Nemecká poslankyňa zo Slovenska: Nemecko sa obáva, že sa stredná Európa začne otvárať Rusku

Renata Alt (FDP) v Spolkovom sneme. [(c) Deutscher Bundestag / Achim Melde]

Kolegom vysvetľujem, že stredoeurópske krajiny chcú, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s rovnocennými partnermi, hovorí RENATA ALT, liberálna poslankyňa nemeckého Spolkového snemu, pôvodom zo Skalice.

Renata Alt je poslankyňou Spolkového snemu za liberálnodemokratickú FDP (Freie Demokratische Partei). Je členkou predsedníctva FDP v spolkovej krajine Bádensko-Würtnebersko a členkou zahraničného výboru Bundestagu. Predsedá parlamentnej skupine pre vzťahy so Slovenskom, Českou republikou a Maďarskom. Vyštudovala za chemickú inžinierku na Slovenskej technickej univerzite, neskôr, v roku 1992, sa ako diplomatka dostala do Nemecka, kde zostala žiť. 

Nemecká politická scéna prechádza zmenami. Odchod avizujú kancelárka Angela Merkelová aj šéf CSU Horst Seehofer. Sú tieto zmeny dôsledkom toho, že sa „veľká koalícia“ CDU/SCU a sociálnych demokratov (SPD) v Nemecku nateraz vyčerpala?

Áno, bolo to citeľné aj vo voľbách v roku 2017. Ľudia chceli novú vládu. Boli sme si toho v FDP vedomí a chceli sme prevziať zodpovednosť. Verili sme, že rokovania o možnosti zostaviť „Jamajku“ (označenie pre koalíciu kresťanských demokratov, liberálov a zelených, pozn. red) budú prebiehať podobe ako na krajinskej úrovni. Sme členmi vlády v troch spolkových krajinách a všade je to úplne iná konštelácia. Tam koaličné zmluvy dávali každej strane možnosť vytvoriť si svoj vlastný profil, presadiť vlastnú politiku, bez toho, že by sa koaličný partner miešal do ich politiky. Na federálnej úrovni ale už rokovania prebiehali úplne inak.

K Jamajke nakoniec nedošlo.  

Christian Lindner už po prvom týždni povedal, že má dojem, že z toho nič nebude a možno by bolo rozumné rokovania ukončiť. Hovorili sme mu, že ak sa to ukončí po týždni, nikto nám neuverí, že sme chceli politiku zmeny a modernizácie krajiny. S týmto sme išli do volieb – infraštruktúra pripravená na digitálnu revolúciu, nová politika vo vzdelávaní, nový migračný zákon. Viedol rokovania ďalej, ale neviedlo to k žiadnemu cieľu a žiadnu z týchto tém by sme neboli mohli zrealizovať. Tlačili nás do kúta a identifikovali len s digitálnou revolúciou a ochranou osobných údajov. To by ako téma vo vládnej koalícii bolo veľmi málo. Vedeli sme, že nám to obyvateľstvo bude zazlievať, ale musíme to prekonať, lebo cieľ je rok 2021.

Dovládne podľa vás súčasná koalícia?

Uvidíme, ako sa to vyvinie a či budú voľby skôr. Je očividné, že v krajine sa niečo musí zmeniť. My sme prešli obnovou strany, lebo nás voliči vyhodili z parlamentu. Pochopili sme, že staré metódy a starú a FDP si nikto neželá. Strana Zelených to má tiež za sebou, prešli obnovou v priebehu roka a vidno, že to viedlo k úspechu. SPD sa snažila, ale sú na pol ceste a v CDU ich to ešte len čaká.

Čo sú vaše najväčšie výčitky voči európskej politike Angely Merkelovej a jej vlády?

Kancelárka Merkelová vždy len reagovala na určitý vývoj v medzinárodnej politike. Sama nekomunikovala víziu Európy, nepredstavila, ako si to predstavuje nielen najbližšie 4 roky ale v horizonte 10 rokov. Ak boli konflikty na úrovni EÚ alebo medzinárodnej, snažila sa zoceľovať vzťahy, no vizionárom bol posledné dva roky Emmanuel Macron. Takéto niečo očakávali ľudia aj v Nemecku a do dnešného dňa sme nič nepočuli.

Angela Merkelová dnes (14. novembra) vystúpila v Európskom parlamente. Najviac zarezonovala jej výzva, aby si EÚ v dlhodobom horizonte vytvorila „skutočnú európsku armádu“. To isté hovorí aj Macron. Je to niečo, s čím ste FDP vie stotožniť?  

Sami to máme vo volebnom programe. Keďže sa USA začali ešte za Baracka Obamu sťahovať z Európy, budeme potrebovať európsku armádu. Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyen stále hovorí o armáde Európy. Potrebujeme samozrejme aj národnú armádu, to je v poriadku, ale treba mať na pamäti, že máme krajiny v EÚ, ktoré nemajú takmer žiadnu obranyschopnosť. Vidíme to v pobaltských krajinách. Sme za rozvíjanie európskej armády, pričom rozhodnutia stále môžu byť kontrolované národnými parlamentami. Potrebujeme však celoeurópsku obrannú politiku.

Nemecko čoraz viac hovorí o tom, že európska zahraničná politika má byť akcieschopnejšia. Merkelová aj Jean-Claude Juncker tvrdia, že potrebujeme, v niektorých oblastiach zahraničnej politiky, opustiť jednomyseľnosť a prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Slovensko je z toho nervózne. Argumentuje hlasovaním o utečeneckých kvótach, ktoré neprinútilo všetky krajiny rozhodnutie aj vykonať. Je treba takto zmeniť pravidlá?

Je to veľmi dôležité. Sociálny demokrat Helmut Schmidt (niekdajší predseda SDP, kancelár západného Nemecka) ešte v roku 2001 navrhoval, aby sa pred veľkým rozšírením EÚ zreformovali európske zmluvy tak, aby sa prešlo z jednohlasnosti na väčšinový systém, pretože to Európu ochráni. On vtedy povedal: „Europa wird eine lahme Ente“. Že sa z Európy stane chromá kačka.

Veľkým rozšírením sa naozaj mnoho vecí spomalilo a teraz máme z toho máme chromú kačku. Celoeurópska zahraničná politika sa netýka len migračnej politiky. Na európskej úrovni bol v 2011 predložený návrh európsky migračného zákona. Sociálni demokrati, Zelení aj liberálni demokrati vedeli, aká je situácia na Blízkom východe a v Sýrii a predvídavo chceli predísť tomu, čo nastalo v roku 2015. Vtedy sme to mohli z európskej preniesť na národnú úroveň, teraz sa to pokúšame urobiť opačne. Verím, že na jeseň budeme diskutovať o novom migračnom zákone. Potrebujeme na národnej aj na európskej úrovni podobnú reguláciu migrácie aká funguje v Kanade, USA a v Austrálii.

Máme ale aj iné témy, ktorým sa treba na európskej úrovni venovať – kybernetická kriminalita, obranná politika, bezpečnosť, digitálna revolúcia. Sme už dávneho uprostred tejto revolúcie. Pred dvoma týždňami nám Airbus predstavoval nové formy lietania a lietadiel. Na toto všetko potrebujem infraštruktúru. Potrebujeme aj politiku pre vzdelávanie a uznávanie diplomov na celoeurópskej úrovni. Treba riešiť veľké témy a pri malých rešpektovať subsidiaritu.

Štátny tajomník Ružička: Pýtame sa Poľska aj na citlivé otázky (+VIDEO)

Bolo by chybou obchádzať s partnermi citlivé témy, ale bolo by tiež chybou vynášať súdy bez dôkazov, hovorí na margo článku 7, Poľska a Maďarska, štátny tajomník rezortu zahraničia FRANTIŠEK RUŽIČKA.

Predsedáte v Spolkovom sneme skupine pre vzťahy so Slovenskom, Českou republikou a Maďarskom. Ako je dnes medzi vašimi kolegami vnímaný tento región? Robí dnes Nemecko nejakú zásadnú chybu vo vzťahu k vyšehradskému regiónu? Sú hlasy, napríklad z prostredia nemeckej sociálnej demokracie, že by západná Európa mala mať pre región viac pochopenia lebo si prešiel inou historickou cestou.

Veľa kolegov má pochopenie pre situáciu vo V4, lebo niečo podobné môžu pozorovať aj v bývalej NDR. Na jednej strane im vysvetľujem, že tieto krajiny očakávajú jednanie ako rovný s rovným. Viem, že kolegovia z vyšehradských krajín majú stále pocit, že sú braní ako partneri druhej kategórie. Na druhej strane v Nemecku a v západnej Európe existujú obavy, neviem či opodstatnené, že sa krajiny strednej Európy sa začínajú dištancovať od západnej Európy. Najväčší strach majú z toho, že sa začnú znovu otvárať Rusku. O tom mi išlo včera v Maďarsku a dnes v Bratislave. Prosila som o stanoviská, či sú tieto obavy opodstatnené, pretože každý má záujem o stabilizáciu EÚ. Vyšehradské krajiny sú najväčším obchodným partnerom aj pre Nemecko, čoho si ani v Nemecku nie sú vždy vedomí. Cieľom je, aby sa spolupráca a partnerstvo stále prehlbovalo a aby sa neopakoval žiadny ďalší brexit.

Sú tam teda obavy, ktoré pramenia z nečitateľnosti zahraničného smerovania týchto krajín?

Áno. Každý vidí cesty pána Danka do Moskvy, každý tiež vidí politiku Viktora Orbána v Maďarsku a tieto signály sa každý snaží vysvetľovať podľa svojich skúseností na základe histórie Európy a toto si treba vždy v rámci dialógu vzájomne vysvetľovať. Ak je to myslené ako sprostredkovanie dialógu medzi západom a Ruskom, tak by pre to mali mať ľudia pochopenie. Ak to znamená, že sa začnú krajiny dištancovať od hlavnej myšlienky spoločnej EÚ, to by nebolo dobré.

V slovensko-nemeckých vzťahoch rezonuje otázka plynovodu Nord Stream 2, ktorý Slovensko odmieta, lebo odkláňa tranzit plynu z jeho územia a Nemecko ho podporuje. Predpokladám, že ju aj s vami slovenskí partneri otvárajú. Ako vnímate tento problém?

Veľmi intenzívne. Sama som na začiatku roka oficiálne požiadala nemeckú vládu, či to chápe ako čisto komerčný projekt, alebo aj politický, pretože tu môžu geopolitické záujmy zohrávať určitú úlohu. Oficiálne stanovisko je, že je to ekonomický projekt. Zaujímavé je, že dva týždne na to sa kancelárka Merkelová stretla v Soči s Putinom a oficiálne povedala, že ona to vidí ako ekonomický aj politický projekt.

Sme si vedomí, že to vyvoláva obavy na Ukrajine a na Slovensku. Osobne som bola proti Nord Stream 2. Projekt sa už realizuje, mám obavy, že sa nebude dať zastaviť. Preto, keď som bola v máji v Moskve, tak som tuto tému otvorila ako problém. Poplatky za transfer budú Slovensku a Ukrajine chýbať. Ruskí partneri signalizovali, že sú ochotní uzatvoriť zmluvu zvlášť so Slovenskom a zvlášť s Ukrajinou, kde by sa finančne podieľali na platbe transferových poplatkov. Ich záujmom je, aby plynovod zostal ako rezerva z hľadiska infraštruktúry. Na Slovensku boli financie vždy investované aj na udržanie tejto infraštruktúry ale na Ukrajine zmizli a celý plynovod je skorodovaný. Majú obavy z ekologickej katastrofy. Budú to dve rôzne zmluvy, aby partnera na Ukrajine donútili k investíciami. Som ale skôr zástancom celoeurópskej energetickej politiky. Aj náš jednostranný výstup z jadrovej energetiky ešte za čias, keď sme boli vo vláde, mnohým partnerom, napríklad Českej republike a Poľsku spôsobil isté problémy.

Šefčovič naznačil, že pri legislatíve o Nord Streame 2 môžu štáty obísť jeho zástancov

Smernica o plyne má v Rade EÚ veľkú podporu, uviedol podpredseda Európskej komisie. Avizoval tiež, že do konca októbra chce zvolať novú schôdzku o pokračovaní prepravy plynu cez Ukrajinu.

V jednom videu ste upozornili na to, že dnes je v Bundestagu menej žien ako v roku 1998. Nepozorovať v Nemecku podobný efekt ako v USA, kde v midterms kandidoval rekordný počet žien a to aj pod vplyvom hnutia Metoo a sexizmu úradujúceho prezidenta?

Pozorujem ho. V FDP ale máme trochu problém. Noví členovia v strane sú väčšinou muži, aj mladí muži, asi inšpirovaní Christianom Lindnerom. Je dokázané, že ženy získate do politiky, keď vidia vzory. Tieto vzory momentálne ponúka strana Zelených. Ich dvojité vedenie (strana Zelených má dvoch lídrov: Annalenu Baerbockovú a Roberta Habecka, pozn. red) je viditeľné a tým sa aj ženy cítia oslovené touto stranou viac.

Máme v strane túto diskusiu. Som podpredsedníčkou najväčšej krajinskej skupiny liberálnych žien (Liberalen Frauen Baden-Württemberg). Snažím sa viesť modernú politiku, robiť podujatia, ktoré sa netýkajú len žien, ale spoločnosti. Prvá chyba, ktorú muži robia, keď chcú osloviť viac žien v spoločnosti je, že sa začnú venovať „ženským témam“. Mňa tiež napríklad zaujímajú autá, aj rýchle autá ako mužov, zaujímajú ma tie isté témy.