Štefanec z KDH: Veta v zahraničnej politike by sme sa mali vzdať, v daniach ho zachovať

Ivan Štefanec v Európskom parlamente v Štrasburgu. [Európsky parlament/Genevieve Enegel]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurovoľby 2019: Programy politických strán

Sme v otázke vytvárania nových inštitúcií EÚ skeptickí, vieme si ale predstaviť „európske FBI“, hovorí IVAN ŠTEFANEC z KDH. Hovorí aj o tom, ako ho pôsobenie v europarlamente a prípady zo Slovenska presvedčili o nutnosti európskej prokuratúry.

Ivan Štefanec je lídrom kandidátky KDH vo voľbách do Európskeho parlamentu. Doteraz pôsobil ako europoslanec, zvolený bol v roku 2014 na kandidátke SDKÚ-DS, neskôr prestúpil do KDH. 

Uverejňujeme prepis časti rozhovoru, celý si ho môžete vypočuť ako podcast. EURACTIV Podcast | Štefanec: Sme proti rodovej ideológii aj federalizácii EÚ

Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) zverejnilo k eurovoľbám krátky sedembodový program. Dá sa zhrnúť do toho, že odmietate rodovú ideológiu, dvojitú kvalitu potravín, presadzujete národnú suverenitu, rodinné podnikanie, boj proti ilegálnej migrácii, byrokracii a dôraz na vzdelávanie mladých. Predsa len, nie je až príliš stručný?

Je stručný a výstižný. Obsahuje podstatu toho, čo KDH presadzuje na všetkých úrovniach, komunálnej, národnej aj európskej. Sme konzistentní. Ide nám o rodinnú politiku. Rodinné podnikanie zatiaľ nie je na národnej úrovni dostatočne rozvinuté a vyžaduje si aj európsky rámec. Zahŕňa otázky ako spoločné zdaňovanie alebo dedenie, kde musíme vytvoriť určitú európsku štruktúru.

Program hovorí, že KDH odmieta presadzovanie rodovej ideológie v politikách Európskej únie. Je to reálna hrozba?

Je to zatiaľ skôr deklaratórna hrozba. Európske inštitúcie nemajú právomoc tieto veci presadzovať, ale v niektorých dokumentoch sa objavujú. Veľmi jasne hovoríme, že v kultúrno-etických a rodinných otázkach sme za národnú suverenitu. Sme za ochranu tradičnej rodiny.

Ide teda skôr o preemptívny postoj.

Áno. Je to ale aj jasný postoj pri všetkých dokumentoch, ktoré sa schvaľujú v Európskom parlamente. Táto téma sa objavuje aj tam, kde nemá čo robiť, v zahraničnej politike či rozvojovej pomoci a násilí voči ženám.

Parlament v minulosti prijímal a pravdepodobne aj bude prijímať nelegislatívne uznesenia k tejto téme. Mal by Parlament tieto témy v nelegislatívnych uzneseniach riešiť, alebo by to mal nechať stranou, keďže je to mimo kompetencií EÚ?

Nedá sa zakázať europoslancom, aby prichádzali so svojimi návrhmi. Ak ich schváli väčšina, tak to budeme rešpektovať. Sme demokrati a ctíme si demokratické pravidlá. Na druhej strane si ctíme aj zmluvy, na ktorých Únia stojí aj princíp subsidiarity.

V programe zdôrazňujete národnú suverenitu. Píše sa tam: „Slovensko by vždy malo mať možnosť rozhodovať o svojich národných záujmoch.“ Čo tým presne myslíte?

V súčasnosti sme na križovatke, kde rozhodujeme ako bude vyzerať budúcnosť Európskej únie. Sám predseda Komisie Juncker dal na stôl päť scenárov. Socialisti vo svojom programe jasne presadzujú rodovú ideológiu, liberáli a Macron hovoria o väčšej federalizácii. My hovoríme, že musíme pokračovať v integrácii tam, kde je to užitočné pre ľudí. To sú napríklad otázky digitálneho trhu, energetickej a bezpečnostnej únie, otázky stability eura. Na druhej strane, sa ale vyhradzujeme voči integračným snahám daňových, sociálnych alebo penzijných systémov.

V základnom programe KDH z roku 2015 hovoríte o podpore reformy inštitúcií Únie. Akú podobu reformy si predstavujete?

Inštitúcie potrebujú najmä rýchlejšie rozhodovanie. Často vidíme, že Únia nereagovala dostatočne rýchlo na to, čo sa vo svete dialo. Zahraničná politika a bezpečnosť sú oblasti, kde Únia musí byť efektívnejšia. Bezpečnostná oblasť je kľúčová. Na jednej strane máme kompetencie v rukách národných bezpečnostných zložiek, na druhej voľný pohyb osôb. Sme za povinné zdieľanie informácii medzi bezpečnostnými, ale aj daňovými úradmi. V Parlamente sme riešili Kočnerovu kauzu, kedy okradol slovenských daňových poplatníkov o osem miliónov eur, pretože si predal hotel sám sebe cez maltské schránkové firmy.

Manfred Weber (Spitzenkandidát Európskej ľudovej strany, pozn. red.) hovorí o „európskej FBI“. K tomuto by to malo smerovať?

Áno. Sme ale opatrní pri vytváraní nových inštitúcií. Skôr sme sa efektívnejšie fungovanie už existujúcich inštitúcií. Uvedomujeme si ale, že to potrebuje strechu. Jednou z možností je európska FBI, ktorú by mohla zastrešovať Európska komisia.

Tvrdíte, že v niektorých oblastiach ako je zahraničná alebo bezpečnostná politika potrebujeme rýchlejšie rozhodovanie. Ste pripravení podporiť prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v oblasti zahraničnej politiky?

Áno. V daňových otázkach sme ale za zachovanie veta.

Keď sme sa rozprávali v roku 2014 boli ste skeptický voči plánu vytvoriť európsku prokuratúru. Tvrdili ste, že myšlienka spoločnej spravodlivosti je postavená na tenkom ľade a aby som citovala: „Principiálne sa mi zdá, že v otázkach spravodlivosti by sme si mali zachovať suverenitu. Niekto spoza našich hraníc by nemal rozhodovať o tom, ako rozhodujú prokurátori a súdy.“ Posunulo sa vaše uvažovanie v tejto otázke?

Priznám sa, že po skúsenostiach z Parlamentu a z kontrolných misií sa posunulo. Videl som, ako sú európske prostriedky zneužívané a ako si národné orgány nevedia rady. Bol som zástanca ponechania kompetencií v trestno-právnej oblasti na národnej úrovni. V princípe sa tento postoj nezmenil z hľadiska národných vecí, ale pokiaľ ide o európske prostriedky, som za to, aby riešenia boli na európskej úrovni. Za všetko hovoria príklady zo Slovenska. Pred rokom sa na mňa obrátili malí farmári, s tým, že sa nevedia dostať k svojim európskym peniazom, na ktoré majú nárok. Pozval som ich do Parlamentu, zorganizoval som verejné vypočutie, na Slovensko prišla kontrolná misia a dva dni po nej sme sa dozvedeli, že exposlankyňa Smer-u Rošková je obvinená zo subvenčných podvodov a z poškodzovania európskych spoločenstiev. Zrazu sme videli, že už sú možné aj pozemkové úpravy, ktoré desať rokov neboli možné.

Považujete to za výsledky záujmu Parlamentu o dianie na Slovensku?

Áno. Považujem to za výrazný príspevok Európskeho parlamentu. Som rád, že sa veci pohli, nakoľko som bol iniciátorom tohto podnetu a napríklad aj podnetu k medzinárodnému vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, kde bol Parlament veľmi aktívny. Navrhovali sme to s Manfredom Weberom. Slovensko sa prihlásilo až potom ako náš návrh prešiel. Nezabúdajme, že podstatnú časť vyšetrovania urobil Europol. Skvelú prácu ale odviedli aj slovenskí vyšetrovatelia.

Únia by mala mať kompetenciu sledovať a kontrolovať svoje peniaze a mala by mať možnosť obviniť tých, ktorí porušili pravidlá. O tom je európsky prokurátor. Vidíme, aký súboj je o to, kto sa ním napokon stane. My podporujeme rumunskú kandidátku Lauru Kövesiovú, ktorá doma podporu nemá, ale má výsledky. EPP stojí za ňou.

Myslíte si, že Parlament v rokovaniach s Radou ustúpi?

V tejto otázke nie. Budeme ďalej presadzovať pani Kövesiovú.

Dnes máme v rozbehnuté procedúry podľa článku 7 proti Maďarsku a Poľsku, ktoré majú svoje limity aj výsledky, ktoré dosahujú. Manfred Weber prišiel s pomerne konkrétnym plánom na zmenu tohto mechanizmu. Posudzovanie právneho štátu by malo byť pravidelné a malo by sa týkať všetkých členských krajín. Vykonávať by ho mal panel nezávislých expertov. Pokiaľ by panel prišiel k záveru, že v krajine existuje problém, Komisia by to musela dať na Súdny dvor EÚ. Ak by to súd potvrdil, Komisia by mala právo navrhnúť sankcie, ktoré by bolo možné zvrátiť iba reverznou väčšinou. To by bol pomerne silný mechanizmus. Podporujete ho?

Pokiaľ sa pozrieme na vývoj v niektorých krajinách, myslím, že je to dobrý návrh. Európska únia vznikla na spoločnej myšlienke dodržiavania princípov právneho štátu a nemôžeme sa iba tak dívať ako ich niekto flagrantne porušuje, zatvára univerzity ako to naposledy v Európe robil Hitler, alebo napáda slobodné médiá. Existujú princípy, ktoré musíme dodržiavať. Tento mechanizmus nás môže posunúť ďalej.

V poslednom čase sa spomalili snahy o reformu Eurozóny. Ako by mala reforma a ďalšie fungovanie eurozóny vyzerať?

Je potrebné pokračovať v posilňovaní spolupráce v rámci eurozóny. Nemôžeme nevidieť, že eurozóna má najväčší obchodný prebytok na svete a nezamestnanosť na historických minimách, a to napriek tomu, že v eurozóne stále máme problémové krajiny. Nedodržiavanie pravidiel musí byť jasne sankcionované, pretože dnes je to stále o politickom rozhodnutí. Pri porušení Paktu stability a rastu dôjde k politickému upozorneniu, ale to je väčšinou všetko. Musíme prísť s jasnými, čitateľnými a automatickými sankciami. Krajinám musí byť jasné, že keď prekročia deficit, zaplatia pokutu. Viem si ale predstaviť aj motiváciu tých, ktorí pravidlá dodržiavajú, ako sa to deje v dobrých firmách.

Viackrát ste sa dotkli daňových politík Únie. Na stole máme v tejto oblasti viacero návrhov. Harmonizácia daňových základov z príjmov právnických osôb alebo daň z finančných transakcií, o ktorú Slovensko malo záujem. Podporujete tieto iniciatívy?

Vychádzame z našej základnej filozofie, žiadne nové dane. Sme konzistentní. Zavádzanie nových daní vždy odmietame. Môžeme hovoriť o určitej harmonizácii daňových základov, ktoré by mohli firmám pomôcť. Malo by sa ale jednať o dobrovoľnú harmonizáciu. V tomto by som problém nevidel, ale v konečnom dôsledku by o sadzbách mala rozhodovať národná vláda.

Ste proti vlastným príjmom európskeho rozpočtu?

Áno. Nepotrebujeme nové dane, potrebujeme väčšiu efektívnosť výberu a jasné pravidlá. To platí pre občanov aj pre firmy. Nie veľa politických strán má takúto filozofiu a dúfam, že občania si všimnú, kto im chce dane zvyšovať. Každé zvýšenie daní sa prejaví v horších službách alebo vo vyšších cenách pre ľudí.

Z viacerých prieskumov vyplýva, že pre európskych voličov je pomerne dôležitá klimatická politika. Analýza Climate Action Network Europe hodnotila hlasovania politických strán a europoslancov v istých kľúčových hlasovaniach spojených s environmentálnou politikou. EPP aj slovenskí europoslanci z neho vyšli ako skupina, ktorú nazvali „dinosauri“. Teda tí, ktorí nie sú klimatickej politike naklonení. Ako by ste zhodnotili svoje pôsobenie v tejto oblasti?

Podporujem ochranu životného prostredia aj aktivity, ktoré išli smerom navonok z Európskej únie. Problémy Zeme totiž nevyriešime z Európy. Napríklad za veľký úspech európskej diplomacie považujem Parížsku klimatickú dohodu. Budem vždy podporovať snahy o ochranu životného prostredia, ale zároveň nesmieme poškodiť našich občanov. Niektoré iniciatívy sú tak ambiciózne, že sú až nereálne. Podporím prísnejšie emisné štandardy, zrušenie jednorazových plastov. Nemôžeme vytvoriť z Európy priestor, kde budeme prijímať regulácie pre seba a zároveň necháme na náš trh prúdiť výrobky z krajín, kde rovnaké regulácie nemajú.

Je európsky cieľ prechodu na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku do roku 2050 príliš ambicióznym cieľom?

Myslím, že do roku 2050 je to reálne. Príliš ambiciózne to bolo do roku 2030. Politici majú povinnosť dotlačiť priemysel k ekologickejšiemu správaniu. Nemôžeme ho ale v procese zlikvidovať. Platí to automobilky, ťažký priemysel, výrobu aj dopravu.

V Parlamente nedávno vystúpila klimatická aktivistka Greta Thunbergová. Sú vám jej aktivity a študentské protesty FridaysForFuture sympatické?

Teší ma, keď mladí ľudia majú záujem o veci verejné. Aj na Slovensku spoločnosť zobudili mladí ľudia a ja všetky takéto aktivity podporujem. Budúcnosť je o mladých ľuďoch. To čo robíme, robíme pre nich. Pokiaľ prejavia záujem o spoluprácu, vždy to môžem iba podporiť.

Migrácia je stále veľkou témou v Únii. V diskusiu portálu Aktuality.sk ste mali polemiku s Petrom Pčolinským zo Sme rodina o tom, kto vyriešil či spôsobil migračnú krízu. Urobila podľa vás Angela Merkelová svojim rozhodnutím v roku 2015 chybu?

Angela Merkelová nebola príčinou. Svojim rozhodnutím iba riešila dôsledky, prítomnosti desiatok tisícov migrantov v Európe. Bolo to reaktívne rozhodnutie. Práve od EPP išiel návrh na silnejšiu ochranu hraníc, posilnenie Frontexu alebo nový systém vstupu a výstupu zo schengenského priestoru. Ľudia sem nemôžu prichádzať a odchádzať ako sa im zapáči. Na jednej strane musíme poskytovať humanitárnu pomoc, cítime svoju spoluzodpovednosť, ale na druhej strane nevyriešime problémy celého sveta a svoj priestor si musíme chrániť. Popri lepšej ochrane hraníc sme pracovali tiež na readmisných dohodách, rozvojovej pomoci.

Mal by byť Frontex posilnený aj kompetenčne?

O tejto téme sme diskutovali takmer rok. Najviac sa bránili tí, ktorí pri ochrane hraníc zlyhali. Odpoveď je áno. Pri ohrození priestoru vidím potrebu celoeurópskeho zásahu. Myslím, že je dôležité, aby sa konalo rýchlo a predišlo sa ohrozeniu našich ľudí.

Čo považujete za najväčšiu vonkajšiu hrozbu pre Úniu?

Dezinformácie. Hybridnú hrozbu nemôžeme nevidieť. Máme nepriateľov, ktorým je európska jednota a demokracia tŕňom v oku. Vidím, aké mali dezinformácie vplyv pri referende o brexite, kedy sme mali zriadených 800 tisíc falošných účtov. Nemôžem nevidieť fabriku na dezinformácie zamestnávajúcu stovky ľudí v Petrohrade. Proti týmto praktikám sa potrebujeme brániť vzdelávaním, výchovou ku kritickému mysleniu, ale viac musíme robiť aj na úrovni štátu. Musíme zlepšiť rozpočet pre ľudí, ktorí sa tomu venujú. Slovensko tieto hrozby veľmi podceňuje. V Česku a na Pobaltí sa robí omnoho viac. Na Slovensku úlohu štátu supluje neziskový sektor.

Aké sú vaše plány v prípadnom budúcom mandáte?

Chcel by som pokračovať v práci vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Rieši sa tu dôležitá téma digitalizácie, cez ktorú prešlo zrušenie roamingu a geoblokovania, riešili sme dvojitú kvalitu výrobkov, jednotné normy ochrany spotrebiteľa pri záručných lehotách. Je tu veľa praktických problémov pre ľudí a malých podnikateľov. Som súčasťou delegácie EÚ-Ukrajina, v ktorej by som takisto rád pokračoval. KDH je súčasťou EPP a preto máme šancu pretaviť naše postoje do reálnych výsledkov. EPP je najsilnejšou frakciou a verím, že to tak ostane aj po voľbách.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner