Nemecký sociálny demokrat: Západ musí mať pre novšie členské štáty viac empatie

Dr. Uwe Optenhoegel na konferencii v Bratislave. [Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Konferencia: EÚ v roku 2018

Západ by sa mal krotiť v kritike východoeurópskych členských krajín, ktoré sú v procese hľadania vlastnej identity, hovorí UWE OPTENHÖGEL. Zároveň pripúšťa, že ak je dnes v Maďarsku autoritárny režim, je to čiastočne spôsobené tým, že EÚ nereagovala.

Dr. Uwe Optenhögel je viceprezidentom Nadácie európskych progresívnych štúdií (Foundation of European Progressive Studies, FEPS). Je politológ a ekonóm, od 2013 do 2018 viedol kanceláriu nemeckej sociálno-demokratickej Nádácie Friedricha Eberta v Bruseli. Bratislavu navštívil ako účastník konferencie EÚ v roku 2018: Môže byť Európa úspešná po voľbách do Európskeho parlamentu?

 

Holanďan Frans Timmermans oznámil svoju kandidatúru na pozíciu spitzenkandidáta Strany európskych socialistov (PES). Je tak zatiaľ jediným súperom Maroša Šefčoviča. Timmermansa podporili hlavne strany zo západných štátov, zatiaľ čo Šefčoviča podporujú skôr tie z novších členských krajín, z východnej a strednej Európy. Čo to vypovedá o PES a o Európskej únii ako takej?

Musíme si priznať, že v posledných troch-štyroch rokoch sa v Únii objavilo delenie na východ a západ, hlavne v otázke migrácie. Ďalšia deliaca línia sa tiahne medzi severom na juhom vo výkonnosti ekonomík.

Timmermans je ako kandidát dobrá voľba a v demokratickom procese je normálne, že máte protikandidáta, v tomto prípade Šefčoviča. Jeho kandidatúra je dôležitá, keďže niektoré stredo a východoeurópske členské štáty, najmä Maďarsko a Poľsko, neboli v posledných rokoch vnímané, že by mali k EÚ konštruktívny prístup. Bude dôležité, aby Šefčovič našiel podporu aj mimo strednej a východnej Európy. To isté platí pre Timmermansa opačným smerom.

Sú eurosocialisti naozaj rozdelení medzi východných a západných členov?

Nemyslím si, že PES je vnútorne rozdelená. Problémom je, že pre sociálnych demokratov je stredná a východná Európa veľmi problematický región. Kedysi silné sociálnodemokratické strany tu už takmer neexistujú. SLD v Poľsku už nehrá nijakú dôležitú úlohu. V Maďarsku je bývalá vládna strana, terajšia opozícia voči Orbánovi, MSCZP v hlbokej kríze. Pred piatimi-šiestimi rokmi hrali strany z východnej a strednej Európy v PES dôležitú úlohu, to už je minulosť. Slovensko je výnimkou, pretože Smer a Fico boli v rámci PES vždy silní. Možno robili v rámci EÚ nie vždy populárnu politiku, ale vždy boli veľmi proeurópski.

Je veľmi dobré, že sa Šefčovič rozhodol kandidovať. Nemyslím si, že je to stopercentne rozhodnuté, aj keď mám pocit, že spitzenkandidátom sa napokon stane Timmermans. Bude si vedieť získať väčšiu podporu. Potom by sa ale mal postaviť k Šefčovičovi a k regiónu s rešpektom a dať jasne najavo, že s kandidátom Šefčovičom to nemalo nič spoločné.

Šefčovič: Eurovoľby nemajú byť o migrácii, ale o európskej odpovedi na globalizáciu

Šefčovičovými témami v kampani majú byť kvalifikovaná pracovná sila a priemyselná politika pripravená čeliť globalizácii. Konsenzus k migrácii by mal podľa neho vzniknúť ešte pred eurovoľbami.

Aké programové priority budú eurosocialisti v predvolebnej kampani budúci rok komunikovať?

Mali by sa veľmi jasne postaviť za sociálnu spravodlivosť, znižovanie nerovnosti a expanzívnejšiu hospodársku politiku. To znamená viac investícií v celej Európe, ale najmä v krajinách, ktoré najviac utrpeli počas euro-krízy. Určite budú za prijatie niektorých nových mechanizmov v eurozóne a za dokončenie bankovej únie. Investičná politika je veľmi dôležitá. Naratív za expanzívnou ekonomickou politikou je návrat ku zbližovaniu ekonomík. To znamená lepšiu šancu pre menej rozvinuté krajiny dobehnúť tie vyspelé. Toto je z dlhodobého pohľadu jedna z kľúčových otázok pre Úniu ako takú, pretože ak ste občanom krízou postihnutej krajiny v EÚ pričom z členstva nemáte nijaké materiálne výhody, potom nemáte ani dôvod byť proeurópsky.

Ako sa to deje v Taliansku.

Presne tak. Populisti v Taliansku získavajú body zo zlej politiky Európskej únie a hlavne z faktu, že Únia dlhé roky nechávala Taliansko samé s problémom migrácie.

Čo sa dá označiť za najvýraznejší politický odtlačok európskych socialistov v súčasnom volebnom období?

Určite pilier sociálnych práv a summit v Göteborgu je možné jasne pripísať sociálnym demokratom. Vplyv bude v budúcnosti zjavný a prejavuje sa už dnes.

Okrem toho, sociálni demokrati nechali jasný odtlačok v zahraničnej a bezpečnostnej politike, konkrétne v novej Globálnej stratégii EÚ a v obchodnej politike, kde obhajovali komplexné obchodné dohody, boli aktívni v oblasti ochrany údajov. Únia je v tomto smere špecifická, keďže pravidlá pre veľké IT spoločnosti sú prísnejšie ako v iných regiónoch, čo je priamo spojené s ochranou spotrebiteľov. Ďalšou je otázka nerovnosti a daní. Socialisti v europarlamente sa vždy stavali za prísne pravidlá v oblasti daní pre spoločnosti ako Google, Facebook, Apple alebo Amazon, čo konzervatívna časť parlamentu nevnímala ako veľkú tému. Spolu so zelenými boli v tejto oblasti silní. Daňová otázka bude aj v budúcnosti jedna z kľúčových, pretože EÚ potrebuje vlastné daňové príjmy a rokovania o dani z finančných transakcií sú paralyzované.

Šance eurosocialistov v budúcoročných eurovoľbách nevyzerajú veľmi dobre. Sú rôzne faktory, ktoré môžu Európsky parlament zmeniť. Bude pokračovať zmenšovanie vplyvu tradičných najväčších skupín?

Bohužiaľ si myslím, že áno. Je to viac ako pravdepodobné. Sociálni demokrati sú na stratu kresiel pripravení. Existujú rôzne scenáre, ale môže to byť strata až o 30-40 percent. Ak počítame s tým, že EPP (Európska ľudová strana, pozn. red.) takisto stratí a euroskeptickým zoskupeniam sa podarí dostať do parlamentu viac zástupcov, situácia bude zložitá pokiaľ ide o vytváranie väčšiny. Veľká koalícia medzi klasickými konzervatívcami a klasickými sociálnymi demokratmi už možno nebude stačiť. Tu prichádza do hry Emmanuel Macron, pričom nie je jasné, ku ktorému politickému bloku sa pridá. Zaujímavé bude koľko hlasov sa Macronovi získať vo Francúzsku. Jeho popularita v poslednom čase totiž klesá.

Začalo sa hovoriť o tom, aká bude EÚ po odchode Angely Merkelovej z kancelárskeho postu. Čo môžeme očakávať od nemeckej politiky voči EÚ po jej odchode? Povedala by som, že nič dramatické.

To by som potvrdil. Čo sa týka politiky voči Európskej únii, s výnimkou AfD, existuje v Bundestagu široká zhoda. Ostatné strany sú jasne proeurópske a majú na to dôvod. Nemecko z Únie významne profituje a profitovalo dokonca aj počas krízy. Nemecko na kríze na juhu získalo. Vždy som bol veľmi kritický voči politike úsporných opatrení, ktorú presadzovali Merkelová a Schäuble. Bolo to nesprávne a v súčasnosti môžeme vidieť dôsledky v sociálnej a politickej oblasti.

Aké dôsledky myslíte konkrétne?

Táto politika prispela k sociálnej nespravodlivosti, väčšej nerovnosti, chudobe a nezamestnanosti, čo jej tvorcovia nebrali do úvahy. Pravdepodobne to čiastočne očakávali, ale dúfali, že sa to zase zlepší rýchlejšie, ako sa to stalo. Predpokladali istý ekonomický dopad, ale už nie sociálny a politický dopad. V dôsledku sociálnych nerovnováh, ktoré táto politika spôsobila, prišla zmena straníckeho systému. V Grécku nastúpila Syriza. V Španielsku sme prešli od systému dvoch strán k systému štyroch strán. V Taliansku máme po prvýkrát vo vláde pravicových populistov. Jedinou výnimkou je Portugalsko a to iba preto, že politiku úsporných opatrení nenasledovalo.

Taliansko stupňuje tlak na Úniu, kvôli migrácii hrozí vetom dlhodobého rozpočtu

Politici vládnuceho Hnutia piatich hviezd okrem toho žiadajú pozastavenie európskych dotácii pre krajiny odmietajúce prebrať zodpovednosť za žiadateľov o azyl, ktorí sa vyloďujú na talianskych brehoch.

Nepochybne sú krajiny, v ktorých tento argument platí, ale potom je tu stredná Európa, kde máme populistov, ktorí nevzišli z politiky úsporných opatrení. Deliaca línia, o ktorej sme sa rozprávali na začiatku v tomto prípade nie je iba v rozdielnych pohľadoch na migráciu, ale sú to hlbšie rozdiely. Výsledkom je diskusia o právnom štáte a siahnutie po článku 7.

Niektoré, väčšinou staré členské krajiny, považujú Úniu nielen za spoločný trh, ale aj za systém spoločných hodnôt, v ktorom je právny štát jednou z najdôležitejších. Potom sú tu ďalšie členské štáty, zväčša tie nové, ktoré môžu mať odlišnú víziu Európy. Chcú spoločný trh, pretože vidia jeho benefity pre svoje ekonomiky a pre svojich občanov, ale nechcú, aby im niekto vnucoval istý súbor hodnôt, ktoré pre seba považujú za nevhodné, kvôli vývoju, akým si tieto krajiny prešli. To je prípad Vyšehradskej štvorky, možno s výnimkou Slovenska.

Môže byť za tým nepochopenie. Západná Európa nikdy naozaj nepochopila, čo transformácia z 90. rokov urobila s vašimi spoločnosťami. Nepochopila, že transformácia mala aj mnoho porazených. Ilúzia z 90. rokov, že demokracia a sloboda príde spoločne s prosperitou a sociálnym štátom sa jednoducho nepotvrdila.  Nové členské krajiny skutočne dostali politickú slobodu, ale aj trhovú ekonomiku a kapitalizmus. A kapitalizmus nie je sranda, nikdy nebol. Uvedomujem si, že termín kapitalizmus je tu v strednej a východnej Európe komplikovaný, pretože bol zneužívaný minulým systémom na hádzanie viny na iných. Stredoeurópske a východoeurópsky štáty musia nájsť svoju vlastnú identitu, čokoľvek to bude a preto by sa Západ mal pri ich kritizovaní v tomto procese krotiť.

V otázke právneho štátu, ale nejde o kritiku spoločností alebo ich zvládania trhovej ekonomiky, ale o veľmi špecifickú kritiku voči štrukturálnym zmenám v systéme kontroly a vyvažovania moci, nezávislosti súdnictva atď. Nemali by sa Únia a jej inštitúcie k problému postaviť?

Súhlasím, že musia existovať hranice a červené čiary. Právny štát je jednou z nich. Správanie PiS v Poľsku nemôže byť tolerované. Otázkou je, čo s tým. Ak Poliakom zoberiete peniaze, potrestáte tak aj proeurópske sily. Stanovenie hraníc je v poriadku, ale v rovnakom čase musí mať Západ viac empatie a musí sa snažiť pochopiť, čo sa deje. Slovensko vnímam doposiaľ ako viac-menej proeurópske, aj keď sa trochu otáča späť. Ak sa ale pozriete na Orbána, za päť-šesť rokov svojej vlády premenil demokratické Maďarsko na autoritárny režim. To je fakt, a môže to byť čiastočne spôsobené tým, že Európa nereagovala primerane.

Myslíte si, že mala reagovať skôr?

Samozrejme, mala jednať razantnejšie. Nemám jednoduché riešenia na komplikované problémy, ale myslím, že o hodnotách by sa malo spoločne diskutovať v rámci Únie a medzi členskými krajinami. O tom, akú Európu chceme o päť, desať rokov v novom multipolárnom svete postavenom na reálpolitike a v ktorom sa niektorí hráči chovajú, ako by sa zbláznili.

Predpovedať je nepochybne zložité, ale o hodnotách sa musí diskutovať otvorenejšie. Západ musí mať pre diskusie v nových členských krajinách viac empatie a musí sa snažiť pochopiť odkiaľ tieto postoje prichádzajú. A samozrejme musí hľadať spoločné riešenia, nie vynútené.

Po Poľsku je Slovensko bez názoru aj smerom k Maďarsku

Slovenská inštrukcia k spusteniu článku 7 voči Maďarsku je presnou kópiou tej k Poľsku. Pozičný dokument zdôrazňuje, že Maďarsko hlasovanie v europarlamente spochybnilo z právneho hľadiska.

Čo považujete za najväčšiu výzvu pre EÚ? Súdržnosť?

Dojem z posledných rokov, hlavne po kríze, je ten, že Európa vytvára pre svojich občanov viac neistôt ako istôt. Únia sa musí javiť ako riešenie problémov, ktoré v súčasnosti máme, nie ako entita, ktorá ich vytvára.

Čo sa dá urobiť, aby sa tento naratív zmenil? Európske inštitúcie sa takto snažia prezentovať už dlhodobo, ale zatiaľ s chabým výsledkom.

Môj argument je, že Európa je asymetricky otvorená vonkajším vplyvom. Boli sme asymetricky otvorení migrácii, ktorá viac-menej nebola kontrolovaná. Taliansko a Grécko sme v problémoch nechali samé. V rovnakom čase sme boli asymetricky otvorení čínskym investíciám. Číňania skupovali strategické spoločnosti technologických odvetví. Toto si európske spoločnosti v Číne dovoliť nemôžu. Oligarchovia, Putinovi priatelia, si v Berlíne otvorili think-tank, v ktorom otvorene propagujú neliberálnu demokraciu. To isté robí Stephen Bannon z USA v Bruseli s podporou pravicového populizmu.

Musíme zmeniť paradigmu. Musíme zastaviť asymetrickú otvorenosť, nachdázame sa v pomerne nepriateľskom prostredí. Európa musí byť suverénna a musí vytvárať dojem, že jej občania sú Európskou úniou chránení.

Musia vedieť, že sú chránení pred nelegálnou migráciou, fake news, kybernetickými útokmi, preberaním našich strategických podnikov inými ekonomickými blokmi. Únia sa musí vrátiť k politike zbližovaniu ekonomík členských krajín a musí byť viac asertívna na medzinárodnej scéne. Ak sa nám to podarí, máme všetky predpoklady, aby sme sa stali dôležitým hráčom v aréne.