Yuval Noah Harari: Máme na výber medzi zjednotením ľudstva a nacionalizmom

Izraelský historik Yuval Noah Harari. [EPA-EFE/Abir Sultan]

„Prepisujeme pravidlá hry,“ hovorí izraelský historik a autor Yuval Noah Harari. „Rozhodnutia, ktoré teraz urobíme, nás ovplyvnia na nasledujúce desaťročia a prekonfigurujú planétu“ v rozhovore pre španielsku agentúru Efe, partnera siete EURACTIV.

Yuval Noah Harari je 44-ročný historik a filozof, ktorého knihy „Sapiens (Stručná história ľudstva)“, „Homo Deus (Stručná história zajtrajška)“ a „21 lekcií pre 21. storočie“ zaznamenali globálny úspech a Harariho povýšili na jedného z najvýznamnejších mysliteľov súčasnosti.

Aké budú najdôležitejšie následky koronavírusovej krízy?

Je dôležité pochopiť, že prepisujeme pravidlá hry: v hospodárskej a politickej hre je v stávke všetko. Sme svedkami mnohých experimentov s miliónmi ľudí, napríklad v Spojených štátoch amerických, kde sa počas krízy zavádza všeobecný základný príjem. Táto myšlienka nie je nová, ale nikto ju nezrealizoval v takomto rozsahu a teraz nevieme, aké to bude mať následky. Zdôraznil by som dva hlavné aspekty. Po prvé, že v spôsobe riešenia tejto krízy nie je nič predeterminované, existuje viac než jedna cesta. Po druhé, že rozhodnutia, ktoré prijímame, ovplyvnia ďalšie roky a desaťročia a prekonfigurujú planétu.

Moja najväčšia obava je, že kvôli krátkodobým dôvodom ľudia urobia nesprávne rozhodnutia, ako napríklad riešenie krízy ustanovením autoritárskych alebo dokonca totalitných režimov namiesto posilnenia postavenia občanov. Ďalším problémom je, že krajiny sa rozhodnú pre izoláciu a budú presadzovať nacionalistické záujmy, čo by malo po skončení krízy pre svet vážne následky. To, čo si vyberieme v nasledujúcich dvoch mesiacoch, zmení svet po celé roky alebo dokonca desaťročia.

Aké geopolitické zmeny sa dajú čakať?

Je dôležité zistiť, či sa s tým môžeme vyrovnať spoločne ako ľudstvo. Napríklad zavedením globálneho systému výroby a distribúcie medicínskeho vybavenia, kde by krajiny využívali vlastné zdroje na výrobu respirátorov a liekov a potom ich distribuovali spravodlivo, namiesto toho, aby bohaté krajiny monopolizovali zdroje a chudobným nič nenechali. Ak sa nám to podarí, mohol by to byť odkaz solidarity, dôvery a spolupráce, ktorý by nám v budúcnosti mohol pomôcť pri riešení ďalších kríz. Ak však prevládne sebecká a nacionalistická konkurencia medzi krajinami, v ktorej funguje princíp „dostať čo najviac pre seba bez ohľadu na iných“, naruší to efektivitu výroby a bude viesť k nespravodlivému rozdeleniu týchto tovarov. Bolo by toxické dedičstvo, ktoré vplyvní medzinárodné vzťahy na mnoho ďalších rokov dopredu.

Ako bude vyzerať rozdelenie moci medzi krajinami?

Je veľmi prekvapivé, že Spojené štáty od začiatku administratívy Donalda Trumpa úplne opustili svoju vedúcu úlohu vo svete. Platí to aj pre úsilie vyhnúť sa najhorším dopadom epidémie v porovnaní s predchádzajúcimi krízami, ako bola napríklad epidémia eboly alebo finančná kríza z roku 2008. V tejto kríze to USA úplne ignorovali a neurobili nič. Keď sa vírus rozšíril z východnej Ázie do ďalších oblastí, USA najprv popreli, že ide o problém a dokonca ani teraz, keď to nakoniec uznali, stále neprevzali vodcovskú úlohu a pokračujú v politike „Amerika first“. Teraz je Amerika na prvom mieste v počte infikovaných.

Spojené štáty v podstate opustili svoju úlohu globálneho lídra a zanechali prázdno, ktoré sa ostatné krajiny, ako napríklad Nemecko, snažia zaplniť a odvádzajú obdivuhodnú prácu. Po istých pochybnostiach na začiatku, sa teraz Nemecko snaží zaujať zodpovedné vedúce postavenie a to nielen ekonomicky ale aj poskytovaní pomoci a prijímaním pacientov z iných krajín, aby im pomohlo s krízou, čo je veľmi povzbudivý vývoj. Takisto vidíme Čínu, ktorá posiela pomoc, tímy odborníkov a lekárske vybavenie do krajín celého sveta. Mnoho ľudí Čínu obviňuje zo zneužívania situácie. Myslím si však, že je to nespravodlivé, pretože práve teraz krajiny skutočne potrebujú, aby si navzájom pomáhali. Ak tam aj je politická motivácia, záleží na tom?

Rakúsky autor: Kríza je príležitosť priblížiť sa k ekonomike verejného blaha

Uznávaný autor CHRISTIAN FELBER je presvedčený, že epidémia koronavírusu je príležitosť spochybniť celý systém. Svoje názory vysvetlil v rozhovore pre nemecký EURACTIV.

Sú Európska únia alebo OSN dostatočné silné, aby viedli boj proti pandémii?

V posledných rokoch sa moc týchto organizácii oslabila v dôsledku rastu izolacionistických a populistických politík a mnohé krajiny, ktoré boli hlavnými piliermi multilateralizmu a medzinárodného poriadku, najmä Spojené štáty a Veľká Británia, sa tejto úlohy vzdali. Teraz na to doplácame, a to v čase krízy, keď potrebujeme globálnu spoluprácu viac ako kedykoľvek predtým. Neviem, čo sa stane, ale dúfam, že si ľudia konečne v kontexte tejto krízy uvedomia chybu, ktorú sme urobili pri oslabovaní medzinárodnej solidarity a spolupráce, a že do konca tejto krízy sa posilnia medzinárodné organizácie a posilní globálna solidarita, ktorá nám pomôže prekonať nielen túto krízu ale aj prípadné budúce.

Čo sa stane s pracovným trhom po tom, čo sa toto všetko skončí?

Myslím, že existujú dva hlavné možné scenáre. Po prvé, trh práce sa bude reštrukturalizovať. Sme súčasťou rozsiahleho experimentu práce z domu, ktorý zmení budúcnosť ekonomiky. Ide o mnoho vecí, o ktorých ľudia uvažovali, ale nikdy ich neskúšali, ako napríklad univerzitné vzdelávanie prostredníctvom internetu, s ktorými sa teraz experimentuje. Keď si univerzity uvedomia, že môžu učiť online, hneď ako sa skončí kríza, sa mnoho kurzov vráti k normálu, ale niektoré sa budú naďalej vyučovať online, čo znamená, že univerzity môžu najímať ľudí z iných krajín, aby učili, čo by mohlo zmeniť akademický trh práce. Napríklad európske univerzity by najímali profesorov z Indie, ktorí budú oveľa lacnejší a mohli by učiť virtuálne. Toto je len jeden príklad toho, čo by sa mohlo stať v mnohých iných odvetviach.

Ďalším možným dôsledkom by mohlo byť zrýchlenie automatizácie a implementácie robotov, umelej inteligencie a strojového učenia v rámci prác, ktoré predtým robili ľudia. V súčasnosti sa v čase krízy deje to, že v mnohých priemyselných odvetviach existuje veľký tlak nahradiť ľudí. Ak robot dokáže pracovať, aj keď nie je taký dobrý ako človek, je to v tomto okamihu oveľa pohodlnejšie, pretože sa nemôže infikovať. Ak méte továreň, v ktorej sú len roboty a továreň, v ktorej sú iba ľudia, tak ľudská továreň, hoci je o niečo lepšia v produkcii, je teraz zatvorená kvôli karanténe a strachu z nákazy, čo by mohlo viesť k tomu, že mnohé spoločnosti začnú testovať automatizované výrobné systémy.

Je nepravdepodobné, že po skončení krízy sa vrátime tam, kde sme boli predtým. Mnoho priemyselných odvetví by mohlo prejsť procesom rýchlej automatizácie, o ktorom sa veľa hovorilo v posledných rokoch. Za normálnych okolností to mohlo trvať desať alebo 20 rokov, ale kvôli tejto epidémii to bude teraz trvať dva alebo tri mesiace.

Ak sa to stane tak rýchlo, dôsledky pre zamestnancov môžu byť zničujúce.

Pandémia sa v súčasnosti týka najmä najbohatších častí sveta, ako je Európa, Spojené štáty a predtým Čína, Južná Kórea a Japonsko. Z dlhodobého hľadiska však najviac kríza zasiahne chudobné krajiny. V súčasnosti sa veľa nehovorí o tom, čo sa deje v južnej Amerike, Afrike alebo juhovýchodnej Ázii, ale  epidémia a hospodárska kríza pravdepodobne postihnú chudobné rozvojové krajiny oveľa viac ako bohaté. Ak má zdravotný systém v krajine, akou je Španielsko ťažkosti s riešením tejto krízy, potom premýšľajte, čo by sa mohlo stať, keď sa epidémia rozšíri do krajín ako Peru, Bangladéš alebo do Južnej Ameriky. Najvyšší počet úmrtí bude pravdepodobne v týchto krajinách, nie v Európe alebo v Spojených štátoch.

Podobne je to s hospodárskou krízou, ktorú teraz vidíme v Európe, východnej Ázii alebo v severnej Amerike. Týmto oblastiam sa nakoniec podarí prežiť pomocou ekonomických záchranných opatrení, ako sú napríklad tie, ktoré implementujú v USA a z dlhodobého hľadiska by z automatizačných procesov mohli mať úžitok. Ak však chudobné alebo rozvojové krajiny bez týchto ekonomických procesov zažijú automatizačné procesy, čo je pravdepodobné, mnohé z nich sa môžu ekonomicky a politicky úplne zrútiť. Preto si myslím, že je potrebná globálna záchranná sieť, ktorá im pomôže vyrovnať sa s hospodárskymi dôsledkami epidémie.

Môžu byť výsledkom súčasnej situácie aj pozitíva? 

Okrem pochopenia toho, že potrebujeme väčšiu globálnu solidaritu by nás táto kríza mohla naučiť, ako efektívnejšie riešiť ďalšie globálne problémy, napríklad zmenu klímy. V posledných rokoch sa veľa hovorilo o nebezpečenstve epidémie. Vlády a občania sa ale prípravám nevenovali, pretože je vždy ľahšie zamerať sa na bezprostredné obavy ako na budúce riziká. Teraz si uvedomujeme, že nepripraviť sa bola veľká chyba a dúfam, že sa naučíme niečo aj o zmene klímy. Je lepšie investovať peniaze dnes, aby sme zabránili jej najhoršiemu možnému scenáru, namiesto čakania na ďalšiu krízu.

Ďalším pozitívnym ponaučením je význam vedeckého vzdelávania a dôvera vo vedu a jej odborníkov. V posledných rokoch sme videli nárast populizmu, na základe ktorého politici podkopávali dôveru ľudí vo vedu a vykresľovali expertov ako elitu odpojenú od ľudí, ktorej hlasy netreba počúvať. Teraz už chápeme, prečo je kľúčové počúvať týchto odborníkov, ktorí nám hovoria, čo sa deje a čo by sme mali robiť.