Európske personálne puzzle

Kandidáti na post predsedu budúcej Európskej komisie (EK) v Bruseli 15. mája 2019 [TASR/AP/Francisco Seco]

Pri obsadzovaní vrcholových postov EÚ sa bude musieť v rámci možností zohľadniť: rovnomerné geografické rozdelenie, zastúpenie malých a veľkých krajín, hlavných politických skupín a tiež rodové hľadisko.

Po európskych voľbách sa pozornosť nevyhnutne začína sústreďovať na rozdelenie kľúčových pozícií v európskych inštitúciách. Väčšina z týchto rozhodnutí leží v rukách členských štátov a závisí od ich dohody za zatvorenými dverami. Európsky parlament je však tiež hráčom, ktorý sa najviac prejaví najmä pri formovaní novej Európskej komisie.

Prerozdelenie vedúcich funkcií musí zohľadniť veľa faktorov, čím je takmer nemožné predpovedať výsledok. V realite sa dá „perfektný balans“ dosiahnuť len ťažko“, pripúšťa predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý bude koordinovať väčšinu vyjednávaní o personálnych otázkach medzi členskými štátmi. „Rodová vyváženosť nie je len moja ašpirácia, je tam jednoznačná väčšina okolo stola“, hovorí. Zo štyroch postov by mali aspoň dve ísť ženám, hovorí.

Za európskych ľudovcov (EPP) vyjednáva o top pozíciách chorvátsky premiér Andrej Plenković a lotyšský premiér Krišjānis Kariņš. Za liberálov je to holandský premiér Mark Rutte a Belgičan Charles Michel. Premiéri Španielska a Portugalska, Pedro Sánchez a Antonio Costa, sú negiociátori za socialistov (PES).

Predseda / Predsedníčka Európskej komisie

Európske zmluvy hovoria, že predsedu Európskej komisie nominuje Európska rada, teda summit hláv štátov a vlád členských štátov. Nepotrebujú na to konsenzus, stačí tzv. posilnená kvalifikovaná väčšina (72% of štátov, ktoré reprezentujú aspoň 65% populácie EÚ). V roku 2014 napríklad za Jeana-Clauda Junckera nehlasovala Veľká Británia (D. Cameron) ani Maďarsko (V. Orbán).

Pri nominácii musí Európska „zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu“. Čo presne toto zohľadnenie znamená zmluvy nehovoria. Táto nejasnosť dala pred piatimi rokmi vzniknúť systému takzvaných vedúcich kandidátov (spitzenkadidátov). Podľa neho sa predsedom EK stane automaticky vedúci kandidát tej európskej politickej skupiny, ktorá má po voľbách v EP najviac kresiel. V roku 2014 to zafungovalo a členské štáty sa s menom Jean-Claude Juncker stotožnili. Tentokrát je situácia iná a spitzenkandát EPP Manfred Weber to napriek víťazstvu EPP vo voľbách nemá isté.

V každom prípade, akýkoľvek nádejný predseda Európskej komisie, ktorého členské krajiny nominujú, potrebuje na to, aby sa mohol ujať úradu, získať v Európskom parlamente absolútnu väčšinu hlasov. To znamená aspoň polovicu hlasov všetkých poslancov plus jeden (375 hlasov). Socialisti (PES) s ľudovcami (EPP) túto väčšinu nemajú. Mali by ju po spojení s liberálmi (437), aj so zelenými (401). Znamená to, že ktokoľvek dostane nomináciu od členských štátov, kde majú EPP aj PES blokujúcu menšinu, potrebuje v Európskom parlamente širokú väčšinu. Ak sa táto väčšina sformuje dostatočne skoro (čo nebude ľahké, keďže sa musí sformovať aj obsahovo na základe tém a priorít) bude mať väčšiu šancu vplývať na rozhodnutie členských štátov.

  • Ženy: Európsku komisiu zatiaľ žena neviedla.
  • V4: Všetci predsedovia Európskej komisie zatiaľ pochádzali z členských krajín EÚ pred rozšírením z roku 1995 (Luxembursko 3x, Francúzsko 2x, Taliansko 2x, po jednom Belgicko, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Veľká Británia a Portugalsko).

Šéf / Šéfka pre zahraničie a bezpečnosť

Vysoký/á predstaviteľ/ka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku je post, o ktorom tiež hlasuje Európska rada posilnenou kvalifikovanou väčšinou. Post prepája Európsku komisiu (vysoká predstaviteľka je zároveň členkou Komisie) a Radu EÚ (predsedá zasadnutiam ministrov pre zahraničné veci). Krajina, z ktorej pochádza vysoký predstaviteľ, už nemá iné zastúpenie v Európskej komisii, má ho ale v Rade EÚ.

  • Ženy: Posledné dve funkčné obdobia pôsobili v tejto funkcii ženy. V súčasnosti je to stále Talianka Federica Mogheriniová, pred ňou post zastávala Catherine Ashtonová z Veľkej Británie. Ako prvý funkciu od jej vytvorenia zastával Španiel Javier Solana, v tom čase, pred prijatím Lisabonskej zmluvy,  tento post ešte neprepájal Radu a Európsku komisu.
  • V4:

 

Predseda / Predsedníčka Európskeho parlamentu

Predsedu EP si vyberú poslanci Európskeho parlamentu na svojom ustanovujúcom stretnutí 2. júla. Kandidát potrebuje absolútnu väčšinu platných hlasov. Ak ju po troch kolách nedosiahne, stačí obyčajná väčšina. Obsadenie tohto postu bolo doteraz najmä vecou politickej dohody dvoch najsilnejších politických skupín EPP a PES, táto dohoda prestala fungovať ešte v minulom volebnom období. Funkčné obdobie predsedu EP je 2,5 roka, čo znamená, že sa v polčase volebného obdobia môže vedenie Európskeho parlamentu zmeniť.

  • Ženy: Naposledy bola na čele Európskeho parlamentu žena v roku 2020, kedy skončil mandát Francúzsky Nicole Fontaine. Bola druhou v poradí, prvému zvolenému EP predsedala tiež Francúzska, Simone Veil.
  • V4: Bývalý poľský premiér Jerzy Buzek predsedal EP v rokoch 2009-2012.

 

Predseda / Predsedníčka Európskej rady

Vyberá ho sama Európska rada (hlavy štátov a vlád), na obdobie 2,5 roka s možnosťou znovuzvolenia. Nepotrebuje potvrdenie v Európskom parlamente. Keď sa v roku 2016 opätovne volil súčasný predseda Donald Tusk narazil na silný anti-lobing poľskej vlády pod vedením PiS. Nestačilo to na zvrátenie jeho znovuzvolenia a Tuska podporil celý zvyšok V4, vrátane Maďarska. Pred Donaldom Tuskom funkciu zastával Belgičan Herman Van Rompuy, post v stálej podobe existuje len od roku 2009 (Lisabonská zmluva).

  • Ženy: –
  • V4: Poľsko

 

Prezident ECB

Do balíka vrcholových postov patrí aj rola prezidenta Európskej centrálnej banky, hoci sa považuje za nepolitickú. Volí sa kvalifikovanou väčšinou v Európskej rade, de facto krajinami, ktoré sú súčasťou eurozóny. Nástupca po Talianovi Mariovi Draghim, ktorý má leví podiel na zvládnutí krízy v eurozóne, bude musieť vybalansovať rôzne prúdy v nazeraní na monetárnu politiku v eurozóne. Pre Nemecko je táto pozícia kľúčová, podľa viacerých viac ako post predsedu Európskej komisie. Pred Mariom Draghim šéfoval ECB Holanďan Wim Duisenberg. Funkčné obdobie je 8 rokov a je neobnoviteľné. Ako o možných kandidátoch sa hovorí napríklad o Francúzovi Francoisovi Villeroy de Galhauovi alebo Fínovi Erkki Liikanenovi.

  • Ženy:-
  • V4:-

 

(niektoré) MENÁ v HRE

 

Manfred Weber – Nemec, spitzenkadidát EPP

+/ V jeho prospech hovorí, že jeho politická strana v Európskom parlamente, za ktorú kandidoval ako vedúci kandidát získala najväčší počet kresiel. Má deklarovanú podporu od Angely Merkelovej, ktorá sľúbila, že urobí, čo bude v jej silách, aby sa predsedom EK stal. Nemecko nemalo predsedu Európskej komisie odkedy ním bol Walter Hallstein (1958-1967), prvý predseda Komisie Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Výrazne ho podporoval dnes už bývalý a nádejný budúci rakúsky kancelár Sebastian Kurz.

-/ Nemá skúsenosti z výkonnej funkcie, čo bol doteraz jeden z predpokladov pre túto funkciu. Od roku 2004 je poslancom EP, toho času šéfom skupiny EPP. Fakt, že je z Nemecka, nemusí byť len výhodou. Nemecko dávalo prednosť menej očividným spôsobom, ako ovplyvňovať európske rozhodovania. Navyše, EPP vo voľbách oslabila. Nepodporuje ho ani Orbánov Fidesz, ktorý má početnú delegáciu v EPP. Sám Viktor Orbán ho nazval „slabým lídrom“, ktorý nie je schopný bojovať za konzervatívne hodnoty. Weber tiež povedal, že sa neprijme post predsedu EK ak by to záviselo na hlasoch Fideszu v EP. Medzi jeho fanušíkov sa pre úplne iné dôvody, neradí ani francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý nie je jediný, čo Weberovi vyčíta nedostatočnú charizmu a líderské schopnosti.

Frans Timmermans – Holanďan, spitzenkandidát PES

+/ Je považovaný za ťažkú váhu v rámci súčasnej Európskej komisie, kde je 1. podpredsedom. Má aj výkonnú skúsenosť ako minister zahraničných vecí Holandska, čo by ho kvalifikovalo aj na post vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Timmermans získal mandát v európskych voľbách a ak by sa rozhodol zotrvať v Parlamente, do úvahy by pre neho prichádza aj post predsedu Európskeho parlamentu. Tu ale čelí konkurencii už ohlásenej kandidátky za EPP, írskej podpredsedníčky EP Mairead McGuinnessová (EPP).

-/ Hoci jeho sociálnodemokratická strana vo eurovoľbách nečakane triumfovala, nie je súčasťou vládnej koalície. Nominácia národnej vlády preto môže byť problém. Nemá veľkú podporu v regióne V4.

Margrethe Westagerová – Dánka, liberáli

+/ Má výborne hodnotené výsledky na pozícii komisárky pre hospodársku súťaž, kde ukázala, že vie konať asertívne a autonómne aj proti veľkým nadnárodným korporáciám či členským štátom, viď prípad Írska a Apple, či blokovanie veľkej francúzsko-nemeckej biznis fúzie Siemens-Alstom. Do karát je môže zahrať fakt, že tlak na väčšie zastúpenie žien na vrcholových postoch z je väčší, ako bol pred 5 rokmi. Je z menšej krajiny, čo môže byť v prípade viacerých kandidátoch z veľkých krajín (Francúzsko a Nemecko) výhoda. Aj pre Maďarsko je akceptovateľnejšia ako dvaja favoriti – Weber aj Timmermans.

-/ Liberáli sú početne (zatiaľ ) treťou skupinou v Európskom parlamente. Po spojení s Macronom tam budú mať silný hlas najmä Francúzi. Emmanuel Macron síce Vestagerovú priamo nepodporil, ale ani nevylúčil. Prípad vyššie spomínanej fúzie ich vzťahu ale nepomohol. Pred eurovoľbami nebola Vestagerová oficiálnou spitzenkandidátkou, ambíciu uchádzať sa o post šéfky Európskej komisie potvrdila po voľbách. Problém môže mať s nomináciou svojej vlády.

Michel Barnier – Francúz, EPP

+/ Hoci je brexit stále komplikovaný proces vo vývoji, prevláda názor, že Michel Branier si ako hlavný vyjednávač pre brexit počínal z pohľadu obrany záujmov EÚ veľmi dobre. Má za sebou skúsenosti z národnej politiky ako viacnásobný minister a v EK naposledy pôsobil ako komisár pre vnútorný trh. Ak by sa vyjednávania s Londýnom uzavreli skôr, Barnier by pravdepodobne bol Weberovým vyzývateľom v boji o pozíciu speitzenkandidáta európskych ľudovcov.

-/ Hovorí sa, že ak neprejde Európskou radou Manfred Weber, Nemecko nebude naklonené podporiť ako plán B francúzskeho kandidáta.

Angela Merkelová – Nemka, EPP

+/ Rešpektovaná nemecká kancelárka, ktorá po 15 rokoch už definovala svoj koniec na nemeckej politickej scéne, by mala by veľkú šancu získať pre seba väčšinu v Európskej rade aj v Európskom parlamente.

-/ Vyzerá to, že o funkciu autenticky nemá záujem.

Dalia Grybaustaitè  – Litovčanka

+/ Litovská politička má široké skúsenosti a rešpekt – bola ministerkou, neskôr eurokomisárkou a posledné dve volebné obdobia prezidentkou Litvy. Jej meno sa spomína na pozíciu predsedníčky Európskej rady. Jej výber by splnil požiadavku rodovej aj geografickej vyváženosti, keďže je predstaviteľkou „novších“ členských krajín.

-/ Krajiny V4 by ju nepovažujú za političku, ktorá by reprezentovala aj túto časť EÚ. Nie je súčasťou žiadnej európskej politickej rodiny, hoci má blízko k EPP.

Kristalina Georgievová – Bulharka, EPP

+/ Niekdajšia bulharská eurokomisárka a súčasná šéfka Svetovej banky má v Bruseli dobré meno. Pochádza z východnej členskej krajiny a má napojenie na Európsku ľudovú stranu.

-/

Helle Thorning-Schmidt – Dánka, PES

+/ Bývalá sociálnodemokratická dánska premiérka, niekdajšia europoslankyňa s pracovnou skúsenosťou v Európskej komisii má všetky predpoklady na vrcholový post. Hovorí sa o nej v súvislosti predsedníctvom v Európskej rade alebo ako o možnej šéfke zahraničnej politiky.

Christine Lagarde – Francúzska, EPP

+/ Široké skúsenosti z domácej politiky (ako ministerka) a z medzinárodného prostredia ako súčasná šéfka Medzinárodného menového fondu.

-/

Maroš Šefčovič – Slovák, PES

+/ Skúsenosti z diplomacie a 10 rokoch na pozícii podpredsedu Európskej komisie v rôznych portfóliách. Pravdepodobná národná nominácia do Európskej komisie, čiastočne podpora V4. Sám uviedol, že by mal záujem o portfólio zahraničnej politiky, čo by znamenalo post vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku.

-/ Pri kandidatúre na vedúceho kandidáta Strany európskych socialistov (PES) nezískal podporu členských strán PES so západnej Európy. S podobným profilom ako Maroš Šefčovič by sa ako kandidát na post šéfa európskej zahraničnej politiky mohol objaviť aj súčasný minister zahraničia Miroslav Lajčák.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner