Slovenská diplomatka po návrate z Bruselu: Zásadné rozhodnutia v Únii čoraz viac prijímajú lídri, nároky na nich sa zvyšujú

Diplomatka Ľubica Karvašová [archív Ľ.K.]

Viac summitov kladie zvýšené nároky na to, ako sú premiéri v európskych témach zorientovaní a do akej hĺbky sú schopní v rokovaniach ísť, vysvetľuje v rozhovore diplomatka ĽUBICA KARVAŠOVÁ. „Domáca politika sa bez európskej už dnes robiť nedá,“ hovorí.

V rozhovore sa dočítate, že

  • počet summitov EÚ sa za posledné roky znásobil a v čom sú svetovým unikátom;
  • prečo je Estónsko inšpiratívny príklad pre Slovensko;
  • prečo je dôležité vnímať európsky kontext a o
  • príkladoch, ako sa na európskej úrovni dajú riešiť národné problémy.

Ľubica Karvašová je slovenská diplomatka, dlhodobo sa venuje európskej politike. Prešla viacerými pozíciami na MZVaEZ SR, od „desk officera“ pre prípravu summitov až po zástupkyňu riaditeľa kancelárie štátneho tajomníka. So súčasným štátnym tajomníkom F. Ružičkom v minulosti napísala knihu o európskej diplomacii. Počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ pôsobila v najužšom tíme stáleho predstaviteľa SR pri EÚ P. Javorčíka a neskôr ako jeho pravá ruka, v európskom žargóne pozícia známa ako Antici. Po návrate z Bruselu sa v kabinete štátneho tajomníka venuje EÚ aj naďalej.

V predvolebnej kampani sa otvorilo aj viacero systémových otázok súvisiacich s vývojom európskej agendy na Slovensku. Najkontroverznejším bol návrh presunúť koordináciu európskych politík z rezortu diplomacie na Úrad vlády SR. Pohybujete sa v absolútnom vnútri koordinácie európskej politiky Slovenska, máte domácu aj čerstvú bruselskú skúsenosť. Mení sa podľa vás vnímanie európskych tém na Slovensku?

V prvom rade rastie počet ľudí, ktorí majú na EÚ názor. Kedysi to bol len veľmi úzky okruh, pričom názory boli de facto konsenzuálne. EÚ bola viac vnímaná ako integrálna súčasť zahraničnej politiky, bola doménou rezortu diplomacie. Ten s ňou mal od vstupu Slovenska do EÚ jediný dlhoročné skúsenosti. Pamätám si, keď sa pred pár rokmi rozpútala diskusia o tom, či má byť Slovensko v jadre. Tá diskusia bola ale viac-menej čierno-biela. Jedni tvrdili, že áno, iní zase nie. Nič medzitým.

V čom je to dnes iné?

S dnešným záujmom o EÚ sa to nedá porovnať. Je sofistikovanejší, má nuansy. Nevidíme len čierno-bielo, vnímame už aj odtiene sivej. To nevnímam ako problém. Teší ma to. Tento posun v diskusii je prejavom vyspelosti nášho členstva. Podobne je to dnes v Holandsku, Taliansku alebo Dánsku. Kladie to vyššie nároky na všetkých, ktorí sa EÚ venujú, musia sa v nej stále lepšie vyznať a viac o nej komunikovať.

Čo presne znamená, že je záujem sofistikovanejší?

Diskusia už nie je len o eurofondoch, ale aj o tom, ako sa zachovať v konkrétnych európskych politikách. To, že sa dnes venuje pozornosť témam ako klimatická neutralita Únie a čo to bude pre Slovensko znamenať, je ukážkou, že si dopady európskych rozhodnutí na nás začíname čoraz viac uvedomovať. Európske politiky sú našimi domácimi politikami. To nie je klišé ale realita. Formovanie slovenskej legislatívy sa začína v Bruseli, v mnohých prípadoch teda oveľa skôr ako máme doma na stole návrh zákona. Väčšina domácej legislatívy najmä v oblasti hospodárstva, jednotného trhu, obchodu, či životného prostredia vychádza z európskej, ktorá nie že sa prijala v Bruseli, ale ktorá sa tam formovala a my sme boli celý čas za stolom.

Únia sa za posledné roky veľmi zmenila. Prispôsobuje sa tomu Slovensko dostatočne? Stačí väčší záujem, ktorý spomínate alebo potrebuje slovenské pôsobenie v EÚ aj niečo ďalšie? 

Je čas, aby Slovensko vstúpilo do ďalšej etapy svojho členstva v EÚ. Pre mňa to znamená asi tri rozmery. Po prvé, ísť aj nad rámec tradičných priorít v EÚ, ako je kohézna politika alebo rozširovanie, s ktorými si nás dlhodobo spájajú. Po druhé, ísť aj nad rámec tradičných partnerov, teda krajín Vyšehradskej štvorky. A po tretie, vnímať veci, ktoré sa dejú doma v širšom európskom kontexte a, naopak, vnímať doma to, čo sa deje v Európe. Je úplne normálne, že keď má nejaká členská krajina napríklad systémový problém doma, že začne tlačiť na to, aby sa riešil aj na európskej úrovni.

Mohli by ste pomenovať príklad?  

Lotyšsko si nedávno prešlo veľkými problémami s praním špinavých peňazí v ich bankách. Prijali oveľa prísnejšie zákony o dohľade, ale neskončili len pri tom. Spolu s ďalšími partnermi v EÚ tlačia na celoeurópske riešenia. Táto téma nepozná hranice a ak máme proti nej účinne bojovať, musíme tak robiť spoločne. Iný príklad. Vznik takzvanej Európskej prokuratúry, ktorá bude vyšetrovať aj stíhať tak korupciu v prípade eurofondov ako aj veľké cezhraničné podvody na DPH. Dnes Úniu tieto podvody stoja podľa údajov Európskej komisie asi 50 miliárd eur ročne. Ani tieto témy nepoznajú hranice.

Iný príklad by asi mohla byť migrácia, kde Grécko a Taliansko a ďalšie krajiny tiež tlačia na európske riešenia problému, ktorý je pre ne zásadný.

Preto je dôležité vnímať doma to, čo sa deje v Európe. Pre vývoj v Sýrii opäť narastá nápor migrantov na gréckej hranici s Tureckom. Toto je vážny problém, nielen pre Grécko ale pre celú Úniu. Aj preto sa uskutočnilo mimoriadne rokovanie európskych ministrov vnútra. Grécku treba pomôcť. Materiálne aj finančne. Pretože grécka hranica je vonkajšou hranicou Únie a vývoj tam, bude mať dopad na nás všetkých. Nemusíme si pripomínať, čo sa udialo v 2015. O tri týždne je v Bruseli plánovaná tradičná marcová Európska rada. Ak sa situácia na hranici nezlepší, lídri, vrátane toho slovenského, sa tejto téme budú musieť seriózne venovať.

Predstavy strán o lepšom slovenskom pôsobení v EÚ

VOĽBY 2020 | U časti slovenských politických strán je chuť preniesť koordináciu európskej agendy z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na Úrad vlády SR. 

Akí dôležití sú lídri, v našom prípade premiér, vo formovaní európskej politiky?

Osud celej Únie leží v rukách európskych lídrov. Rozhodnutia v Únii sú často komplexné, majú zásadné dopady a niekedy ich treba prijímať rýchlo, čo môžu len lídri. To so sebou nesie obrovskú zodpovednosť. Napríklad zodpovednosť za to, s akým rozpočtom bude Únia fungovať na 7 rokov, alebo či bude do roku 2050 klimaticky-neutrálna.

Je to výrazný rozdiel oproti minulosti?

Je. Pred Lisabonskou zmluvou bola EÚ viac v rukách ministrov zahraničných vecí. O väčšej úlohe lídrov svedčí dnes aj počet summitov, ktoré sú nie štyrikrát za rok, ako hovoria zmluvy, ale raz toľko. V Bruseli ich za posledných päť rokov bolo asi 34. Výhodou je, že lídri sú spolu často, takže môžu byť k sebe veľmi otvorení. Vo svete je to unikát. Neexistujú takí, ktorí by sa stretávali tak často ako tí európski. Niektorí, ktorí európskou agendou žijú denne, sa priebežne navštevujú aj v hlavných mestách. To všetko kladie zvýšené nároky na to, ako sú premiéri v európskych témach zorientovaní a do akej hĺbky sú schopní v rokovaniach ísť. Pri presadzovaní národných záujmov v EÚ je to priam životne dôležité. Domáca politika sa bez európskej už dnes robiť nedá.

Riešia dnes lídri témy viac do detailov?

Pamätné sú bilaterálne stretnutia francúzskeho prezidenta Macrona, na ktorých otváral s lídrami technické detaily balíka mobility, teda podmienok pre autodopravcov v Európe, kde sa mu mnohé podarilo presadiť. Ďalším dôkazom je aj postupné etablovanie samostatnej pozície poradcu pre európske záležitosti, takzvaného Šerpu, na úradoch vlády vo všetkých členských štátoch. Je to človek, ktorý denno-denne v tesnej blízkosti premiéra sleduje európsky vývoj. V našich podmienkach je dlhodobo Šerpom štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Na Úrade vlády samostatného poradcu pre EÚ nemáme. V citlivých politických otázkach sa organizujú aj rokovania Šerpov, buď vo formáte celej EÚ 27, bilaterálne, alebo v inom zložení. Napríklad aktuálne skupina Šerpov, medzi ktorými je aj Slovensko, formuluje odporúčania k budúcnosti jednotného trhu, pretože téma bude na stole lídrov v marci.

Treba tento vývoj nejak zohľadniť aj v našich podmienkach?

Áno. Nemyslím tým opravovať, čo funguje, ale mali by sme sa pozrieť na to, či vieme veci posunúť o krok ďalej. Napríklad systémovo zapojiť vládu, rezorty a ďalších partnerov do kolektívneho rozhodovania o európskych otázkach tak, ako to napríklad majú v Čechách. Každý minister predsa nesie zodpovednosť za konkrétnu sektorálnu politiku. Zachytila som aj ideu auditu európskych politík. Len audit ale nestačí. Mohli by sme mať strategický rámec pôsobenia Slovenska v EÚ, ktorý by prešiel celospoločenskou konzultáciou, podobne ako v Estónsku. Ja verím v rastúci potenciál Slovenska, najmä v ľudí, ktorí pre neho pracujú. Viacerí sú veľmi kvalitní. Verím ale aj v systém. Pretože na to, aby ste mohli veci robiť dobre, potrebujete mať oboje na vysokej úrovni. No samozrejme, na toto všetko treba silný politický záväzok.

Spomenuli ste Estónsko. Je to príklad porovnateľnej krajiny, ktorá má dobre nastavenú európsku agendu a kde by sa Slovensko mohlo inšpirovať?

Áno, Estónci sú pre mňa zaujímavý príklad. Je to malý členský štát s veľmi efektívnou administratívou, ktorý má za sebou podobný osud ako my. Majú veci veľmi dobre premyslené. Na Úrade vlády majú okrem Šerpu aj tím asi o 14 ľuďoch, expertov na EÚ. Veľmi tradičné priority ako napríklad vyrovnávanie priamych platieb pre poľnohospodárov vyvažujú veľmi modernými ako digitálna transformácia alebo hybridné hrozby. To sa mi zdá inšpiratívny model. Nemusíme sa porovnávať len s V4. V Bruseli vidíte, ako fungujú iní a je prirodzené, že sa zamýšľate, čo z toho sa dá priniesť na Slovensko. Cieľ by mal byť neustále veci zlepšovať, aby sme naše záujmy z Únii vedeli stále efektívnejšie presadzovať. Pretože EÚ je náš životný priestor.