Konferencia o budúcnosti Európy: Otvorí Únia základné zmluvy?

Spoločné fotografovanie po podpise Lisabonskej zmluvy. [TASR/AP/Paulo Duarte]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovensko a Konferencia o budúcnosti Európy

Reformy Európskej únie majú byť založené na vôli jej občanov. Pre pandémiu bola dvojročná konferencia skresaná na polovicu a preložená až na rok 2021. Aj keď lídri Únie zdôrazňujú, že žiadna téma nemá byť tabu, niektoré členské štáty nechcú o otváraní základných zmlúv diskutovať.

Odchod Spojeného kráľovstva a kríza spojená s pandémiou COVID-19 poukázali na potrebu opätovne zadefinovať smerovanie Európskej únie. Reformovať druhú najväčšiu ekonomiku sveta s viac ako 446 miliónmi obyvateľov ale nie je jednoduché zadanie. Najmä, ak chce blok postupovať transparentne a inkluzívne.

Zdrojom legitimity nových zmien by sa mala stať Konferencia o budúcnosti Európy. Rok trvajúca séria diskusií, ktorá odštartuje 9. mája, má určiť, akú Úniu chcú členské štáty a ich občania.

Európske inštitúcie sa zaoberali otázkou ďalšieho smerovania Únie už niekoľko rokov. Komisia pod vedením Jean-Claudea Junckera ešte v roku 2017 odprezentovala päť možných scenárov vývoja v tzv. Bielej knihe. Začala sa tak pripravovať na po-brexitovú budúcnosť bloku s 27 členskými krajinami. Scenáre pokrývali širokú škálu možností, od zmenšenia kompetencií, zachovania súčasného stavu, až po silnejšiu Úniu. Už vtedy Európska komisia rátala so sériou debát po európskych mestách, s pracovným názvom „Debaty o budúcnosti Európy“.

V roku 2019 sa za túto myšlienku postavil francúzsky prezident Emmanuel Macron v liste obyvateľom Európy. Názov „Konferencia o budúcnosti Európy“ ale prišiel až s Komisiou Ursuly von der Leyen, ktorá ho použila v prejave počas uvádzania svojej kandidatúry na predsedníčku.

Myšlienku, aj s novým názvom, si osvojili aj Nemecko a Francúzsko. V spoločnom dokumente položili základy toho, ako by takáto konferencia mala vyzerať. V pozadí spolupráce týchto dvoch krajín boli práve ich odlišné predstavy o smerovaní Únie.

Dvojročná verejná konferencia mala priniesť odpovede na otázky o tom, aké predstavy majú samotní Európania. Začať mala v roku 2020 a dokument rátal aj s tým, že na jej čele bude stáť silná európska osobnosť.

Prípravy však narušila pandémia. Problematickým sa tiež ukázal byť post lídra alebo líderky konferencie, na ktorého obsadení sa nenašla politická zhoda.

Štart očkovacích kampaní v úvode roka 2021 umožnil inštitúciám opätovne otvoriť ich strategické plány a koncom februára sa im podarilo vyriešiť aj otázku toho, kto konferenciu povedie. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, predseda europarlamentu David Sassoli a António Costa, portugalský premiér a šéf rotujúceho predsedníctva Rady Európskej únie 10. marca podpísali spoločnú deklaráciu.

V momente jej podpisu boli Európania konferencii pozitívne naladení – v poslednom Eurobarometri až 76 percent z nich súhlasilo, že bude znamenať výrazný posun pre demokraciu v Únii. Ochotu priamo sa zúčastniť ale zatiaľ prejavilo len 51 percent občanov Únie.

Celý proces odštartuje 9. mája, na Deň Európy, v Štrasburgu. Spoločné európske vedenie konferencie zorganizuje panelové diskusie, na ktorých budú diskutovať občania zo všetkých členských štátov. Obyvatelia budú môcť svoj názor prejaviť aj zaslaním podnetu cez webovú stránku.

Národná podoba zostáva v kompetencii členských štátov. Podstatou má byť vypočutie názorov verejnosti. V praxi je teda možné očakávať rôzne debaty alebo dotazníky. Aj keď spoločná deklarácia lídrov ráta s využitím digitálnych platforiem, zdôrazňuje aj potrebu fyzických stretnutí.

Okrem názorov verejnosti má konferencia zozbierať odporúčania aj od zástupcov občianskej spoločnosti, neziskových organizácií, podnikateľského sektora a akademikov.

Európska komisia, europarlament aj Rada Európskej únie sa zaviazali názory, ktoré z konferencie vyjdú, vypočuť a pretaviť do praxe. Lídri pri podpise spoločnej konferencie zdôrazňovali, že žiadna téma nie je tabu a sú otvorení aj zmenám základných zmlúv Únie. V jednotlivých členských štátoch sa ale názory na to, či by konferencia mala viesť k takýmto zmenám, rôznia.

Spoločná deklarácia hovorí o úzkom vedení konferencie. To sa v snahe o vyváženosť oproti pôvodnému návrhu značne rozšírilo. Miesto jedného lídra bude v čele konferencie stáť spoločné predsedníctvo. To pozostáva z vedúcich troch európskych inštitúcií: eurokomisie, europarlamentu a Rady EÚ. Okrem nich sa o priebeh konferencie bude starať aj exekutívna rada, spoločný sekretariát a konferenčné plénum.

Ani po podpísaní zmluvy sa však spory o vedení konferencie neskončili úplne. Do popredia sa dostala otázka rodového vyváženia exekutívnej rady. Lídri politických frakcií parlamentu totiž navrhli obsadiť radu šiestimi mužmi a iba jednou ženou.

Politické frakcie europarlamentu konferenciu privítali. Medzi priority najväčšej frakcie EPP patrí zdravotnícka únia, budovanie demokratickejších procesov a jednotný hlas Únie na globálnom poli. Frakcia S&D tiež zdôraznila, že Únia momentálne nemá na riešenie krízy všetky nástroje, ktoré potrebuje. Zelení (Greens/EFA) pripomínajú dôležitosť reforiem a explicitne hovoria o zmenách zmlúv a hlbšej integrácii. O úplne nových zmluvách zase hovorí aj ľavica (GUE/NGL). Potrebné sú podľa nich najmä na boj proti klimatickým zmenám a nerovnostiam. Frakcia Obnovme Európu (RE) trvá na tom, že na stole musia byť všetky témy, pričom sama chce posilniť najmä demokratizáciu rozhodovacieho procesu Únie. Konzervatívna skupina ECR patrí medzi najaktívnejšie. S vlastnou platformou pod názvom „Európska budúcnosť: Nová nádej“ už začala organizovať debaty po európskych mestách. Propaguje menší záber Únie, zameraný na ekonomické aspekty.

Spektrum možných tém diskusie obmedzené nie je. V oficiálnom dokumente sú uvedené príklady, ktorými sa ale konferencia nelimituje. Patrí sem zdravie, klimatická zmena, ekonomika a sociálna spravodlivosť, medzigeneračná solidarita alebo digitálna transformácia.

Inštitúcie majú tiež záujem vyriešiť problém systému vedúcich kandidátov (spitzenkandidaten) na post šéfa eurokomisie. Do výberu lídra európskej exekutívy mal priniesť väčšiu demokratizáciu. Podľa Lisabonskej zmluvy má totiž Európska rada pri navrhovaní kandidáta na túto pozíciu zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Ako to má urobiť ale nie je definované a aj preto sa samotný proces výberu neriadi jasnými pravidlami.

Systém vedúcich kandidátov ponúka mechanizmus, v rámci ktorého by sa do čela dostal politický líder frakcie europarlamentu, ktorá zvíťazila v eurovoľbách. Naposledy sa však do čela Európskej komisie dostala Ursula von der Leyen, ktorá vedúcou kandidátkou nebola.

Na stole je aj otázka nadnárodných kandidátok do europarlamentu. V rámci tohto návrhu by občania mohli v eurovoľbách voliť okrem národných kandidátov aj európskych, ktorí by mali samostatný zoznam. Dnes sa totiž môže stať, že volič nemá pri výbere možnosť odovzdať hlas niektorej z politických frakcií, pretože v jeho krajine nemusí mať zastúpenie.

Témy, dominujúce konferencii, by mali udávať najmä samotní občania. Tí v poslednom Eurobarometri ukázali, že od Európy do budúcna očakávajú zabezpečenie porovnateľnej životnej úrovne medzi členskými štátmi, silnejšiu solidaritu, spoločnú zdravotnícku politiku a porovnateľné vzdelávacie štandardy.

Konferencia skončí počas francúzskeho predsedníctva v roku 2022. Prípadné zhoršenie pandemickej situácie, ktoré by priebeh konferencie narušilo, však môže podľa štátneho tajomníka rezortu zahraničných vecí Slovenskej republiky Martina Klusa koniec oddialiť.

Konferencia zatiaľ nezaberala veľký priestor v médiách alebo politických debatách v členských štátoch. Napriek tomu vlády vítajú príležitosť viac zapojiť občanov do únijných reforiem. Aj keď európski lídri zdôrazňujú možnosť revidovania základných dokumentov Únie, niektoré štáty sa do tejto debaty v rámci konferencie púšťať nechcú.

Slovensko

Slovenská vláda schválila aktualizovanú koncepciu národného formátu konferencie v marci. Ak to epidemická situácia dovolí, konferencia odštartuje na Slovensku 9. mája ceremoniálom v Banskej Bystrici. Verejnosť bude diskutovať o budúcnosti v rámci platformy MySmeEÚ. Odborné odporúčania zas vypracuje Národný konvent v rámci 16 expertných skupín. Občania sa budú môcť do diskusií zapojiť aj prostredníctvom internetu.

Závery z oboch formátov vypracuje ministerstvo zahraničných vecí do jednej správy, obsah ktorej budú zástupcovia Slovenska prezentovať na európskej úrovni.

Slovenská pozícia k systému vedúcich kandidátov alebo nadnárodných kandidátok je zatiaľ odmietavá, ak však z konferencie vyjde pozitívny názor občanov, môže sa zmeniť, tvrdí štátny tajomník rezortu zahraničia Martin Klus. Vláda tiež nevylučuje otvorenie základných európskych zmlúv.

Názory Slovákov sa v špeciálnom Eurobarometri v niektorých otázkach vymykali  od európskeho priemeru. Vyjadrili v ňom napríklad najmenej pozitívny pohľad na Úniu zo všetkých členských štátov – najmä však kvôli veľmi rozšírenému neutrálnemu postoju. Všetkých 26 krajín okrem Slovenska tiež považuje za najlepší spôsob prejavenia svojho názoru v Únii voľby v europarlamente. Podľa Slovákov je lepší podpis petície. Zo všetkých členských krajín bola tiež pre Slovákov najdôležitejšia flexibilná forma participácie – teda napríklad možnosť zapojiť sa do debát online.

Česko

Vláda Českej republiky chce podľa redakcie EURACTIV Česko ponechať otázky reformy inštitúcií bokom. Sama sa skôr chce sústrediť na jednotlivé politiky, ktoré sú pre českých občanov relevantné. Tiež avizovala, že nechce zásadnú reformu Únie, ani zásahy do základných zmlúv. Vzniklo však už sedem skupín, ktoré majú debatu koordinovať. Vedie ich Vladimír Špidla, bývalý český premiér a eurokomisár pre zamestnanosť, sociálne veci a rovné príležitosti.  

Poľsko

Poľskí lídri reformu Únie podporujú. „Z môjho pohľadu je potrebná nejaká reforma únie,“ povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki ešte v roku 2019. „Verím, že Únia bude založená na sile krajín a bude politickou veľmocou, nie iba ekonomickou.“ Rovnako argumentoval za nový ekonomický model a prenechanie politických záležitostí na národné štáty. Európske inštitúcie totiž podľa neho „nechápu domácu situáciu v krajinách strednej a východnej Európy“.

Maďarsko

Maďarská vláda ešte pred oficiálnym spustením konferencie usporiadala dve veľké online debaty. Prvá z nich, zorganizovaná v júni minulého roku, bola na tému Konferencie o budúcnosti Európy. Tematicky sa počas nej diskutovalo o očakávaniach členských štátov v súvislosti s výsledkami konferencie. V septembri ju nasledovala debata s názvom „Dialóg o budúcnosti Európy: Ako postaviť efektívnejšiu a skutočne silnejšiu Úniu?“, kde sa riešili následky rôznych kríz za posledných 15 rokov. Na týchto konferenciách vystúpila napríklad eurokomisárka Dubravka Šuica, alebo bývalý predseda europarlamentu Antonio Tajani. Občania mohli posielať svoje otázky dopredu cez Twitter. Podľa maďarskej vlády z diskusií vyšiel konsenzus o tom, že konferencia musí byť transparentná, jej závery realistické a konkrétne a špeciálne sa zamerať na zapojenie občanov.

Tretia takáto diskusia je na pláne toto leto, s názvom „Dialóg o budúcnosti Európy: Budovanie digitálnej Európskej únie“. Vláda v nej chce diskutovať o dopadoch digitalizácie na suverenitu krajín, podnikateľské prostredie a samotných občanov. Cieľom týchto konferencií má byť predstaviť európske otázky zrozumiteľne, dať občanom všeobecný prehľad a zapojiť ich do tvorení politík na európskej úrovni.

Francúzsko

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa o zorganizovanie konferencie snažil už v roku 2019. Priniesť by podľa neho mala európsku renesanciu, ktorá prinesie okrem iného európsku agentúru na ochranu demokracie, spoločnú hraničnú politiku a európsku minimálnu mzdu. Finálna podoba konferencie napĺňa jeho víziu dialógu s občanmi. Vrcholiť bude navyše počas francúzskeho predsedníctva Rady Európskej Únie. V tom istom roku čakajú Francúzsko aj prezidentské voľby, v ktorých sa Macron pokúsi o znovuzvolenie. Aj preto budú pre neho konkrétne výsledky z debát viac ako dôležité.

Taliansko

Podľa talianskej redakcie EURACTIV má zmena základných zmlúv podporu talianskej vlády aj parlamentu. Aj prezident Sergio Mattarela zastáva pozíciu, že takéto zmeny nemajú byť tabu. Taliansky rozpočet vyčleňuje na konferenciu finančné zdroje, zatiaľ však vláda konkrétne plány nepredstavila. Ráta však s predstavením rady odborníkov, ktorí majú diskusiu otvoriť.

Španielsko

Španielska vláda zverejnila dokument s konkrétnymi návrhmi pre konferenciu. V rámci nich presadzuje transformáciu Únie v popandemickej ére. Vláda bojuje proti naratívu, že demokracie v Európe pri manažovaní krízy zlyhali a autoritatívne režimy boli efektívnejšie. Navrhuje postupovať v štyroch oblastiach: v zdravotníctve, mobilite, hodnotových reťazcoch a používaní technológií. Podľa denníka El Pais je španielska vláda jednoznačne na strane ekonomického a politického prehlbovania európskej integrácie.

Portugalsko

Konferencia štartuje práve počas portugalského predsedníctva v Rade Európskej únie. Portugalský premiér António Costa pri podpisovaní spoločnej deklarácie o konferencií uviedol: „Zvolaním Konferencie o budúcnosti Európy vysielame Európanom posolstvo dôvery a nádeje do budúcna. Dôvery v to, že prekonáme pandémiu aj súvisiacu krízu; a nádeje, že sa nám spolu podarí vybudovať spravodlivú, zelenú a digitálnu európsku budúcnosť“. Portugalský parlament tiež prijal rezolúciu, ktorá odporučila vláde požadovať na konferencii adekvátnu reprezentáciu národných parlamentov. Tie by mali mať v rámci konferencie právo prezentovať vlastné návrhy.

Chorvátsko

Chorvátska eurokomisárka Dubravka Šuica vedie prácu Komisie na organizácii konferencie. Na národnej úrovni však verejnému priestoru doteraz dominovali následky zemetrasenia, pandémie a májových regionálnych volieb.

Bulharsko

Bulharská politická scéna sa momentálne zaoberá domácimi parlamentnými voľbami. Europoslanec Ilhan Kyuhyuk (RE) aktívne pracoval na rezolúcii parlamentu, podľa ktorej by konferencia mala zapájať aj kandidátske krajiny na západnom Balkáne. „Ich občania budú v budúcnosti tiež žiť v našom spoločnom domove,“ povedal. Bulhari v Eurobarometri najviac zo všetkých krajín odpovedali, že najnápomocnejšia záležitosť pre budúcnosť Európy je podľa nich porovnateľná životná úroveň v členských štátoch. Tiež však prejavili druhý najmenší záujem o zapojenie do konferencie.

Rumunsko

Rumunský europoslanec Dacian Ciolos, ktorý vedie frakciu Obnovme Európu, vymenoval niekoľko zmien, ktoré by chcel počas diskusie prebrať – politické priority Komisie, vymenovávanie lídrov európskych inštitúcií a nadnárodné kandidátky do eurovolieb. Rumuni v Eurobarometri vyjadrili najmenší záujem o  zapojenie hlasu občanov do rozhodovania o budúcnosti Únie. Druhí najmenší podiel mali aj občanov, podľa ktorých predstavuje konferencia výrazný posun pre demokraciu v Únii.

Fínsko

Debata o konferencii začína aj vo Fínsku. Podľa vládneho listu z 1. marca je konferencia príležitosťou na hlbšie zapojenie mladých ľudí. Tematicky sa chce sústrediť na právny štát, klimatické zmeny, udržateľný rast, sociálne témy, bezpečnosť, imigráciu a globálnu úlohu Únie. Konferenciu chcú usporiadať „zdola nahor,“ čo najbližšie bežným ľuďom, ale zapojiť plánujú aj predstaviteľov občianskej spoločnosti, predstaviteľov regiónov, parlament, tretí sektor, ale aj zamestnávateľov. Fínsko sa však v rámci tejto konferencie stavia proti riešeniu inštitucionálnych tém, vrátane zmien základných zmlúv. Podľa fínskej vlády by sa mali diskusie  sústrediť skôr na lepšie dosahovanie cieľov Únie.

Švédsko

Aj Švédsko víta konferenciu ako príležitosť na prehĺbenie demokratického procesu, nechce však meniť základné zmluvy. Sústredí sa na rovnú reprezentáciu a konsenzus medzi troma hlavnými európskymi inštitúciami a dôležitosť zapojenia národných parlamentov.