Nemôžeme sa prizerať, ako sa oslabovanie právneho štátu šíri do ďalších krajín, hovorí český europoslanec

Český europoslanec Luděk Niedermayer (Top09, EPP)

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

Do spoločného rozpočtu EÚ by podľa LUDĚKA NIEDERMAYERA mali smerovať peniaze z digitálnej dane. Nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ považuje za lepšiu a politicky priechodnejšiu cestu ako navyšovanie národných príspevkov.

Luděk Niedermayer je poslancom Európskeho parlamentu za českú stranu TOP 09 a členom politickej skupiny Európska ľudová strana. V Parlamente je členom Hospodárskeho a menoého vývoru (ECON).

Európska komisia 2. mája predstavila návrh dlhodobého rozpočtu EÚ po roku 2020. Zo súčasného jedného percenta HDP ho chce navýšiť na úroveň 1,11 percenta HDP EÚ. Európsky parlament však v marcovej rezolúcii požadoval rozpočet na úrovni 1,3 percenta HDP. Ako teda z tohto pohľadu hodnotíte návrh Bruselu?

Komisia sa snaží predložiť kompromis, ktorý získa podporu čo najväčšieho počtu štátov. Je pochopiteľné, že niektoré členské krajiny nie sú pre navyšovanie rozpočtu. Majú veľký záujem na tom, aby v rozpočte boli položky, z ktorých budú čerpať, zároveň ale nie sú ochotné do neho odvádzať peniaze.

Nedarí sa nájsť zhodu ani ohľadom nových vlastných zdrojov. Komisia navrhuje rozpočet na úrovni okolo 1,1 percenta HDP EÚ, čo je zhruba tam, kde sme dnes. Existuje však možnosť, že ak pribudnú nové vlastné zdroje, rozpočet sa o niečo zvýši. Ide vlastne o pokračovanie tých predošlých rozpočtov, s tým, že Komisia berie do úvahy najhlasitejšie požiadavky, ale zároveň nechce nahnevať krajiny, ktoré sa zaujímajú hlavne o výdajové položky. Je to taký evolučný posun. A z reakcií v Českej republike – ale nielen tam – to vyzerá, že ide o posun správny smerom.

Samozrejme, je otázne, či sa nedalo spraviť viac, ale to je skrátka nepriechodné cez severské krajiny.

Ako ste spomenuli, na jednej strane sú krajiny, ktoré sú ochotné zvýšiť svoje národné príspevky, na druhej štáty požadujúce škrty v kohéznej a spoločnej poľnohospodárskej politike. Ku ktorému prístupu sa prikláňate vy?

Podľa mňa by sa rozpočet EÚ nemal v žiadnom prípade znižovať, pretože je v ňom viacero vecí, ktoré sú európskymi záležitosťami ako bezpečnosť, obrana, konkurencieschopnosť.

Je prirodzené, že Česi a Slováci nie sú fanúšikovia škrtov v kohéznej politike. Zároveň je pre nás potrebné podporovať programy, ktoré nebudú natoľko viazané na ukazovateľ HDP na hlavu, pretože obidve krajiny smerujú k tomu, aby sa dostali nad kohézny limit. Pre zachovanie fungovania našich ekonomík ale bude bezpochyby potrebné, aby sme mali prístup ku kohéznemu rozpočtu aj naďalej. Manévrovací priestor našich krajín preto nebude veľmi veľký.

Európska komisia chce politiku súdržnosti zoštíhliť o sedem percent. Niektoré krajiny hovoria o drastických škrtoch, pre iné sú prijateľné. Pre vás je to akceptovateľné?  

Podľa mňa je to rozumný kompromis. Takéto zníženie by v žiadnom prípade nemalo znížiť účinnosť politiky súdržnosti. Problém vnímania kohéznej politiky zvyšujú hlavne naše krajiny, pretože ich využívame neefektívne a často sú terčom korupcie. Volanie po tom, aby tých peňazí bolo čo najviac, je v čase, keď problémom číslo jedna nie je približovanie krajín, ale bezpečnosť či migrácia, vopred odsúdené k zániku. Návrh Komisie v oblasti kohézie umožňuje, aby to pre tieto krajiny nepredstavovalo žiadnu stratu. S peniazmi ale musia narábať efektívne.

Európska komisia predstavila návrh nového dlhodobého rozpočtu: Viac peňazí pre menšiu EÚ

ŠPECIÁL / Európska komisia navrhuje okresať rozpočty pre politiku súdržnosti ako aj spoločnú poľnohospodársku politiku. Brusel tiež chce zmraziť čerpanie eurofondov krajinám, ktoré nedodržujú zásady právneho štátu. 

Solidarita v ekonomickej oblasti, ktorá je zámerom kohéznej politiky, je správna nielen z hľadiska európskych hodnôt ale má aj pragmatické dôvody. Pokým nebude dochádzať k zbližovaniu životnej úrovne v členských krajinách, dovtedy to bude tykajúca bomba. To je podľa mňa ukážka kompromisu, ktorý má šancu osloviť obidve krajiny.

Komisia zatiaľ nepredstavila detailnejšiu podobu budúcej politiky súdržnosti. Hovorí sa však, že prerozdeľovanie fondov EÚ do členských krajín bude ovplyvňovať viacero nových kritérií. Súhlasíte s tým, alebo by HDP na obyvateľa malo naďalej byť určujúcim kritériom pre prerozdeľovanie eurofondov?

Ako ekonóm by som bol v tomto opatrný. Viacročný finančný rámec sa tvorí na niekoľko rokov dopredu. Podľa dnešného princípu majú členské krajiny svoje národné obálky, ktorých využitie si samy môžu plánovať. Akonáhle do prerozdeľovania peňazí začnete vkladať premenné, ktoré sa krátkodobo menia, ako napríklad nezamestnanosť, tak nie je úplne jasné, ako budú tieto peniaze alokované. Mimochodom, problém nezamestnanosti býva zvyčajne spôsobený zlým nastavením hospodárskej politiky na národnej úrovni.

Áno, tie peniaze by skutočne mali smerovať tam, kde sú problémy. Česko ani Slovensko nie sú krajiny, kde sú v súčasnosti najväčšie problémy v EÚ. Zároveň ale nemám vedomosť o žiadnych dobrých indikátoroch, ktoré by sa dali k HDP na obyvateľa pripojiť. Teda pokiaľ by nešlo o výraznú zmenu logiky fungovania rozpočtu na kohéziu – že by nemalá časť peňazí  – 10 alebo 15 percent – ležala v špeciálnom sociálnom programe, z ktorého by sa uvoľňovali pre regióny s vysokou nezamestnanosťou. Je však otázne, akým spôsobom by tieto peniaze boli využívané.

Komisia navrhuje vyčleniť viac peňazí do aktuálnych priorít ako obrana bezpečnosť či migrácia. V prieskumoch verejnej mienky na Slovensku ale i Česku vychádza, že obyvatelia očakávajú, aby sa EÚ viac a lepšie angažovala práve v týchto oblastiach. Zohľadnila to Komisia podľa vás dostatočne?

Áno. Obrana je prakticky vo výhradnej zodpovednosti členských krajín. Hlavným mechanizmom pre zaistenie obranyschopnosti je NATO. Nebol by som rád, aby sa naše zapojenie do Severoatlantickej aliancie oslabovalo. Vzniká obranný fond, ktorý má skôr slúžiť k vede a výskumu v oblasti obranných technológii, čo považujem za dobré.

Som za to, aby viac peňazí šlo do bezpečnosti a aby sa viac v tejto oblasti zariaďovalo z úrovne EÚ. Ten nárast v týchto položkách je však veľmi výrazný a je spojený s projektami, ktoré bežia, čo považujem za strašne dôležité. Peňazí na to, na čom sa krajiny dohodli, je dostatok. Keby sa ukázalo, že je priechodná dohoda na nejakom ďalšom projekte, tak nepochybujem, že by sa peniaze na to našli.

Keď sa v rokoch 2011 až 2013 prijímal súčasný finančný rámec, nikto netušil, že hlavnými problémami, ktorým Únia bude čeliť, bude migrácia a bezpečnosť, čomu zodpovedalo aj nastavenie priorít a rozpočtových kapitol. V tom priebehu potom práve tu chýbali peniaze, chýbala flexibilita ich využitia.

To je práve problém, preto naše krajiny trvajú na tom, aby bolo jasné, aký diel z rozpočtu odčleniť do národnej obálky. Je to beh na veľmi dlhú trať. Aby krajiny mohli využiť európske peniaze efektívne, potrebujú vedieť niekoľko rokov dopredu, koľko ich bude. To dnešné nastavenie je svojim spôsobom racionálne, ale výsledkom toho je, že drvivá väčšina je zablokovaná v programoch ročného rozpočtu, ktorý len naplňuje ciele viacročného finančného rámca.

Na ad hoc problémy sa potom ťažko hľadajú peniaze, a je potrebné, aby členské štáty zvýšili príspevky, čo nie je veľmi šťastné. Vychádza to z faktu, že dominantnú časť rozpočtu v minulosti tvorila kohézna a poľnohospodárska politika, ktoré sú prednastavené. Rozpočet Komisie sa snaží váhu týchto prednastavených politík znížiť.

Je absolútne nevyhnutné, aby v prípadoch, keď sa objaví nová priorita, ako napríklad bezpečnosť,  nechýbali potrebné prostriedky na ich riešenie.

Ja by som privítal, keby voľnejšia časť rozpočtu, s ktorou by sa dalo narábať podľa aktuálnych potrieb, bola väčšia. K tomu práve smeruje to zníženie kohéznej a poľnohospodárskej politiky, otázne len je, či by to nemalo byť 10 alebo 15 percent. To by ale šlo priamo proti záujmom Česka a Slovenska, preto chápem, že nebudeme tí, ktorí budú chcieť v tomto ustúpiť.

Návrh Komisie počíta so zavedením štyroch nových vlastných zdrojov príjmu európskeho rozpočtu. Sú tieto dodatočné zdroje potrebné?

Hoci táto otázka takisto vzbudzuje silné emócie, tak som presvedčený, že sú politicky priechodnejšie ako zvyšovanie priamych odvodov z národných rozpočtov. Dokumentujú to napokon aj veľmi razantné reakcie niektorých krajín, ktoré si v minulosti vydupali rôzne rabaty. Komisia navyše teraz chce, aby tieto rabaty skončili.

Myslím si, že vlastné zdroje sú oveľa lepšou cestou. Privítal by som, keby sa na tom ministri financií a premiéri dohodli. Národné príspevky totiž vytvárajú najväčšie politické tenzie a zavádzaním výnimiek a výnimiek z výnimiek zavádzajú do rozpočtu chaos.

Komisia chce financovať rozpočet EÚ aj z firemných daní

Európska komisia navrhla modernizáciu financovania európskeho rozpočtu. Jeho príjmy majú posilniť tri nové zdroje: podiel na predaji emisných povoleniek, podiel na firemnej dani, a poplatok za nerecyklované plastové obaly.

Nové vlastné zdroje by dávali najväčší zmysel vtedy, keby sa používali z príjmov, ktoré je stále náročnejšie napasovať na národný rozpočet. To je napríklad prípad digitálnej dane, ktorý Komisia, neviem prečo, nevyužila. Pri digitálnej dani síce vytvárame akýsi umelý systém, ktorý by prinútil digitálne firmy odvádzať peniaze do národných rozpočtov. Viem si však predstaviť, že toto budú peniaze, ktoré budú smerovať do rozpočtu EÚ.

To je tiež zámer konsolidovanej korporátnej dane (CCCTB smernica o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb- pozn. red.). Ide konsolidáciu nadnárodných spoločností a tam tiež prichádzame s umelým kľúčom, podľa ktorého určíme, aká časť zisku z Volkswagenu patrí do Bratislavy, aká časť do Prahy či Berlína. Do určitej miery dáva zmysel, aby sme si povedali, že toto aj tak nikdy nebude úplne korektné, tak proste odčleníme časť peňazí, pošleme ich do európskeho rozpočtu a o toľko znížime tú časť, ktorá spočíva v priamych platbách z národného rozpočtu.

Smernica CCCTB ale predsa leží na stole už od roku 2011, pretože členské štáty nevedia nájsť jednomyseľnú zhodu. Môže v tomto podľa Vás nastať nejaký posun?

Starí matadori a odborníci v Európskom parlamente ako odpoveď na túto otázku hovoria, že pravdepodobnosť, aby to prešlo, nebola nikdy vyššia ako teraz. To ale stále hovorí veľmi málo. Ja bohužiaľ ešte vidím veľa ľudí, ktorí sú proti tomu. Je logické, že sú proti tomu krajiny, ktoré majú dnes nastavený daňový systém tak, že odoberajú dane ostatným krajinám. Samozrejme, že z toho tieto krajiny nie sú nadšené. Vďaka narastajúcemu verejnému tlaku však zároveň toto nie sú tie krajiny, ktoré to nakoniec zablokujú.

Najsmutnejšie je, že je tam bohužiaľ ešte skupina štátov, ktoré plnia úlohu užitočných idiotov. To sú krajiny, ktoré by z toho návrhu Komisie tiež mali prospech, ale z ideologických dôvodov vystupujú proti nemu. Priamych podporovateľov tejto smernice je preto veľmi málo. Chýba tam politická vôľa, ktorá by povedala – je to dobrý nápad a ideme do toho. To, že je ta pravdepodobnosť vyššia, zďaleka neznamená, že je to isté.

Najrozporuplnejšie reakcie vyprovokoval návrh na vytvorenie mechanizmu, na základe ktorého Komisia môže navrhnúť pozastavenie čerpania európskych peňazí, ak je počínanie vlády členskej krajiny v rozpore so zásadami právneho štátu. Ako tento nástroj hodnotíte?

Považujem za veľmi zlé, keď sa akákoľvek krajina EÚ odchýli od princípu právneho štátu. Každý štát v Únii má zaistený vysoký stupeň suverenity, ale zároveň sa svojim členstvom prihlásil k nejakým spoločným princípom a hodnotám. Ak sa niektoré krajiny vydajú na túto cestu a začnú ochromovať niektoré typy súdov alebo nebudú rešpektovať vlastnú ústavu, tak nastáva problém, na ktorý ale zatiaľ nikto nepozná ideálne riešenie. Zmieriť sa s tým ale tiež nie je riešenie.

Keď sa pozriete na komunikáciu Komisie z 2. mája, tam sa nepíše všeobecne o princípe právneho štátu. Hovorí sa tam o nedostatkoch v rámci správy, ktoré ohrozujú finančné záujmy Európskej únie. Text Komisie je omnoho užší ako sa o to často prezentuje.

V každom prípade musíme premýšľať o tom, ako odradiť politikov v členských krajinách, aby opúšťali princíp fungovania právneho štátu založeného na rešpekte k ústave a nezávislým súdom. To, či je návrh Komisie najlepším riešením, zatiaľ neviem povedať. Prizerať sa na to, ako sa tento stav rozširuje do ďalších a ďalších krajín, by však určite nebolo dobré.

Kto by ale mal rozhodovať o tom, ktorá krajina nedostatočne chráni finančné záujmy Únie?

Komisia to chce nastaviť tak, aby o tom nerozhodovali úradníci, ale reprezentanti členských krajín. Návrh by prišiel z Európskej komisie, ktorá je strážcom dodržiavania práva v EÚ, a potom by musel získať podporu členských krajín. Komisia bude vyhľadávať takéto prípady a bude záležať na tom, či jej analýza presvedčí členské krajiny alebo nie.

Malo by to byť založené na reverznej majorite, ktorá komplikuje prehlasovanie návrhu Komisie. Napokon je to samozrejme politické rozhodnutie, ktoré majú v rukách národní politici, v iných rukách byť ani nemôže.

Niektorým krajinám sa ale takýto systém nemusí páčiť a už teraz o navrhovanom mechanizme hovoria ako o nástroji politického tlaku zo strany Komisie.

Áno, prirodzenejšie by bolo, aby tá väčšina bola nastavená opačne. O tom by sa ešte mala viesť diskusia. Musíme si ale uvedomiť, aké nebezpečné je to rozširovanie oslabovania právneho štátu. Tiež si musíme uvedomiť, že niektoré členské krajiny dávajú bez akýchkoľvek podmienok vyhlásenia, že neschvaľujú, aby sa viedlo konanie voči niektorému štátu za porušovanie právneho štátu.

Európske peniaze za právny štát: Politický nátlak na členské štáty alebo nevyhnutnosť?

ŠPECIÁL / Názory na nový mechanizmus z dielne Komisie, podľa ktorého by sa čerpanie peňazí z rozpočtu EÚ podmieňovalo doržiavaním zásad právneho štátu, sa medzi slovenskými europoslancami líšia. Väčšina z nich sa obáva jeho finálneho nastavenia. 

Existuje preto riziko, že krajina, ktorá sa dostane na šikmú plochu, získa na svoju stranu pomerne veľa spojencov. Tie môžu bez ohľadu na situáciu v danej krajine z dôvodu krátkodobého politického kalkulu zabrániť konaniu Komisie. Dáva preto logiku, aby prehlasovanie návrhu Komisie nebolo úplne jednoduché. Je to tak vážna vec, že bez adekvátnych argumentov by nemala byť zmetená zo stola.

Nepotrestá však takéto pozastavenie tokov z európskeho rozpočtu hlavne oprávnených prijímateľov finančnej podpory, ktorí nie sú zodpovední za nezodpovedné správanie domácich politikov?

V komunikácii Komisie je napísané, že pozastavenie čerpania prostriedkov sa nesmie prejaviť na tom, že oprávnení príjemcovia dotácií tie peniaze nakoniec nedostanú. Neznamená to, že podnikateľ nedostane dohodnutú dotáciu. Národná vláda by ju mu mala poskytnúť, pretože po podpísaní zmluvy má na ňu právo. Únia je proste v tejto fáze členskej krajine nepreplatí.  Už aj dnes sa občas stáva, že Komisia pozastaví preplatenie, čo ale neznamená, že sa projekt zastaví.

Neobávate sa, že aj vzhľadom na nedávne kauzy týkajúce sa dotačných podvodov v Česku a na Slovensku tento sa tento mechanizmus využije aj v prípade týchto dvoch krajín?

Budem rád, ak bude na naše vlády vyvíjaný tlak, aby u nás fungovala vláda práva a aby súdy vyšetrovali všetky neprávosti. Dokonca privítam, ak ten tlak bude väčší, pretože keď prestane platiť právo, nie je to prospešné pre žiadnu krajinu. Zatiaľ však podľa mňa nie sme v situácii, že by sa to malo týkať našich krajín. Verím, že sa problémy, ktoré sú v súčasnosti na Slovensku, vyriešia na Slovensku.