Šimečka: Únia nemá vôľu ani kompetencie vtláčať Slovensku liberálnu agendu

Michal Šimečka [archív M.Š./Tomáš Halász]

V dodržiavaní ľudských práv musí byť Únia nekompromisná, to ale neznamená, že by Slovensku niekto nanucoval kultúrnu revolúciu, hovorí kandidát PS/Spolu do Európskeho parlamentu MICHAL ŠIMEČKA.

Michal Šimečka je líder spoločnej kandidátky do eurovolieb strán Progresívne Slovensko (PS) a SPOLU. Je podpredsedom PS a jej expertom na zahraničnú politiku. 

Uverejňujeme prepis časti rozhovoru, celý si ho môžete vypočuť ako podcast. EURACTIV Podcast | Šimečka: O Európe potrebujeme uvažovať vo veľkom

Progresívne Slovensko a Spolu zverejnili svoj spoločný program do európskych volieb. Koľko kompromisov ste museli pri tvorbe programu urobiť?

Nie veľa. Samozrejme, sme dva samostatné subjekty a v niektorých veciach máme odlišné názory. V európskej politike, v postavení Slovenska v Únii a v pohľade na budúcnosť Únie však zhoda bola takmer dokonalá, preto sa program písal relatívne ľahko.

V úvode programu píšete, že doterajší politici nedokázali využiť príležitosti, ktoré členstvo v Únii Slovensku ponúka a pokračujete: „Väčšina ľudí si neužíva ani nemecké platy, ani rakúsku kvalitu potravín, ani škandinávske nemocnice a školy“. Sú toto veci, ktoré vyplývajú z nevyužitých šancí z členstva v Únii?

Nesúvisí to s Úniou ako takou. Základný argument je, že hoci sme už 15 rokov členmi Únie, mnohí očakávali viac. Nemocnice alebo vzdelávací systém o tom vypovedajú a ľudia túto frustráciu pociťujú kedykoľvek idú do Nemecka alebo do Rakúska. Na rozdiel od našich ideových súperov hovoríme, že za to nemôže Únia, ale slovenskí politici. Príležitosti vo forme kohéznych či štrukturálnych fondov alebo tie, ktoré plynú z účasti na jednotnom trhu a v eurozóne, nám dávali šancu využiť ekonomický rast a roky stability lepšie a to sa nestalo.

S vašim programom sa pustil do polemiky konzervatívny portál Postoj. Vyčíta mu naivitu. Čo na to hovoríte?

Kritika bola do veľkej miery skôr ideologická ako vecná. Je to pochopiteľné a legitímne. Náš program prirovnávajú k Macronovi a jeho ambicióznym plánom k obnove Európy. Z toho im vyšlo, že je to naivné. Ja si naopak myslím, že je dobré byť ambiciózny. V programe hovoríme o relatívne veľkých veciach, niektoré sa možno za päť rokov nepodaria, ale Európa dnes okrem technokratických diskusií o tých-ktorých smerniciach potrebuje aj odvážne a ambiciózne plány. Potrebuje uvažovať vo veľkom. Vieme, aký je svet a aké výzvy máme pred nami.

Ambícií je tam niekoľko. Hovoríte o zriadení Európskej informačnej služby, o ministrovi financií Únie, posilnenom Frontexe, o strategickom veliteľstve Únie. Je vôbec niečo z tohto do piatich rokov realizovateľné?

Napríklad rozšírenie pôsobnosti európskeho prokurátora na colné podvody a organizovaný zločin je realizovateľné aj do piatich rokov. O strategickom veliteľstve sa v kontexte vzniku PESCO a nového záujmu o európsku obranu rozpráva už dlho a myslím si, že je to tiež realizovateľné. Európska spravodajská služba, prípadne európsky vyšetrovací úrad sú skôr dlhodobými ambíciami. V prípade vnútornej bezpečnosti sa dá postupovať užšou spoluprácou spravodajských a policajných zložiek. Môžu to byť postupné kroky, ktoré by sa mali udiať v horizonte najbližších rokov. Špeciálne oblasť bezpečnosti, obrany či boja proti terorizmu občania podporujú. Európski aj slovenskí občania v týchto oblastiach legitímne očakávajú väčšiu úlohu Únie.

Bezpečnosti venujete v programe relatívne veľký priestor. Čo je z vášho pohľadu najbezprostrednejšia hrozba pre Úniu?

Bezpečnostná situácia, v ktorej sa Európa nachádza je dramaticky horšia ako pred desiatimi rokmi. Únia je obkolesená konfliktmi na východe, rozpadávajúcimi sa štátmi na Blízkom východe. Musíme prijať úplne nové mentálne nastavenie ako v minulosti. Slovenska sa najviac dotýka agresívna ruská zahraničná politika na východe a snaha podkopať jednotu a demokratické inštitúcie demokratických štátov. Nie je to však jediná hrozba.

Váš program je vo všeobecnosti proeurópsky. Je na dnešnej Únii niečo, čo vám vadí?

Naše návrhy vychádzajú práve z vecí, ktoré nefungujú. Každý z nás vidí, že Únia v mnohých veciach zlyhala. V roku 2015 bola Únia absolútne nepripravená na migračnú krízu. Chaos, ktorý tu vtedy panoval sa nesmie opakovať. Počas krízy eurozóny Únia takisto zlyhala, pretože nemala nástroje a inštitúcie, ktoré bolo treba na lepšie zvládnutie krízy. Únia nie je dokonalá. V ochrane hraníc alebo v oblasti makroekonomiky musíme robiť viac a k tomu náš program smeruje.

Ľudia nám v kampani často hovoria, že rozhodovací proces v Únii je ťažkopádny, rozhodnutia sú občanom vzdialené a často netransparentné. Aj mne to na Únii prekáža. Krásnym príkladom je zahraničná politika, kde v čase kým Únia dospeje k nejakému rozhodnutiu sa udeje toľko vecí, že už na ňom ani nezáleží. Pokiaľ ide o väzbu medzi Úniou a občanmi, v prvom rade sa musí zlepšiť transparentnosť rozhodovania v Rade Európskej únie alebo v Európskej rade. Viem si predstaviť tiež posilnenie právomocí Parlamentu ako jediného voleného orgánu Únie.

Transparentnosť rozhodovania v Rade Európskej únie nedávno kritizoval aj Parlament. Jednou z požiadaviek bol ústup od rozhodovania konsenzom, čo by malo zvýšiť dohľadateľnosť rozhodnutí jednotlivých krajín. Súhlasíte?

Záleží od oblasti, ale v niektorých určite. Spomenul som zahraničnú politiku, kde by kvalifikovaná väčšina pomohla nielen transparentnosti, ale aj akcieschopnosti. Nesmie sa stať, aby jeden alebo dva štáty blokovali spoločný postup. V niektorých častiach zahraničnej politiky platí kvalifikovaná väčšina už dnes, nepochybne by sme to však mali rozšíriť.

Rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou je v hre aj pri niektorých daňových iniciatívach, ktoré za súčasného systému nie je možné rozbehnúť a tiež v oblasti sociálnej politiky. Je to pre vás prijateľné?

Zatiaľ sa mi to nezdá vhodné. Špeciálne v daňovej oblasti to nie je v slovenskom záujme, kvôli úrovni našej konkurencieschopnosti. V týchto oblastiach by som ponechal súčasný systém hlasovania.

V programe sa pomerne intenzívne venujete právnemu štátu. Monitoring právneho štátu by mal podľa vás fungovať podobne ako v oblasti rozpočtovej a hospodárskej politiky, s možnosťou sankcií a postúpenia veci Súdnemu dvoru EÚ. Aké sankcie si predstavujete?

V dnešnom systéme existujú ultimátne sankcie podľa článku 7, ale všetci vidíme, že tento systém nefunguje. Potom máme sankcie, o ktorých sa hovorí, a ktoré Komisia už navrhuje, ako napríklad obmedzenie čerpania eurofondov. V situácii, kedy sa nevieme dostať k odobratiu hlasovacích práv sa mi to zdá ako vhodná forma sankcie. Je to však krajná možnosť v prípade systémového zlyhania právneho štátu, kedy daný štát nevie alebo nechce zjednať nápravu.

Zastavenie eurofondov nemá v regióne, ani na Slovensku veľkú podporu. V rozhovore pre Aktuality.sk ste argumentovali situáciou v Maďarsku, kde oligarchovia profitujú z európskych fondov. Je situácia v Maďarsku taká zlá, že môžeme tvrdiť, že krajina je na niekoľko generácii stratená?

Neviem, či je stratená na niekoľko generácii. Napriek obmedzovania slobody tlače a súdnictva stále tam existujú opozičné prodemokratické strany, niektoré médiá aj občianska spoločnosť. Faktom však je, že Maďarsko by dnes do Únie dnes pripustené nebolo.

V programe spomínate „agregované žaloby“ na Súdny dvor EÚ v prípade systematického porušovania právneho štátu. O čo presne ide?

Tento krok už bol použitý v prípade Poľska. Ide o procedúru mimo článku 7, nakoľko článok 7 je mimoriadne komplikovaná vec, ktorá si vyžaduje politickú zhodu medzi členskými štátmi. V tomto prípade to boli takzvané infringementy proti poľskej reforme súdnictva, ktoré sa Komisia pokúsila zlúčiť do jedného balíka, ktoré naznačujú systémové zlyhanie.

Ako vnímate súčasný spor o obsadenie postu hlavného európskeho prokurátora?

Zdá sa mi, že ide o typickú situáciu, kedy domáca politika bráni EÚ urobiť správnu vec. Laura Kövesiová by sa mala stať šéfkou úradu prokurátora, ale namiesto toho vidíme snahu rumunskej vlády zabrániť jej v tom, kvôli rôznym dôvodom. Čo robia Laure Kövesiovej nie je v poriadku a veľmi ma prekvapuje, že členské štáty a zvyšok Rady niečo podobné toleruje. Najlepším výsledkom, ktorým by Únia dokázala, že jej na právnom štáte záleží a nie je to pre ňu iba abstraktný pojem, je postaviť do čela kompetentného človeka so skúsenosťami v boji proti korupcii.

V Únii sa veľa diskutuje o princípe solidarity. Problémom je, že každý solidaritu chápe inak, čo sa ukazuje v témach, ktoré nás v Únii rozdeľujú, od peňazí cez migráciu. Ako chápete solidaritu v Únii?

Solidarita sa po migračnej kríze stala takmer hanlivým slovom. Pritom je to kľúčová idea, ktorá nás drží pokope. To znamená, že nielen spoločne využívame výhody voľného trhu, ale v prípade, keď sa strane niečo zlé, budeme spolu znášať aj následky. Dnes, keď sa povie solidarita, každý si to spojí so slovom kvóty. Musíme sa k solidarite vrátiť, pretože pre fungovanie Únie je to nevyhnutnosť aj vyjadrenie európanstva.

Solidarita by sa mala prejaviť v niekoľkých veciach. Čo sa týka migrácie, je nespravodlivé, aby najväčšie bremeno niesli štáty, ktorých jediná chyba je, že sú na hraniciach. Istá forma solidarity sa tu musí prejaviť, môžeme sa rozprávať, akú by mala mať formu. Solidarita v tomto prípade nemusí znamenať kvóty, ktoré sú už dnes mŕtve, ale musí byť zjavná a zreteľná. To isté sa týka aj eurozóny. Formou solidarity je európske zaistenie z nezamestnanosti, pretože nikdy nevieme, kedy naša krajina upadne do krízy a bude potrebovať pomoc. Solidarita sa týka aj zahraničnej politiky. Pre Strednú Európu je ruská zahraničná politika väčšou hrozbou ako pre Portugalsko, ale Portugalsko musí byť solidárne a malo by podporiť kroky a nástroje, ktoré túto hrozbu pomáhajú zmierňovať, okrem iného aj sankcie. A platí to aj opačne. Slovenska sa bytostne nedotýka situácia na Blízkom východe, ale musíme pochopiť, že pre iných je to ohrozenie. Solidarita je základ, aby Únia mohla vystupovať spoločne.

Počas migračnej krízy boli v Rade kvalifikovanou väčšinou prijaté tzv. dočasné kvóty. Slovensko a ďalšie krajiny boli v tomto bode prehlasované. Napokon ale legitímne rozhodnutie Rady Slovensko a iné krajiny nevykonali. Je to problém?

Ukazuje to realitu Európskej únie. Stále je spolkom, kde Komisia nedokáže prinútiť členské štáty robiť veci, ktoré robiť nechcú. Pri diskusiách o budúcom riadení migrácie si tohto treba byť vedomí. Bohužiaľ sa to však týka aj právneho štátu, špeciálne Maďarska. Populisti síce kričia o diktáte Bruselu, ale realitou je, že štáty neurobia nič, čo nechcú urobiť.

Na Slovensku sú pred každými voľbami témou kultúrno-etické otázky, napriek tomu, že táto oblasť nie je v kompetencii Únie. Je podľa vás legitímne tieto témy na pôde Parlamentu otvárať? Konzervatívne zameraní poslanci hovoria, že Parlament nemá prijímať ani len nezáväzné deklarácie o interrupciách, právach LGBTI ľudí a podobne, pretože v tom Únia nemá kompetencie.

Únia nielenže nemá v tejto oblasti kompetencie, ale nevie v týchto otázkach vyvinúť ani politický tlak a potlačiť členské štáty jedným či druhým smerom. Najlepším príkladom je Slovensko, kde nie sú uzákonené registrované partnerstvá a žiadny Brusel ani Európsky parlament nás nemôže prinútiť ich prijať, pretože na to je potrebný súhlas Národnej rady. Nerozumiem obavám o vtláčaní liberálnej agendy Úniou, pretože to jednoducho nerobí. Nemá na to vôľu ani kompetencie. Prijímanie deklarácií Parlamentom, kde sedia tak konzervatívni ako aj liberálni poslanci, neznamená vnucovanie kultúrno-etickej agendy.

Druhá vec je, že Únia musí dbať na dodržiavanie svojich základných hodnôt, ktoré sú vyjadrené v článku 2 Lisabonskej zmluvy. Okrem dodržiavania zásad právneho štátu, je tam aj dodržiavanie ľudských práv. Tu musí byť Európska únia nekompromisná. To ale nenaznačuje, že by nám niekto nanucoval kultúrnu revolúciu.

Pre končiaci Parlament aj pre Úniu ako takú je veľkou témou ekológia. V programe podporujete bezuhlíkovú transformáciu hospodárstva. Parlament presadzuje, aby Únia dosiahla uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Členské štáty nie sú s týmto cieľom stotožnené. Súhlasíte s ním?

Uhlíkovú neutralitu má v programe takisto strana ALDE, ktorej je Progresívne Slovensko členom. Hlásime sa k nemu aj my. V programe máme aj záväzný cieľ udržať otepľovanie na 1,5 stupňoch Celzia. V programe máme viacero ďalších celoeurópskych aj slovenských cieľov. Špecifickým problémom Slovenska je odlesňovanie a výrub lesov. Sme za to, aby päť percent územia Únie a každého členského štátu, teda aj Slovenska, bolo do roku 2030 vyhlásené za bezzásahové oblasti. V programe takisto máme záväzky a ciele týkajúce sa kvality ovzdušia, odpadov a vôd. V oblasti životného prostredia je náš program veľmi ambiciózny a máme na ňu skvelých ľudí. Myslíme si, že v tejto téme musíme byť radikálni.

Ambicióznosť bude niečo stáť. Obavou pri uhlíkovej transformácii je strata konkurencieschopnosti. Prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku bude finančne náročné, čo priznáva aj Komisia. Kto by mal transformáciu financovať?

Vzhľadom na charakter rozpočtu to musia byť primárne členské štáty. Sú to však aj veci, na ktoré by mohli byť použité európske peniaze. Práve na ekologickú transformáciu sa myslí aj pri návrhoch o rozpočte. Pre Slovensko bude prechod náročný. Okrem finančných nákladov si bude vyžadovať aj odvážne vlády s dôveryhodnosťou a legitimitou. Reformy budú nepopulárne, a preto je možno ešte dôležitejšou veličinou politický kapitál.

Slovensko v európskom kontexte žije témou dvojitej kvality potravín. Únia smeruje k istej forme regulácie. Považujete ju za optimálne riešenie?

Sedemnásteho apríla bola schválená reforma smernice o ochrane práv spotrebiteľov, ktorá urobila v obmedzení praktiky dvojitej kvality významný pokrok. Sledoval som rôzne pozmeňovacie návrhy, ktoré boli k smernici predkladané v Parlamente a zdá sa mi, že sa dalo urobiť viac. Celá praktika rôznych výrobkov v rovnakých obaloch mohla byť vyhlásená za nekalú súťaž a tým pádom mohla byť zakázaná, čo sa napokon nestalo. Problém bol pri členských štátoch. Pôsobí to akoby podľahli potravinárskej loby. Mnohí euroskepticky naladení politici hovoria, že dvojitá kvalita je príkladom dvojitého metra pre stredoeurópske a východoeurópske krajiny. Musíme si však uvedomiť, že Komisia a Parlament sú tými, ktoré v tomto prípade bránili slovenské záujmy proti veľkým firmám aj vládam iných členských krajín. Spoločné inštitúcie sú riešením, nie problémom.

V akých výboroch by ste chceli v Parlamente pôsobiť?

Celý život som sa venoval zahraničnej politike, špeciálne zahraničnej politike Európskej únie. Prirodzene pre mňa do úvahy prichádza zahranično-politický výbor. Zároveň by som v kontexte diskusií o právnom štáte, obrane základných slobôd a podobne by som zvažoval účasť vo výbore pre občianske slobody.

 

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner