Šimečka: Európsky projekt si musí zachovať sebaúctu aj v nepríjemnom spore s maďarskou vládou

Michal Šimečka v europarlamente v Štrasburgu. [EP/Christian Creutz]

Decembrový kompromis ohľadom podmienenosti eurofondov právnym štátom bol politickou hrou. „Dáva karty do rúk Viktorovi Orbánovi, aby žiaden postih neprišiel pred maďarskými voľbami,“ hovorí v rozhovore europoslanec MICHAL ŠIMEČKA.

Michal Šimečka je slovenský europoslanec, podpredseda strany Progresívne Slovensko a skupiny Renew Europe. V minulosti pôsobil ako novinár, externý prednášajúci na Univerzite Karlovej, Univerzite Komenského a vedúci výskumný pracovník Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe. V europarlamente sa venuje primárne ochrane zásad právneho štátu. 

Od januára mal platiť nový mechanizmus, ktorý by podmieňoval eurofondy dodržiavaním právneho štátu. Eurokomisia ale chce počkať na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ a tiež vydať usmernenia, ako bude mechanizmus používať. V europarlamente na to čakať nechcete. Nebolo by dobré ale mať v pravidlách jasno, kým sa takáto veľká vec spustí? 

Koncom minulého roka sme zúfalo potrebovali prijať rozpočet a fond obnovy a Maďarsko a Poľsko hrozili, že to zablokujú. Vtedy sa na Európskej rade vyjednal tento kompromis, že sa počká s uplatnením legislatívy až do rozsudku európskeho súdneho dvora.

Je to mimoriadne neštandardné rozhodnutie a nie veľmi pekný kompromis. Dáva karty do rúk Viktorovi Orbánovi, aby žiaden postih neprišiel pred maďarskými voľbami v roku 2022. Táto politická hra bola jasná.

To nariadenie ale od januára platí vo svojej celistvosti, je akoby v „európskej zbierke zákonov“. Pohľad Európskeho parlamentu – aj európskeho práva – je taký, že žiadna politická dohoda nemôže brániť Európskej komisii, aby ho uplatňovala. Je to jej povinnosť zo zmlúv. Nie je teda na čo čakať.

Čo sa podľa vás stane teraz? Stihne Komisia váš termín na spustenie do prvého júna, alebo budeme svedkom toho, ako jedna inštitúcia EÚ žaluje druhú?  

Verím, že to stihnú a k žalobe nedôjde. Hovoril som o tom aj s komisárkou Věrou Jourovou. Ona hovorí, že je možné mechanizmus uviesť do praxe už tento rok. Samozrejme, že európsky súdny dvor môže povedať, že opatrenie je v rozpore s právom EÚ a môže ho spätne zrušiť. Ale súdny dvor rozhoduje o kvante legislatívy a takmer nikdy s uplatňovaním nečakáme na jeho rozhodnutie. Nariadenie platí od prvého januára.

Iné by bolo, keby sa situácia v týchto krajinách zlepšovala. Keby sme videli, že sa ich lídri snažia porušenia právneho štátu naprávať a rešpektovať rozhodnutia európskeho súdneho dvora. Ale deje sa pravý opak, aj v Poľsku, aj v Maďarsku. V Maďarsku rušia nezávislé médiá, likvidujú celú slobodnú scénu. V Poľsku sú sudcovia vláčení po súdoch len preto, že boli k vláde kritickí.

Robia to preto, lebo rátajú s tým, že Európska komisia nakoniec ustúpi?

Áno. Vidia, že bez problémov sa dá oklieštiť sloboda médií, meniť volebný systém tak, aby to vyhovovalo vládnej strane, zákazky smerovať do rúk spriazneným oligarchom. Európska únia bude „znepokojená“ a možno budú mať zopár nepríjemných rozhovorov, ale v zásade sa nestane nič. V prípade poľskej súdnej reformy máme už aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, ktorý poľská vláda ignoruje. A to už je veľmi nebezpečné, keď sa štát odmieta podriadiť najvyššej autorite právneho štátu v EÚ. To ohrozuje celú Úniu.

Parlament chce žalovať Komisiu za ústupky Maďarsku a Poľsku

Mechanizmus, ktorý by podmieňoval eurofondy dodržiavaním pravidiel právneho štátu, mal platiť od januára. V praxi ale stále nefunguje. Eurokomisia totiž pracuje na usmerneniach, ktoré si vyžiadali Poľsko a Maďarsko.

Maďarsko a Poľsko teda asi správne predpokladajú, že prvé návrhy Komisie na zastavenie eurofondov by išli práve im.

To musí rozhodnúť Komisia, kde je už porušenie právneho štátu natoľko závažné, že ohrozuje finančné záujmy Únie. Ale všetkým je zrejmé, že za tie roky už máme dosť skúseností a informácií, aj z Maďarska aj z Poľska. Aj o tom, ako sa tam „šafárilo“ s eurofondmi.

Nedoplatia na to ale najviac ľudia?

Tomu sa musíme maximálne vyhnúť. Ide o to, aby sa skorumpovaným oligarchickým vládam zobrala kontrola nad európskymi peniazmi, nie, aby o ne prišli občania. Najmä v kríze po pandémii nikto nechce, aby Maďari alebo Poliaci prišli o ekonomickú pomoc, ktorú teraz všetci potrebujeme.

Peniaze sa dajú rôznym spôsobom presmerovať priamo k samosprávam, občianskej spoločnosti alebo firmám. Je na to niekoľko spôsobov, dá sa to zabezpečiť, aby tie peniaze obišli vládu. Tiež si to netreba predstavovať brutálne, že nejakej krajine škrtneme všetky miliardy a všetky programy. Tak to určite nebude vyzerať.

Ako to teda bude vyzerať v praxi?

Ak by Európska komisia prišla k názoru, že porušenia právneho štátu ohrozujú jej finančné záujmy a vytvárajú situáciu, v ktorej by európske peniaze mohli byť zneužívané, predovšetkým korupciou alebo podvodmi, môže podať návrh na suspendáciu jedného alebo viacerých programov. Ten návrh ale ešte musí schváliť Rada, to znamená ostatné členské štáty, kde je potrebná kvalifikovaná väčšina. Štát tiež dostane možnosť ešte pred tým situáciu napraviť. Nie je to teda žiaden trest pre štáty, ktoré nechcú prijímať migrantov, alebo majú ultrakonzervatívne vlády, to s tým vôbec nesúvisí.

Hovoríte, že to nie je žiaden trest. Nemôže to ale týchto lídrov ešte viacej Európskej únii odcudziť?

Treba si uvedomiť, že v žiadnom prípade nejde o trest pre krajinu. Nemôžete povedať, že Orbán nerovná sa Maďarsko. Je obrovské množstvo maďarských občanov, ktorí chcú zmenu a od Európskej únie právom očakávajú, že sa postaví za ich demokratické práva a slobody. Tých ľudí nechceme sklamať. Aj Slovensko má túto skúsenosť, za Mečiara. Naši susedia s nami boli solidárni, museli jednať s Mečiarom ako predsedom vlády, ale na Slovensko nezanevreli. Snažili sa lobovať za to, aby úplne nevypadlo z integračného procesu. Ak je to trest, tak je to trest pre oligarchov a skorumpovaných lídrov.

Je to teda aj spôsob na zníženie ich podpory v krajine?

Myslím, že takto otázka priamo nestojí. Tento problém je omnoho širší, nejde len o Maďarsko, ale o to, či si európsky projekt dokáže zachovať sebaúctu, hoci aj v nepríjemnom spore s maďarskou, poľskou, slovinskou, či akoukoľvek vládou.  Konštruktívny prístup dialógu s tými vládami sme skúšali minimálne posledných päť rokov. Ale nezaberá.

Disciplinárny senát hrozí sudcom väzením. Komisia Poľsko karhá listom

Poľský disciplinárny senát vystavuje sudcov trestnému stíhaniu. Európsky súdny dvor pritom už minulý rok nariadil, aby pozastavil všetky konania. Kým Komisia čaká na odpoveď od poľskej vlády, europoslanci volajú po rýchlejšej reakcii a sankciách.  

V čom bude tento nástroj iný od tých, ktoré ako hovoríte, nezaberajú?

Je to posledná, krajná možnosť, ísť cez stratu kontroly nad eurofondami, po tom, čo sa všetky ostatné možnosti vyčerpali. Som však hlboko presvedčený, že to Európska únia nemôže nechať tak. Nemôžeme sa dostať do situácie, že by v Európskej únii fungovali rôzne režimy – demokratické, ale aj autokratické a diktátorské. To by bol začiatok konca Európskej únie.

Slovensko na tom tiež nie je najlepšie, čo sa týka korupcie a stavu súdnictva. Je v našom záujme mať takýto mechanizmus?

Napriek všetkému, čo vyplávalo na povrch o prepojení politiky a orgánov činných v trestnom konaní s mafiou a oligarchiou, je podľa mňa Slovensko v úplne inej kategórii. Veci sa výrazne posúvajú k lepšiemu, polícia a prokuratúra dostali slobodu vyšetrovať bez politických zásahov, a to pozitívne hodnotia aj v Európskej komisii. Nikto nehovorí o ohrození nezávislosti médií alebo justície v takom rozsahu, ako v Poľsku alebo Maďarsku. Aj súdna reforma, ktorú pripravovala ministerka Kolíková, bola hodnotená predbežne skôr pozitívne.

Samozrejme, demokracia je veľmi krehká. Videli sme to aj v Spojených štátoch amerických, že to nie je dané, že o to musíme bojovať. To, aby Európska únia vedela hodnoty demokracie brániť, je aj v záujme Slovenska. Keby sme náhodou mali vládu, ktorá bude tieto hodnoty pošliapavať, je dobré že tam tá garancia je.

Ochrana právneho štátu z európskej úrovne: Nedokončený proces

Prečo je zlyhávanie právneho štátu v jednej krajine problémom pre celú EÚ? Aké nástroje má Únia k dispozícii a aké sú ich limity? 

Ako do toho vstupuje vaša správa, ktorá mala do celého systému vniesť poriadok?

Myslím si, že pomohla situácii. Aj vďaka tomu má dnes Európska únia viac nástrojov. Predmetom rokovaní európskych inštitúcii teraz bude pokus o zjednotenie všetkých tých nástrojov. Tiež má za cieľ, aby sa ochraňovala nie len justícia, ale aj demokracia. To je ale skôr dlhodobá ambícia.

Chystá sa Konferencia o budúcnosti Európy, v rámci ktorej sú lídri otvorení aj hlbokým reformám. Chceli by ste zmeniť nastavenie inštitúcií?

Rád by som v základných zmluvách videl zmeny, ktoré by posilnili schopnosť Európskej únie brániť svoje hodnoty. Vznikala ako ekonomický blok a hodnoty v tom boli skôr implicitné, brané za samozrejmosť. Až dnes tu máme ten vypuklý problém, s ktorým nikto, vrátane zmlúv, nerátal.

Čo konkrétne by ste teda zmenili?

Článok 7 by bolo dobré zmeniť tak, aby sa dal reálne použiť. Monitorovacie nástroje, ktoré EÚ má na to, aby dohliadala na dodržiavanie hodnôt, by sa mohli objaviť v zakladajúcich zmluvách oveľa prominentnejšie. Ale tá konferencia má byť o tom, čo si prajú občania, nie my politici.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner