podstatnejšie je, aby sa prísne kontrolovalo, ako sa tieto finančné prostriedky čerpajú. Každý členský štát by si mal uvedomovať, za akých podmienok vstúpil do Európskej únie a k čomu sa zaviazal. Toto sú povinnosti, ktoré treba splniť. Európska komisia by mala oveľa prísnejšie a intenzívnejšie kontrolovať, kam dáva každé svoje euro.

Heger: Plán obnovy nemusí prejsť posudzovaním vplyvu na životné prostredie

Európska komisia podľa europoslanca Martina Hojsíka nemusí slovenskej vláde schváliť národný plán obnovy a odolnosti. Dôvodom má byť slabé zapojenie verejnosti do príprav a hodnotenia plánu a tiež obchádzanie legislatívy, podľa ktorej treba preskúmať ekologické dopady každého strategického dokumentu. 

Tento nástroj má riešiť následky pandémie a pomáhať financovať dve veľké prioritné oblasti Únie – zelenú dohodu a digitalizáciu. Pokiaľ ide o zelenú dohodu, alebo dosahovanie uhlíkovej neutrality, tak z krajín tohto regiónu, často zaznieva, že ich štartovacia pozícia je iná a potrebujú viac času a finančnej podpory, aby mohli plniť európske ciele. Sú to podľa vás oprávnené požiadavky?

Áno, sú oprávnené. Sama upozorňujem na to, že síce sú stredoeurópske krajiny členmi Európskej únie, ale sú stále v štádiu transformácie. Vstup do Európskej únie neznamenal, že sa všetky krajiny kompletne vo všetkom zreformovali.

Treba si uvedomiť, že niektoré členské štáty sú ešte stále na ceste k novým reformám, a niekedy sú aj v spätnom chode, ako možno vidieť na príkladoch Maďarska a Poľska. Napríklad nemajú nezávislé média a, ako v prípade Maďarska, už ani nezávislé divadlá a univerzity. Zákonodarstvo v Poľsku sa vyvíja smerom k stavu, v akom bolo pred vstupom krajiny do EÚ. Toto treba kritizovať, lebo sú to jasné signály, že tieto krajiny potrebujú viac času.

Ďalšia veľká téma je digitalizácia. Aj pre tento región je to veľká výzva. Aké poučenia priniesla pandémie v tejto oblasti v Nemecku, ktoré môžu byť užitočné aj pre V4?   

Najväčšie poučenie spočíva v tom, že dnes sa už nikto nesmeje, ako sme upozorňovali na potrebu investovať do digitalizácie a do optických vlákien, čo sa týka telekomunikácií. Viem, že niekoľko stredoeurópskych krajín je na tom lepšie, lebo v Nemecku sme mali dlhé roky na telekomunikáciu medené káble.

Ďalej bolo vidno, aký je pre nás internet dôležitý pri pohľade na to, ako nám počas pandémie zlyhávalo internetové spojenie.

Niektoré zdravotné úrady pracujú pomaly, takmer ako v stredoveku. Dodnes komunikujú prostredníctvom faxu, čo je v čase emailov a aplikácií nepochopiteľné. Je nepochopiteľné, že tieto úrady, kde by mala komunikácia byť čo najrýchlejšia, sú takto byrokratizované. Ani mnohé radnice nie sú dostatočne vybavené.

Je veľmi dôležité podporovať digitalizáciu. Ukázalo sa, že viaceré firmy neboli pripravené na prácu z domu. Keď som sa v lete rozprávala so zástupcami firiem o resumé ich poznatkov z prvého lockdownu, povedali mi, že ich zamestnanci sú síce na home office, ale keď im zavolajú tak natierajú plot domu. Mnohí si totižto home office pomýlili s dovolenkou a bolo treba zintegrovať túto problematiku do politiky vedenia firmy.

Naša budúcnosť je veľmi závislá od nových technológií, digitalizácie ale aj od umelej inteligencie. Videli sme, aké nebezpečenstvo predstavuje pandémia v inštitúciách sociálnych služieb, kde prebieha starostlivosť o seniorov a o chorých. Vzhľadom na enormne chýbajúci personál pre starostlivosť o seniorov a chorých, musíme investovať aj do technológií umelej inteligencie, ktorá bude túto ľudskú prácu schopná podporiť alebo dokonca nahradiť. Za pomoci robotiky a umelej inteligencie je potrebné v budúcnosti odbremeniť zdravotníkov a odborné pracovne sily.