Prof. Müller: S nárastom protieurópskych síl porastie aj odhodlanie druhého tábora posúvať sa rýchlejšie

Prof. Harald Müller. [Peace Research Center Prague]

Ako bude vyzerať budúca európska spolupráca v obrane a akú úlohu v nej zohrajú krajiny Vyšehradskej štvorky? Ako sa Nemci pozerajú na súčasný vývoj u svojich východných susedov? Redakcia EURACTIV.cz vyspovedala nemeckého experta na medzinárodné vzťahy HARALDA MÜLLERA.

Harald Müller je emeritný profesor medzinárodných vzťahov na Goethe University vo Frankfurte, bývalý riaditeľ a teraz spolupracovník Peace Research Institute Frankfurt (PRIF), a tiež vedúci výskumu v Charles University Center for Excellence – Peace Research Center Prague. Vo svojej práci sa zaoberá odzbrojovaním, transatlantickými vzťahy a nukleárnymi zbraňami. Rozhovor vznikol ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Začal by som „jednoduchou“ otázkou. Sme na pokraji veľkého globálneho konfliktu?

Nepovedal by som, že sme na pokraji, na obzore taký konflikt nie je. Svet však vstupuje do nebezpečnejšej fázy, v ktorej bude konflikt veľkých mocností možný. Keď bude táto nová situácia naplno rozvinutá, akýkoľvek menší konflikt môže prerásť do globálnych rozmerov, vrátane využitia jadrových zbraní.

Ako bude v tomto kontexte podľa Vás vyzerať budúca európska spolupráca v obrane?

Myslím si, že v Európe sa každopádne zintenzívni spolupráca v obrane, a to aj keď Donald Trump nebude prezidentom v ďalšom volebnom období. Integrácia ale bude postupovať pomaly, pretože sa jedná o veľmi komplikovanú oblasť.

Skrátka nie je jednoduché prepojiť ozbrojené zložky, civilné aparáty a vojenský priemysel desiatich, pätnástich, dvadsiatich, alebo dvadsiatich siedmich členských štátov. Musíme vziať do úvahy celý rad rôznych záujmov, čo chce čas – to vieme z európskej histórie. Myslím si ale, že sa touto cestou vydáme, a to konkrétne vo forme aliancií troch, štyroch, piatich štátov. Tie budú podľa mňa čím ďalej častejšie a bude na nich postavená európska budúcnosť v obrane.

Francúzsky analytik: V4 chce mať silnejšiu pozíciu, no na Západe nevieme, na čo ju chce využiť

Očakávali sme, že nové členské krajiny prijmú nielen európske právo, ale aj spoločné vízie smerovania EÚ. Nasledoval však pocit, že nemôžu splniť to, čo od nich Západ očakáva, spomína na veľké rozširovanie Únie spred 15 rokov politický analytik ERIC MAURICE.

Po májových voľbách do Európskeho parlamentu sa očakáva nárast počtu protieurópsky ladených strán a následné „spomalenie“ aktivít inštitúcií EÚ. Bude pomalá integrácia v otázkach obrany, o ktorej hovoríte, kvôli tomu ešte komplikovanejšie?

Očakávam opačný scenár. Spoločne s nárastom protieurópskych síl porastie aj odhodlanie druhého tábora posúvať sa dopredu rýchlejšie. Podľa mňa dôjde k určitej polarizácii, kedy budú chcieť proeurópske sily prekonať tie protieurópske tým, že vyprodukujú úspešné projekty. Nebezpečenstvo v tomto rozsahu je pre proeurópsky tábor niečo nové, čo bude dostatočnou motiváciou a „posunie vlak dopredu“.

Obrana, bezpečnosť a Vyšehrad

Akú úlohu budú v európskej obrannej spolupráci hrať krajiny Vyšehradskej štvorky?

Záleží veľa na tom, ako sa budú politické systémy v krajinách V4 naďalej vyvíjať. Maďarsko a Poľsko v súčasnosti zažívajú v rozvoji demokracie regresívne trend, sme svedkami vážnych útokov na základné piliere liberálnej demokracie, konkrétne nezávislé médiá a predovšetkým na justíciu. Tí pri moci z nich chcú urobiť nástroj pre víťazstvo vo voľbách a obmedzenia opozičných hlasov, čo sú všetko znaky fašizmu tridsiatych rokov.

V čele Maďarska stojí niekto, kto verejne vyjadruje obdiv bývalému fašistickému vodcovi svojej krajiny, admirálovi Horthymu. Pán Kaczyński (líder vládnej strany PiS) v Poľsku zase obdivuje maršala Piłsudského, ďalšieho fašistu tridsiatych rokov. Maďarský prezident Áder sympatizuje s Vladimirom Putinom, ktorý chce zničiť Európu aj demokraciu. Rovnaký postoj k ruskému prezidentovi má aj český prezident Zeman, čomu sa vzhľadom k historickým skúsenostiam ťažko verí.

Z hľadiska témy bezpečnosti krajín Vyšehradskej štvorky sa jedná o veľmi znepokojujúci vývoj, pretože ak demokracia nefunguje, nevieme, čo sa stane s členstvom v NATO a EÚ, a teda aj zaistením bezpečnosti týchto krajín, ak by zo spomínaných celkov vystúpili.

Keby som sa presunul konkrétne k Českej republike, ako by ste charakterizovali jej prístup k otázkam bezpečnosti a obrany?

Je takmer nezdvorilé, aby som sa vyjadroval k prístupu iných krajín, keď moja vlastná nedodržiava svoje záväzky v Severoatlantickej aliancii, čo veľmi ľutujem. Myslím, že by sme tak prispeli k bezpečnosti práve V4 alebo pobaltských krajín.

Zdá sa mi, že Česká republika otázke národnej obrany príliš pozornosti nevenuje a skôr sa sústreďuje na ekonomický vývoj a dobiehanie západných krajín. Všetci spoločne by sme sa mali odhodlať k obnoveniu bezpečnosti európskych štátov, čo samozrejme znamená robiť viac v oblasti obrany.

Trump chválil v OSN Poľsko za „nezávislosť“

Deň po tom, ako Európska komisia zažalovala Varšavu kvôli nezávislosti najvyššieho súdu, americký prezident potvrdil výnimočne dobré vzťahy s Poľskom. To Washingtonu ponúklo miesto aj finančnú podporu pre novú základňu amerických jednotiek na jeho území.

Je Poľsko v tomto smere výnimka? Vláda hovorí o veľkých investíciách do obrany, špekuluje sa o ešte užšej spolupráci so Spojenými štátmi.

Áno, Poľsko sa na obranu sústreďuje asi najviac zo všetkých väčších krajín EÚ, vrátane Francúzska. Predháňajú ho len baltské štáty. Dôvod je jednoduchý, blízko od hraníc sa nachádza sused, s ktorým má veľmi znepokojujúce historické skúsenosti. Poľsko si bohužiaľ kazí svoj pozitívny postoj jednak pre národné problémy, o ktorých sme hovorili, a jednak posunom od aliančnej spolupráce k bilaterálnemu partnerstvu s USA. Toto rozhodnutie významne narušuje potenciál čím ďalej užšej európskej spolupráce a vymieňa ju za jednostranné smerovanie. NATO ako celok to oslabuje a myslím si, že ani pre Poľsko z hľadiska obrany a bezpečnosti nejde o výhodu.

Čo hovoríte na myšlienku vybudovanie americkej vojenskej základne na poľskom území nazvanej Pevnosť Trump?

Pán Kaczyński sa vyžíva v symbolických gestách a Pevnosť Trump k nim samozrejme patrí. Mám pochybnosti o tom, či by s niečím podobným súhlasil aj budúci americký prezident.

Nemci si želajú stabilné a spoľahlivé susedmi na východe

Hovorili ste o svojom pohľade na politický vývoj v krajinách Vyšehradu, zaujímal by ma ale aj postoj Nemcov. Majú zo súčasnej situácie vo svojom blízkom susedstve obavy?

Áno. Nevidel som prieskumy z poslednej doby, ale keď sa pozriete na mediálny obsah, tak obavy zo súčasného vnútropolitického vývoja v krajinách V4 sú vysoké. Zaujímavé bolo tiež sledovať vrelé prijatie výsledku nedávnych slovenských prezidentských volieb, ktorý ide proti súčasnému trendu.

My v Nemecku si želáme, aby naše najbližšie susedské krajiny na východe boli silné, odhodlané, demokratické, stabilné a spoľahlivé. Riziko výmeny demokratického zriadenia za autoritársku vládu založenú na osobnostiach rastie. Znepokojuje nás to nielen z politického a morálneho hľadiska, ale aj z toho bezpečnostného. Podobná nestabilita nás navracia do tridsiatych rokov, čo nechceme, a naši východní susedia by si to mali želať ešte menej.

Vyšehradská skupina v EÚ: Neprichádza s agendou, ale ani neblokuje

Obavy Nemecka, že vyšehradská štvorka bude blokovať ďalšie európske politiky sa zmiernili. Nemecko sa namiesto toho snaží nájsť s V4 spoločnú reč pri zohľadňovaní rozdielov medzi krajinami, píše ANNA-LENA KIRCH z Hertie School of Governance.

Ako budú podľa Vás vyzerať nemeckej vzťahy s krajinami Vyšehradu a prístup k nim potom, čo kancelárka Angela Merkelová skončí vo svojej funkcii?

Myslím, že môžeme od lídrov EÚ vrátane Nemecka a Francúzska očakávať ráznejšie prístup voči spochybňovaniu demokracie na východe Únie, a to aj vo forme tvrdých opatrení, ktoré budú mať za cieľ odstrašiť.

Pani Merkelová veľmi verila v silu „mäkkej sily“ a v konsenzus pri budovaní demokracie. Od jej nasledovníka v kresle kancelára sa dá očakávať väčšie odhodlanie a väčšia ochota spolupracovať s Francúzskom, rovnako ako podpora konania, ktoré EÚ vedie s Poľskom a Maďarskom.