Nemusíme sedieť s EÚ vždy za jedným stolom, obzvlášť ak máme byť hlavným chodom, tvrdí český europoslanec

Český europoslanec a kandidát na volebného lídra ECR Jan Zahradil. [Európsky parlament]

JAN ZAHRADIL (ODS) sa uchádza o post volebného lídra u európskych konzervatívcov, ambíciu byt predsedom Európskej komisie ale nemá. Páči sa mu predstava viacrýchlostnej únie, kde majú krajiny slobodu mať vlastnú zahraničnú politiku.

V českých médiách sa nedávno objavila informácia, že ste sa rozhodli kandidovať na predsedu Európskej komisie. Na vašom Twitterovom účte ste sa následne vyjadrili, že o túto funkciu záujem nemáte. Aký je teda váš plán?

Európsky parlament pri minulých voľbách v roku 2014 vymyslel systém tzv. Spitzenkandidátov, čo znamená, že každá z európskych politických strán bude mať volebného lídra, ktorý ju bude stelesňovať. Sľubuje si od toho zatraktívnenie európskych volieb.

Problém je v tom, že europarlament zároveň chce, aby sa budúci predseda Európskej komisie mohol vyberať len z týchto Spitzenkandidátov. To je niečo, s čím naša frakcia nesúhlasí, pretože sa držíme európskych zmlúv. Tam je napísané, že predsedu Komisie vyberá Európska rada. Nesúhlasíme, aby sa týmto spôsobom zužoval priestor – čo sa Európsky parlament zjavne chystá spraviť a ohýba tak zmluvy trochu vo svoj prospech. Ja teda zámerne hovorím, áno, budem sa uchádzať o pozíciu volebného lídra európskych konzervatívcov (Európski konzervatívci a reformisti, ECR), ale vôbec to neznamená, že sa považujem za kandidáta na predsedu Európskej komisie.

V Lisabonskej zmluve sa ale píše, že Európska rada má pri nominácii kandidáta prihliadať na výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Ako inak sa táto podmienka dá splniť?

Vždy sa to robilo tak, že sa Európska rada zišla a tak dlho sa dohadovala na kompromisnom kandidátovi až ho nakoniec presadila. Takýmto spôsobom sa vyberal aj bývalý predseda Komisie José Manuel Barroso.

https://twitter.com/ZahradilJan/status/1032515065218519040

Mám dojem, že sa teraz blíži ďalší stret medzi Európskou radou a Európskym parlamentom, pretože nemecká kancelárka Angela Merkelová súhlasí s tým, aby sa Spitzenkandidátom Európskej ľudovej strany (EĽS) stal Manfred Weber (predseda skupiny Európskej ľudovej strany, pozn. red), ale dodáva, že mu to vôbec nemalo zaručovať že sa stane predsedom Komisie. Proti takémuto postupu je navyše aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Takže vo veľkých krajinách možno očakávať silný odpor proti tomu, aby kandidát víťaznej strany bol automaticky predsedom Európskej komisie.

Jedným z argumentov pre proces Spitzenkandidátov je zvýšenie legitimity šéfa európskej exekutívy. Nie je to podľa vás vhodný spôsob, ako posilniť vplyv európskych voličov na to, kto bude ďalších päť rokov na čele Komisie?

Nemyslím si to, lebo som presvedčený, že aj tí kandidáti, ktorí prejdú straníckym sitom, a budú vybraní ako Spitzenkandidáti svojich politických frakcií, sú známi predovšetkým vo svojej krajine a mimo nej ich nepozná takmer nikto. Uznávam, že keby na predsednícku stoličku v Komisii kandidovala Angela Merkelová, tak tú by asi väčšina Európanov poznala.

My sme si to však už vyskúšali v eurovoľbách v roku 2014, kedy tam za EĽS bol Jean-Claude Juncker, za socialistov bývalý predseda európskeho parlamentu Martin Schulz a Guy Verhofstadt za liberálov. Keď sme si na to urobili prieskum, tak sme zistili, že nejakých 80 percent ľudí v Európe vôbec netuší, kto je to Schulz a 90 percent ľudí nevie kto je Verhofstadt.

Ako bude vyzerať výber spitzenkandidátov v eurovoľbách 2019? (INFOGRAFIKA)

Blíži sa termín volieb do Európskeho parlamentu, no ešte nie je jasné, akým spôsobom prebehne voľba predsedu Európskej komisie. Jednotlivé európske politické strany však už zakrátko budú voliť svojich volebných lídrov. 

Ako teda vidieť, to meno negeneruje väčšiu popularitu a ako sa ukázalo v posledných európskych voľbách, ten proces Spitzenkandidátov vôbec nezafungoval.

Ďalším argumentom pre zopakovanie tejto procedúry je aj zvýšenie popularity eurovolieb. Slovensko a Česká republika sú v účasti v eurovoľbách na chvoste Únie. Ako inak zaistiť, aby v máji prišlo k volebným urnám viac voličov?

Ja nie som úplne nervózny z toho, že v niektorých krajinách je nízka účasť. Proste to niektorí ľudia tak cítia. Mnoho z nich si zrejme myslí, že cez voľby do Európskeho parlamentu nemôže nič ovplyvniť. Koho to zaujíma, ten k voľbám pôjde a ja vždy hovorím, že kto si chce nájsť informácie o EÚ, ten si ich nájde. Je ich všade dosť, média o eurovoľbách píšu dostatočne.

Aké sú teda vaše hlavné výhrady proti voľbe predsedu Komisie prostredníctvom Spitzenkandidátov?

Európsky parlament sa rád tvári, že Európska komisia je akousi vládou EÚ a že podľa toho by sa mala aj zostavovať – podľa výsledku volieb. To však nie je pravda. EÚ nie je žiadny štát a preto tiež nemá vládu. Komisia je exekutívny zbor úradníkov, nad ktorými sú národné vlády, to znamená Európska rada. Proces Spitzenkandidátov by tuto úlohu Európskej rady oslabil. My v tomto stojíme na strane Európskej rady.

Čo vás viedlo k rozhodnutiu kandidovať na volebného lídra ECR?

Myslím si, že máme (ECR) šancu byť rozumnou silou medzi dvoma extrémami. Prvý – antiEÚ – extrém, chce Úniu rozpúšťať alebo z nej vystupovať. My nechceme ani jedno. Na rozdiel od krajne antieurópskych strán my hovoríme, že EÚ má aj plusy: jednotný trh, spoločná obchodná politika, colná únia, možno teraz k tomu pribudne spoločná ochrana hraníc.

Na druhej strane je až fanaticky proeurópsky extrém, ktorý chce prehlbovať európsku integráciu a zjednocovať úplne všetko vrátane daní a sociálnych systémov a budovať európsku armádu.

Sú tam veci, ktoré sa nám nepáčia: prílišná byrokracia, snaha o reguláciu takmer všetkého, , ambície stať sa nejakou globálnou politickou silou, čo presadzuje hlavne Francúzsko a Nemecko. My si napríklad myslíme, že členské štáty by mali mať voľnosť na presadzovať takú zahraničnú politiku, akú chcú.

Nesúhlasíme s tým, aby sa vytvárala nejaká spoločná azylová politika, pretože to už zase zaváňa prerozdeľovaním migrantov a kvótami. Tie už síce padli pod stôl, ale začína sa zase hovoriť o nejakej nepovinnej solidarite. Mám pocit, že po rokoch teraz k tomu dozrela atmosféra. Zmena visí vo vzduchu a kto sa jej chopí ako prvý, môže uspieť.

Aká veľká bude zmena v rozložení síl v Európskom parlamente? 

Očakávam skutočne veľké preskupenie síl. Je známe, že naša frakcia po brexite príde o dvadsať britských europoslancov, s čím my počítame a musíme to zohľadniť pri formovaní našej budúcej frakcie.

Blíži sa dramatický prepad socialistickej frakcie, určite oslabí aj frakcia Európskej ľudovej strany, hoci nie až tak výrazne.

Anketa: Aké sú šance kandidatúry Maroša Šefčoviča na šéfa eurokomisie?

Odpovedajú politológovia Aneta Világi (FiF UK), Vladimír Bilčík (FiF UK / SPOLU-OD) a Radovan Geist (FiF UK / EURACTIV Slovensko). V prospech Šefčoviča hovoria skúsenosti a nekonfliktnosť, v neprospech slabý výtlak európskych socialistov v dnešnej politickej situácii v EÚ.

Sme tiež svedkami toho, ako Emmanuel Macron húževnato vysiela rôznych vyslancov do Európskeho parlamentu, kde loví u socialistov, ľudovcov aj liberálov a chce postaviť nejakú vlastnú frakciu, aby si vytvoril európske zázemie.

Očakávam teda veľké preskupovanie, z ktorého budeme chcieť niečo vyťažiť.

Neobávate sa teda o budúcnosť frakcie ECR v Európskom parlamente?

Teraz máme 76 poslancov a nielenže by sme to radi udržali, ale aj pridali niečo naviac aby sme udržali našu pozíciu tretej najsilnejšej frakcie v europarlamente. Aj vzhľadom na preskupenie síl, ktoré som spomínal, si myslíme, že je to reálne. O budúcnosť ECR sa určite neobávam.

Ako teda chcete vo frakcii ECR nahradiť britských europoslancov? V ktorých európskych stranách vidíte možných spojencov?

V každom prípade sa rozpadnú euroskeptické frakcie, pretože tiež odíde UKIP s europoslancom Nigelom Farageom. Sú tu niektoré strany, ktoré sa necítia komfortne tam, kde momentálne sú. Napríklad nie každý, kto je kritický k EÚ chce zostať v jednej frakcii s Marine Le Pen, pretože má zlú povesť. Tieto strany budú hľadať nový prístav a my im ho radi ponúkneme.

Spomínal sa váš záujem o talianske hnutie Liga (predtým Liga severu). Je to aktuálne?       

Je to určite strana, s ktorou sa budeme rozprávať. Je to vládna strana a najsilnejší pravicový subjekt v Taliansku. Evidentne je medzi nami množstvo tém, na ktorých sa zhodneme. Nehovorím, že je ruka v rukáve, ale určite budeme rokovať.

Liga  sa v minulosti napríklad netajila obdivom k talianskemu fašistickému diktátorovi Benitovi Mussolinimu. Sám predseda strany Matteo Salvini v deň výročia narodenia Musolliniho použil jeden z jeho slávnych citátov. Nemôže toto vašej frakcii poškodiť?

Keď EĽS nepoškodil ani fakt, že za ňu vo frakcii ako europoslankyňa sedí vnučka Mussoliniho Alessandra Mussoliniová, ktorá sa za svojho starého otca tiež nehanbí, tak si myslím, že nás kontakt s Ligou tiež nepoškodí.

Vám osobne to nevadí?

Ani v EĽS nikdy nikto nemal problém s minulosťou či príbuzenstvom Mussoliniovej.

Ste už v kontakte so zástupcami jednotlivých európskych strán vo frakcii? Viete odhadnúť svoje šance stať sa jej volebný lídrom?

Rokovania sa ešte len rozbiehajú. Pred voľbou, ktorá bude v októbri, si ešte musíme ujasniť nominačnú procedúru. Moje šance sa budú dať odhadnúť, až keď budem vedieť, kto bude môj protikandidát. Keby som si však neveril, tak by som do toho nešiel.

Na akých témach sa budú podľa vás lámať eurovoľby?

Dúfam, že sa to celé nebude točiť len okolo migračnej krízy, hoci to určite bude silná téma. Pre nás, ako čistých príjemcov z rozpočtu EÚ určite bude dôležitá otázka budúceho finančného rámca. My budeme zdôrazňovať právne upratovanie v EÚ. Sľuboval to už minulý predseda Komisie Barosso, ale potom na to zabudol. Jedným z našich leitmotívov preto bude sprehľadnenie a vyčistenie právneho poriadku EÚ. A potom určite viacrýchlostná Európa.

Na tú je zameraný aj manifest Občianskej demokratickej strany, za ktorú kandidujete. V rámci Česka je to však dosť ojedinelý pohľad. Ako by ste teda vysvetlili, čo znamená viacrýchlostná podľa ODS?

Nám viacrýchlostná Európa nevadí. Dokonca si myslíme, že by sme sa niektorých vecí nemali zúčastňovať. Jedna z vecí, ktorú považujeme za priechodnú, je odstrániť z európskych zmlúv euro ako povinnú menu všetkých krajín EÚ, pretože nie všetky to majú v pláne. Keby sa uzákonilo, že EÚ nie úniou jednej ale viacerých mien, tak by to štátom, ktoré chcú zostať mimo eurozónu, pomohlo vyviazať sa zmluvne zo záväzku, ktorý sme všetci prijali pri vstupe do EÚ. V Česku pretrváva veľký odpor proti prijatiu eura, nepraje si to stále 70 percent ľudí. Ale sú tu aj ďalšie veci, ktoré súvisia s viacrýchlostnou Európou.

Ktoré sú to?

Azylová a migračná politika by mala zostať v rukách národných vlád, ministerstiev vnútra a policajných orgánov. Nechceme harmonizáciu daní, či už priamych alebo nepriamych a ani konvergenciu sociálnych a penzijných systémov, pretože si myslíme, že sú natoľko odlišné, že by sa to ťažko dávalo dohromady.

Pavel Telička: Česi nie sú euroskeptickí, len podľahli jazyku politikov

Podpredseda Európskeho parlamentu Pavel Telička ukončil spoluprácu s hnutím ANO Andreja Babiša. Obáva sa, že parlamentné voľby odsunú Českú republiku na perifériu Európskej únie.

Naviac je tu pomerne veľký rozptyl v ekonomickej výkonnosti. Česká republika je na 85 percentách priemeru HDP Únie, kým Nemecko je asi na 130 percentách. Nie je možné tieto veci umelo dávať do jedného rámca.

Neobávate sa, že Česko takýmto spôsobom stratí vplyv na dôležité rozhodnutia, ktoré budú ovplyvňovať ďalšie smerovanie EÚ?

Nemusíme vždy sedieť pri jednom stole, obzvlášť, keď hrozí, že sa staneme jedným z hlavných chodov. To sa napríklad stálo v prípade kvót, kedy sme sedeli za jedným stolom, ale hlasovanie sme prehrali. Chceme sa teda vyvarovať situácií, kedy by sme sa mohli stať obeťou väčšinového tlaku. Naopak, pri niektorých záležitostiach chceme byť pri jednom stole.

Pri ktorých?

Určite jednotná obchodná politika, dokončenie jednotného trhu, pretože zatiaľ ani zďaleka nefungujú všetky štyri slobody (pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu). Ak ide o otázky zahraničnej a obrannej politiky, tam je to možné to tej miery, pokiaľ to nenarušuje naše záväzky v rámci NATO. Úvahy o euroarmáde a o autonómnej obrannej sile, ako konkurencie k NATO, sú pre nás neprijateľné.

Na aký výsledok si trúfa ODS v eurovoľbách?

V rokoch 2013 až 2014 sme si prešli ťažkou vnútrostraníckou krízou a v eurovoľbách 2014 sme z deviatich mandátov padli na dva. Teraz ale stabilne stúpame a myslím si, že aj na základe vývoja preferencií môžeme pomýšľať na dvojnásobok toho, čo máme dnes.

Jedna z najvýraznejších postáv ODS, Václav Klaus ml. sa vyjadril za referendum o vystúpení Česka z EÚ. V súvislosti s migračnou politikou EÚ dokonca napísal, že „nevidí inú cestu, ako vypadnúť z Európskej únie a tvrdo kontrolovať vlastné hranice“. Nemôžu vám takéto názory, aj vzhľadom k tomu, že na túto tému láka voličov hlavne SPD (Sloboda a priama demokracia), v eurovoľbách poškodiť?

Podľa mňa nie. Keď si prejdete prieskumy názorov voličov ODS na Európsku úniu, tak vyložene euroskeptických je len desať percent. To je tá časť voličov, pre ktorých je Václav Klaus príťažlivý a môže byť jedným z dôvodov, prečo nás ľudia budú voliť. On sa ale rozhodne nepohybuje v hlavnom prúde európskej politiky ODS. Nikto z nás nikdy nepovedal a ani nepovie, že by Česká republika mala vystúpiť z EÚ.

Migrácia je však napriek všetkému stále živou témou. Český premiér Andrej Babiš na nedávnej návšteve Talianska vyhlásil, že je za finančnú pomoc v krajinách pôvodu či tranzitu migrantov, pričom Česko podľa neho neprijme ani jedného migranta. Je toto ten správny spôsob riešenia migračnej otázky?

S premiérom Babišom sa rozchádzame v názoroch na veľa vecí, ale v tomto s ním súhlasíme. Už čisto z psychologického hľadiska je dôležité, aby z EÚ zaznieval nekompromisný signál. EÚ zatiaľ vysiela signál, ktorí migrantom platiacim rôznym pašerákom, hovorí, ´pozrite, keď sa raz nalodíte a preplávate Stredozemné more, niekto vás už vytiahne a niektorá krajina vás príjme´. To je nepriamy apel, aby to ďalší a ďalší skúšali. Európa by mala vysielať opačný odkaz: ´ani to neskúšajte, nikto vás neprijme´. To je psychologická záležitosť. Výrok, že neprijmeme ani jedného migranta má potrebnú údernosť a mal by byť neustále opakovaný.

V4 sa spojila proti povinným kvótam. Únia ich uložila k ľadu

V oblasti migrácie presadzuje V4 jednotný názor: Európska únia by sa mala vzdať akejkoľvek myšlienky povinného mechanizmu premiestňovania utečencov. Závery júnového summitu Európskej rady tak potešili celý región.

Tiež ale stojí za to, aby sme sa pozreli na štruktúru budúceho Viacročného finančného rámca a finančne viac pomohli krajinám ako Taliansko a Grécko, ktoré majú tú smolu, že ležia na hraniciach EÚ a nesú najväčšie bremeno migračných vĺn. Finančná pomoc, ktorá posilní ich národné zložky strážiace morské cesty, je pre nás schodným variantom.

Za vyššiu pomoc z rozpočtu EÚ je aj Komisia. V máji navrhla nové kritéria pre prerozdeľovanie peňazí z Európskych štrukturálnych investičných fondov, ktoré v rámci politiky súdržnosti presunú časť peňazí smerom na juh. Mala by sa teda finančná pomoc týmto krajinám zvýšiť aj na úkor kohéznej politiky, z ktorej najviac ťažia práve krajiny ako Česká republika alebo Slovensko?

V európskom rozpočte sa dá škrtať napríklad vo výdajoch na vonkajšie vzťahy. Podľa môjho názoru by sa dalo určite ušetriť na Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Ja osobne nemám problém s tým, aby bola otvorená otázka kohéznych fondov. Ak sa od nás očakáva nejaká solidarita, tak zoškrtanie eurofondov je jedna z možností, ako ju preukázať. Tie peniaze ael nesmú ísť do stratena, musia byť využité na ochranu vonkajších hraníc.

Komisia v návrhu dlhodobého rozpočtu po roku 2020 navrhla niekoľkonásobne zvýšiť rozpočet Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Andrej Babiš to ale v Taliansku odmietol. Aj tu s ním súhlasíte?

V tomto prípade si musíme odpovedať, či je Frontex skutočne efektívny nástroj. Ja vždy kladiem dôraz na posilňovanie národných zložiek, pretože národné pobrežné stráže majú v konečnom dôsledku väčšiu tradíciu a lepšiu organizáciu a znalosť prostredia, ako nejaká nadnárodná služba riadená z Bruselu. Preto som skôr za adresnú pomoc konkrétnym krajinám.

V rámci Európskeho parlamentu sa venujete obchodnej politike EÚ. Únia v súčasnosti doťahuje obchodné dohody s viacerými krajinami, jednou z nich je aj Vietnam. Vy ste v europarlamente spravodajcom k tejto dohode a tvrdíte, že je vašou prioritou, aby došlo k podpísaniu tejto dohody čo najskôr. Prečo je to pre vás také dôležité?

Spoločná obchodná politika EÚ naberá na dôležitosti, špeciálne v situácii, kedy sa Spojené štáty odstupujú od niektorých obchodných zmlúv. EÚ celkom chytro dáva najavo, že chce otvárať trhy a uzatvárať nové dohody. Zmluva s Japonskom napríklad vytvorí najväčšiu zónu voľného obchodu na svete.

Vietnam je podobne dynamická ekonomika, s viac ako 90 miliónmi obyvateľov je to obrovský trh. Táto krajina ma špecificky zaujíma a v Európskom parlamente som mimochodom založil skupinu priateľov Vietnamu. Dohoda s Vietnamom by po Japonsku vyslala ďalší silný signál, že Únia to s otváraním trhu smerom do Ázie myslí vážne.

Kritika tejto dohody je hlavne spojená so stavom dodržiavania ľudských práv vo Vietname. Je v rodiacej sa dohode táto otázka dostatočne zohľadnená?

Sú tam rôzne klauzuly tohto typu. Vietnam sa zaviazal, že ratifikuje dohody, ktoré ešte neratifikoval. Nejde len o ľudské práva, ale aj o práva zamestnancov, ktoré vyplývajú z dohovorov s Medzinárodnou organizáciou práce. Samozrejme, ak dohoda vstúpi do platnosti, bude sa sledovať dodržiavanie týchto záväzkov zo strany Vietnamu. Každá takáto dohoda navyše obsahuje mechanizmy, na základe ktorej sa dá pozastaviť, prípadne sa dá porušenie podmienok nejakým spôsobom sankcionovať.

Obchodná dohoda Únie s Vietnamom je na spadnutie. Zahŕňa aj ľudské práva

Európski politici očakávajú podpis dohody o voľnom obchode s Vietnamom ešte v tomto roku. Pre európskych i vietnamských podnikateľov je to dobrá správa. Ľudskoprávni aktivisti však majú iný názor.

Už v októbri tohto roku čaká Európsku úniu ďalší míľnik v jej …

Ako vnímate tieto záväzky vo svetle nedávnej kauzy únosu vietnamského podnikateľa proti jeho vôli z územia Nemecka? 

Napriek tomu, že to je veľmi nepríjemný incident a diplomatický škandál by som sa ako spravodajca tej zmluvy prihováral, aby to nepotopilo ratifikáciu celej zmluvy. Mne to nepripadá múdre a chcel by som, aby sa tieto dve veci oddeľovali – aby sa obidve záležitosti riešili samostatnou cestou.

Napriek tomu ide o pomerne významný zásah do práv vietnamského občana, ktorý bol vo Vietname navyše odsúdený na celoživotné väzenie. Vo väzení ale tiež sedí množstvo vietnamských ľudskoprávnych aktivistov a disidentov. Ombudsmanka EÚ Emily O´Reillyová nedávno takisto kritizovala, že nie je jasné, ako dohoda prispeje k zlepšeniu stavu ľudských práv v krajine. Vás to nevyrušuje?

Na túto problematiku máte vždy dva možné pohľady. Buď takúto krajinu za trest budete izolovať a sankcionovať alebo sa ju pokúsite zapojiť do medzinárodného obchodu s nádejou, že keď sa budú zlepšovať ekonomické podmienky, bude sa zlepšovať aj stav ľudských práv. Myslím, že vo všetkých krajinách s autoritárskymi režimami sa dá vidieť, že fungovala tá druhá cesta.