Vzdeláva mladých k politike: Vštepili nám vieru v európsky sen, ktorý nefunguje

charles deffrennes

Charles Deffrennes. FOTO: EURACTIV.sk/Štefan Bako

Charles Deffrennes pracuje vo francúzskej organizácii Voxe.org, ktorá sa snaží zaujať mladých ľudí pre politiku. V roku 2015 vyštudoval environmentálnu politiku na Inštitúte politických štúdií (Sciences Po) v Paríži.

Prieskumy tvrdia, že ľudia vo veku 18-25 rokov volili v prvom kole za prezidenta z 30 percent Jeana-Luca Mélenchona a z 21 percent Marine Le Penovú. Ako si vysvetľujete, že mladí ľudia vo Francúzsku volia extrémistické strany?

Bol to úžasný a veľmi dlhý volebný rok. Veľa vecí sa zmenilo. Všetci starí politici padli. Mladí ľudia však majú do istej miery problém pochopiť politiku. Na druhej strane majú veľké očakávania v oblasti etiky a transparentnosti. A potom sú sklamaní. Dôvodom je korupcia, lži, nesplnené sľuby, výkon moci, ktorý je zložitejší ako predvolebné sľuby. Mladí ľudia majú na politiku kritický a rozčarovaný pohľad, ktorý živí posmešná kultúra sociálnych sietí. Ich veľkým terčom bol napríklad bývalý prezident François Hollande.

Strany, ktoré už boli pri moci, socialisti a republikáni, stratili veľa legitimity. Ľudia sa obzerajú po iných, ktorí im ponúknu skutočnú zmenu a odpoveď hodnú súčasnej krízy. Buď sa vydali smerom k ekonomickému protekcionizmu, ktorý ponúkal Jean-Luc Mélenchon, a treba mu uznať efektívnu stratégiu komunikácie s mladými napríklad prostredníctvom YouTube či práce v teréne. Alebo sa vydali k nacionalistickejšiemu protekcionizmu, ktorý chce chrániť ekonomiku aj kultúru. A opäť treba uznať, že Marine Le Penová dokázala uchopiť pocit opustenosti mladých ľudí.

Spomedzi mladých volia Le Penovú najviac muži s nižšími príjmami žijúci na vidieku. Mélenchona volili naopak skôr absolventi univerzít a obyvatelia miest.

Urobili tieto strany niečo, čo neurobili ostatné – či už tradičné strany alebo aj nové ako Vpred! Emmanuela Macrona?

Macronovi sa predsa podarilo prilákať mladých voličov.

Ako spraviť z mladých "homo politicus"?

So stúpajúcim nezáujmom mladých ľudí o voľby, či ich príklonom k populistickým stranám sa objavujú aj cielené aktivity, ktoré sa snažia s mládežou pracovať a spraviť pre nich politiku a verejné otázky zaujímavé a zrozumiteľné.

Áno, ale v prvom kole polovica z nich volila Le Penovú a Mélenchona.

Le Penovej a do istej miery aj Mélenchonovi sa podarilo kryštalizovať pocit rozhorčenia.

Mélenchonovi a Macronovi sa tiež podarilo vytvoriť nový typ strany, oveľa horizontálnejší a akcieschopnejší, ktorý sa vyhranil voči pyramídovým stranám karieristov. Kým Mélenchonove Nepoddajné Francúzsko si túto dynamiku zachovalo, Macronova strana Republika vpred! ju stratila.

Mélenchon a Le Penová majú spoločné to, že spochybnili členstvo Francúzska v Európskej únii. Ak ich volilo v prvom kole 51 percent mladých, znamená to, že mladí ľudia sú väčšinovo proti EÚ, alebo ide opäť o nesprávne pochopenie politiky?

Je to komplikovanejšie. Vzdelali nás vo viere v európsky sen. Boli sme opití mýtom o Európe, ktorá prináša mier a prosperitu. Po druhej svetovej vojne sa jej to aj podarilo. Dnes však mladí ľudia nielenže cítia, že tento sen už nefunguje, ale aj to, že Únia nie je dosť demokratická. Pre tých, čo volia Le Penovú, znamená stratu suverenity, francúzskej prestíže a kontrolu hraníc a ekonomiky. Pre voličov Mélenchona je Únia tiež málo demokratická a navyše predstavuje liberálne ekonomické politiky presadzované bývalými prezidentmi a nemeckou kancelárkou. Ak chceme podľa Mélenchona navrhnúť sociálnejšie, solidárnejšie a demokratickejšie politiky, musíme spochybniť európske zmluvy. Nie je to čiernobiely pohľad na Európsku úniu, ale spochybnenie jej legitimity v sociálnej a ekonomickej politike.

Jedným z cieľov vašej iniciatívy Voxe.org je porovnávať programy kandidátov. Aká je jej pridaná hodnota oproti existujúcim nástrojom ako Les Décodeurs na portáli denníka Le Monde?

Pridanú hodnotu sme mali počas predchádzajúcich prezidentských volieb v roku 2012. Vtedy existovalo ešte málo porovnávacích nástrojov, médiá ich ešte neuchopili. S médiami sme uzatvorili partnerstvá, čo nám zabezpečilo istú viditeľnosť. Ale v roku 2017 si už všetky médiá urobili vlastné porovnávacie nástroje. Hoci ten náš bol zadarmo, neutrálny a bez reklamy dostupný pre každého, uchytil sa menej, ako sme čakali. Vyvinuli sme preto iné nástroje.

Maďarský expert: Čítanie je dôležitejšie ako občianska náuka

Mladí ľudia v Maďarsku sú predovšetkým spotrebitelia, úspešným ľuďom závidia aj nimi pohŕdajú a politiku vnímajú veľmi negatívne. BULCSÚ HUNYADI z maďarského think-tanku Political Capital v rozhovore pre EURACTIV.sk vysvetľuje zlyhania v politickej socializácii mládeže.

Aké sú to nástroje?

Vzdelávanie. Chodíme do gymnázií, do ulíc, do barov, aby sme rozprúdili diskusiu. Snažíme sa tiež inovovať občiansku náuku. Vyvinuli sme chat, ktorý umožňuje lepšie porozumieť hlavným témam verejnej diskusie. Sprístupňuje ich jednoduchou a pedagogickou formou.

Môžete uviesť príklad pre tieto dva nástroje – vzdelávanie  a občianska náuka?

Čo sa týka vzdelávania, v decembri sme zorganizovali diskusiu o manažmente jadrového odpadu. Ide o veľmi technickú a zároveň politickú tému. Tento odpad (vyhoreté jadrové palivo – pozn. red.) sa bude rozkladať stotisíc rokov a my mladí musíme vedieť, čo s ním urobíme. V bare sme zhromaždili asi 15 ľudí, ktorým bola táto téma veľmi vzdialená. Diskutovali o tejto téme s podporou vo forme expertízy, ale aj moderovania smerom ku konštruktívnemu a zaujímavému dialógu.

Chatovať sa dá zase prostredníctvom VoxeBotu. Zhromaždili sme množstvo materiálov o migrácii, ktoré obsahujú aj množstvo návrhov opatrení. Túto komplexnú problematiku sme sprístupnili atraktívnym spôsobom. Cez smartfón a Messenger je možné chatovať s migrantom.

Ako to funguje?

Náš redakčný tím urobil rozhovor s migrantom. Užívateľ si môže vybrať z našich otázok a robot mu automaticky zasiela odpovede. Neponúkame však len svedectvo, ale aj fakty a hlavné argumenty ľudí, ktorí chcú otvoriť hranice, a tých, ktorí ich chcú zatvoriť. Ponúkame tiež možnosti angažovania sa.

Nakrútili ste video, ktoré vám má pomôcť k stretnutiu s prezidentom Macronom. Na YouTube ho videlo menej ako 4 000 ľudí. Koľko ľudí dokážu vaše iniciatívy osloviť?

Na to je veľmi ťažké odpovedať. Teraz ešte stále len experimentujeme. Z kvalitatívneho hľadiska máme je naše hodnotenie dobré. Pracujeme na vylepšení našich nástrojov.

Akademička, ktorá skúma euroskepsu: Potrebujeme, aby ľudia Európu zažili

Krajiny, ktoré vstupovali do EÚ v dobrej ekonomickej a politickej kondícií sú náchylnejšie podliehať euroskepticizmu, hovorí SIMONA GUERRA v rozhovore pre EURACTIV.SK.

Inak povedané, ste teda startupom, ktorý ešte len čaká škálovanie.

Presne tak. Zatiaľ nemáme čísla, ktoré nám umožňujú vyhodnotiť náš dosah. Na VoxeBote máme 60 tisíc užívateľov. Nevieme však povedať, či sa nám ich darí meniť z pasívnych na aktívnych občanov.

Odkiaľ máte financie?

Máme rôzne zdroje, súkromné aj verejné. Poskytujeme tiež komerčné služby – organizujeme workshopy o občianskej náuke alebo moderujeme diskusie o občianskych témach. Naposledy sme takto moderovali v decembri pre parížsku radnicu. Fungujeme tak trochu ako komunikačná agentúra pre verejné inštitúcie. Pomáhame im vyvíjať komunikačné nástroje – videá, infografiky, podcasty – aby sme ich témy, napríklad rádioaktívny odpad, urobili zrozumiteľnejšie pre mladých.

Rozhovor vznikol pri príležitosti podujatia Mladých voličov priťahujú extrémy: Prirodzený protest alebo znepokojivý trend?