Ukrajinský analytik: Proruské postoje českých a maďarských politikov bolia viac ako talianske alebo rakúske

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Sergej Dolzhenko]

Boli časy, kedy sa Kyjev spoliehal na Vyšehrad ako na advokátov Ukrajiny v Únii. Dnes sa snaží rokovať skôr na bilaterálnej úrovni, hovorí JURIJ PANČENKO, expert ukrajinského portálu Európska pravda.

Považuje Kyjev Vyšehradskú štvorku za jednoliateho partnera alebo sa snaží s členskými štátmi rokovať skôr bilaterálne?

Po dlhý čas Ukrajina považovala V4 za jednu z platforiem európskej integrácie a za „advokáta“ Ukrajiny v Európskej únii. Kvôli signifikantným rozdielom medzi Ukrajinou a niektorými štátmi V4 však dnes skôr uprednostňuje bilaterálne rokovania. Štáty Vyšehradu okrem toho o Ukrajine nerozprávajú jedným hlasom a niektoré sú v konflikte so západoeurópskymi členskými štátmi. Kyjev sa nechce stať súčasťou interných sporov v Únii, pretože by to mohlo ohroziť vzťahy s Berlínom alebo Bruselom. Diskutovanou témou na Ukrajine je Iniciatíva troch morí, na ktorej by rada participovala, ale nebola prizvaná.

Aké sú najvýznamnejšie rozdiely vo vnímaní jednotlivých štátov V4 Ukrajinou? Je to história, potenciál pre rozvoj ekonomických vzťahov alebo energetiky? Prípadne ide niečo iné?

Na všetkých spomenutých veciach záleží, ale treba spomenúť aj ďalšiu dimenziu vnímania. Pre Ukrajinu je rozdelenie jednoduché, vyplýva z geografie. Poľsko je vnímané rozdielne ako iné štáty, pretože nás s ním toho spája najviac.

Mathernová: Zelenskyj už pred prevzatím funkcie naznačuje príklon k Európe

Budúci ukrajinský prezident už pred svojou inauguráciou dáva Bruselu najavo, že má záujem pokračovať v úzkych kontaktoch s Európskou úniou, uviedla Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa riaditeľstva Európskej komisie pre susedskú politiku a rozširovanie.

Krajiny V4 vnímajú integráciu Ukrajiny do Európskej únie rozdielne. Poľsko v nej vidí príležitosť, Maďarsko naopak varuje, že kvôli sporom o maďarskej menšine na Ukrajine bude akúkoľvek zmluvu blokovať. Ako dôležité sú pre Kyjev podobné reakcie?

Určite sú dôležité. Krajiny V4 zvykli byť advokátom ukrajinského prípadu v Únii. V súčasnosti sú ale vzťahy s Maďarskom a Poľskom (v druhom prípade vinou histórie) vnímané ako veľké chyby Porošenkovho úradovania, prevažne jeho oponentmi. Jeho stúpenci to naopak chápu ako objektívne dôsledky ukrajinskej snahy o väčšiu úroveň suverenity v medzinárodnej aréne.

Aké sú možné scenáre spolupráce medzi Ukrajinou a V4. Existujú vôbec?

V prvom rade musíme vyriešiť problémy vo vzťahoch s Poľskom a Maďarskom. Nádej na pozitívny vývoj existuje, ale nie je vysoká, preto bude Kyjev preferovať skôr bilaterálnu spoluprácu.

Záleží Ukrajine na vzťahu štátov Vyšehradu s Ruskom? Poľsko je voči Moskve veľmi kritické, Maďarsko naopak proruské, v Česku spoločne existujú dva naratívy, proruský prezident a proeurópsky premiér.

Blízke väzby politických elít v krajinách V4 s Moskvou sú pre Ukrajinu nanajvýš bolestivou skúsenosťou. Napriek tomu, že v dôležitých otázkach akou sú sankcie záleží viac na postoji Berlínu, proruské postoje lídrov krajín V4 bolia viac ako tie, ktoré prichádzajú od rakúskych alebo talianskych lídrov.

Kto sa bojí „zlého“ Ruska? Každý piaty Slovák, Čech alebo Maďar vníma Rusko pozitívne

Na základe analýz miliónov príspevkov v diskusiách bežných občanov Slovenska, Česka a Maďarska na sociálnych sieťach experti tvrdia, že politiku Kremľa pozitívne vníma 21 percent príspevkov. Najnegatívnejšie ovplyvnila ruský imidž v strednej Európe ovplyvnila anexia Krymu.

Môže nový ukrajinský prezident priniesť zmenu do vzťahov s V4?

Očakávame od neho, že sa pokúsi vyriešiť problémy, ktoré sa objavili počas Porošenkovho úradovania. Niektoré kroky Poľska alebo Maďarska však Ukrajina nemusí privítať. So štipkou skepticizmu očakávam istý druh zmeny.

V akých oblastiach by sa spolupráca medzi Ukrajinou a V4 mohla najviac prejaviť?

Nádejný je hlavne energetický sektor, pretože napriek politickým nezhodám tu spolupráca funguje relatívne hladko a je skutočne intenzívna. V dôsledku spolupráce už Ukrajina nemusí plyn nakupovať priamo z Ruska. Nanešťastie, napriek zvýšenému bilaterálnemu obchodu ostávajú vzájomné investície nízke.