Pobaltské štáty sú voči Rusku oveľa opatrnejšie ako Vyšehrad

Vladimír Putin v prieskumnom plavidle vo vodách Baltského mora. [EPA/Alexei Nikolsky/Ria Novosti/Kremeľ]

Hoci sú krajiny V4 skôr partnermi ako rivalmi troch pobaltských krajín, pretrvávajú medzi nimi aj rozdiely, napríklad v otázke eura, migrácie, či postoja voči Rusku. V očiach Pekingu sú zas rivalmi, hovorí expert z univerzity v estónskom Tartu.

Heiko Pääbo je riaditeľom Centra pre štúdium pobaltského regiónu a vyučuje na Politologickom inštitúte na univerzite v estónskom Tartu.

Sú krajiny V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko) pre pobaltské štáty (Estónsko, Litva, Lotyšsko) partnerom alebo rivalom?

Pobaltské štáty považujú krajiny V4 všeobecne za partnerov, ale v niektorých prípadoch, ako napríklad vo vzťahoch s Čínou, sú skôr rivalmi. Avšak aj medzi pobaltskými štátmi samotnými sa vyskytujú odlišnosti vo vzťahoch s krajinami V4. Medzi Litvou a Poľskom sa čas od času objavia spor ohľadom práv poľskej menšiny, žijúcej v Litve. Celkovo sú však krajiny V4 skôr partnermi.

Je Vyšehradská skupina považovaná za jednu entitu, alebo krajiny Pobaltia udržiavajú oddelené vzťahy s jednotlivými štátmi V4?

Situácia sa skomplikovala v čase, keď V4 začala intenzívne vystupovať proti migračným kvótam. Istý vplyv mala aj antiliberálna politika v Maďarsku a Poľsku. Kvôli týmto prípadom sa pobaltské štáty ocitli v nepríjemnej situácii a museli si vybrať. Až doteraz sa severania  snažili udržiavať umiernenejší postoj, zodpovedajúci ich pozícii menších štátov, a vyhnúť sa tak podkopávaniu aliancie. Správanie niektorých krajín V4 považujú preto za oslabovanie vzájomných partnerských vzťahov.

Poľsko je medzi krajinami V4 nesporne najdôležitejším partnerom kvôli bezpečnostným otázkam a podobnému vnímanie vonkajších hrozieb. Pobaltské štáty preto uprednostňujú skôr bilaterálne vzťahy pred partnerstvom s V4 ako jednou skupinou.

Traja prezidenti V4 a české predsedníctvo sa nadchli pre jadro. Bude Čaputová striedmejšia?

János Áder po stretnutí so slovenskou prezidentkou tvrdil, že obaja považujú jadrovú energiu za nenahraditeľnú. Jej poradca hovorí, že Zuzana Čaputová len skonštatovala dôležitý podiel jadra v energetickom mixe. 

V akých otázkach možno medzi oboma regiónmi ďalej nájsť podobnosti a rozdiely v rámci EÚ?

Krajina V4 sú oveľa euroskeptickejšie než pobaltské štáty. Tie sa snažia dištancovať od porušovania pravidiel právneho štátu, viditeľného v Maďarsku a Poľsku. Okrem Konzervatívnej ľudovej strany Estónska (Ekrem) a v niektorých prípadoch tiež Lotyšskej národnej aliancie (LA), sa politici z pobaltských krajín snažia udržiavať skôr dobré partnerské vzťahy než nahlas presadzovať vlastné národné záujmy. V opačnom prípade by to totiž mohlo krajiny odhodiť na perifériu EÚ a podkopať ich vyjednávaciu pozíciu. Neznamená to však, že pobaltské štáty sa nedokážu postaviť za vlastné národné záujmy, využívajú k tomu ale odlišné metódy. Povedal by som, že v tomto zmysle sa nachádzajú niekde medzi škandinávskymi a krajinami Vyšehradu.

Podobnosti medzi oboma regiónmi možno nájsť v prípade ich závislosti na európskych dotáciách, v bezpečnostných otázkach, vrátane podpory transatlantických vzťahov a do určitej miery aj v ich prístupe k ochrane životného prostredia.

Tiež sme Mohli vidieť, že pobaltské štáty neboli príliš ochotné podporiť spustenie procedúry podľa článku 7 Zmluvy o EÚ proti Poľsku. Dôvodom ale opäť boli skôr bezpečnostné záujmy. Pobaltské štáty totiž nechcú narušiť svoje vzťahy s Poľskom, ktoré je pre nich, ako som už povedal, veľmi dôležitým bezpečnostným partnerom.

Čo zapríčiňuje tieto podobnosti a rozdiely, ak uvážime, že krajina oboch regiónov pristúpili do EÚ v rovnakom čase?

Jedno vysvetlenie môže historicky súvisieť so vzťahom s Nemeckom. Pobaltské štáty totiž nevnímajú Nemecko tak negatívne ako krajiny V4. Navyše sa domnievam, že geografická blízkosť ku škandinávskym krajinám a učenie sa od nich je niečo, čo ovplyvňuje politické elity v pobaltských štátoch.

Právny štát: Diskrétnosť Komisie musí byť nahradená dôsledným monitorovaním

Súčasná debata o právnom štáte prináša pre Komisiu príležitosť na zlepšenie jeho vynucovania. Pokiaľ vlnu premešká, jej snahy sa budú zdať pokrytecké a irelevantné, píše DANIEL HEGEDUS.

Bezpečnostné záujmy hrajú prím

Akú úlohu hrá v postojí pobaltských štátov a krajín V4 voči EÚ Rusko?

Rusko sa snaží podkopať solidaritu a súdržnosť EÚ. To znamená, že hlasná podpora populistických euroskeptických strán nahráva Rusku do kariet. Domnievam sa však, že ruská hrozba skôr zvyšuje záujem o spoluprácu v rámci EÚ. Toto je zrejme viac viditeľné v pobaltských štátoch než u V4, pretože sú geograficky bližšie k Rusku. Navyše ich skúsenosti sa Sovietskym zväzom zanechali hlboké spoločenské traumy, ktoré sa dnes len pomaly vytrácajú. Ruská autoritárska vláda je tiež dobrým príkladom, ktorý nie je hodné nasledovať. Podľa môjho názoru sú pobaltské štáty oveľa opatrnejší voči Rusku než V4.

To zrejme vysvetľuje aj súčasnú snahu niektorých krajín v Európe i mimo nej oslabiť demokratické inštitúcie. Poľsko a Maďarsko sú už dobre známe príklady, ale aj v Česku sa v poslednej dobe konali masívne protesty proti vláde premiéra Andreja Babiša. Ako je táto vlna antiliberálnej politiky reflektovaná v pobaltských krajinách?

Ako som už uviedol, na tieto problémy sa pobaltské štáty pozerajú s obavami. V prípade Maďarska sú tu menšie obavy, ale Poľsko sa diskutuje častejšie. Po nástupe vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá začala prijímať opatrenia, podkopávajúce demokratické pravidlá, sa politici v pobaltských krajinách snažili upokojiť obyvateľov tým, že veci nie sú tak zlé ako vyzerajú. Nie je to ale nič jednoduché. Znovu, možno to vysvetlil bezpečnostnými záležitosťami, pretože pobaltské štáty si museli vybrať medzi dvoma zlými voľbami. Česko je diskutované menej, pretože to nie je tak vážny prípad.

Český komentátor o Babišovi: Neodstúpi, je zaťatý. Jeho vládnutie znevažuje slovo spravodlivosť

Európska únia ešte nikdy nevstúpila do českej politiky tak silno ako teraz. Záverečný audit Európskej komisie môže Andrejovi Babišovi narobiť problémy, no v Česku dnes neexistuje sila, ktorá by ho donútila stiahnuť sa z premiérskej stoličky, hovorí novinár JINDŘICH ŠÍDLO.

Čo sa týka Estónska, vzostup krajne pravicovej euroskeptickej strany Ekrem (ktorá po tohtoročných marcových parlamentných voľbách zasadla prvýkrát do koaličnej vlády, pozn. red.) určite nenechávajú spať politikov ani občiansku spoločnosť, ktorí neustále odkazujú na príklady z Maďarska a Poľska. Občania tak tieto zmeny vnímajú s obavami. Na druhej strane však Ekrem stále vidí Poľsko a Maďarsko ako ideál, ktorý by Estónsko malo nasledovať.

Pobaltské štáty, spolu so Slovenskom, sú už členmi eurozóny, zatiaľ čo Česko, Poľsko a Maďarsko nie. Aké boli hlavné dôvody pre prijatie eura v pobaltských krajinách? Sú so spoločnou menou spokojní, alebo sa objavujú aj snahy vrátiť sa k pôvodnej mene?

O návrat k predchádzajúcej mene sa rozhodne neusilujú. Je to síce trochu nostalgické, ale na verejnosti sa snahy o návrat k starej mene neobjavujú. Hoci sa ceny kontinuálne zvyšujú, nie je to zapríčinené eurom. Dôvodom je prirodzená inflácia. Je tak bezpredmetné porovnávať ceny, ktoré boli pred desiatimi alebo ôsmimi rokmi. Viem ale, že pobaltské štáty sú jednotné v otázke eura. V Litve sa možno občas volá po predchádzajúcej národnej mene (lit), ale nemyslím si, že by niekto návrat starej meny presadzoval.

Hlavným dôvodom pre pripojenie sa do eurozóny bola snaha zabezpečiť stabilitu meny. Trhy pobaltských štátov sú veľmi malé, takže euro im zaistí nepriame fiškálne zabezpečenie. Navyše, spoločná mena uľahčuje a zlacňuje podnikanie, pretože nie je potreba vymieňať peniaze. Pre krajiny s otvorenou ekonomikou, ktoré exportujú najmä do krajín EÚ, je euro užitočné. A samozrejme uľahčuje ľuďom možnosti cestovať alebo pracovať v zahraničí. Takéto praktické dôvody prevažujú nad sentimentálnymi snahami o návrt k vlastnej národnej mene.