Profesor práva: Sme svedkami zrodu európskeho verejného priestoru

Profesor práva na Haute Ecole de Commerce a spoluzakladateľ start-upu The Good Lobby Alberto Alemanno.

Mobilizácia občanov okolo environmentálnych otázok naprieč Európou prinútila strany zaujať silnejší postoj k životnému prostrediu. Celoeurópske iniciatívy budú silnieť, tvrdí ALBERTO ALEMANNO.

Alberto Alemanno je profesorom práva na francúzskej vysokej škole HEC. 

Ako si vysvetľujete, že niektoré témy dokážu prekročiť hranice a rozšíriť sa do viacerých štátov v rovnakom čase?

Vo voľbách sme mali možnosť sledovať historický nárast účasti. To je pomerne obecný trend, jedným z jeho dôvodov je organizácia verejnej debaty. Okolo európskych tém sme mali bezprecedentnú mobilizáciu médií aj politických strán, čo je veľmi aktuálny fenomén. Eurovoľby priniesli aj ďalšie nóvum. Európski lídri sa začali vyjadrovať k udalostiam v iných štátoch.

Doteraz nebolo bežné, aby sa politici vyjadrovali k susediacim krajinám…

Určite. Na jednej strane, udalosť ako brexit bude vždy vyvolávať reakcie. Na strane druhej je dnes takmer nemožné oddeliť domácu politiku od európskej, pretože sú príliš previazané. To tiež vytvára politické napätie, napríklad medzi Francúzskom a Talianskom v otázke migrácie. Celoeurópske problémy si vyžadujú celoeurópske riešenia. V poslednom čase vidíme viac komplexnej európskej diskusie.

Vo Francúzsku, ale aj v iných krajinách máme pocit, že kampaň sa sústredila hlavne na domáce témy. Prečo rastie dôležitosť celoeurópskych tém?

Je pravda, že počas kampane sa o navrhovaných verejných politikách zvyčajne do hĺbky nediskutovalo. Identifikovali sme ale hlavné trendy a problémy, ako napríklad brexit.

V poslednej dekáde problémy, ktoré Únia rieši a občania priamo pociťovali. Európske politiky majú priame dopady a ekonomická aj kultúrna previazanosť sa rýchlo prehlbuje. Svedčí o tom aj od 17 do 20 miliónov európskych občanov, ktorí žijú mimo svojej domácej krajiny.

Úspešní európski zelení žiadajú uhlíkové clo a koniec investícií do plynovodov

Vďaka nemeckým a francúzskym stranám dosiahli európski zelení historicky najlepší výsledok v eurovoľbách. Ďalej bodovali na severe Európy, spojencov však majú aj v južnej a východnej časti Únie.

Zúčastňujú sa občania verejnej diskusie alebo ju len pozorujú?

Nie vždy sa môžu zúčastňovať. Napríklad Európska rada sa stretáva za zatvorenými dverami. Zapojiť občanov bez toho, aby si boli vedomí, čo hlavy štátov a premiéri európskych krajín hovoria, nie je ľahké.

Napriek tomu dôvera občanov v európske inštitúcie rastie a často je dokonca vyššia ako dôvera v národné inštitúcie. Podľa prieskumu Eurobarometra, dôveruje európskym inštitúciám 42 percent, zatiaľ čo národným inštitúciám iba 35 percent občanov.

Zdá sa, že, mobilizácia mladých ľudí a detí v klimatickej otázke, priniesla viac hlasov pre zelených naprieč celou Európou.

Bola to práve mobilizácia občanov okolo environmentálnych otázok, ktorá strany prinútila zaujať silnejší postoj k životnému prostrediu. Zeleným sa podarilo prilákať prvovoličov. Mladí ľudia nevolia často, ale keď v Nemecku alebo Francúzsku k voľbám prídu, volia zelených. V budúcnosti bude takáto cezhraničná mobilizácia v Európe typická, pretože niektoré problémy je najlepšie riešiť na európskej úrovni. Glyfosát, potravinová bezpečnosť, alebo ľudské práva sú všetko oblasti, ktoré je správne riešiť spoločne, pretože na domácej úrovni sa im nikto nevenuje.

Je to iba pobláznenie alebo dlhodobý trend?

V niekoľkých prípadoch sme videli veľmi efektívnu mobilizáciu občanov, ktorých iniciátori bezpochyby inšpirovali mnohých ďalších. Európsky parlament napríklad po žiadosti občanov prijal ochranu whistleblowerov, aj keď tento bod nebol súčasťou agendy nijakej politickej strany. Pri koordinovaných iniciatívach občianskych skupín z rôznych krajín je dopad ešte väčší. Príkladom sú klimatické protesty a iniciatíva Grety Thunbergovej.

Francúzsky profesor: Le Penová má viac zábran ako Salvini, spojením s ĽSNS by šla proti sebe

Slovenská spoločnosť ukazuje schopnosť mobilizovať sa v časoch, keď je ohrozená demokracia. To vám dáva dôvod na optimizmus, hovorí CHRISTIAN LEQUESNE z parížskej Sciences Po.

Medzinárodná mobilizácia funguje aj pre krajne pravicové strany, ktoré ohrozujú Európu.

Áno, nacionalistické strany boli jedny z prvých, ktoré sa na európskych otázkach, ako napríklad migrácia, mobilizovali. Dokázali to ešte predtým ako na význame získali progresívne otázky. Protieurópske strany ale nie sú schopné vytvárať koalície, pretože majú diametrálne rozdielne záujmy. Antisystémové, krajne pravicové skupiny ale napriek tomu silnejú.

Le Penovej Národné združenie je na francúzskej politickej scéne už etablovanou stranou. V ďalších krajinách máme vlády, ktoré s krajnou pravicou spolupracujú ako je tomu v Rakúsku, v Poľsku či v Taliansku. Sú súčasťou nového politického prostredia. Tradičné strany, ľudovci a socialisti pritom v Európskom parlamente strácajú pôdu pod nohami.

Vytvára sa nový európsky verejný priestor, ktorého dôležitou súčasťou sú zelení a liberáli, ale aj krajne pravicové skupiny.

Aký dopad budú mať krajne pravicové strany na fungovanie európskej exekutívy?

Aj v prípade, že sa podarí nájsť väčšinu, čo môže istý čas trvať, Maďarsko a Taliansko pravdepodobne do pozícií eurokomisárov navrhnú krajne pravicových kandidátov. Do momentu, kedy Parlament schváli novú Komisiu bude pravdepodobne existovať napätie, pretože kandidáti na eurokomisárov majú priestor aj moc, aby ho vytvárali.