Európske minimálne mzdy: Europarlament pritvrdil kontroverzný návrh

Európsky parlament má už prvý návrh správy o primeraných minimálnych mzdách v EÚ. [Pexels/K.Grabovska]

Europoslanci chcú nastaviť minimálne mzdy v členských krajinách na aspoň polovicu priemerných a 60 percentách mediánových platov. Konkretizujú tak návrh Komisie, ktorý takéto parametre neobsahoval. Škandinávske krajiny pritom akúkoľvek smernicu o platoch odmietajú. 

Vyjednávania o výške minimálnej mzdy sú na Slovensku každoročne zdĺhavým procesom. Nemenej komplikovaná je snaha európskych inštitúcií presadiť smernicu, ktorá by nastavovala pravidlá pre najnižšie platy vo všetkých členských krajinách.

„Žiadna legislatíva nie je tak kontroverzná a nevyvoláva také vášnivé debaty ako európska minimálna mzda,“ povedal nemecký europoslanec Dennis Radtke (EPP).

Vo štvrtok (22. apríla) spolu s holandskou europoslankyňou Agnes Jongerius (S&D) odprezentovali ako spravodajcovia prvý návrh europarlamentnej správy o primeraných minimálnych mzdách v EÚ.

Ak bude schválená, inštitúcia s ňou pôjde do rokovaní s členskými štátmi v Rade EÚ.

Dokument stavia na návrhu eurokomisie. Ten hovorí, že ak štát určuje minimálnu mzdu, musí ju nastaviť v primeranej výške a s použitím jasných parametrov. Definíciu toho, čo primeraná výška je, ale necháva na členských štátoch.

Europoslanci vo svojej správe pristupujú aj k tomuto kroku. Chcú, aby minimálne mzdy vo všetkých krajinách boli aspoň vo výške 60 percent mediánovej mzdy a zároveň 50 percent tej hrubej.

Škandinávske krajiny pritom už aj návrh Komisie odmietali s tým, že Únia nemá kompetencie akokoľvek zasahovať do platov v členských krajinách. Komisia základné zmluvy číta inak. Europoslanci ale podľa nej určením konkrétnych parametrov zašli priďaleko.

Eurokomisár: Budúcnosť neleží v nízkych mzdách a neistých pracovných miestach

Ak nemá recesia prejsť do sociálnej krízy, musí sa Únia zaoberať otázkami, ako je istota zamestnania, minimálna mzda alebo príležitosti pre mladých, hovorí v rozhovore pre EURACTIV.com komisár pre zamestnanosť a sociálne práva NICOLAS SCHMIT.

Komisia návrh smernice EÚ o primeranej minimálnej mzde predstavila v októbri minulého roku. Smernica má zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali nastavené minimálne mzdy umožňujúce dôstojný život.

V roku 2019 bolo totiž 9,2 percent pracovníkov v EÚ ohrozených chudobou. Až 70 percent zamestnancov poberajúcich minimálnu mzdu tiež hovorí, že z nej len ťažko dokážu vyžiť.

Návrh Komisie ale neznamená, že všetky krajiny EÚ budú mať rovnakú minimálnu mzdu. Komisia dokonca do návrhu nevložila ani žiadne konkrétne parametre na jej určovanie. Smernica mala iba zabezpečiť, aby si štáty nastavili „jasné a stabilné“ kritériá pre nastavovanie a aktualizáciu najnižších platov.

Medzi kritériá Komisia odporúčala zaradiť napríklad produktivitu práce, úroveň hrubých miezd v hospodárstve a ich distribúciu a rast. V rámci kúpnej sily tiež odporúčala vziať do úvahy aj daňové a iné benefity, na ktoré majú ľudia, poberajúci najnižšie mzdy nárok. Žiadne kritérium však v smernici nie je povinné. 

Tiež zdôrazňuje, že štáty, ktoré dnes minimálnu mzdu neurčujú, tak ani naďalej nebudú musieť urobiť. Ide o šesť štátov: Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko.

Na všetky členské štáty, vrátane týchto šiestich, sa má vzťahovať posilnenie kolektívneho vyjednávania. V tomto prípade Komisia navrhuje aj konkrétny parameter, a to mať aspoň 70 percent pracovníkov pokrytých vyjednávaním miezd cez odbory.

Päť zo šiestich krajín bez štátom určenej minimálnej mzdy v EÚ tento parameter už spĺňa. Výnimkou je Cyprus, kde je úroveň okolo 45 percent.

„Navrhovaná smernica neprináša povinnosť dosiahnuť výsledok,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko hovorkyňa Komisie, „ale povinnosť prijať opatrenia, ktoré k výsledku povedú.“

Ak štát nedosiahne napríklad spomínané kritérium 70 percent, neznamená to, že smernicu nenaplnil. V takom prípade však bude musieť predstaviť akčný plán na dosiahnutie cieľa a „ustanoviť rámec umožňujúci podmienky pre kolektívne vyjednávanie, buď zákonom, alebo na základe dohody so sociálnymi partnermi,“ dodáva hovorkyňa. 

Návrh Komisie tiež ráta s posilnením zapojenia sociálnych partnerov do nastavovania minimálnych miezd. Ich zníženie povoľuje iba v niektorých prípadoch, napríklad pri súdnych zrážkach. 

Štáty budú mať na transpozíciu, teda aplikovanie smernice do národnej zbierky zákonov, dva roky od prijatia na európskej úrovni. 

Monitoring má byť zabezpečený každoročným reportovaním Európskej komisii, ktorá bude sledovať dodržiavanie pravidiel.

Ak by krajina smernicu nedodržala, Európska komisia by voči nej mohla začať konanie o porušení povinnosti (infringement), v rámci ktorého môže krajinu zažalovať na Súdnom dvore EÚ. Štátu môžu hroziť aj finančné sankcie.

Úlohu sformulovať vyjednávaciu pozíciu Európskeho parlamentu dostal Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). Prvý návrh predstavili spravodajcovia 22. apríla.

Najdôležitejšia zmena je v predstavení konkrétnych požiadaviek, ktoré by mali štátom garantované mzdy spĺňať. Ide o 60 percent hrubých mediánových miezd v hospodárstve a 50 percent hrubých priemerných miezd. Je to dvojitá podmienka, mzdy by teda mali naraz spĺňať oba z týchto parametrov.

Tieto konkrétne čísla spomína aj návrh Komisie, ale iba ako príklad, ktorý krajiny môžu prevziať, ale nemusia. Návrh zamestnaneckého výboru už explicitne hovorí, že minimálne mzdy nastavené pod touto hranicou by Únia za primerané nepovažovala.

Štátom, ktoré dnes svojím občanom platy negarantujú, by ani parlamentný návrh túto povinnosť nezakladal. Pre všetky štáty však dvíha cieľovú úroveň pokrytia kolektívnym vyjednávaním až na 90 percent.

Vylučuje tiež akékoľvek znižovanie alebo strhávanie z najnižších miezd, vrátane tých nariadených súdom. Odstraňuje aj odporúčaný parameter produktivity práce, ktorý je podľa spravodajcov nadbytočný.

Návrh Európskeho parlamentu musí najskôr schváliť samotný zamestnanecký výbor. Ten majú europoslanci možnosť do 11. mája pripomienkovať. Ďalšia diskusia je na pláne 3. júna. Ak výbor návrh schváli, nasleduje schvaľovanie v pléne Európskeho parlamentu.

Spravodajcovia europarlamentného návrhu patria do dvoch najväčších frakcií – Európskej ľudovej strany (EPP) a Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D). Spravodajca Radtke pripomenul, že v novembri Európsky parlament schválil správu o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie, ktorá tiež obsahovala cieľ 90 percentného pokrytia kolektívnym vyjednávaním. V tomto prípade však išlo iba o procedúru vlastnej parlamentnej iniciatívy, ktorej závery Komisia nemusí pretaviť do legislatívneho návrhu.

Návrh odmietajú aj niektorí europoslanci zo zamestnaneckého výboru.

„Staviame na veľmi neistých legislatívnych základoch,“ povedala počas prvej debaty vo výbore švédska europoslankyňa Abir Al-Sahlani (RE). „Švédsky model fungoval sto rokov bez štátnych zásahov. Nikto nechce chudobných zamestnancov, ale musíme sa sústrediť na krajiny, kde to nefunguje.“

Podľa poľskej europoslankyňe Elzbiety Rafalskej je zase 70 percentné pokrytie pracovníkov kolektívnym vyjednávaním privysoký cieľ, najmä pre krajiny so štátnou minimálnou mzdou. „Potrebujeme rešpektovať tradície členských štátov a udržať ich kompetencie,“ povedala Rafalska.

„Európska komisia ide nad svoje právomoci,“ povedala švédska europoslankyňa Dominique Bilde (ID). Citovala pozíciu švédskeho parlamentu, podľa ktorého návrh podkopáva princíp subsidiarity.

Aj keby návrh prešiel cez výbor a neskôr celé plénum europarlamentu, čaká ho neľahká cesta cez trialóg s členskými štátmi v rámci Rady EÚ. K Švédsku sa s odôvodneným stanoviskom o nedodržaní princípu subsidiarity pridal aj maltský a dánsky parlament. To však na pozastavenie legislatívy a jej preskúmanie nestačí, na takzvanú „žltú kartu“ by sa musela nazbierať tretina národných parlamentov.

V jadre tejto otázky je článok 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (TFEU). Aj keď jeho prvý odstavec dáva Únii právo „podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov“ v oblastiach pracovných podmienok a sociálneho zabezpečenia pracovníkov, jeho piaty článok z tohto ustanovenia vylučuje „odmenu“.

Komisia si myslí, že jej návrh túto základnú zmluvu rešpektuje, pretože nechce určovať konkrétnu výšku minimálnych miezd „Členské štáty si musia sami určiť, čo je podľa nich primerané. Kvôli limitom zmlúv nie je možné definovať záväzné kritériá,“ povedala na vypočutí Barbara Kauffman, riaditeľka sekcie zamestnanosti a správy sociálnych záležitostí zo zamestnaneckého generálneho riaditeľstva Komisie (DG EMPL).

Spravodajci ale s týmto čítaním nesúhlasia, zmluva podľa nich určenie konkrétnych parametrov umožňuje.

S Komisiou nesúhlasia ani škandinávske parlamenty, ale opačným spôsobom. Základné zmluvy podľa nich neumožňujú záväznú legislatívu o minimálnych mzdách ani s tým, že konkrétne kritériá si zvolia členské štáty.

Slovenská minimálna mzda sa má dnes určovať najmä pomocou dialógu medzi zástupcami odborov a zamestnávateľských zväzov. Tí sa však na jej výške zhodnúť nevedia. Posledná zmena zákona z minulého roku hovorí, že v takom prípade sa minimálna mzda nastaví na úrovni 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. 

Slovenská minimálna mzda tak parameter polovice priemernej mzdy spĺňa. V rámci europarlamentného návrhu by ale musela brať do úvahy aj tú mediánovú. Jej úroveň na Slovensku nie je dobre preskúmaná – štatistický úrad eviduje iba údaje z výberového zisťovania o štruktúre miezd, ktoré je robené na malej vzorke.

Slovensko by v oboch verziách muselo začať pracovať na zlepšení pokrytia pracovníkov kolektívnymi zmluvami, dosahujeme totiž úroveň iba 30 percent.

Koniec by bol aj úvahám o regionálnej alebo sektorovej minimálnej mzde. Minister práce Milan Krajniak tiež navrhoval „štartovaciu“ minimálnu mzdu, ktorá by bola nastavená nižšie pre dlhodobo nezamestnaných. Oba návrhy, parlamentný aj komisný, takéto spôsoby určovania odlišných výšok minimálnych miezd vylučujú.

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner