Nový šéf zastúpenia eurokomisie na Slovensku: Chcem zafarbiť šedú bruselskú hmlu

Vladimír Šucha verí, že občianske panely môžu pomôcť s riešením citlivých politík. [EURACTIV/Štefan Bako]

Pre európsku demokraciu sú problémom najmä sociálne médiá a to, ako ovplyvňujú ľudí. Riešením sú osobné zážitky a zapojenie do rozhodovania, napríklad aj cez Konferenciu o budúcnosti Európy, hovorí v rozhovore nový šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, VLADIMÍR ŠUCHA.

Vladimír Šucha pôsobil ako riaditeľ slovenskej Agentúry na podporu výskumu a vývoja, hlavný poradca pre európske záležitosti slovenského ministra pre výskum a vzdelávanie a počas rokovaní o členstve SR v EÚ a pracoval aj ako diplomat na Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri EÚ. V Európskej komisii šéfoval Spoločnému výskumnému centru a od 1. januára 2022 sa stal vedúcim Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave.

V rozhovore hovorí:

  • ako presviedčať ľudí, ktorí chcú z EÚ odísť,
  • čo v Komisii nechápali o rómskych komunitách,
  • ako pomohli občianske panely v Írsku,
  • a ako môže Konferencia o budúcnosti Európy pomôcť riešiť problémy liberálnej demokracie.

Iba pár dní po prevzatí funkcie ste komentovali návštevu generálneho prokurátora v Moskve. Hovorili ste, že mal najmä pripomínať, prečo bol ruský generálny prokurátor zaradený na sankčný zoznam EÚ. Budeme od Komisie počuť viac aj v debatách na domácej pôde?

Úlohou Komisie nie je miešať sa do záležitostí členských krajín. Ale ak sa budú otázky týkať spoločných záujmov Únie, tak to už v našej náplni práce je.

Napriek tomu si myslím, že explicitné vyjadrenia sú až úplne poslednou možnosťou. Vždy je najdôležitejšie sa vzájomne počúvať a pochopiť dôvody, prečo k niečomu došlo.

EURACTIV Podcast | Vladimír Šucha: Ľudstvo prechádza najdramatickejšou zmenou za tisíce rokov

Nedá sa očakávať, že všetky domácnosti na Slovensku budú žiť Konferenciou o budúcnosti Európy. Ale je to pokus, ako nájsť odpovede na obrovské výzvy, ktorým čelí liberálna demokracia, hovorí Vladimír Šucha.

Nedávny výskum ukázal, že Komisia od roku 2004 siaha po žalobách na členské štáty až o 87 percent menej. Nemohlo to prispieť k problémom, ktoré teraz má s vynucovaním dodržiavania pravidiel, napríklad v Poľsku alebo Maďarsku?

Tu ide o žaloby, ktoré sú spojené s transpozíciou a implementáciou európskej legislatívy. Často nemusí nevyhnutne ísť o zlú vôľu členského štátu, niekedy im len chýba kapacita. Žalobe sa dá predísť komunikáciou a poskytnutím pomoci,

Situácia v Poľsku a Maďarsku je špecifická, tam ide o rovinu politickú. Komisia sa musí striktne riadiť zmluvami a niektoré okolnosti v nich nie sú jasne stanovené. Potom je to komplikovanejšie.

Takže sa nechystáte dialóg vyostrovať?

To k ničomu nevedie.  Som skôr za transparentnosť a za vzájomnú spoluprácu. Žiadna členská krajina nemá záujem poškodzovať záujmy iných členských krajín či Únie.

Keď Poľsko spochybňuje fakt, že európske právo je nadradené poľskej ústave, tak nejde proti iným členským štátom a Únii?

Áno, to je už ale extrémny prípad a aj Európska komisia sa vyjadrila, že tam je už červená čiara.

Zostaňme ešte pri tej komunikácii. Ako plánujete komunikovať iniciatívy Komisie, ktoré môžu byť pre Slovákov kontroverzné? Komisia plánuje presadzovať vlastnú verziu Istanbulského dohovoru, stratégiu na ochranu LGBT+ komunít alebo podporu cezhraničného uznávania dúhových rodín.

V EÚ nemáme jednotné národné korene, históriu, kultúru a jazyk. Keď som v Komisii začínal a hovorili sme o rómskej problematike, dominantný názor bol, že ide o kočovníkov. Pričom drvivá väčšina Rómov žijúcich v Európe je usadená na jednom mieste.

Preto aj v komunikácii ťažkých tém je veľmi dôležité pochopiť druhú stranu. Empatia a pochopenie druhého ale neznamená slabosť. Nebudeme zľavovať zo zásadných postojov.

Aký je najväčší problém komunikácie v EÚ?

Práve táto rôznorodosť. Nemyslím si ale, že ide o problém, je to skôr výzva. Rôznorodosť je dôležitá pre tvorivosť a inovácie. V Ázii si napríklad často povedia, že keď sa na nejakom návrhu zhodlo 27 európskych štátov, tak to bude dobré riešenie. Je to pre nich garancia, že bol zohľadnený záujem všetkých aktérov. Aby sme ale z tejto rôznorodosti čerpali výhody, musíme hľadať spoločný jazyk.

Problém rôznorodosti vnímam aj v prebiehajúcej Konferencii o budúcnosti Európy. Ako hodnotíte jej doterajší priebeh?

Lepšie ju bude hodnotiť po jej ukončení, deviateho mája. Je ale dobré, že sa Únia takto bezprecedentne otvorila názorom občanov. Nedá sa očakávať, že každá rodina v Únii bude konferenciou žiť niekoľko mesiacov. Podarilo sa však zozbierať stovky nápadov, ktoré sa teraz spracúvajú.

Komisia potom výsledné návrhy vyhodnotí na základe možnosti implementovania. Viac než dve tretiny návrhov sú také, ktoré Únia už robí alebo ich má v pláne robiť.

Ľudia chcú viac Únie, bola by chyba ich nepočúvnuť, hovorí analytik

Keď sa spýtate občanov, čo chcú, tak povedia, že vyššiu kvalitu života. A keď sa ich spýtate, čo by s tým mala urobiť Európska únia, tak povedia, že by to mala zabezpečiť. Ale nevidím dôvod, prečo by sme ich záverom nemali veriť, hovorí v rozhovore analytik JOHANNES GREUBEL.  

Čo bude odkazom konferencie?

Najmä to, že konzultácia s občanmi by nemala prestať. Hlavne pri citlivých témach. Príkladom môže byť írsky zákon o prerušení tehotenstva, kde bola debata nabitá emóciami. Občianske panely tam dospeli k  odporúčaniu pre parlament a zákon prešiel. Ak chceme robiť dobré rozhodnutia, s ktorými budú ľudia stotožnení, toto je cesta.

Myslíte si, či priemerný Slovák vôbec vie, že konferencia prebieha?

Súhlasím, že ak zastavíme občana v nejakom malom slovenskom meste, tak nebude vedieť spontánne vymenovať priority konferencie. Možno ale nebude vedieť vymenovať ani mená ministrov. Ide o výzvu pre elity, ktoré riadia spoločnosť na všetkých úrovniach.

Problém je, že nám historicky chýba vzdelávanie k aktívnemu občianstvu. Ale to, čo sa za 30 rokov na Slovensku v tejto oblasti dosiahlo, je obdivuhodné. Aj my, v Zastúpení Európskej komisie na Slovensku, k tomu chceme prispieť. Ak ľudia nerozumejú fungovaniu európskych inštitúcií, tak vzniká živná pôde pre dezinformácie, reči o diktáte Bruselu. Ľudia často nechápu, že ide o zložitý proces, v ktorom majú vždy svoj hlas ministri v Rade EÚ, ale aj Národná rada SR. Chceme občanom zafarbiť šedú bruselskú hmlu.

Ako sa to dá dosiahnuť ?

Musíme si otvorene povedať, že sa dostávame do fázy najdramatickejšej zmeny ľudstva za tisíce rokov. Digitálna transformácia úplne zmení spoločnosť, ide o otvorené ohrozenie liberálnej demokracie.

Ľudia sa nerozhodujú racionálne, na 85 percent sa rozhodujú emóciami. A algoritmy sociálnych sietí tieto emócie ovplyvňujú. Takže sa potom nerozhodujú slobodne a podľa ich presvedčenia. A tu ide o voľby, ktoré sú základom demokracie, ale aj o výber v obchode, ktorý je základom voľného trhu a ekonomiky.

Je preto nevyhnutné experimentovať a hľadať riešenia. Aj konferencia je takýmto pokusom. Ale je to komunikačný, mäkký nástroj. Potrebujeme hlavne legislatívne a technologické nástroje, akým je napríklad balík o umelej inteligencii.

Konferencia vznikla aj v kontexte brexitu, mala zabrániť podobným prípadom. Zabráni?

Brexit bol traumatickým zážitkom pre celú EÚ. Zároveň bol ale dobrou ukážkou, ako zle to dopadne pre  odchádzajúci štát. Mnohí euroskeptici v iných krajinách potom stratili paru.

Slovensko nemá šancu zdolať výzvy digitalizácie osamote. Na to je potrebná európska a možno aj mimoeurópska spolupráca.

Zmena zmlúv by mohla Poľsko a Maďarsko znechutiť, varuje Kolíková

Európania v rámci Konferencie o budúcnosti Európy hovoria, že by Únia mala mať väčšiu moc pri ochrane právneho štátu. Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej sú však zmeny základných zmlúv nemožné.

Napriek tomu je na Slovensku pomerne stále silná skupina občanov, ktorí vnímajú Úniu ako negatívnu silu a podporujú odchod z EÚ. Dá sa s nimi ešte komunikovať a presvedčiť ich?

Vždy sa dá podľa mňa komunikovať, ale explicitné presviedčanie asi nemá zmysel. Vidíme to teraz aj v antivaxerských hnutiach. Často pomôže týchto ľudí priamo zapojiť. Príkladom je na Slovensku veľmi kontroverzná téma rómskej integrácie. Ľudia tvrdia, že ide o problémovú komunitu, v drvivej väčšine ale nemajú s Rómami priamu skúsenosť. Ak ich zoberiete do rómskej komunity, kde sa jej môžu akoby dotknúť a hovoriť s nimi, tak na 99 percent sa ich postoje zmenia.

Pre mňa bol veľmi silný zážitok návšteva pápeža na Slovensku. Povedal, že aj keď máme rozličné názory, tak máme robiť spoločné projekty. To je podľa mňa cesta von z polarizácie, ktorá rozkladá spoločnosť a ktorá je produktom technológii. Osobné zážitky a podpora neformálneho, vzdelávacieho systému. Sú to lacné veci, ale môžu zmeniť životné postoje.

Čo by ste považovali za úspech vášho pôsobenia v novej funkcii?

Bol by som rád, ak by sa nám podaril zvrátiť prepad obľúbenosti EÚ na Slovensku. Takisto by som chcel vidieť vyššiu účasť v európskych voľbách. Dostať viac Slovenska do Únie, a opačne. Vysvetliť Slovákom, čo pre nás európske politiky znamenajú. Tiež by som bol rád za úspešné naplnenie Plánu obnovy.

Samozrejme, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku je len kvapkou v mori. Tiež nie všetko z toho je našou náplňou práce a nie sme za všetko zodpovední. Ale v mnohých veciach vieme pomôcť.