Vladimír Bilčík: O Timmermansovi nerozhodol hlas V4

Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Vladimír Bilčík (Koalícia PS/SPOLU) [TASR/Jakub Kotian]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Noví lídri Únie

Keďže na vrcholové posty nemáme nomináciu, ktorá by zabezpečila geografickú rovnováhu, je dôležité, aby boli v programe Európskej komisie zohľadnené politické priority nášho regiónu, hovorí novozvolený europoslanec VLADIMÍR BILČÍK.

Vladimír Bilčík je europoslancom za stranu Spolu-Občianska demokracia vo frakcii Európskej ľudovej strany (EPP). V Európskom parlamente bude členom výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) a náhradníkom vo výboroch pre ústavné veci (AFCO) a pre zahraničné veci (AFET). 

V rozhovore sa dozviete:

  • kto potopil nádeje Fransa Timmermansa a Manfreda Webera na post predsedu Komisie,
  • či niečo získala V4,
  • či má systém spitzenkandidátov do budúcnosti ešte šancu,
  • čo je kľúčom k úspechu pre Ursulu von der Leyen v Európskom parlamente.

Na Facebooku ste napísali, že skutočnosť, že voči kandidatúre Fransa Timmermansa sa zdvihla vlna opozície „z hľadiska procesu svedčí o kvalite európskej politickej debaty a demokratickej kultúre, v ktorej tí veľkí či silnejší automaticky nevalcujú tých menších.“ Boli dôvody, pre ktoré Timmermansa odmietli krajiny V4 a Taliansko legitímne? Zaznievalo napríklad, že nerozumie nášmu regiónu, Andrej Babiš sa vyjadril, že Timmermans „nemá rád náš región“.

Pre mňa je najpodstatnejší dôvod odmietnutia Fransa Timmermansa politický. My v Európskej ľudovej strane (EPP) sme od začiatku hovorili, že naša absolútna priorita je pozícia predsedu Európskej komisie (EK). Vychádzame z výsledku eurovolieb, kde naša frakcia získala najviac poslancov. Toto bol rozhodujúci dôvod, prečo Frans Timmermans a balík mien okolo neho, nakoniec v Európskej rade nemal šancu na úspech. Kľúčová opozícia prišla od premiérov EPP: hlas chorvátskeho, írskeho, lotyšského a napokon aj bulharského premiéra. Hlas V4 a Talianska zďaleka nebol hlasom, ktorý o Fransovi Timmermansovi rozhodol.

Znamená to, že ak maďarská alebo poľská vláda vydávajú odstavenie Timmermansa za svoj úspech, respektíve za úspech V4, je to dezinterpretácia?

Ja to tak nevidím. Ak si pozriete počty, je jasné, akú väčšinu potreboval získať ktokoľvek na post predsedu EK. Muselo by to byť minimálne 21 členských štátov, ktoré predstavujú aspoň 65 % populácie a V4 takéto čísla zďaleka nemá. Je to aj tým, že sme v Európskom parlamente (EP) povedali, že nepodporíme nomináciu kandidáta, ktorý by nebol z našej politickej rodiny. To bola pre nás absolútne zásadná vec a to sa odrazilo aj v debatách na Európskej rade.

Ak niekto niekoho blokuje, v tom nevidím pre V4 žiadne víťazstvo. Naopak, ak mi niečo na konečnom balíku mien, s ktorým prišla Európska rada, prekáža, tak je to chýbajúca geografická rovnováha. Zo strednej Európy, Pobaltia, juhovýchodnej Európy sa do nominácií nikto nedostal. Vnímam to ako problém a zlú vizitku stratégie, ktorá súvisela s postojom lídrov krajín V4. Toto nepovažujem za úspech.

Malo podľa vás Slovensko zvoliť inú stratégiu v rokovaniach?

Slovensko má jeden hlas z 28 a prirodzene si hľadá spojencov tam, kde ich tradične malo a má. Práve v tejto otázke sa ukazuje, že slovenská európska politika sa musí byť schopná pri hľadaní spojencov oprieť pri presadzovaní vlastných záujmov za rámec V4. Potrebujeme pracovať na bilaterálnych vzťahoch s ďalšími krajinami. Spoliehanie sa na V4 nám totiž v tomto prípade neprinieslo úspech.

Čo stojí za neúspechom Manfreda Webera? Sú hlasy, ktoré hovoria, že ani celá EPP nebola za ním zjednotená.

Počúval som to v rôznych kruhoch, že je neprijateľný, ale nikto nedal na stôl zásadné argumenty. Exekutívnu skúsenosť nemal ani Barack Obama kým sa stal prezidentom USA. Hlavný dôvod bola zásadná opozícia zo strany Emmanuela Macrona a pár ďalších lídrov v Európskej rade. Druhý dôvod bol, že sa v Európskom parlamente nesformovala širšia koaličná dohoda ešte pred rozhodujúcim summitom. Socialisti a liberáli povedali, že si nevedia predstaviť, že by podporili Webera, vďaka čomu bol Parlament ako taký v rokovaniach oslabený.

EPP sa už stretla s nominantkou na šéfku Komisie Ursulou von der Leyen. Povedala niečo, čo by vo Vás vyvolávalo pocit, že je vhodná kandidátka alebo naopak niečo, čo by ju diskvalifikovalo?

Je to kvalitná kandidátka. Je pripravená prevziať zodpovednosť za nomináciu a pripravená dať dokopy program, s ktorým sa bude uchádzať o podporu pre seba a pre budúcu Komisiu. Kľúčom k úspechu vo vzťahu k jej nominácii je debata o prioritách. Potrebujeme jasnú líniu vo vzťahu k otázkam, ktoré musíme ako EÚ riešiť. My v EPP podporujeme jej nomináciu, zároveň to ale nie je bianco šek pre budúcu Komisiu. Každá z frakcií koalície v Európskom parlamente – EPP, socialisti a Obnovme Európu – budú mať svoje priority a bude dôležité, aby sme našli zhodu.

Keďže nemáme nomináciu, ktorá by zabezpečila geografickú rovnováhu, je dôležité, aby boli v programe Európskej komisie zohľadnené politické priority nášho regiónu, či už v hospodárskej oblasti, v oblasti súdržnosti alebo bezpečnosti.

Ursula von der Leyen na stretnutí hovorila o tom, že systém spitzenkandidátov by mal do budúcnosti prežiť. Nie je to zvláštne, ak uvážime, za akých okolností dostala nomináciu ona?

Systém spitzenkandidátov je relatívne nový a súvisí s napĺňaním Lisabonskej zmluvy, ktorá jasne hovorí, že Európska rada nominuje šéfa Komisie, pričom berie do úvahy výsledky volieb do EP. Európsky parlament je dnes rôznorodejší, frakcií je viacej, respektíve sú menšie. Ak má proces fungovať aj vo výsledku, bude musieť Parlament viac politicky pracovať naprieč frakciami, aby bol ako inštitúcia silný vo vyjednávaniach hneď po eurovoľbách. Vnímam toto aj ako príležitosť pre seba ako poslanca EP, keďže budem pôsobiť ako náhradník vo výbore pre ústavné záležitosti (AFCO). Včera ma kolegovia z výboru zvolili za vice-koordinátora poslancov EPP v tomto výbore, kde budem fungovať v tandeme s koordinátorkou, bývalou poľskou komisárkou Danutou Hübner. V nasledujúcich piatich rokoch bude tento výbor politicky významný.

Včera si Európsky parlament zvolil predsedu, Taliana Davida-Mariu Sassoliho z frakcie S&D. Ste spokojný s týmto výberom?

Ja som pána Sassoliho podporil. Pre mňa bolo dôležité nájsť spôsob, ako upokojiť situáciu v EP. Som tu nový ale aj starší kolegovia mi hovorili, že také búrlivé politické dni, aké sme tu zažívali v posledné dni, si nepamätajú. Som rád, že napokon to bol pán Sassoli. Hovorilo sa aj o Sergejovi Staniševovi, ktorý bol pre mnohých poslancov absolútne neprijateľný pre svoju minulosť. Pán Sassoli je dobrý kompromisný kandidát. Je to kľuďne pôsobiaci element v EP a to potrebujeme.

Rozdelili sa už aj členstvá vo výboroch. Vidíte šancu, že Slovensko bude mať zastúpenie vo vedení výborov?

Súvisí to so silou národných delegácií a my máme počtom relatívne malé národné delegácie. V EPP máme 4 poslancov a zastúpenia v ďalších frakciách sú ešte menšie. Treba byť preto realistický v očakávaniach. Pani Beňová bola zvolená za kvestorku. Ja sa usilujem o post vedúceho delegácie, čo sa tiež rozhoduje na základe síl frakcií a národných delegácií. Verím, že by sa mohlo podariť vedenie delegácie EP pre Čiernu Horu. Budúci týždeň sa to celé utrasie.

 

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner