Protieurópske nálady vo V4 v skutočnosti smerujú proti Ukrajine

Ilustračný obrázok [EPA/SERGEY DOLZHENKO]

Skutočnosť, že sa Poľsko, Česká republika alebo Maďarsko vzdialili od Únie a dostali sa na jej okraj, má pre Ukrajinu zásadný význam. Kyjev chce byť čo najbližšie k zjednotenej Európe, hovorí KATERYNA ZAREMBOVÁ.

Kateryna Zarembová je zástupkyňou riaditeľa v ukrajinskom think-tanku New Europe Center.

Vníma Ukrajina Vyšehradskú skupinu ako dôležitého partnera?

Vyšehradskú skupinu nevníma ako koherentného medzinárodného hráča alebo homogénneho partnera pre spoluprácu. Tento názov sa samozrejme používa a zdá sa, že aj vo verejnom priestore. Spolupráca s V4 však nie je vnímaná ako určitý model efektívnej spolupráce s Európou a už vôbec nie ako model efektívneho partnerstva.

Každá z vyšehradských krajín má zároveň vo vzťahu s Ukrajinou rozdielne priority. Bohužiaľ, nedávno sa výrazne zhoršili vzťahy medzi Ukrajinou a Poľskom a aj Ukrajinou a Maďarskom.

Prečo sa to stalo? Už v predchádzajúcom desaťročí a najmä po oranžovej revolúcii sa zdalo, že krajiny Vyšehradskej skupiny budú mať k Ukrajine blízko.

Existuje veľa dôvodov. V posledných rokoch sme boli svedkami politických zmien vo Vyšehrade. Viktor Orban v Maďarsku čoraz viac zdôrazňuje národné otázky a v tomto kontexte tiež spory s Ukrajinou. Aj v Poľsku sa kladie väčší dôraz na národné záležitosti, najmä odkedy prevzala moc pravicová strana Právo a spravodlivosť (PiS). Medzitým (v roku 2013) si aj Česká republika zvolila pro-ruského prezidenta. Názory krajín Vyšehradskej skupiny o vzťahoch s Ukrajinou sa preto zmenili.

Nemecký politológ: Berlín si zvykol, že od V4 občas počuť jasné „nie“

Vyšehradská skupina je jednou z najlepšie fungujúcich skupín v rámci Európskej únie. A v mnohých oblastiach si dnes Nemecko s V4 rozumie oveľa lepšie ako s Francúzskom, hovorí KAI-OLAF LANG.

Druhým dôvodom je, že v každej z týchto krajín existuje rozdielna agenda bilaterálnych vzťahov s Ukrajinou. Najmä v Poľsku a Maďarsku je nabitá spornými otázkami. V tomto prípade sú potrebné dlhodobé riešenia a systematický dialóg. Toto sa nevyrieši na jednom, aj keď veľmi úspešnom summite. Mám na mysli otázky súvisiace s históriou alebo historickou pamäťou, ktoré teraz hrajú významnú úlohu v ukrajinsko-poľských vzťahoch, alebo otázky nového ukrajinského vzdelávacieho zákona v súvislosti s národnostnými menšinami a ukrajinsko-maďarskými vzťahmi.

A čo vzťahy s Ruskom? Je tento faktor dôležitý? Krajiny Vyšehradskej skupiny pristupujú k vzťahom s Moskvou rozdielne. Za posledných dvadsať rokov hodnotilo Poľsko činnosť Ruska negatívne. Maďarsko sa na druhej strane k Rusku približuje a nahlas hovorí o potrebe zrušiť sankcie. Pro-ruský postoj českého prezidenta ste už spomenuli. A Slovensko je v tejto záležitosti niekde medzi Poľskom a Maďarskom.

Vzťahy s Ruskom sú, samozrejme, veľmi dôležité. Ukrajina hodnotí svoje zahraničné vzťahy, prinajmenšom tie v euroatlantickom priestore, aj z hľadiska bilaterálnych vzťahov medzi zahraničnými partnermi a Ruskom. Ukrajina si momentálne na medzinárodnej scéne hľadá priateľov, spojencov a partnerov, ktorí by podporili Kyjev, aby odolala ruskej agresii a zachovala jednotný postoj Únie voči ruským sankciám. Vzťahy danej krajiny s Ruskom sú preto veľmi dôležitým faktorom.

Poľsko je zvláštny prípad. Na jednej strane je silne protiruské. Pokiaľ však ide o Ukrajinu, konzervatívna ideológia súčasných poľských orgánov Moskve vyhovuje, pretože sa zhoduje s tradičným ruským svetonázorom.

Ukrajina už nemá pocit, že celá V4 je voči ruskej politike skeptická. Kyjev nevidí Vyšehradskú skupinu – ako to bolo v prvej dekáde 21. storočia – ako bojovníkov, ktorí sa postavili Rusku, aby obhájili svoje hodnoty. Namiesto toho sa Maďarsko, Slovensko alebo Česká republika radšej s Ruskom zmierujú. Tiež to ovplyvňuje, akým spôsobom Vyšehrad vnímame. Ale to nie je jediný dôležitý problém.

Protiruský postoj nemusí byť nevyhnutne aj proukrajinský. Najmä ak je aj protieurópsky. Euroskepticizmus je v skutočnosti protiukrajinský. Ak sú orgány danej krajiny alebo jej elity protieurópske, neznamená to pre Ukrajinu nič dobré.

Maďarský rezort diplomacie: Ukrajina si môže sama za to, že sa nepribližuje k Únii

Ukrajina sa nedokáže približovať k Európskej únii a k NATO pre vlastné chyby, Maďarsko s tým nemá nič spoločné, vyhlásil štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Tamás Menczer.

Je transformácia vyšehradských krajín pre Ukrajinu stále atraktívna? V minulosti Kyjev zdôrazňoval ochotu profitovať zo skúseností Poľska, Českej republiky, Slovenska alebo Maďarska. Už to neplatí?

Je pravda, že sa to zmenilo. Záleží však na tom, z akého pohľadu sa na to pozrieme. V „odborných kruhoch“ sa na neliberálne tendencie v krajinách strednej a východnej Európy hľadí s veľkými obavami. A skutočnosť, že Poľsko, Česká republika alebo Maďarsko sa vzďaľujú od Únie a dostávajú sa na jej okraj, má pre Ukrajinu veľký význam.

Kyjev by chcel byť čo najbližšie k zjednotenej Európe. Demokracia, právny štát alebo pro-európsky postoj sú hodnoty, ktoré na Ukrajine nadobudli veľký význam. Z hľadiska bežných občanov je však stredná a východná Európa stále veľmi atraktívnym modelom, najmä v ekonomickom zmysle.

Ukrajinci vidia, ako sa v priebehu posledných dvadsiatich rokov zmenilo Poľsko. Vyvinulo sa a stalo sa silnou ekonomikou. Z hľadiska prosperity zostali vyšehradské krajiny veľmi atraktívne.

Mikloš: Ukrajina za posledné štyri roky dosiahla viac ako počas predchádzajúcich dvadsiatich

Počas posledných štyroch rokov urobila Ukrajina niekoľko obrovských zmien, aby sa mohla stať fungujúcou trhovou ekonomikou a liberálnou demokraciou. Mnohí si to však sotva všimli, píše IVAN MIKLOŠ.

Hovoríte aj o Ukrajincoch, ktorí prichádzajú do Poľska za prácou? V posledných rokoch ide o masový fenomén. A ich vplyv na poľské hospodárstvo je veľmi pozitívny. Mnoho Ukrajincov vypĺňa medzery na trhu práce, ktoré zostali po emigrácii Poliakov do západnej Európy. V mnohých sektoroch je však stále veľký nedostatok pracovnej sily, a to aj v iných krajinách V4. Mohla by ekonomika opäť zblížiť Ukrajinu a V4?

Čísla ukazujú, že veľa Ukrajincov žije v Európskej únii. V roku 2017 vydalo Poľsko viac ako milión pracovných povolení pre ukrajinských občanov. To však neznamená, že všetci títo ľudia do Poľska naozaj odišli natrvalo. Aj keď majú povolenie, nemôžu ho používať permanentne alebo sa v Poľsku usadiť nastálo.

V každom prípade štatistiky tiež ukazujú, že vplyv tejto situácie na poľskú ekonomiku je naozaj veľmi pozitívny: poľský denník Dziennik Gazeta Prawna uverejnil rating najvplyvnejších ľudí pre poľské hospodárstvo. Ukrajinci sa ako kolektív dostali na druhé miesto. Boli tesne za predsedom vlády a pred poľským prezidentom Andrzejom Dudom.

Zároveň však existuje napätie a odpor voči Ukrajincom. Niektorí sa predsudkov boja. Nechcú hovoriť na ulici po ukrajinsky. Ich prítomnosť má ale pozitívny dopad na poľské hospodárstvo. Nezlepšuje sa však ich vnímanie ani spôsob, akým sa s nimi zaobchádza.

Prezident združenia Ukrajincov, žijúcich v zahraničí: Svet nesmie okupáciu Krymu nikdy akceptovať

„Cieľom ruskej dezinformačnej kampane je presvedčiť Ukrajincov, ako aj západné demokracie, že Ukrajina je zlyhávajúcim štátom,“ hovorí Eugene CZOLIJ, prezident organizácie, zastupujúcej 20 miliónovú komunitu Ukrajincov, žijúcich v 53 krajinách.

V ktorých oblastiach vidíte najväčší potenciál pre spoluprácu medzi V4 a Ukrajinou?

To je dôležitá otázka. My – analytici a odborníci – takéto oblasti spolupráce hľadáme. Určite je jednou z nich aj bezpečnosť a odolnosť voči hybridným hrozbám.

Ekonomika je, samozrejme, vhodnou oblasťou pre spoluprácu. Ekonomické otázky sú kľúčom k mysliam a srdciam ľudí na východe aj na západe. Ekonomická povesť Ukrajiny nie je na západe dobrá. Chceme to zmeniť a ukázať jej potenciál. Vyšehradská skupina by nám mohla pomôcť ako ekonomický partner.

Ďalšou dôležitou témou je plynovod Nord Stream 2, ktorý ohrozuje celý región. Chápeme, že projekt už pokročil. Musíme však dokázať, aká nebezpečná je táto investícia.

A v neposlednom rade existuje niečo, čo je podľa môjho názoru úlohou nielen pre vlády, ale aj pre opozíciu a celú spoločnosť vo všeobecnosti. Keďže celý európsky projekt sa neustále vyvíja, musíme presadzovať demokratické hodnoty, právny štát a pragmatické výhody európskej integrácie, a to aj vo vyšehradských krajinách. V opačnom prípade zanikne pre Ukrajinu možnosť európskej integrácie. Ľudia po celom svete musia veriť v demokraciu a jej výhody.