Objavila sa temná strana slovenského modelu

Kai-Olaf Lang. Zdroj: AMO

Objavila sa temná strana slovenského modelu, hovorí nemecký politológ KAI-OLAF LANG. Nedostatky v riadení štátu, korupcia, sivé zóny medzi politikou, verejnou správou a biznisom, a dokonca organizovaný zločin, s potenciálnymi kontaktami na politikov a predstaviteľov štátu.

Kai-Olaf Lang pôsobí v think-tanku Stiftung Wissenschaft und Politik v Berlíne, venuje sa otázkam európskej integrácie, strednej a východnej Európy a pobaltských krajín.

Do akej miery sa venujú nemecké médiá kauze únosu vietnamského občana Thana?

Prípad únosu vzbudil pozornosť už od začiatku. Prispeli k tomu samé okolnosti únosu – muž bol vtiahnutý do auta v centre Berlína, pravdepodobná účasť tajných služieb, diplomatické hádky, a podobne. Samozrejme, nie je sú to hlavná téma, nediskutuje sa o nej permanentne, no čas od času sa kauza vracia, keď na povrch vyplávajú nové fakty. Možné zapojenie Slovenska do prípadu je jedným z týchto dosť prekvapujúcich a zvláštnych aspektov, ktoré robia prípad zaujímavým pre médiá. A nie len pre nich.

Môže tento prípad ovplyvniť vnímanie Slovenska nemeckou verejnou mienkou, či nemeckými politikmi?

Prípad je súčasťou nového imidžu, ktorý sa vynára od začiatku roka. Mohli by sme ho nazvať „iným Slovenskom“. V minulých rokoch vyzeralo Slovensko ako ekonomicky úspešný príbeh – napriek niektorým zlyhaniam, napríklad v sociálnej oblasti. Bolo vnímané ako krajina, ktorá má blízko k nemeckým názorom na oblasť hospodárskych a finančných politík, a ktorá je blízkym spojencom v eurozóne.

Ako krajina EÚ, ktorá napriek tvrdým postojom v otázkach migrácie, má proeurópske smerovanie, minimálne v rovine naratívu všetkých relevantných politických síl, vrátane vlády. S vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a mnohými otázkami, ktoré vyplávali na povrch po zločine, sa však objavila temná strana slovenského modelu.

Nedostatky v riadení štátu, korupcia na národnej a regionálnej úrovni, existencia sivých zón medzi politikou, verejnou správou a biznisom, a dokonca organizovaný zločin, s potenciálnymi kontaktami na politikov a predstaviteľov štátu. Bez ohľadu na to, čo z toho je nakoniec pravdou, príchuť Balkánu pokazila dovtedy pozitívne vnímanie Slovenska.

A čo celkový imidž krajín Vyšehradskej štvorky v Nemecku, aj vzhľadom na pochybnosti európskych inštitúcií o funkčnosti právneho štátu  v Poľsku a Maďarsku?

Pre mnohých sú udalosti na Slovensku, spojené s prípadom Thana, či vraždou novinára, symbolom širšej slabosti právneho štátu v regióne. Musíme však rozširovať medzi jednotlivými situáciami, ktoré sú veľmi rozdielne. Zatiaľ čo reforma súdnictva v Poľsku je, do značnej miery, motivovaná ideológiou a snahou transformovať krajinu, problémy na Slovensku skôr súvisia s osobnými záujmami, netransparentnosťou a snahou nemeniť situáciu.

Čelíme nevídanému únosu štátu, povedala novinárka Holcová europoslancom

Česká investigatívna novinárka a bývalý reportér RTVS vyjadrili v Európskom parlamente obavy o verejnoprávne médiá. Novinárske organizácie zase vyzvali na väčšiu spoluprácu novinárov.

Niektoré aspekty tohto prípadu spochybňujú efektívnosť európskej spolupráce v trestných a súdnych otázkach, dokonca inštitúcie Schengenu. Myslíte, že tento prípad môže ovplyvniť pripravenosť nemeckých orgánov, či politikov, prehlbovať tento typ spolupráce s krajinami strednej a východnej Európy? Môže ovplyvniť ich názor na hodnoty, prínosy a riziká Schengenu ako takého?

Predpokladám, že spolupráca v oblasti súdnictva a vnútra bude pokračovať. Nie len pre existenciu mnohých formálnych záväzkov, ale aj pre to, že Nemecko má na nej záujem. Tento prípad môže viesť skôr k volaniu po efektívnejšej a lepšej spolupráci, nie k menšej spolupráci. Pokiaľ ide o Schengen, dôsledkom nebude jeho spochybnenie, ale jeho pretvorenie na lepšie fungujúci základný kameň oblasti „slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“, ktorú chce EÚ vytvárať.

Tlak na Schengen vytvára skôr migračná kríza. Bez ohľadu na to však spolupráca v citlivých otázkach, ako  spravodlivosť, či vnútorná bezpečnosť, súvisí so vzájomnou dôverou. Preto bude dôležité prehĺbiť kontakty a výmeny autorít v Nemecku – na federálnej i krajinskej úrovni – s partnermi v regióne.

Vrátim sa k prvej otázke. Ako je tento prípad vnímaný nemeckými politikmi? Mohol by mať hlbší politický vplyv?

Ako som už povedal, v Nemecku to nie je top téma. Môže však skaliť bilaterálne vzťahy. Mnoho bude závisieť od ochoty slovenských orgánov spolupracovať nemeckými partnermi a od rozhodnosti, s ktorou sa budú slovenská vláda a príslušné inštitúcie snažiť o vyjasnenie a vyriešenie prípadov.

Nemecký minister zahraničia v Poľsku: O európskych hodnotách sa nevyjednáva

Ak európske hodnoty čelia v jednotlivých krajinách EÚ tlaku, musí sa to vyriešiť prostredníctvom dialógu medzi členskými štátmi a inštitúciami Únie, povedal šéf nemeckej diplomacie HEIKO MAAS pred svojou druhou návštevou Poľska.