Profesorka migračného práva: Ak nechceme čakať na auto pol roka, potrebujeme zahraničných pracovníkov

Podľa holandskej profesorky sú migranti kradnúci pracovné miesta iba politická rétorika. [Archív Tesseltje de Lange]

Určitá úroveň „vítania“ vychádza zo základných hodnôt EÚ. Otvorené hranice ale nie sú prívetivou politikou, treba vziať do úvahy aj kapacity krajín, hovorí v rozhovore holandská profesorka migračného práva. 

Tesseltje de Lange je profesorkou európskeho migračného práva na Radboudskej univerzite v Holandsku. Do decembra 2020 pôsobila ako podpredsedníčka holandského poradného výboru pre otázky migrácie a pravidelne radí orgánom EÚ v otázkach migrácie.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako vyzerá prívetivá migračná politika;
  • či migranti kradnú pracovné miesta;
  • či nová modrá karta zapláta diery na pracovnom trhu;
  • a ako sa dá bojovať s byrokraciou pri uznávaní diplomov a praxe. 

Skúmate vítanie talentov do EÚ. Prečo by mala byť Únia voči migrantom prívetivá?

Toto tvrdenie zakladám na základných hodnotách Európskej únie. V práve EÚ sú zakorenené zásady právneho štátu, rešpektovania ľudskej dôstojnosti a ľudských práv. A to vyžaduje určitú úroveň prívetivosti.

Hovoríte však, že otvorené hranice nie sú najprívetivejšou politikou.

Ak je migračná politika príliš otvorená, môže mať negatívne dôsledky. Zamestnávatelia majú slobodný výber, ktorý nemusí podnecovať technologické alebo environmentálne inovácie.

Otvorené hranice tiež môžu prijímajúce spoločnosti zahltiť. Musíte nájsť rovnováhu a zvážiť aj svoju kapacitu. Určité obmedzenie migračných politík je teda odôvodnené.

Migračnú stratégiu Slovenska písal ešte Lipšic, prijatie novej vláda od marca odkladá

Slovensko sa v otázke migrácie riadi desať rokov starým dokumentom, ktorého aktualizácia čaká na vláde už takmer pol roka. Liga za ľudské práva za tým vidí sklon migráciu démonizovať, čo návrh novej stratégie odsudzuje.

Ako teda vyzerá dobrá migračná politika?

Jedným z prvkov je zákonný dizajn. Ten môže byť prísny, otvorený, ale aj nejasný. Vágnosť dáva moc úradníkovi, ktorý môže povedať: „Týmto verím, pustime ich“. Nejasnosť ale tiež dáva priestor na nerovné zachádzanie a právnu neistotu. Opäť je to o rovnováhe.

Ďalší prvok je inštitucionálne usporiadanie. Na regulácii migrácie sa podieľa mnoho subjektov, ktoré nie vždy spolupracujú. Prívetivý prístup musí byť celoštátny.

Dôležitá je tiež procedurálna spravodlivosť. Potrebné sú včasné rozhodnutia, transparentné pravidlá a dostatočný prístup k opravným prostriedkom v prípade zamietnutia.

Ďalším prvkom sú práva, ktoré ľudia získajú po prijatí. Mnoho migračných politík je dočasných, čo nemusí vyhovovať ani migrantovi ani zamestnávateľovi. Bolo by ústretovejšie a realistickejšie umožniť trvalé prijatie. Otázkou je, komu teda dočasnosť slúži.

Komu?

Tradičný záujmový trojuholník tvoria štát, zamestnávateľ a migrant. Do toho sa pridáva EÚ, takže už má štyri zainteresované strany. Aj v rámci EÚ ale majú členské štáty rôzne záujmy, k tomu sa pridávajú záujmy krajín pôvodu. Nie vždy sú kompatibilné.

A samozrejme, na tvorbu politiky majú silný vplyv aj obchodné záujmy. V novej revízii modrej karty je odsek, ktorý hovorí, že minimálna mzda prichádzajúceho migranta musí byť stanovená v dohode so sociálnymi partnermi. Ak by bola nastavená privysoko, zamestnávateľom to môže sťažiť jej využívanie. V zákulisí sa za všetky tieto záujmy lobuje.

Ako na to vplýva verejná mienka?

Medzi ľuďmi je stále strach z toho, že im migranti vezmú prácu. Politici tento strach využívajú, hoci výskum ukazuje, že migrácia dokáže prispieť k vytváraniu pracovných miest alebo k redistribúcii pracovného trhu. Rétorika o migrantoch kradnúcich pracovné miesta je iba rétorikou. Mnoho krajín EÚ má v skutočnosti nedostatok pracovnej sily a ten sa ešte zvyšuje.

Dajú sa tieto obavy prekonať?

Počula som, že na Slovensku je v automobilovom priemysle desaťtisíc voľných pracovných miest. Opýtajme sa ľudí, ktorí chcú auto z tej fabriky – chcete na to auto pol roka čakať, ak sa vôbec vyrobí? Chcete aby sa tá fabrika zatvorila a o prácu v nej prišli o miestni?

Niekto musí tú prácu robiť. Ak ju nechcete robiť vy, pravdepodobne bude musieť prísť migrant.

Ak chceme mať základné tovary a pri pleťových maskách a podobných veciach nezávisieť príliš od Číny, migrantov potrebujeme. To sa ešte viac ukázalo počas pandémie.

Vláda by tiež mala lepšie informovať o pozitívnych účinkoch pracovnej migrácie. Pomôcť môžu aj pilotné projekty odprezentované ako „migrácia na skúšku“. Ak sa verejnosť migrácie bojí, tak sa dá začať malým projektom, napríklad so sto ľuďmi v nedostatkovom sektore.

Slováci nie sú xenofóbni od prírody. Príbehy cudzincov mažú predsudky

Experti odkazujú samosprávam, že sa informovania o cudzincoch nemajú obávať. Naopak, proaktívne prepájanie obyvateľov mesta aj fungujúce iniciatívy z Bratislavy, Trnavy, či Košíc dokážu pri predchádzaní konfliktov výrazne pomôcť.

K akým migrantom bola EÚ doteraz najprívetivejšia?

K vysokokvalifikovaným ľuďom. Veľký dôraz sa kladie na informatikov. Fascinuje ma, že aj v revízii modrej karty stále existuje špeciálna doložka uľahčujúca ich príchod. Chápem, že v 90. rokoch to bolo všetko relatívne nové, ešte sme len začínali mať počítače a informatikov sme potrebovali. Ale aj po 30 rokoch EÚ stále nevychováva dosť vlastných informatikov. Možno je jednoduchšie, že nám ich vyškolí India alebo Nigéria a my z toho budeme ťažiť.

Nevravím, že je to zlé, som rada, že majú možnosť pracovať v Európe. Medzinárodné tímy sú zvyčajne tiež inovatívnejšie. O práva migrujúcich pracovníkov sa ale treba dobre starať, inak z nich bude iba „návšteva“.

Chystá sa novela takzvanej modrej karty, cez ktorú do EÚ prichádzajú vysokokvalifikovaní pracovníci. Otvorí sa aj pre menej kvalifikovaných ľudí ktorých má EÚ nedostatok, napríklad zdravotnícky alebo opatrovateľský personál?

Nie. Bola to súčasť rozpravy, ale nie je to v prílohe smernice zahrnuté. Na uľahčenie tohto druhu migrácie do EÚ sú potrebné ďalšie nástroje. Možno to bude doplnené do revidovanej smernice o jednotnom povolení na pobyt a zamestnanie. Diskutuje sa o tom v Bruseli.

Stará modrá karta umožňovala vstup migranta, ktorého plat bol vyšší ako 150% priemernej mzdy v krajine. Teraz si to členské štáty budú môcť nastaviť medzi 100 až 160 percentami. Prečo bola táto zmena potrebná?

Niektoré krajiny majú vlastné programy pre vstup vysokokvalifikovaných migrantov. V Holandsku v rámci neho mohol napríklad migrant prísť pracovať za nižšiu mzdu, než v rámci modrej karty. Pre zamestnávateľa teda bolo lacnejšie použiť národný program. Migrant by možno uprednostnil modrú kartu, ktorá mu umožňuje aj mobilitu v rámci EÚ, ale on o tom nerozhoduje.

Ak si štáty budú môcť znížiť minimálny plat aj v rámci modrej karty, národné programy stratia na atraktivite. Európska komisia samozrejme chcela vnútroštátne programy úplne zrušiť. Vo všeobecnosti by bolo ideálne harmonizovať podmienky vstupu a vytvoriť jednotný európsky trh práce. Veľa členských štátov ale chce mať svoje vlastné nástroje a migračné politiky.

Pracovná migrácia do Únie: Europoslanci z výboru pre občianske slobody chcú spoločné pravidlá

Nová iniciatívna správa chce zjednotiť pravidlá, podľa ktorých štáty prijímajú pracovníkov z tretích krajín. Návrh ale čaká ťažká cesta cez Komisiu a členské štáty. Tým sa nedarí nájsť konsenzus ani v otázke modrej karty, aj keď platí len pre kvalifikovaných. 

Europarlamentný výbor pre občianske slobody v novej správe odporučil vytvorenie nových ciest pre legálnu pracovnú migráciu pre EÚ. Niektorí poslanci však tvrdili, že viac legálnych ciest znamená aj viac nelegálnych.

Riziko nelegálnej migrácie vzniká, keď sa zakáže tá legálna. To je dokázané. Holandsko napríklad nepovoľuje migráciu starších rodinných príslušníkov. Ak chcete, aby k vám prišli žiť vaši rodičia, ktorí majú nad 65 rokov, tak to nemáte ako urobiť legálne. Ľudia sa ale vynájdu. To je príklad obmedzujúcej politiky, ktorá vedie k nelegálnej migrácii.

Jediný argument, ktorý mi napadá, je pri už spomínanej dočasnej politike. Ak sú legálne možnosti pracovnej migrácie iba dočasné, tak ľudia zostávajú dlhšie než majú povolené.

Pracovnú migráciu obmedzuje aj uznávanie diplomov a praxe. Majú takéto komplikácie za cieľ obmedziť migráciu?

Teória byrokracie hovorí, že vlády vytvárajú administratívne prekážky, aby niečomu zabránili. Ak znemožníte uznávanie zahraničných diplomov, vytvorili ste prekážku, ktorá znemožní naplnenie smernice.

Nová modrá karta jasnejšie uvádza, aký druh dokladov sa vyžaduje na vstup. V praxi však vždy existujú administratívne prekážky, ktoré môžete dať migrantom do cesty. Ak však kvôli nim európska smernica prakticky stráca účinnosť, slovenský súd môže Súdnemu dvoru EÚ položiť predbežnú otázku o implementácii práva EÚ do slovenského práva.

Čo ľudia, ktorí prichádzajú do Európy ako utečenci, oprávnene sa obávajú prenasledovania a smrti, ale majú aj schopnosti, ktoré môžu ponúknuť? Prečo máme pravidlá, ktoré im bránia pracovať?

Som veľmi proti týmto zákazom. Ak dostanú azyl, tak nečinnosť počas konania zabije ich potenciál integrácie na pracovný trh. Ak ho nedostanú, tak zabíja ich potenciál na návrat. Výskumy ukazujú, že ak ľudí „deaktivujeme“, tak sa nepohnú žiadnym smerom.

Niektoré členské štáty nechávajú utečencov pracovať okamžite, iné ich nechajú čakať. Smernica o prijímaní dnes umožňuje až deväťmesačné čakanie. Mne dávajú zmysel dva alebo tri mesiace čakania, aby dostali možnosť spracovať, čo sa im počas cesty stalo. Ale dlhšia nečinnosť je nezdravá.

Má utečenecká práca nejaké nevýhody?

Budú na trhu práce zraniteľní. Nepoznajú pravidlá, minimálnu mzdu, nevedia o zákonoch o rovnakom zaobchádzaní, maximálnom pracovnom čase, nároku na platenú dovolenku a práceneschopnosť. Zamestnávatelia ich môžu veľmi ľahko zneužívať. Prečo potrebujeme ochranné zákony, ktoré budú vynucované a tiež informačné kampane pre zamestnávateľov a utečencov.

Rieši to nová modrá karta?

Nová modrá karta bude platiť aj pre ľudí s postavením utečenca alebo doplnkovou ochranou. To im tiež umožní byť v Európe mobilnejší. Ľudia s postavením utečenca musia teraz päť rokov čakať, kým sa budú môcť presťahovať.

Je to naozaj veľké pozitívum. Je však smutné, že je to len pre vysokokvalifikovaných pracovníkov. Bola by obrovská výhra, keby sa tá kategória rozšírila. Títo ľudia tu už aj tak sú. Prečo im teda neumožniť ísť tam, kde môžu pracovať? Podceňujeme a ničíme tým kapitál, ktorý prinášajú.

Rozhovor sa uskutočnil v rámci 8. ročníka Vzdelávacieho seminára EMN o migrácii. Organizuje ho Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) Slovensko ako koordinátor Národného kontaktného bodu Európskej migračnej siete (EMN) v SR. Podujatie je financované Európskou úniou.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner