Šimečka: Ruský útok mení dejiny, Ukrajine nesmieme zavrieť dvere do Únie

Michal Šimečka [Dominik Jursa]

Vladimir Putin je pripravený zničiť doterajšie bezpečnostné usporiadanie. Súdržnosť je tvárou v tvár ruskej agresii našou najsilnejšou zbraňou. Aj politici, ktorých sme považovali za proruských inváziu odsúdili. Na Ukrajinu teraz nesmieme zanevrieť a musíme ju podporiť vo vstupe do Únie, hovorí podpredseda Európskeho parlamentu MICHAL ŠIMEČKA. 

Michal Šimečka je slovenský europoslanec, podpredseda strany Progresívne Slovensko a skupiny Renew Europe. Koncom januára sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu. V minulosti pôsobil ako novinár, externý prednášajúci na Univerzite Karlovej, Univerzite Komenského a vedúci výskumný pracovník Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe. V europarlamente sa venuje primárne ochrane zásad právneho štátu. 

Bohužiaľ nemôžem tento rozhovor začať inak. Ako ste prežívali dnešné (24. februára) ráno?

Prvý pocit bola solidarita s Ukrajincami a smútok. Mám na Ukrajine a v Kyjeve veľa priateľov. Neviem si ani len predstaviť, čo prežívajú. Nevedia, či majú utiecť, či sa skryť. Nad hlavou im lietajú ruské rakety, hlásia prvé obete. Je to nepredstaviteľné.

Je to moment, ktorý mení dejiny, a ohrozuje bezpečnosť celého kontinentu. Ukrajine hrozí humanitárna katastrofa a rozdrvenie ruskou vojenskou mocou. Nám všetkým, vrátane Slovenska, však hrozí obdobie nestability a zvýšeného rizika. Vladimir Putin je pripravený zničiť bezpečnostné usporiadanie, ktoré malým štátom garantovalo bezpečnosť a suverenitu. Je to obrovská hrozba.

Každý komu záleží na slovenských národných záujmoch a suverenite musí stáť pri Ukrajine.

Aká je nálada v Bruseli?

Európsky parlament aj členské štáty sú zjednotené. Ruský útok považujú za jasné a barbarské porušenie medzinárodného práva. V Parlamente sa na tom zhodujeme všetci. Verím, že takáto jednota bude aj na Slovensku. Na budúci utorok (1. marca) sme zvolali špeciálne zasadnutie pléna Európskeho parlamentu. Pripravujeme rezolúciu, ktorá jasne odsúdi ruskú agresiu, a vyzve európske štáty na praktickú a jasnú pomoc Ukrajine, ale aj na silné sankcie.

Verím, že členské štáty sa na nich dohodnú ešte dnes (vo štvrtok 24. februára). Je veľmi pozitívne, že nevidím hlasy, ktoré by jednotu Európy narúšali. Aj politici, ktorých sme považovali za proruských, ako český prezident Miloš Zeman, agresiu odsúdili. Zeman dokonca žiada odrezanie Ruska od systému SWIFT, čo je v ekonomickom ponímaní jadrová zbraň. Maďarský premiér Viktor Orbán tiež súhlasí so spoločným postupom. Je to dobrá správa.

Viktor Orbán síce agresiu odsúdil, ale zároveň povedal, že Maďarsko by malo zostať mimo konfliktu. Ďalšia vec, o ktorej informoval britský denník The Guardian, je kritika Francúzska a Nemecka, ktoré nechceli dopredu zverejniť zoznam sankcií, čo podľa niektorých hlasov znamená, že budú v porovnaní s americkými sankciami slabšie. Je pozícia členských štátov naozaj taká pevná a jednotná ako tvrdíte?

Podľa mňa je. Samozrejme je normálne, že členské štáty môžu preferovať iné typy opatrení, ale existuje základná zhoda na tom, že ide o bezprecedentnú hrozbu, ktorá si vyžaduje bezprecedentnú odpoveď.

Viem si predstaviť, že niektoré členské štáty si v tom sankčnom balíčku želajú vidieť rozličné veci, ale sankcie budú bezprecedentné a omnoho väčšie než po anexii Krymu. Najmä v oblasti finančného sektora.

Európska únia uvalí na Rusko bezprecedentné sankcie, NATO rokuje o článku 4

Lídri EÚ sa stretnú vo štvrtok večer v Bruseli na mimoriadnom samite, na ktorom budú hľadať odpoveď na vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine. Nové sankcie by mali mať masívne a bolestivé následky. 

Odpoveď Únie bola pripravovaná dopredu. Je to veľký posun, pretože po anexii Krymu trvalo niekoľko mesiacov, kým sa Únia na niečom zhodla. Teraz je to fakticky dva dni po vstupe Ruska na Ukrajinu. Myslím si, že Únia je dnes jednotnejšia a odhodlanejšia než si predstavitelia Ruska predstavovali. To je dobre.

Predstavitelia Únie aj Spojených štátov dlho hovorili, že v prípade priameho ruského útoku na Ukrajinu príde k najtvrdším možným sankciám. Teda napríklad k odrezaniu Ruska od finančného systému SWIFT. Očakávate najtvrdšiu možnú variantu sankcií alebo si Únia ešte chce nechať priestor na dialóg?

Vždy je rozumné mať možnosť sankcie škálovať a vytvárať priestor pre dialóg. Po tom, čo Putin uznal štátnosť dvoch samozvaných separatistických republík Únia vyhlásila prvé kolo sankcií, ktoré bolo relatívne mierne. Presne pre to, aby malo Rusko priestor ustúpiť. To sa nestalo. Dnes čelí Ukrajina frontálnemu útoku zo všetkých strán. V tomto momente nevidím veľký priestor na taktiku postupného škálovania. Musíme vyslať jasný signál, že Únia stojí za Ukrajinou a je ochotná pre ňu niečo urobiť. Aj napriek tomu, že ju to bude niečo stáť. Musíme si povedať, že sankcie budú bolieť aj nás, ale signál jednoty a odhodlania je dnes mimoriadne dôležité. Preto by som sa skôr prihováral za čo najtvrdšie sankcie.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba požiadal partnerov, aby s Ruskom prerušili diplomatické styky. Je to podľa Vás prijateľná cesta?

Vzťahy Únie a Ruska sú de facto zmrazené už celé mesiace. Neuskutočňujú sa pravidelné summity, ani sa nevedie nejaký štruktúrovaný politický dialóg. Očakávam na pôde Európskeho parlamentu aj medzi členskými krajinami diskusiu o tom, akými ďalšími krokmi možno Ruskú federáciu izolovať. Uvidíme. Vždy prichádza do hry možnosť vyhostenia diplomatov. Bol by som veľmi rád, ak by takéto kroky koordinované. Členské štáty by nemali diplomatov vyhadzovať na vlastnú päsť.

Budú sa európske sankcie koordinovať so Spojenými štátmi, Spojeným kráľovstvom či inými partnermi?

Koordinácia s mimoeurópskymi partnermi bola doposiaľ mimoriadne dobrá, a to nielen v oblasti sankcií. Je v záujme Únie, aby koordinácia s krajinami NATO, ale aj so severskými krajinami, či ostatnými partnermi, fungovala čo najlepšie. V tejto chvíli je dôležité ukázať jednotu celého demokratického sveta, a to nie je len Európska únia.

Má v dnešnej situácii stále zmysel sa s Vladimirom Putinom rozprávať?

Vždy má zmysel pokúsiť sa zabrániť krviprelievaniu. Pokusov o dialóg s ruským prezidentom bolo za posledné týždne, dni a dokonca hodiny pred inváziou veľmi veľa. Vladimir Putin si však vybral vojnu. V tejto situácii, keď bombarduje a okupuje Ukrajinu, si s ním však dialóg predstaviť neviem. Potrebujeme aspoň čiastočnú deeskaláciu.

Je však samozrejmé, že našim cieľom je minimalizovanie škôd na ľudských životoch. V tomto zmysle čítam aj všetky pokusy európskych štátnikov o dialóg s Putinom, ale on sám mnohokrát verejne vyhlásil, že o dialóg záujem nemá. Vybral si vojnu.

Môže Únia nejakým spôsobom Ukrajine pomôcť po obrannej stránke?

Únia nemá zbrane, ktoré by mohla Ukrajine poskytnúť. To je doména členských štátov a viaceré vrátane Slovenska takto Ukrajine pomohli. To je dobre, pretože Ukrajinci bojujú aj za naše hodnoty. Hoci Únia v tejto oblasti mnoho právomocí nemá, môže pomôcť finančne. A aj pomáha. V Európskom parlamente sme pre Ukrajinu nedávno schválili výhodnú 1,2 miliardovú pôžičku. Takisto vieme pomôcť aj humanitárne, čo je aj naša mravná povinnosť.

Veľmi dôležitý je tiež symbolický politický signál, ktorý Únia musí vyslať. V tomto momente sa nesmú Ukrajine zavrieť dvere do Únie, práve naopak.

Vstup Ukrajiny do Únie iba nedávno podporilo aj Poľsko…

Je to symbolická, ale veľmi dôležitá vec. Nesmieme Ukrajinu nechať Vladimirovi Putinovi. Ukrajina je demokratickým a suverénnym štátom, ktorý má právo sa rozhodnúť o vlastnej budúcnosti. V posledných voľbách si Ukrajinci vždy zvolili politikov, ktorý vstup do Únie podporovali. Nesmieme teraz Vladimirovi Putinovi uznať právo veta. Je to iba rozhodnutie Ukrajincov a Európskej únie. Je správne Ukrajincom perspektívu členstva zdôrazniť. Konieckoncov, to je aj pozícia Slovenskej republiky.

Neprišiel čas na prehodnotenie unijnej obrannej politiky a jej právomocí?

Táto diskusia sa vedie už niekoľko rokov, hoci je pravda, že teraz sa zintenzívňuje. Myslím si, že ruská agresia ukázala dve veci.

Prvou je nenahraditeľná úloha NATO v kolektívnej obrane svojich členov vrátane Slovenska. Ako Slováci si môžeme povedať, aké obrovské šťastie máme. Krátkodobo a strednodobo akékoľvek budovanie európskych obranných štruktúr nevie nahradiť článok 5, ktorý členom poskytuje NATO.

Druhé ponaučenie je, že celý európsky bezpečnostný poriadok sa dramaticky mení. My musíme reagovať, a to bez ohľadu na to, ako to všetko skončí. Dlhodobo sa nebudeme môcť spoliehať výhradne na garancie NATO a Spojených štátov. V budúcnosti by sme mali uvažovať nad tým, ako môže vyzerať obranná politika Únie. Je to, samozrejme, na dlhú debatu. Predstavme si však, v akej situácii by Európa a Slovensko boli, keby v Bielom dome sedel Donald Trump, ktorý Putina verejne podporil. My nevieme, či tam Trump o tri roky opäť nebude. Únia sa musí vedieť brániť aj sama.

Je Slovensko pripravené susediť so štátom vo vojnovom stave?

Musíme byť pripravení. Dnes už existujú scenáre, že budeme mať za suseda Rusko a ruské vojská na hraniciach. Pevne však verím, že k tomu nedôjde. Obdobie, ktoré nás čaká, bude pre všetkých nová situácia. Potrebujeme investovať do vlastnej bezpečnosti aj odolnosti voči hybridným hrozbám. Predovšetkým sa však musíme zomknúť a presne vedieť, čo sú naše národné záujmy. V tomto momente jednoducho musíme byť súdržní. V tom je naša sila. Na ochrane demokracie a suverenity sa musíme všetci zhodnúť.

Ste spokojní s reakciou slovenskej vlády a spoločnosti?

Áno. Reakcia premiéra, ministra obrany, zahraničných vecí aj ďalších predstaviteľov boli jednoznačné a správne. Považujem to za veľmi dôležité. Slovensko podporí sankcie aj posilnenie východného krídla NATO je takisto veľmi vítané. Vláda postupuje dobre a treba to povedať. Takisto niektoré opozičné strany sa k odsúdeniu ruskej agresie pripojili. Otázne je, ako sa k tomu postaví strana SMER. Pevne verím, že si uvedomia vážnosť situácie. (rozhovor vznikol ešte pred vyjadrením strany SMER-SD. red.)

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte