Nemecký europoslanec: Podmieňovanie eurofondov zásadami právneho štátu nie je o predpojatosti

„Pokiaľ nechceme členské štáty zahltiť novými požiadavkami, musíme osekať míňanie v poľnohospodárstve a kohézii." [Pixabay]

Nie je to o zaujatosti voči žiadnej krajine, ale o nezávislosti európskych súdnych systémov, o tom, či sa súdy rozhodujú spravodlivo, hovorí nemecký europoslanec JENS GEIER o podmienenosti právneho štátu v súvislosti s budúcim rozpočtom EÚ, ktorá sa nepozdáva najmä krajinám V4.

Jens Geier je nemecký europoslanec, člen SDP, ktorá patrí do frakcie socialistov.

 

Európsky parlament navrhuje zvýšiť výdavky v nasledujúcom sedemročnom rozpočte Únie. Strop výdavkov by sa mal zvýšiť zo súčasného jedného percenta na 1,3 percenta hrubého národného dôchodku (HND). Výsledkom by mala byť európska podpora starých priorít ako sú poľnohospodárstvo či kohézia, ale aj adresovanie nových výziev ako spravodlivá ekonomická transformácia, migrácia či obrana.

Áno, Parlament zvýšenie stropu žiada, ale nie som taký optimista, aby som predpokladal, že vo finálnej verzii rozpočtu sa budeme čo i len blížiť 1,3 percentám. Umožnilo by nám to zlepšiť kritické oblasti spôsobom, ktorý by znamenal skutočnú zmenu. 1,3 percenta je realistický cieľ, ale členské štáty sa na tom iba ťažko dohodnú. Nie sme idealisti. Uvedomujeme si, že nemôžeme bojovať v ich bitkách.

Eurofondy po roku 2020: Slovensko chce väčšiu slobodu pri smerovaní dotácií

Slovensko chce v spolupráci s ostatnými kohéznymi krajinami vybojovať aj čo najväčšie spolufinancovanie zo strany EÚ pri eurofondových projektoch, či zjednodušenie pravidiel čerpania dotácií.

Čo bude znamenať zníženie stropu? Rovnomerné zníženie naprieč všetkými politikami alebo zníženie rozpočtu pre konkrétne oblasti?

Oblasti, v ktorých dôjde k zníženiu finančných výdavkov budú tie, ktoré už zmieňuje Komisia vo svojom návrhu. Pokiaľ nechceme členské štáty zahltiť novými požiadavkami v oblastiach bezpečnosti, obrany, kontroly hraníc či inovácií, musíme osekať míňanie v poľnohospodárstve a kohézii.

Otázka brexitu je stále nejasná. Ako nový rozpočet brexit ovplyvní, pokiaľ by k nemu došlo v blízko časovom horizonte?

Pokiaľ sa dohodneme, bude to v poriadku. Ak k dohode nepríde, otázka je ako sa britská vláda postaví k svojej zodpovednosti prispievať do rozpočtu až do konca, teda do roku 2020. Po brexite sa budeme nachádzať v úplne novom politickom prostredí.

Priemerné HDP v Únii klesne, niektorí čistí príjemcovia sa stanú čistými platcami, napríklad Litva. Ak brexit nastane, smer toku peňazí sa zmení.

Ďalšia vec je, že Briti ostanú súčasťou niektorých spoločných európskych programov, ako napríklad výskumný program Europolu. Britský minister zahraničných vecí Martin Callanan mi povedal, že Spojené kráľovstvo je pripravené ďalej tieto programy financovať. Stále nepoznáme konkrétnu podobu budúcej spolupráce s Britániou.

Jednou z možností je model podobný tomu nórskemu, kde Nóri majú prístup na spoločný trh, výmenou za čo prispievajú istou sumou peňazí do Regionálneho rozvojového fondu. Sme v nepreskúmaných vodách.

Europoslanci k eurofondom po roku 2020: Na solidarite šetriť nemôžeme

Európsky parlament v rokovaniach s Komisiou a členskými štátmi odmietne navrhované podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním rozpočtových pravidiel EÚ. 

Pre V4 je jednou z najdôležitejších otázok v budúcom rozpočte podmienenosť kohéznych fondov dodržiavaním právneho štátu. Podporujete toto opatrenie? Ako je možné objektívne zhodnotiť kedy a v akom rozsahu členský štát princípy právneho štátu porušuje?

Môžem uviesť príklad, prečo je toto riešenie dobré z pohľadu európskeho daňového poplatníka. Počas môjho prvého mandátu som pracoval ako koordinátor Socialistov a demokratov v komisii pre kontrolu rozpočtu. Mali sme spor so Španielskom ohľadne 1,2 miliardy eur, ktoré boli zle použité.

Peniaze nezmizli, neodohral sa podvod, ale v implementácii peňazí boli vážne nedostatky. Ľudia, ktorí profitovali na peniaze nemali nárok, verejné obstarávanie bolo chybné a tak ďalej. Komisia sa napokon s regiónmi aj so štátom súdila, ale nemohla si byť istá, že súdy sú spravodlivé, pretože ich mohla zmanipulovať rovnaká vláda, ktorá urobila chyby pri čerpaní eurofondov. Ak by k tomu došlo, už nikdy by sme tie peniaze nevideli.

Nie je to o predpojatosti voči niektorým členským krajinám, ale o nezávislosti európskych súdnych systémov, o tom či rozhodujú spravodlivo. Dobre vieme, že súdny systém je možné politicky ovplyvniť. Ako potom vysvetlíme európskym daňovým poplatníkom, že sme dali peniaze krajinám, o ktorých vieme, že ich môžu zneužiť, pričom my sami nemáme šancu peniaze dostať späť?