Pčolinský: Anexia Krymu? Vnútorná záležitosť dvoch krajín mimo Únie

Na snímke poslanec NR SR Peter Pčolinský (Sme rodina) [TASR/Jakub Kotian]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurovoľby 2019: Programy politických strán

„Otázkou je, či by mala Únia reagovať na všetko, čo sa vo svete udeje,“ hovorí na margo anexie kandidát na europoslanca PETER PČOLINSKÝ z hnutia Sme rodina. Sankcie voči Rusku sú podľa neho prázdne gesto, ktoré Slovensku nič neprinieslo.

Peter Pčolinský je lídrom kandidátky hnutia Sme rodina – Boris Kollár vo voľbách do Európskeho parlamentu. Momentálne je poslancom Národnej rady SR. 

Uverejňujeme prepis časti rozhovoru, celý si ho môžete vypočuť ako podcast. EURACTIV Podcast | Pčolinský: Vstup Kotlebu do ENF by sme vetovali

Spojencom vašej strany Sme Rodina v Európe bude Matteo Salvini a nová verzia dnešnej frakcie Európa národov a slobody (ENF). Koho považujete v Európe za svojho hlavného ideového protivníka?

V niektorých témach ľudovci, v niektorých socialisti, v mnohých aj liberáli. Niektoré zoskupenia mi prídu schizofrenické. Pán Štefanec sa nedávno v našej diskusii chválil, že ľudovcom sa podarilo vyriešiť migračnú vlnu. Zabudol však dodať, že práve ľudovci ako pani Merkelová chaos v roku 2015 spôsobili. Rozdiely sú tiež v rámci skupín. S mnohými krokmi Sebastiana Kurza súhlasíme, ale máme problém s mnohými názormi Angely Merkelovej.

Určite to bude aj prípad vašej frakcie. Máte v rámci tohto spojenectva nejaké červené čiary? Keby bola napríklad na stole prijatie maďarského Jobbiku alebo gréckeho Zlatého úsvitu?

Ako členovia máme právo veta na nových členov zo Slovenska. Viem si predstaviť, že no-go je pre nás Ľudová strana Naše Slovensko, pretože ich postoje sa s našimi nezhodujú. Oni zbierali podpisy za vystúpenie z Únie, my sme za členstvo, aj keď máme rôzne výhrady. To isté platí aj pri rôznych historických udalostiach, ktoré Kotlebovci popierajú a my ich odsudzujeme. Pri zoskupeniach, ktoré sú pre nás neprijateľné sa vieme ozvať, ak budú prekročené isté hranice. Takisto vieme vstať, poďakovať sa a odísť. My sme za zachovanie Európskej únie. Marine Le Penová v minulosti chcela z Únie vystúpiť, dnes už to nehovoríme, teda došlo u nej k istým názorovým posunom. Hovoríme tomu, že dostala zdravý rozum.

Často v kampani opakujete, že ako europoslanci budete v obhajovať národné záujmy Slovenska v Bruseli a nie naopak. Čo sú tri hlavné záujmy Slovenska v európskej politike?

Nedá sa to týmto spôsobom špecifikovať. Často počúvame, že Slovensko je malá krajina, s malým počtom europoslancov a oproti veľkému Nemecku je náš hlas zanedbateľný. Krajiny s podobným počtom europoslancov ako Fínsko alebo Dánsko si vedeli dupnúť a presadiť svoje národné záujmy. Problém našich europoslancov je, že aj keď išli do volieb s istým programom a predstavami, ale keď sa do Parlamentu dostali, zaradili sa do veľkého šíku a hlasujú v jednom celku so svojimi frakciami. My si myslíme, že by sme mali v prvom rade hájiť záujmy Slovenska.

Napríklad tu máme sankcie proti Rusku, ktoré však Nemecko dodržiavať nemusí. Máme tu maastrichtské kritéria, ktoré ale Francúzsko dodržiavať nemusí. Na druhej strane kritizujeme krajiny, ktoré z maastrichtských kritérií mierne vybočujú. Musíme mať rovnaký meter na všetkých. Menšie krajiny by nemali byť utláčané, pretože Francúzi s Nemcami sa na niečom dohodnú a idú to nanútiť aj pod hrozbou sankcií ako v prípade Maďarska a Poľska. Hrozba odňatia eurofondov je vydieranie a to sú hranice, ktoré by sa nemali prekračovať.

Sú kompetenčné rámce v súčasnej Únii nastavené správne alebo ich treba zmeniť?

Vieme si predstaviť presun niektorých kompetencií naspäť z Bruselu do národných štátov, môžeme sa rozprávať o ochrane životného prostredia. To je na hĺbkovú debatu, čo nám pomáha alebo nepomáha. Ideálny model fungovania Únie bol pre nás pred prijatím Lisabonskou zmluvou. Dnes máme zakotvený článok 7 Ústavy SR, ktorý hovorí, že nariadenia a smernice EÚ sú slovenským zákonom nadradené. To sa nám nepáči, pretože potom sme svedkami toho, že väčšie krajiny v tomto prípade presadzujú svoje záujmy a záujmy svojich firiem.

Nadradenosť európskeho práva neprišla s Lisabonskou zmluvou.

Pred Lisabonskou zmluvou sme to v takomto meradle nevideli. Tiež tu máme snahu o federalizáciu Európy, čo je pre nás červená čiara. Dva roky dozadu Robert Fico hovoril o akomsi jadre, bez toho, aby povedal čo to znamená. Chceme, aby rozhodovací proces v Únii bol spravodlivý. Pravidlá musia platiť pre každého rovnako. Menšie krajiny nesmú byť utláčané.

Ako to zabezpečiť? Hovoríte napríklad, že fiškálne pravidlá musia platiť pre všetkých rovnako. Kto by mal rozpočtové pravidlá vynucovať?

To je o základnom postoji. Pán Juncker raz na otázku prečo neriešime dodržiavanie rozpočtových pravidiel Francúzska odpovedal „lebo je to Francúzsko“. Kto by to mal vynucovať je otázka na diskusiu. V každom prípade musíme používať zdravý rozum, pretože nemôžeme čakať, že nové členské krajiny budú sledovať, ako tie staré nedodržiavajú pravidlá. Ak chceme, aby Únia fungovala, toto sa musíme zmeniť, pretože ako následok tu máme brexit či extrémizmus. Je to výsledok politiky Európskej únie.

Ktoré kompetencie Únie dnes prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu Slovenska?

Pozeráme sa na to skôr vcelku. Musíme urobiť analýzu, ktorá nám povie, ktoré kompetencie by sme mali ponechať  alebo odovzdať do rúk Únie, a ktoré by sme si mali zobrať naspäť. Konkrétne vám to povedať neviem, kompetencií je tam naozaj mnoho.

V programe z roku 2016 píšete, že je pre vás dôležité udržať slovenskú suverenitu v daňových, kultúrno-etických otázkach a bezpečnostných otázkach. Myslíte si, že kultúrno-etická suverenita Slovenska je dnes ohrozená?

Do istej miery áno. Vidíme tu snahu presadzovať isté ultraliberálne názory. Máme tu napríklad Istanbulský dohovor, kde nám isté body prekážajú. Je pre nás dôležité, aby naša kultúra a tradície ostali zachované. Videli sme pokusy ako do vzdelávacieho systému presadiť rôzne bruselské ideológie, ktoré nie sú v súlade s našim názorom.

Kde v tom vidíte pôsobenie Únie? Pretože tá v kultúrno-etických otázkach kompetencie nemá. Istanbulský dohovor nie je iniciatívou Európskej únie. Takisto vzdelávacie materiály sú záležitosťou domácej politiky.

Našim cieľom je ochrana slovenskej kultúry a tradícií. Nepotrebujem dnes vysvetľovať svojim deťom koncept rodiča 1 a rodiča 2, slobodného výberu pohlavia, ani to ako si máme vážiť Európsku úniu. To sú pre mňa kecy. Podstatné je, aby ovládali slovenskú kultúru a tradície. V tejto diskusii nemáte víťaza na jednej ani na druhej strane. Rôzni ľudia majú rôzne názory.

Čo si predstavujete pod suverenitou v bezpečnostnej oblasti?

Niekoľko rokov sa hovorí o vytvorení európskej armády. Berieme to ako zaujímavú myšlienku, ale treba si uvedomiť, že sme členmi NATO, rovnako ako drvivá väčšina členských krajín. Hovoriť o obrannej suverenite, v prípade členstva v NATO, znamená širšiu kooperáciu s okolitými krajinami, nakoľko s nimi máme historickú skúsenosť. Únia je príliš veľa krajín a národov, aby fungovala ako jeden celok. Spoločná obranná stratégia znamená v našom ponímaní užšiu spoluprácu v stredoeurópskom regióne, pretože tu to funguje roky. Môže to pomôcť aj našej ekonomike. Máme históriu zbrojárskeho priemyslu, naše výrobky sa môžu na týchto trhoch uplatniť. Príde mi to lepšie ako nakupovať americkú alebo ruskú techniku.

V Únii máme dnes veľkú diskusiu o charaktere právneho štátu. Vedú sa procedúry proti Maďarsku a Poľsku. Máme z Vášho pohľadu v Únii tento problém?

Vidím dvojaký meter. Nemôžeme si vyberať, ktoré kritériá sa nám hodia, a ktoré sa nám nehodia. Mne pritom nezáleží, či sú to kritériá právne alebo ekonomické. Ak Francúzi nemusia dodržiavať maastrichtské kritériá, prečo nútia Poliakov a Maďarov dodržiavať právne kritériá?

Pravidlá majú platiť pre všetkých. Nemám problém s procedúrami proti členskej krajine, pokiaľ isté kritériá nedodržiava. Kľudne nech je na konci procedúry aj nejaká sankcia, ale vyžadujme dodržiavanie pravidiel od všetkých. Orbán má dlhodobo spor v rámci Únie, v dôsledku čoho ho ideme kritizovať. Poľsko v mnohých veciach ustúpilo, videli sme ústretové kroky. Napokon záleží, do akej miery si ako krajina necháte brnkať po nose. Považujem za hranou, keď sa Únia vyhráža sankciami, pozastavením hlasovacích práv či odňatím eurofondov.

V Únii vzniká nová inštitúcia európskeho prokurátora. Ako ju vnímate? Prinesie pridanú hodnotu do ochrany finančných záujmov?

Skôr to vnímam negatívne. Európsky prokurátor bude kontrolovať využívanie eurofondov. S týmto nemám problém. V prípade, keď už takýto úrad vznikne, je ale na stole otázka, kedy prokurátor dostane aj ďalšie kompetencie, ktoré už nesúvisia s ochranou finančných záujmov. Pri fungovaní prokurátora do budúcna by som bol opatrení. Na druhej strane je však úplne logické, že ak Únia poskytuje finančné prostriedky, vyžaduje ich kontrolu. Otázkou je, či by nebolo lepšie posilnenie kompetencií OLAFu, pretože ten dnes môže iba vydávať stanoviská, nemá vyšetrovaciu právomoc.

Registrujete spor o nomináciu na post šéfa alebo šéfky úradu európskeho prokurátora?

Áno. Dal by som šancu kandidátovi z niektorej z nových členských krajín, pretože my sami do tejto skupiny patríme. Obávam sa, že francúzsky kandidát bude prioritne hájiť záujmy Francúzska a Nemecka. Skúsenosti z Rumunska hovoria, že prokurátori sa skutočne svojej práce nebáli. Za mrežami skončilo mnoho politikov. Dal by som šancu rumunskej kandidátke.

Aká je vaša analýza stavu eurozóny a toho, čo s ňou treba robiť do budúcnosti?

Projekt eura podporujem. Je to skutočne veľká výhoda pre obyvateľov eurozóny, kdekoľvek ísť a platiť tou istou menou. Ide o to, od akej miery sú spokojní ľudia. U nás bola spočiatku nespokojnosť s rastúcimi cenami. Rovnako aj v Nemecku. Vnímam negatíva, ktoré nemôžeme prehliadať, ale celkovo projekt vnímam pozitívne.

Otázkou je diskutabilná politika Európskej centrálnej banky, ktorá je nie vždy v súlade so zdravým rozumom. Mala by dať viac voľnosti národným bankám. Slovenská národná banka je dnes iba štatistom. Prijatím eura sme stratili suverenitu v menovej oblasti, vedeli sme ale do čoho ideme. Hodnotím to pol na pol.

Životné prostredie je podľa vás oblasť, kde by Únia mohla robiť menej. Viete to špecifikovať?

Dnes je Únia preharmonizovaná. Stratili sme konkurencieschopnosť voči americkému alebo čínskemu trhu. Emisné a iné normy, ktoré musia firmy ako U.S. Steel dodržiavať, pretože sú na území Únie, sú neuveriteľne prísne. Otvorili sme trh Ukrajine, kde žiadne pravidlá neplatia. To isté v Číne, kde každý kašle na životné prostredie a podmienky zamestnancov, čo znamená, že tieto trhy nás prevalcujú cenou. Opatrenia sú tak silné, že naše spoločnosti nie sú schopné ich plniť. Musia ich vedome porušovať. Normy v ochrane ovzdušia sú nastavené tak prísne, že naše podniky potrebujú miliónové investície, ktorých nie sú schopné. Túto oblasť by sme si mali nechať pod našou kontrolou, pretože s nemeckými firmami, ktoré týchto investícií sú schopné, sa nemôžeme porovnávať. U nás sú firmy radi, keď majú odbyt na zahraničných trhoch a dokážu sa udržať v čiernych číslach.

Mali by ostať v platnosti sankcie voči Rusku?

Sankcie sú ekonomický nezmysel. Trpia najmä naše firmy. Spomeňme si ako vyzerala pred pár rokmi sezóna v Tatrách. Cestovný ruch išiel šialeným spôsobom. Po zavedení sa zrušili letecké linky z Ruska do Popradu, prestali chodiť turisti a pocítili to naše firmy v gastronómii a hoteliérstve. Iný príklad je výrobca müssli tyčiniek, ktorý zamestnával zhruba 80 ľudí a 90 percent svojich produktov vyvážal do Ruska. Dnes už táto firma neexistuje. Pre nás ako pre krajinu sankcie znamenajú čistú stratu. Nič sme tým nezískali. Pre mňa je podstatné, či získavame alebo nie.

Ako mala Únia reagovať na anexiu Krymu?

Čo Únia sankciami dosiahla? Nič. Nie som expert na geopolitiku. Anexia nebola v poriadku. Sú aj iné spôsoby. Mohlo sa tam vykonať referendum, slobodné, demokratické. To, čo tam prebehlo, moju veľkú dôveru nemá. Otázkou je, či má Únia reagovať na čokoľvek, čo sa na svete udeje. Ako reagovala na teroristický útok na Novom Zélande? Alebo na Srí Lanke? Otrockú prácu detí v Nigérii?

Teroristický útok a anexia územia sú rozdielne veci, nemyslíte?

Ide o udalosti mimo Európskej únie. Je to vnútorná záležitosť dvoch krajín mimo Únie. Anexia nie je v poriadku, ale Únia reagovala iba prázdnym gestom. Po rokoch vidíme, že sankcie sú neúčinné.

Aké výbory Parlamentu máte v prípade zvolenia vyhliadnuté?

V hre je výbor pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Blízke sú mi aj bezpečnostné otázky. Všetko ale ukážu rokovania. Ešte tam nie sme.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner