Aká EÚ? Odpovedajú prezidentskí kandidáti

Prezidentskí kandidáti: zľava Maroš Šefčovič, Zuzana Čaputová a Štefan Harabin [TASR]

Zuzana Čaputová hovorí, že posilňovanie právomocí v EÚ musí ísť ruka v ruke s posilňovaním demokratickej legitimity. Maroš Šefčovič by sa rád vyhol dlhým inštitucionálnym debatám o reforme EÚ. Štefan Harabin by kompetencie skôr vrátil späť.

 

EURACTIV.sk sa pýtal favorizovaných prezidentských kandidátov štyri otázky o európskej integrácii. Štvoricu otázok sme doplnili prehľadom skorších vyjadrení kandidátov k téme právneho štátu v EÚ, migrácie a eurovolieb. 

Mala by mať niektorá z hlavných inštitúcií EÚ – Európska komisia, Európsky parlament alebo Európska rada/Rada EÚ – väčšie, prípadne prípadne menšie právomoci v rozhodovaní oproti súčasnému stavu? 

ZUZANA ČAPUTOVÁ: Súčasné rozdelenie právomocí, ako ho definuje Lisabonská zmluva, považujem za vyvážené a pre Slovensko výhodné. Je zrejmé, že v niektorých oblastiach – ako bezpečnosť či hospodárska politika – potrebujeme v Európe užšiu spoluprácu. Je to jednoznačne v slovenskom záujme. Zároveň som však presvedčená o tom, že akékoľvek posilňovanie právomocí spoločných inštitúcií by malo ísť ruka v ruke s posilnením ich demokratickej legitimity.

MAROŠ ŠEFČOVIČ: Aktuálne na tieto zmeny nevidím dôvod. Treba sa sústrediť na hmatateľné výsledky pre ľudí a nie na siahodlhé inštitucionálne diskusie.

ŠTEFAN HARABIN: Určite nie som za rozširovanie právomocí európskych inštitúcií. Aktuálny stav považujem za dostačujúci. Skôr by sa mohlo uvažovať o návrate niektorých kompetencií do výlučných právomocí členských štátov. Dôležité je v tomto smere doplniť, ako som už hovoril niekoľkokrát, že Európska únia sa musí vrátiť k pôvodným cieľom, a to je hospodárska spolupráca, voľný pohyb tovarov, služieb či pracovnej sily.

 

Podporili by ste prechod na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou v oblastiach: zahraničná politika, daňová politika, oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí, prípadne iné? Ak áno prečo, ak nie prečo?

ZUZANA ČAPUTOVÁ: V prípade zahraničnej a bezpečnostnej politiky by to bolo prínosom. Európska únia musí byť silným hráčom na medzinárodnej scéne, aby obstála v konkurencii veľmocí ako Čína alebo Rusko. To si vyžaduje schopnosť rýchlo reagovať a prijímať strategické rozhodnutia, a práve to je dnes pre EÚ problém.

MAROŠ ŠEFČOVIČ: Určite si musíme zachovať suverenitu napríklad pri určovaní vlastnej daňovej sadzby. Užšiu spoluprácu si ale viem predstaviť v oblastiach, na ktoré jeden štát často nestačí – a to je zdaňovanie nadnárodných korporácií, daňová optimalizácia, vďaka ktorej je možné obchádzať pravidlá a vyhnúť sa plateniu adekvátnych daní.

ŠTEFAN HARABIN: Nie. Je nevyhnutné, aby každý členský štát mal pri tak závažných otázkach, akými sú zahraničná či daňová politika alebo oblasť spravodlivosti, právo veta a mohol reálne ovplyvniť rozhodovanie  Európskej únie a v prípade nevýhodnosti, takýto proces zastaviť. V opačnom prípade by išlo o rozhodovanie v mimoriadne významných otázkach postavené na princípe „o nás bez nás”, čo by mohlo a s vysokou pravdepodobnosťou by aj malo pre nás negatívne dopady.

 

Viete si predstaviť, že sa v budúcnosti príslušníci slovenských ozbrojených síl budú zúčastňovať na spoločných misiách EÚ v tretích krajinách?

ZUZANA ČAPUTOVÁ: Slovenskí občania od Európskej únie právom očakávajú bezpečnosť a ochranu pred vonkajšími hrozbami v dnešnom chaotickom svete. Nestabilita, ozbrojené konflikty a humanitárne krízy v susedstve Európy – to všetko zvyšuje riziko terorizmu či nekontrolovanej migrácie. Misie pod hlavičkou EÚ už aj dnes pomáhajú predchádzať konfliktom alebo obnovovať politickú stabilitu v post-konfliktných situáciách. Nič nebráni tomu, aby sa Slovensko zapájalo podľa svojich možností do takýchto misií krízového manažmentu pod hlavičkou EÚ.

MAROŠ ŠEFČOVIČ: Za predpokladu, že vyslanie našich vojakov vždy zostane naše suverénne rozhodnutie.

ŠTEFAN HARABIN: Áno, napríklad by mohli byť súčasťou určitej ozbrojenej zložky zostavenej celou EÚ za účelom ochrany schengenských hraníc. Dnes tieto hranice chránia len jednotlivé členské štáty (ktoré tvoria hranice Schengenu), avšak práve situácia ohľadom prílevu obrovského množstva nelegálnych migrantov, ktorí sa snažia dostať do EÚ si to vyžaduje a členské štáty (hraničné) by určite takúto pomoc EÚ privítali a ocenili. Táto migrácia má znaky riadenej migrácie za účelom výmeny pôvodného obyvateľstva Európy.

 

Čo si myslíte o tom, že Slovensko je momentálne v dvoch procedúrach infringementu (konanie o porušení) v oblasti životného prostredia pre znečistené ovzdušie a nadmernú ťažbu dreva? Považujete to za znak, že Slovensko v zlyháva v ochrane prírody, alebo za neprimeraný zásah zo strany európskych inštitúcií?  

ZUZANA ČAPUTOVÁ: Áno, považujem to za znak toho, že Slovensko zlyháva pri ochrane životného prostredia a prírody. Masívny výrub našich lesov je len najvypuklejším príkladom. Bohužiaľ, ochrana prírodného dedičstva stále nemá tú politickú prioritu, akú by mala mať. Európska komisia od všetkých členských štátov žiada len dodržiavanie dohodnutých pravidiel. Je v našom vlastnom záujme, aby sme si to chránili.

MAROŠ ŠEFČOVIČ: Považujem to za štandardný prejav fungovania európskych inštitúcií vo vzťahu k členským štátom, ktorý netreba nijako dramatizovať a z ktorého netreba vyvodzovať predčasné či zovšeobecňujúce závery. Slovensko je zodpovedná a sebavedomá krajina, ktorá si plní svoje povinnosti v napĺňaní európskej legislatívy. Som presvedčený, že pomalšie plnenie ustanovení týchto legislatívnych predpisov vysvetlíme a nik nebude pochybovať o úrovni ochrany prírody na Slovensku.

ŠTEFAN HARABIN: Je jednou z mojich priorít v prezidentskom úrade, urobiť všetko pre to a použiť všetky prostriedky, ktoré ako hlava štátu budem mať, aby som zastavil drancovanie našich lesov. Tento proces, ktorý má nevídaný vplyv na životné prostredie a do budúcna bude mať negatívne dopady na životy nás všetkých, sa musí zastaviť. Som za dôslednú ochranu životného prostredia, ktorá nebude realizovaná len formálne, ale aj reálne v teréne. Ak nezastavíme výrub našich lesov, situácia môže dospieť až k národnej environmentálnej tragédií.

 

Skoršie vybrané vyjadrenia kandidátov v rámci prezidentských diskusií: 

Právny štát v Maďarsku a Poľsku

ZUZANA ČAPUTOVÁ: Slovensko by sa malo podieľať na spätnej väzbe, ktorú Maďarsku a Poľsku vystavujú západné krajiny. (Diskusia Postoj.sk, 20.2.)

Aktivovanie článku 7 je krajným riešením, ktoré je opodstatnené, pokiaľ sa nenájde iná cesta. Na tom sme sa dohodli v rámci EÚ. Počas mečiarovskej éry bolo pre Slovensko dôležité, že zaznel hlas zo zahraničiam, že tu dochádza k porušovaniu demokratických princípov. Sú to naši susedia a snaha by mala byť o čo najharmonickejšie vzťahy. Problematicky vníma v Maďarsku najmä situáciu so správnymi súdmi. (Diskusia Trend, 5.2.)

MAROŠ ŠEFČOVIČ: Situáciu v Poľsku aj Maďarsku sledujeme. Musím povedať, že došlo k príliš mnohým krokom, ktoré porušovali pravidlá Únie. Slovensko je často vnímané ako most medzi V4 a európskymi inštitúciami. Sankčný článok proti Poľsku a Maďarsku sa vníma ako posledná možnosť, keď všetko zlyhalo. Sme uprostred rokovaní a som za to, aby sme hľadali riešenia. (Diskusia Trend, 5.2.)

ŠTEFAN HARABIN: K rezolúcii Európskeho parlamentu voči porušovaniu hodnôt EÚ v Maďarsku sa vyjadril, že sa v europarlamente aktivizujú eurobyrokrati, aby ho potrestali i v rozpore s právom Únie. (Diskusia, Postoj.sk 20.2.)

 

Migrácia a Frontex

ZUZANA ČAPUTOVÁ: K téme migrácie je potrebné pristúpiť veľmi racionálne. Je potrebné, aby sa Slovensko podieľalo na riešení. Európa nebola pripravená na migračný tlak v roku 2015 a súčasné budovanie FRONTEXu znamená posun od tej doby. (TA3, 27.1.)

MAROŠ ŠEFČOVIČ: Jedným z dôvodov migračnej krízy bolo to, že EÚ bola zaskočená a nemala pripravený spôsob ako reagovať. Kvôli tomu prišiel návrh, aby sa kapacita FRONTEXu zvýšila na 10 tisíc príslušníkov. Som za to a verím, že to pomôže EÚ zvládať migračný nápor. (Diskusia EURACTIV.sk/Denník N, 7.2. 2019)

ŠTEFAN HARABIN: Je jednoznačne za posilnenie schengenských hraníc. Musí sa nájsť taký mechanizmus aj v rámci FRONTEXu, aby nedošlo k zníženiu suverenity štátu, aby slovenskí policajti mohli byť súčasťou pohraničnej stráže. (Diskusia EURACTIV.sk/Denník N, 7.2.)

 

Eurovoľby

ZUZANA ČAPUTOVÁ: Je potrebné vysvetľovať, aký má EÚ význam pre Slovensko. Problém nezáujmu o voľby do Európskeho parlamentu môže spočívať v tom, že Slováci berú EP ako iný subjekt, ktorý sa ich netýka. (Rozhovor RTVS 1.3.)

MAROŠ ŠEFČOVIČ: Európa ide cez zlomové obdobie, nikdy sme neboli tak testovaní zvonku aj zvnútra. Budúca dekáda rozhodne o tom, či toto storočie bude americké, čínske alebo európske. Musíme preto zvoliť tých, ktorí to myslia s EU dobre. (Diskusia EURACTIV.sk/Denník N, 7.2.)

ŠTEFAN HARABIN: Potrebujeme si zvoliť takých ľudí, ktorí preformátujú EÚ, nie ľudí, ktorí EÚ likvidujú. Potrebujeme dôstojných zástupcov ktorí budú presadzovať naše záujmy. (Diskusia EURACTIV.sk/Denník N, 7.2.)

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner