Konferencia o budúcnosti Európy: Slovensko volá po vyššej životnej úrovni

Podpredsedníčka eurokomisie Dubravka Šuica, občianska delegátka Zuzana Hozlárová a minister zahraničných vecí Ivan Korčok. [Europolicy/Pavel Kudiváni]

Výsledkom letnej Roadshow je zistenie, že Slováci chcú vidieť angažovanejšiu Úniu v sociálnych otázkach a chcú byť viac informovaní o jej aktivitách. Nedoriešenou otázkou je zapojenie marginalizovaných komunít a iných menšín do diskusií o reformách bloku. 

Konferencia o budúcnosti Európy je príležitosťou pre občanov povedať, čo chcú na Únii zmeniť. Toto zadanie vzniklo ako reakcia na brexit a má zabezpečiť, aby sa očakávania a realita v EÚ už nikdy podobným spôsobom nerozišli.

Konferencia je už v polčase a na stole už sú prvé konkrétne odporúčania, ktoré vzišli z európskych panelových diskusii aj internetovej platformy. Zodpovednosť sa pomaly preklápa z občanov na členov plenárneho zasadnutia, ktorí majú v množstve výstupov nájsť reformný návod. Európske inštitúcie potom čaká ešte ťažšia úloha tieto odporúčania pretaviť do reality.

V najbližších týždňoch by na webovej platforme konferencie mali pribudnúť výsledky viacerých projektov na národnej úrovni. Z dotazníka realizovaného na letnej Roadshow rezortu zahraničných vecí vyšlo, že väčšina opýtaných je za zachovanie súčasných právomocí EÚ alebo ich rozšírenie.

Opýtaní povedali, že by sa EÚ mala viac angažovať v sociálnych otázkach a tiež chcú byť o EÚ viac informovaní.

Téma životných štandardov dominovala aj užšie zamerané výskumné projekty organizované ministerstvom zahraničných vecí. Aj v poslednom eurobarometri až 38 percent Slovákov označilo porovnateľné životné úrovne za najužitočnejšiu vec pre budúcnosť Európy. 

Diskutujúci na strednodobom zhodnotení Konferencie povedali, že snaha o väčšie zapojenie občanov do rozhodovacieho procesu EÚ je pozitívna. Otázne však zostáva, do akej miery sa podarilo zapojiť menšinové obyvateľstvo Slovenska. 

OBČIANSKA EURÓPA – Strednodobé hodnotenie Konferencie o budúcnosti Európy

Občianske združenie EuroPolicy a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Vás pozývajú na online konferenciu s názvom Občianska Európa – Strednodobé hodnotenie Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá sa uskutoční 27. januára 2022 v čase od 9:30 do 15:50.

Konferencia je rok trvajúce cvičenie, v rámci ktorého sa Únia pýta, ako by sa mala do budúcna zmeniť. A pýta sa to tých, ktorých život každý deň ovplyvňuje – občanov.

Oficiálne odštartovala deviateho mája 2021 a zakončená bude pravdepodobne presne o rok neskôr. Konkrétne aktivity konferencie prebiehajú na troch hlavných frontoch.

Prvým z nich je internetový portál, na ktorom môžu Európania diskutovať o svojich návrhoch v rámci 12 tematických sektorov, ktoré pokrývajú prakticky všetky oblasti života Európanov. Debatuje sa o klimatickej zmene, ekonomike, právnom štáte, digitalizácii, migrácii, ale aj akejkoľvek inej téme v rámci „ďalších nápadov“.

Druhá úroveň, ktorá mala zabezpečiť, že Konferencia zapojí do debaty ľudí zo všetkých regiónov EÚ, boli diskusie v členských štátoch. Tie mohli zorganizovať vlády, ale aj hocikto, kto sa zaregistroval na portáli.

Tretím frontom konferencie sú európske občianske panely. Do nich bolo náhodne vybraných 800 reprezentantov Európanov zo všetkých členských krajín, aby v rámci štyroch tematicky rozdelených panelov diskutovali a prišli s odporúčaniami pre zmenu Únie.

Každý panel sa stretol niekoľkokrát, ľudia pracovali v menších skupinkách a návrhy sa do odporúčaní dostali iba ak získali podporu 70 percent zúčastnených. Diskusie na niekoľko týždňov skomplikoval COVID, ale na prelome roka už prišli s odporúčaniami dva panely – ten o právnom štáte a demokracii a ten o klíme a zdraví.

Výsledky zo všetkých týchto úrovní potom prerokováva plenárne zasadnutie konferencie. To pozostáva zo zástupcov všetkých európskych inštitúcii, ale aj národných parlamentov, zástupcov regiónov, zamestnávateľských aj zamestnaneckých organizácii a v neposlednom rade aj samotných občanov.

O tom, aké návrhy sa dostanú do konečnej správy konferencie, musia všetky tieto strany rozhodnúť na základe konsenzu. To znamená, že sa do správy dostanú iba tie návrhy, na ktorých bude široká zhoda.

Pretaviť výsledky konferencie do reality bude potom úlohou európskych inštitúcií. Tie k tomu nie sú zaviazané, ich predstavitelia však prisľúbili závery rešpektovať a snažiť sa ich zhmotniť. Pred začiatkom konferencie zdôrazňovali, že vylúčené nie je ani otvorenie základných zmlúv EÚ a teda aj výrazné zmeny v kompetenciách a fungovaní Únie.

Ľudia chcú viac Únie, bola by chyba ich nepočúvnuť, hovorí analytik

Keď sa spýtate občanov, čo chcú, tak povedia, že vyššiu kvalitu života. A keď sa ich spýtate, čo by s tým mala urobiť Európska únia, tak povedia, že by to mala zabezpečiť. Ale nevidím dôvod, prečo by sme ich záverom nemali veriť, hovorí v rozhovore analytik JOHANNES GREUBEL.  

Webová platforma

Na webovej platforme sa od apríla 2021 zozbieralo vyše 13 tisíc nápadov. Z hľadiska absolútnych čísel najviac prispievajú Nemci, v prepočte na počet obyvateľov však už víťazia menšie krajiny. Slováci prispievajú v tomto ohľade nadpriemerne.

Viac ako polovica prispievateľov sú muži, ženy tvoria iba 17 percent. Veľká časť prispievateľov však tento údaj nevyplnila a svojimi nápadmi tiež môžu prispievať organizácie. Na portáli sú najaktívnejší starší ľudia od 55 do 69 rokov.

V téme klímy je najpopulárnejší príspevok Európskej odborovej konfederácie, ktorá upozorňuje, že zelená transformácia musí ísť ruka v ruke so sociálnou ochranou pracovníkov. 

V otázke zdravia vedie iniciatíva, ktorá chce rôznymi legislatívnymi zmenami prispieť k predĺženiu života Európanov.

Najviac schvaľovanou témou v téme ekonomiky je doplnenie európskeho piliera sociálnych práv do základných zmlúv EÚ.

Diskutujúcich tiež v téme EÚ vo svete zaujal príspevok volajúci po vytvorení európskej armády.

V téme právneho štátu vedie snaha o posilnenie vymáhania ľudských práv v rámci EÚ, vrátane celoeurópskeho prijatia Istanbulského dohovoru.

Pri téme digitalizácie znovu vedie Európska odborová konfederácia a jej volanie po ochrane pracovníkov, napríklad pred monitorovaním v práci alebo diskrimináciou zo strany algoritmov.

Najpopulárnejší príspevok v oblasti európskej demokracie navrhuje širokú reformu európskych inštitúcii, vrátane posilnenia práv europarlamentu, celoeurópskeho volebného okrsku a nahradenia jednohlasného rozhodovania v Rade EÚ väčšinovým.

V diskusii o migrácii vedie príspevok, ktorý volá po férovom prerozdelení azylantov do všetkých členských štátov EÚ. Druhý najpopulárnejší príspevok však naopak volá po zastavení akejkoľvek migrácie z krajín mimo Európy a „prvého sveta“.

V téme vzdelávania je najviac schvaľovaným príspevkom výzva na lepšiu výučbu jazykov.

A nakoniec, v ostatných témach je najpopulárnejšie volanie po uznanie jazyka Esperanto do zoznamu úradných jazykov EÚ.

Zmena zmlúv by mohla Poľsko a Maďarsko znechutiť, varuje Kolíková

Európania v rámci Konferencie o budúcnosti Európy hovoria, že by Únia mala mať väčšiu moc pri ochrane právneho štátu. Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej sú však zmeny základných zmlúv nemožné.

Podujatia v členských štátoch

Webová platforma registruje už takmer päťtisíc diskusných podujatí po celej Európe. Líšia sa formátmi, témami aj počtom účastníkov. K organizovaniu podujatia existujú aj návody, rovnako aj k zverejňovaniu záverečnej správy. Nie všetci organizátori však takúto správu pripravili, čo sťaží vyvodzovanie záverov a porovnávanie ich výsledkov.

Niektoré krajiny tiež zorganizovali národné občianske panely, obdobné tým európskym. Záverečné správy sú dostupné napríklad z takýchto podujatí v Belgicku, Francúzsku, Nemecku alebo Holandsku.

Európske občianske panely

Všetky štyri panely mali ukončiť svoju prácu do konca januára, pandemická situácia však spôsobila, že dva z nich ešte s konečnými odporúčaniami neprišli.

V prvom paneli Európania diskutujú o ekonomike, sociálnej spravodlivosti, zamestnanosti a vzdelávaní, mládeži, kultúre, športe a digitalizácii. Panel má za sebou úvodné stretnutie v Štrasburgu a druhé stretnutie, ktoré prebehlo online. Posledné stretnutie by sa malo uskutočniť 25. až 27. februára v Dubline.

Druhý panel sa zaoberal témami európskej demokracie, hodnôt, právneho štátu a bezpečnosti. Tento panel už má za sebou celú svoju činnosť a jeho účastníci sa zhodli na 39 odporúčaniach, ktoré odprezentovali plenárnemu zasadnutiu konferencie. Patrí sem napríklad odporúčanie na premenovanie inštitúcii alebo zavedenie inštitútu európskeho referenda.  

Tretí panel o klimatickej zmene a zdravotníctve je už tiež úspešne zakončený a priniesol až 51 odporúčaní, vrátane zaradenia zdravotnej starostlivosti medzi právomoci Únie v rámci zmluvy o fungovaní EÚ.

Štvrtý panel je na tom podobne ako prvý, chýba mu ešte posledné stretnutie, na ktorom účastníci odhlasujú odporúčania. Toto stretnutie by sa malo uskutočniť 11. až 13. februára v Maastrichte.

Špeciálnou súčasťou konferencie bolo Európske podujatie mládeže, na ktorom sa zúčastnilo desaťtisíc mladých ľudí z Európy a ktorí sformulovali 20 hlavných odporúčaní. Žiadali napríklad umožniť utečencom získať vysokoškolské vzdelanie a zlepšiť výučbu v školách, napríklad v oblasti sexuálneho alebo duševného zdravia. 

Martin Klus: Aj Slovensko môže otočiť kormidlom Únie

Konferencia o budúcnosti Európy nemá byť o vychvaľovaní EÚ, cieľom je spätná väzba. Chceme vyjsť z „bublín“ a pozvať občanov na diskusiu o tom, čo členstvo v EÚ prináša, kde posilniť spoluprácu a kde si poradíme sami, píše Martin Klus.

Plenárne zasadnutia

Dôležitým krokom po zozbieraní nápadov bude ich porovnanie a vyhodnotenie. Na tom pracuje plenárne zasadnutie konferencie, ktoré sa doposiaľ stretlo celkom trikrát – v júni, októbri a koncom januára.

Jeho účastníci v rámci deviatich tematických pracovných skupín diskutovali o odporúčaniach zo všetkých komponentov konferencie.

Slovensko na webovej platforme

Do novembra platforma zaregistrovala celkom 90 nápadov od Slovákov. Až z 83 percent sa do diskusie zapojili muži a 64 percent zapojených boli vysokoškolsky vzdelaní ľudia.

Oproti ostatným krajinám vo väčšej miere diskutovali mladí ľudia, najaktívnejšou vekovou kategóriou u Slovákov boli 25-39 roční.

Podujatia na Slovensku

Do 17. januára bolo na Slovensku zorganizovaných 114 podujatí, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 2500 Slovákov. Skutočný počet však môže byť výrazne vyšší, nie všetci organizátori totiž uviedli počet návštevníkov ich podujatí.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v lete zorganizovalo Roadshow MySmeEÚ, v rámci ktorej mohli Slováci debatovať s politikmi v piatich mestách – Žiline, Poprade, Košiciach, Banskej Bystrici a v Bratislave. Kratšie podujatia tiež prebehli v ďalších 20 mestách. V rámci MySmeEÚ zorganizoval rezort aj diskusie na školách.

Hlavným výsledkom z Roadshow je dotazník, ktorý podľa rezortu zahraničných vecí vyplnilo 550 ľudí. Ten ukázal, že 37 percent respondentov je za rozšírení právomocí EÚ a 41 percent bolo spokojných so súčasnými právomocami. Iba 22 percent opýtaných by kompetencie Únie okresalo.

Za najväčšie výzvy bloku označili účastníci Roadshow migráciu, klímu, zdravie a sociálnu problematiku. Obdobným témam by sa podľa nich mala EÚ aj venovať do budúcna, pri tejto otázke pribudla aj téma vzdelávania.

V nastavení EÚ by respondenti posilnili postavenie menších štátov, úlohu EÚ v sociálnej oblasti. Tiež by chceli vidieť transparentnejšie a flexibilnejšie riadenie EÚ, zvýšili by informovanosť o nej a zlepšili prerozdeľovanie eurofondov.

Slovenská občianska delegátka Zuzana Hozlárová upozornila na to, že takéto podujatia na Slovensku priniesli konferenciu aj ľuďom, ktorí sa pre chýbajúce digitálne zručnosti na platformu neprihlásili.

„Nie všetci, hlavne na Slovensku, majú možnosť sa prihlásiť do tejto digitálnej platformy, musím však povedať, že Slovensko si nastavilo aktivity na národnej úrovni tak, aby sme oslovili aj týchto občanov vrátane oslovovania ľudí priamo na ulici,” myslí si Hozlárová.

O európskych témach diskutujú aj slovenskí odborníci, v rámci projektu s názvom Národný konvent o EÚ, ktorého štyri pracovné skupiny už majú za sebou pracovné stretnutia.

Ministerstvo zahraničných vecí upozorňuje, že paralelne s diskusiami odborníkov prebiehajú aj stretnutia na úrovni jednotlivých ministerstiev. Závery z konventu teda budú zverejnené na webovej platforme po ukončení oboch týchto úrovní.

Súčasťou slovenského príspevku do konferencie je aj séria focusových skupín s reprezentatívnou vzorkou obyvateľov, s názvom Naša Európa – celonárodné občianske konzultácie vo vzťahu k členstvu v EÚ.  V januári sa tiež uskutočnila jednodňová online obdoba občianskeho panelu pod názvom Občianska vízia budúcnosti Európy. Ich výsledky by mali byť spracované do konca marca a následne zverejnené na webovej platforme konferencie.  Podľa organizátorov však dominovali témy zvýšenia životnej úrovne, dosiahnutie rovnakých štandardov ako v západných krajinách a väčšej angažovanosti EÚ v zdravotnej a sociálnej oblasti. 

Slováci sa stále sťažujú na diktát Únie, sami by jej pritom dali viac kompetencií

Výskumné projekty v rámci Konferencie o budúcnosti Európy prichádzajú aj s kurióznymi nápadmi. Účastníci fokusových skupín napríklad navrhli, aby Únia v členských štátoch prerozdeľovala výrobu. Ich odkazom je najmä väčšie zapojenie EÚ v oblastiach, kde dnes kompetencie nemá.

Otázne však zostáva, do akej miery sa konferencii podarilo preniknúť k marginalizovaným komunitám a iným menšinám.

„Myslím si, že by sme nemali hovoriť len o Slovákoch a priznať si, že Slovensko je multietnický štát a že menšiny by nemali z tohto dialógu vypadnúť,” myslí si sociologička Oľga Gyárfášová.

Generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí ministerstva zahraničných vecí Tomáš Kozák povedal, že zapojeniu menšín boli otvorení.

„Je tu digitálna platforma, je tu dotazník, ktorý je k dispozícii, oslovili sme politické strany a záujmové združenia na diskusiu, niektoré reagovali, niektoré nie,” povedal Kozák. Pripustil však, že konferencia nekončí a ministerstvo je otvorené aj diskusiám o väčšom zapojení menšín.

Slovensko v európskych občianskych paneloch

Slovensko v občianskych paneloch reprezentuje celkom 15 ľudí. Traja sú aktívni v prvom paneli a v zvyšných troch je zapojených po štyroch Slovákov.

Vo vyhláseniach pre médiá väčšina účastníkov svoju skúsenosť hodnotí pozitívne. „Bolo úžasné počúvať názory ľudí z rôznych štátov, rôznych povolaní, rôzneho veku či vzdelania. Všetci boli otvorení, tolerantní a slušní k názorom ostatných – bol to skvelý zážitok,“ povedala napríklad účastníčka panelu o klíme, Alena Trúsiková z Trenčína. Dodala, že ju prekvapilo, že účastníci mali podobné potreby a požiadavky, napríklad viac zelene v mestách.

Účastník panelu EÚ vo svete, Vladimír Lako z Vrútok, tiež povedal, že pred účasťou v paneli mal pocit, že sa o európskych politikách rozhoduje „od stola“ a členské krajiny sa už môžu len prispôsobiť. „Ale tým, že je človek tu, tak niektoré veci začína inač vnímať,” povedal. 

Slovensko v plenárnom zasadnutí

Slováci sú zastúpení aj v hodnotiacej časti konferencie, teda v plenárnom zasadnutí. Občanov tu reprezentuje podpredsedníčka Študentskej rady vysokých škôl pre akademické záležitosti a delegátka pre Európsky dialóg s mládežou, Zuzana Hozlárová.

Slovenskú vládu zastupujú štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Martin Klus, a generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí, Tomáš Kozák.

Slovenský parlament je zase zastúpený delegáciou z európskeho výboru. Slováci sú do tematických pracovných skupín rozdelení nasledovne:

  • Pracovná skupina pre zmenu klímy a životné prostredie: Zita Pleštinská, podpredsedníčka európskeho výboru
  • Pracovná skupina pre hospodárstvo, sociálnu spravodlivosť a zamestnanosť: Vladimíra Marcinková, predsedníčka európskeho výboru
  • Pracovná skupina pre hodnoty a práva, právny štát a bezpečnosť: Martin Klus, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, Vladimír Bilčík, europoslanec
  • Pracovná skupina pre európsku demokraciu: Tomáš Kozák, generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí ministerstva zahraničných vecí
  • Pracovná skupina pre migráciu: Ľudovít Goga, člen európskeho výboru
  • Pracovná skupina pre vzdelanie, kultúru, mládež a šport: Zuzana Hozlárová, občianska delegátka, Peter Kmec, podpredseda európskeho výboru

Marcinková si v rámci diskusii všíma najmä nesúlad názorov na EÚ a požiadaviek od občanov.

„Stále počúvame naratív o diktáte EÚ, a na druhej strane žiadajú od EÚ, aby sa viac angažovala v dosahovaní lepšej kvality ich života. Táto protichodnosť súvisí s nedostatkom informácií,” myslí si Marcinková.

Ako hodnotíte doterajší priebeh Konferencie o budúcnosti Európy na Slovensku?

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Priebežne hodnotíme sledovanosť a záujem verejnosti o realizované podujatia a mieru podpory či vnímanie EÚ. Za úspech považujeme najmä to, že sme vďaka intenzívnejšej komunikácii s kľúčovými aktérmi – v prvom rade s občanmi, osobitne mladou generáciou, ale aj s odbornou a akademickou obcou, politickými stranami a ich predstaviteľmi v slovenskom a európskom parlamente , predstaviteľmi samosprávy a inými záujmovými skupinami – o EÚ a o budúcnosti Európy identifikovali veľmi dôležité výzvy. Tou hlavnou je najmä zistenie, že občania pociťujú nedostatok informácií a znalostí o EÚ, no zároveň žiadajú viac informácií, a tiež že očakávajú hlavne akcieschopnú EÚ v oblastiach, ktoré sa priamo týkajú ich životnej úrovne.

Vzhľadom na okolnosti – pandemickú situáciu, ako aj viaceré priebežné zmeny v nastavení procesov konferencie – možno aj doteraz realizované aktivity a iniciatívy hodnotiť ako úspešné. Zároveň ale otvorene hovoríme, že nikdy nemôžeme byť úplne spokojní, a preto budeme pokračovať  v proaktívnej komunikácii o EÚ a budúcnosti Európy, a to aj po formálnom skončení konferencie.

V týchto mesiacoch pokračuje projekt diskusií so študentmi na školách Back to School (v závislosti od pandemickej situácie v jednotlivých regiónoch), pokračujú ešte viaceré projekty podporené z dotačnej schémy a plánované je aj záverečné zhodnotenie konferencie aj na národnej úrovni, s predpokladaným konaním koncom mája 2022.

Vladimír Bilčík, europoslanec (Spolu, EPP), člen plenárneho zasadnutia

Vnímam silný hlas občianskych zástupcov Slovenska, či už občianskej delegátky Zuzany Hozlárovej, ale aj ďalších ľudí, ktorí sa zapojili do panelových diskusií. Vnímam aj aktivity Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. A som poctený, že som na konferencii ako jediný Slovák z europoslancov. Snažím sa v pléne presadzovať hlavne zmeny, ktoré sa týkajú účinnejšieho boja s dezinformáciami, posilnenia princípov právneho štátu a lepšieho prístupu občanov k voľbám do europarlamentu.

Je dôležité pýtať sa aj ľudí a politických hráčov na Slovensku, s akými prioritami ideme do diskusie. V diskusiách mi zatiaľ chýba hlas poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Konferencia je tiež príležitosť pre zapojenie národných parlamentov do debaty o európskej budúcnosti.

Všimol som si a páči sa mi konkrétny návrh občianskej delegátky Zuzany Hozlárovej, ktorá chce presadiť vzdelávanie o EÚ a jej fungovaní na školách naprieč EÚ. Máme ešte priestor v nadchádzajúcich mesiacoch, aby sme ukázali, že slovenský hlas je počuť a má aj jasné priority. Potom bude jednoduchšie nájsť sa aj v záveroch tejto konferencie.


Peter Pollák, europoslanec (OĽaNO, EPP)

Mám za to, že zastúpenie Slovákov by mohlo byť aj vo väčšej miere, ako je tomu doposiaľ. Za úplne nedostačujúce považujem zapojenie zraniteľných skupín obyvateľstva do prebiehajúcich diskusií a panelov, i v dôsledku existujúcej digitálnej priepasti.

 

 


Michal Kaliňák, hovorca Združenia miest a obcí Slovenska

Túto iniciatívu sme brali ako príležitosť pre naštartovanie spolupráce s rezortom zahraničných vecí, tá však nenastala. Je možné, že rezort komunikoval individuálne so samosprávami v ktorých sa zorganizovala Roadshow. Zároveň je možné, že zástupcovia miest sú aj účastní odborných skupín Národného konventu EÚ, ZMOS ako taký nebol prizvaný.

Centrále to nezazlievame, ale súčasný stav riešenia konferencie v našich podmienkach je len výsledkom komunikácie európskych tém u nás. Deje sa to hore na centrálnej úrovni, nie v rámci viacúrovňového riadenia a koordinovaného prístupu.

Na Slovensku tiež chýba základná komunikácia európskych tém. Potom je zbytočné sa občanov pýtať, či by malo byť zdravotníctvo zdieľaná kompetencia, pretože nevedia, čo to znamená.

Odkazom konferencie v našich podmienkach by malo byť, že témy EÚ by sa nemali vnímať oddelene ako osobitná agenda, ale ako súčasťou národnej agendy, a tá by mala byť komunikovaná a prezentovaná.


Daniela Piršelová, hovorkyňa Únie miest Slovenska

Únia miest Slovenska registruje aktivity konferencie, považujeme ich za potrebné a zmysluplné. Dianie sa snažíme ovplyvniť námetmi na zmeny najmä na národnej úrovni.

ÚMS je presvedčená, že ak chce Európa odolávať krízam, tak je priestor pre dialóg, odporúčania a konštruktívnu výmenu názorov ľudí z celej Európy relevantný a potrebný. Osobitne v čase, keď sa verejného priestoru zmocňujú názorové extrémy, sú otvorené a konštruktívne diskusie kľúčové. Konferencia o budúcnosti Európy je dôkazom toho, že hlasy obyvateľov tu majú svoju váhu.

Pripomíname, že na hlasy Sloveniek a Slovákov by mali reagovať aj mestá. Samosprávy a ich združenia môžu prezentovať pohľad na nové trendy, výzvy z pohľadu poznania lokálnych podmienok a urýchliť tak reálne a potrebné zmeny. Únia miest Slovenska preferuje najmä svoje priority: riešenie klimatickej krízy vo väzbe na všetky segmenty, hospodársky rozvoj miest a regiónov na báze využitia ich potenciálu, a výrazné posilnenie postavenia miest.  


Matej Majdiš, kancelária SK8 – Združenia samosprávnych krajov

Domnievame sa, že každý, kto mal záujem zapojiť sa, si cestu k projektu našiel. Určite presadzujeme, aby sa európska politika zamerala predovšetkým na regióny. Považujeme za kľúčové, aby sa politika EÚ nerobila „hore“, ale začínala sa už na obecnej a regionálnej úrovni. Túto myšlienku sa v súčasnosti snažíme presadzovať aj pri príprave implementácie eurofondov v novom programovom období 2021-2027, kde by podľa SK 8 mali byť zohľadnené potreby regiónov v najväčšej možnej miere.

Európska únia je pre nás partner a obyvatelia Slovenska chcú pracovať a podieľať sa na tom, ako bude Európa vyzerať v budúcnosti. To považujem za dôležitý odkaz, ktorý by mal od Slovákov v rámci konferencie zaznieť.