Oľga Gyárfášová: Ľudí už tak nezaujímajú platy europoslancov, ale ich práca

Sociologička Oľga Gyárfášová. [FOTO TASR/Dano Veselský]

Voľby do Európskeho parlamentu ukázali, že euroskeptická karta stále nie je silnou motiváciou pre podporu strany. Keby Marián Kotleba voličom spolu s protieurópskym postojom ponúkol aj ďalšie témy, mohol získať viac hlasov, hovorí sociologička OĽGA GYÁRFÁŠOVÁ.

Oľga Gyárfášová je sociologička, riaditeľka Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov, FSEV UK. Ako analytička Inštitútu pre verejné otázky sa podieľala na povolebnom prieskume, ktorý analyzoval výsledky májových volieb do Európskeho parlamentu. 

Povolebný výskum Inštitútu pre verejné otázky skúmal mieru volebnej účasti v rôznych sociálnodemografických prostrediach, dôvody neúčasti, viditeľnosť predvolebnej kampane, postoje k EÚ, ako aj ďalšie okolnosti volebných rozhodnutí voličov na Slovensku. Ktoré konkrétne zistenia sú pre vás najdôležitejšie?

Výskum poskytuje údaje o štruktúre volebnej účasti. Nielen z  hľadiska lokality – to vieme veľmi presne z volebnej štatistiky –  ale aj z pohľadu demografických znakov a hodnotovej orientácie. Zaujímavé je, že ľudia, ktorí sú proeurópski ladení, boli v konečnom dôsledku mobilizovanejší prísť k voľbám ako druhá strana. Očakával sa vyrovnaný stret dvoch krajných pólov, ale nakoniec bol ten proeurópsky zastúpený výraznejšie.

Druhé zistenie – ktoré nie je až takým veľkým prekvapením – je, že najmladšia veková skupina (18 až 24 rokov, – pozn. red.) je z hľadiska účasti stále kritická. V porovnaní s priemernou volebnou účasťou je jej účasť zhruba polovičná. Čiže dôležitá informácia do budúcnosti je, že stredoškoláci, teenageri a budúci európski prvovoliči by mali byť systematicky vedení k tomu, že voliť je normálne a to aj v európskych voľbách.

Podarilo sa vám vo výskume zistiť dôvody?

Z tohto výskumu sa to nedá celkom presne odčítať. Z iných výskumov však vieme, že za neúčasťou mladých je celkový nezáujem o politiku, ale niekedy aj nezáujem politiky o nich. To však nebol celkom prípad týchto volieb. Mladých na politike zaujíma protest, škandály, ktoré sa s ňou spájajú, ale mnohým chýba základný pocit občianskej zodpovednosti.

V eurovoľbách prevládla proeurópska emócia, kritici Únie skôr volili nohami

Voliči si pred eurovoľbami najviac všimli diskusie kandidátov v televízii, rozhlase a na sociálnych sieťach. Volieb sa opäť zúčastnilo veľmi málo mladých voličov – iba 11 percent.

Po eurovoľbách bolo často počuť, že za zvýšenou účasťou je práve mobilizácia mladých vďaka zeleným témam, ktoré v kampani silno rezonovali. To sa teda nepotvrdilo? 

Je to trend, ktorý sa postupne vynára, ale na Slovensku sa v týchto voľbách sa zatiaľ prejavil len okrajovo, v ekologicky uvedomelejších prostrediach. Verejná mienka je zotrvačná a tak je to zrejme niečo, čo sem ešte len musí naplno prísť ako závažná politická téma. Keď sa pozrieme na výsledky volieb a na víťaznú koalíciu, vidíme, že zo štyroch zvolených europoslancov sú dvaja environmentálni aktivisti. No ťažisková skupina voličov tejto koalície bola skôr vo veku 25 až 45 rokov a nie najmladší voliči.

Z vášho výskumu vyšlo, že voliči v predvolebnej kampani zaregistrovali najmä diskusie kandidátov v televízii, rozhlase alebo na internete. Tých zrejme naozaj bolo viac ako v minulých eurovoľbách. Znamená to, že práve diskusie najviac pomohli zvýšiť volebnú účasť?

Áno, tých diskusií bolo viac ako v minulosti a ľudia ich registrovali. Je v poriadku, ak kampaň primárne robia politické strany a uchádzajú sa o voličov. V týchto voľbách bolo diskusií nielen viac ako v minulosti, ale charakterizovala ich aj značná mediálna rôznorodosť, čo prispelo k väčšej viditeľnosti volieb. Na druhej strane  treba tiež povedať, že niektoré strany kampaň úplne odignorovali.

Po diskusiách voliči podľa prieskumu najviac vnímali špeciálne prílohy denníkov k eurovoľbám. Ukazuje sa, že takéto aktivity médií majú význam?

Určite áno. Rada by som ale pripomenula aj istý kumulatívny efekt kampaní. Tým, že boli „šité na mieru“ pre rôzne cieľové skupiny, používali rôzne typy nosičov, rôzne spôsoby oslovenia, tak sa v súhrne podpísali pod vyššiu účasť v eurovoľbách.

Z výskumu vyšlo, že k urnám prišli hlavne proeurópsky orientovaní voliči. Môže byť za tým väčší strach o budúcnosť EÚ ako v minulosti?

Na Slovensku sme dlho o tejto téme vôbec nediskutovali, brali sme ju ako úplnú samozrejmosť. Strach o budúcnosť EÚ a o naše členstvo priniesol najmä brexit. Na ňom sa v plnej nahote ukazuje, že aj takáto alternatíva môže nastať a čo všetko môže so sebou priniesť. Dôvodom našich domácich obáv je však aj fakt, že sme nedávno mali prvýkrát serióznu stranícku iniciatívu, ktorá požadovala vypísanie referenda o vystúpení Slovenska z Únie (zber podpisov spustila v roku 2016 strana Mariána Kotlebu ĽSNS, – pozn. red.). Čiže okrem „platonickej“ euroskeptickej rétoriky, ktorú niektoré strany tlačili do diskurzu, tu zrazu bola celkom konkrétna aktivita smerujúca k vystúpeniu z Únie.

Nový vietor v Európskom parlamente

Je po voľbách, zvykajme si na nový, pestrejší Európsky parlament. Mapujeme výsledky a  bezprostredné trendy vyplývajúce z eurovolieb na Slovensku a naprieč Európskou úniou.

Ako druhý najčastejší dôvod voľby koalície PS/SPOLU voliči uvádzali jej pozitívny názor na prehlbovanie európskej integrácie. Tento dôvod bol oveľa prítomnejší ako u voličov ostatných strán. Koalícia PS/SPOLU nakoniec vyhrala voľby. Je jasné prihlásenie sa k EÚ na rozdiel od kritiky „Bruselu“ teda receptom na volebný úspech?

Názory na EÚ sú v poslednom období oveľa polarizovanejšie. Tak ako máme obsadený krajný protieurópsky pól, tak sa v programe PS/SPOLU ukázalo, že máme stranu, ktorá jasne a bez akéhokoľvek „ale“ podporuje EÚ. To sa tejto koalícii – práve aj v súvislosti s narastajúcimi obavami o osud Európy – podarilo dobre odkomunikovať. Okrem toho dokázala európske témy prepojiť s témami, ktoré sa týkajú každodenného života ľudí na Slovensku.

Jeden z hlavných záverov vášho prieskumu je, že proeurópski voliči sú motivovanejší zúčastniť sa eurovolieb, pričom voliči s kritickým postojom k EÚ nepodporili euroskeptické strany a skôr k voľbám neprišli. Znamená to, že odpor k EÚ v tomto tábore nebudí až takú silnú emóciu ako podpora Únie v opačnom tábore? Alebo skôr eurokritickí voliči nechceli legitimizovať EÚ svojou účasťou v eurovoľbách?

V minulých eurovoľbách bolo úplne jednoznačné, že euroskeptický postoj na Slovensku negeneroval účasť. Negatívny postoj ľudia vyjadrili neúčasťou. Teraz ľudia odmietajúci EÚ mali koho voliť – v straníckej ponuke bolo strán s takýmto postojom viac, ale zrejme im chýbala ešte aj nejaká iná väzba alebo iná téma, ktorá by ich presvedčila takú stranu podporiť.  Veľa hlasov dostali aj strany, ktoré boli vo svojom volebnom výsledku na prahu viditeľnosti. Na celkovom obraze sa ale ukazuje, že euroskeptická karta stále nie je silnou motiváciou pre podporu strany. Preto si myslím, že keby Kotleba voličom spolu s protieurópskym postojom ponúkol aj ďalšie témy, mohol získať viac hlasov.

Jednou z najviditeľnejších tém predvolebných diskusií spitzenkandidátov bola aj migrácia. Z vašej sondy vyplýva, že postoje kandidujúcich strán k téme migrácie boli dôležité len pre minimum slovenských voličov. Je teda táto téma na Slovensku definitívne na ústupe? 

Áno, to ale vidíme vo všeobecnosti, nielen na týchto voľbách. Po prvé sa ukázalo, že žiadni migranti na Slovensko neprichádzajú a po druhé koncept relokácie utečencov stroskotal, takže politici na tom nemôžu už až tak získavať politické body. Keďže Slovensko nie je pre migrantov prvou krajinou príchodu, ako napríklad Grécko a Taliansko, tak politici túto tému natoľko nezdôrazňujú a preto pomaly ide do úzadia. Navyše, problém migrácie nadobudol aj nový rozmer tým, že na Slovensku chýbajú ľudia na trhu práce a naša ekonomika potrebuje pracovné sily zo zahračničia.

Ako hlavný dôvod, pre ktorý voliči hlasovali za niektorú zo strán, v prieskume pomerne dosť ľudí uviedlo „presadzovanie záujmov Slovenska v Európskej únii.“ Potvrdilo sa tak aj v týchto voľbách, že slovenský volič nerozumie až tak dobre práci europoslancov a funkcii Európskeho parlamentu?

Áno, nerozumejú a berú to tak prvoplánovo, že sú to poslanci zvolení na Slovensku a za Slovensko, čiže sú tam hlavne na to, aby zastupovali naše záujmy. Široká verejnosť nemusí do podrobností   poznať  zložité mechanizmy fungovania Európskeho parlamentu, ale to, že „naši“ europoslanci sú akýmsi premostením medzi európskou a domácou politikou, to funguje. A je to OK.

Vašečka: Doby vybuchujúcich áut a politických únosov sa môžu bez Únie pokojne vrátiť

Na Slovensku máme problém s európskou identitou, ktorý je aj výsledkom nacionalistického tlaku zo strany politikov, médií a školstva. Predstava, že keď niekto nadobudne európsku identitu, nevyhnutne musí stratiť tú slovenskú, je úplne infantilná, hovorí v rozhovore sociológ MICHAL VAŠEČKA.

Vo výskume ste sa venovali aj viditeľnosti práce europoslancov na Slovensku. Viacero opýtaných uviedlo, že aj majú záujem o ich činnosť v Európskom parlamente, ale veľmi ťažko sa k dostávajú k informáciám. Kde je chyba? Je to tým, že doterajší europoslanci až tak dobre nepredávali svoju prácu v europarlamente, alebo je za tým aj nezáujem slovenských médií?

Ide o kombináciu oboch – je to taký začarovaný kruh. Na jednej strane poslanci hovoria: „Doma sa nikto o nás nezaujíma, tak načo by sme vyvíjali úsilie byť prítomní.“ Na druhej strane svojou prítomnosťou môžu ten záujem vytvárať. My sme sa vo výskume otvorenou otázkou (bez ponúkaných možností odpovedí) pýtali, aké informácie by ľudia radi počuli a zistili sme, že už to zďaleka nie je len o výške europoslaneckých platov,  či o garderóbe Moniky Beňovej, ale aj o tom, ako europoslanci hlasujú, akú majú agendu a aké témy prinášajú. Po pätnástich rokoch členstva v EÚ dozrieva istá skupina ľudí, ktorí majú záujem o obsahovú stránku práce europoslancov. Toto by pre novozvolených europoslancov mala byť domáca úloha na najbližších päť rokov. Mali by sa o to snažiť celé volebné obdobie a nie len krátko pred ďalšími eurovoľbami.

Keď sa pozriete na novú slovenskú delegáciu, myslíte, že sa im to podarí?

Došlo k výraznej generačnej obmene. Navyše, do Európskeho parlamentu idú ľudia, ktorých charakterizuje nielen to, že ich kandidovala nejaká politická strana, viacerí sú vyprofilovaní odborníci a odborníčky, majú svoju vlastnú agendu, ktorá bude určujúca pri zaradení do výborov a ich ďalšie účinkovanie. Myslím si, že noví europoslanci majú šancu priniesť  európsku agendu na Slovensko v oveľa  väčšej miere, ako tomu bolo doteraz.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner