Krajiny V4 váhajú s prenášaním kompetencií v zdravotníctve na Úniu

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Krajiny Vyšehradu neboli spokojné s nákupom zdravotníckeho materiálu a vakcín, ktoré organizoval Brusel, napriek tomu, že z programov EÚ značne ťažia. Peniaze z post-pandemického fondu Únie chcú vo veľkej miere využívať na svoju značne podfinancovanú a zastaranú zdravotnícku infraštruktúru.

Inštitúcie EÚ neskoro zareagovali na vírus COVID-19 a núdzový stav zaviedli až v marci minulého roka. Namiesto prejavenia solidarity s Talianskom sa členské štáty rozhodli uskladniť kľúčové vybavenie pre seba. Situácia sa však postupne zlepšovala a členské štáty EÚ prebrali starostlivosť o niektorých talianskych pacientov, ponúkli pomoc svojich lekárov a dodali lekárske vybavenie a potreby tam, kde to bolo treba.

Aj dlhodobá širšia slovenská diskusia o riadení pandémie EÚ odzrkadľovala tú európsku. Niektorí politici však priznali, že za stav riadenia pandémie nesú zodpovednosť aj členské štáty. „Na jar spôsobila prvá vlna problematickú situáciu, keďže krajiny v šoku zablokovali dodávanie respirátorov, rúšok a iných lekárskych potrieb,“ hovorí europoslankyňa Monika Beňová (S&D), ktorá je členkov výboru ENVI (Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín) v Európskom parlamente.

Europoslanec za maďarskú sociálnodemokratickú stranu István Ujhelyi (S&D) zdôrazňuje, že EÚ stojí pred bezprecedentnými výzvami, a to bez pomoci návodov a skúsenosti, ako ju zvládnuť. Práve preto je kľúčové, aby bola lepšie pripravená na obdobné krízy v budúcnosti.

V4 diskusia: Covid-19 by mal priniesť nový, udržateľný model hospodárstva

Krajiny Vyšehradskej skupiny by mali využiť túto krízu na štrukturálne zmeny a reformy trhu práce, vzdelávania a zdravotníctva. Mali by sa pozerať za horizont HDP a chopiť sa zelenej transformácie.

Presun výroby zdravotníckeho materiálu do Európy

Jedna z požiadaviek na európskej úrovni bola, aby sa výroba zdravotníckych prostriedkov presunula do Európy. Týmto spôsobom by sa predišlo nedostatku produktov, ktoré chýbali na začiatku prvej vlny. Podľa odborníčky na zdravotnú starostlivosť v maďarskej stredo-pravej strane Nový začiatok Gabrielly Lantos a bývalého operatívneho riaditeľa súkromnej nemocnice Róberta Károlyho v Budapešti je preto dôležité, aby bola Európa autonómnejšia vo výrobe zdravotníckeho materiálu. Priznávajú však, že „k tomuto stavu sa dá dopracovať len postupne, keďže súčasné dodávateľské reťazce je možné eliminovať až po zavedení novej infraštruktúry“.

Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (EPP) sa vyjadril, že „výroba strategicky dôležitého materiálu je v Európe naliehavá a musí byť prioritná“.

Na začiatku pandémie Slovensko zistilo, že jeho štátne hmotné rezervy sú skoro prázdne (bývalý predseda štátnych hmotných rezerv je vo väzbe kvôli obvineniu z korupcie) a vyhlásilo stav pohotovosti. Nakoniec situáciu zachránila dodávka materiálu z Číny, ktorá však nebola lacná.

V Európe sa produkcia zameriava prirodzene na výrobu s priadnou hodnotou. Menej sofistikované tovary, ako ochranné odevy, respirátory a rúška, sa vyrábali mimo EÚ, pripomenul Bilčík s tým, že európske výrobné kapacity očividne nedokázali riadne zareagovať na náhly dopyt.

„Mali by sme monitorovať mieru pripravenosti našich odvetví, reagovať na súčasný dopyt a sledovať, či sú napríklad v prípade potreby schopné vyrábať aj ochranné prostriedky. Som presvedčený o tom, že práve na toto by sme mali dohliadať a financovať väčšiu pripravenosť našich spoločností na náhle zmeny výroby,“ tvrdí Bilčík. „Už nikdy by sme sa nemali ocitnúť v situácii, kedy ľudia umierajú kvôli nedostatku respirátorov, ktorých hodnota sa pohybuje v desiatkach centov, alebo kedy dobrovoľníci zastupujú štát“.  Europoslanec ocenil, že jeden z prvých krokov Únie po vypuknutí pandémie, bola tvorba strategických akcií a bondov.

„Mali by sme neustále investovať do výroby, výskumu a rozvoja vakcín. Ich samotná výroba, ktorá je veľmi potrebná, sa môže urýchliť práve vďaka dodatočným investíciám do výrobného procesu v rámci EÚ,“ dodal.

Existujú rôzne nápady o konkrétnych spôsoboch, ako prinavrátiť výrobu zdravotníckeho materiálu späť do Európy. Napríklad český ekonóm Tomáš Doležal, ktorý sa zameriava na farmaceutický priemysel, poukázal na to, že zabezpečenie sebestačnosti EÚ vo výrobe tohto materiálu by mohlo byť spojené s navýšením financovania pre výskum, vývoj a domácu výrobu. „Potrebujeme vidieť podrobnú štúdiu o ekonomických dopadoch. Európa profitovala a naďalej ťaží z investícii v Spojených štátoch a z lacnej pracovnej sily, ktorá pochádza z Indie a Číny. Som skôr za to, aby sa posilnili investície v oblasti výskumu a rozvoja prostredníctvom spravodlivej ceny za inováciu a efektívnych produktov, ktoré sú bezpečné,“ poznamenal Doležal.

Európskemu gastrosektoru chýba perspektíva. Viaceré štáty pôjdu cestou digitálnych riešení

Reštaurácie či kaviarne trpia v celej Únii. Podporné opatrenia sa od krajiny ku krajine líšia. Spoločná je neistota ďalších opatrení. Otvorenie reštaurácií je v nedohľadne. Dôležitú úlohu však pri ňom môžu zohrať inteligentné, digitálne riešenia. 

Česká europoslankyňa Kateřina Konečná (GUE/NGL) rovnako tvrdí, že presun výroby zdravotníckeho materiálu do Európy je nesmierne dôležitý. Podľa nej práve zastaralé pravidlá o ochrane patentov, spolu s prísnymi pravidlami v oblasti vývoja a distribúcie bežných liekov, deformujú trh a odrádzajú spoločnosť od výroby zdravotníckeho materiálu v Európe.

Česká asociácia farmaceutických firiem (ČAFF) verí, že najlepší spôsob, ako navýšiť mieru sebestačnosti vo výrobe liekov v Európe, je zmeniť regulačný rámec tak, aby podnecoval investície vo výskume, ako aj celkovú výrobnú kapacitu. Súčasná cenová politika Únie, ktorá vždy preferuje nižšiu cenu, je jedným z dôvodov, prečo sa značné množstvo dodávateľov nachádza mimo EÚ, tvrdí asociácia.

Väčšia z krajín V4 je nespokojná s nákupom vakcín Úniou

Európska únia predstavila ambiciózny program o spoločnom nákupe vakcín ešte v júni minulého roka. Európskej komisii sas podporou členských štátov podarilo zabezpečiť dostatočné množstvo dávok vakcín na to, aby zaočkovala všetkých obyvateľov Únie. Napriek tomu je samotná dodávka vakcín pomalšia, ako sa čakalo. Komisia je v tejto súvislosti kritizovaná za to, že príliš neskoro uzavrela kontrakty s farmaceutickými spoločnosťami. Rovnako čelí kritike aj Európske centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC) za oneskorené schválenie niektorých vakcín.

Predseda vlády Českej republiky Andrej Babiš, ktorého vláde sa momentálne nedarí dostať pandemickú situáciu pod kontrolu, opakovane kritizoval viaceré rozhodnutie Európskej komisie. V januári napríklad vyhlásil, že Komisia konala „príliš pomaly“ pri obstarávaní vakcín. Napriek tomu český minister zdravotníctva neskôr poznamenal, že bez jednotného európskeho postupu by Česká republika nebola schopná zabezpečiť dostatočný počet vakcín.

Predseda vlády Babiš dokonca navštívil viaceré krajiny, ktoré používajú vakcíny z Ruska alebo Číny, aby sa „dozvedel viac o ich skúsenostiach“. Aj keď sa najvyšší zvolení činitelia zhodli, že Česko bude očkovať len tými vakcínami, ktoré schváli Európska lieková agentúra (EMA), Babiš sa spolu s pro-ruským a pro-čínskym prezidentom Milošom Zemanov snaží zaobstarať ruskú vakcínu Sputnik V. Naopak minister zdravotníctva Jan Blatný sa stavia jasne proti tomu, aby sa očkovalo vakcínami, ktoré nie sú schválené Európskou liekovou agentúrou.

V tejto veci maďarská vládna stránka o koronavíruse pravidelne zverejňuje informácie o tom, že „z Bruselu k nám prichádza iba niekoľko vakcín. Maďarsko robí všetko preto, aby zabezpečilo dostatok vakcín za účelom spustiť hromadné očkovanie”. Lantos si myslí, že za tento stav môžu nedostatočné výrobné kapacity vakcín a lekárskych produktov v Európe. Z tohto dôvodu je kľúčová sebestačnosť vo výrobe zdravotníckeho materiálu.

Únia spúšťa program vývoja druhej generácie vakcín proti covidu

Eurokomisia požiada členské štáty o viac peňazí na výskum nových mutácií koronavírusu, ale aj vývoj nových vakcín.

Poľskí predstavitelia sú rovnako kritickí voči tomu, ako si Európska únia počína pri pandémii COVID-19. Ich kritika sa týka predovšetkým spoločného nákupu vakcín, za ktorý je zodpovedná Komisia. „Žiaľ, musíme konštatovať, že politika nakupovania vakcín EÚ bude čiastočne zodpovedná za tretiu vlnu v Európe,“ povedal poľský minister zdravotníctva Adam Niedzelski. Minister dodal, že „v januári sme sa ponáhľali s očkovaním, ale potom sme museli spomaliť“.

„Inštitúcie EÚ sú v náročnej pozícii, ktorá je ale z hľadiska schvaľovania vakcín (prostredníctvom EMA) celkom výhodná,“ povedal Doležal pre EURACTIV Česko. Minister zastáva názor, že malé krajiny ako Česku sú v oveľa lepšej rokovacej pozícii práve vďaka postupu Európskej únie.

Kateřina Konečná si tiež myslí, že Únia si počína celkom dobre vzhľadom na to, že jej zdravotnícka agenda mala doteraz vedľajšie postavenie. Zdôraznila, že vývoj vakcín je možný vďaka EÚ, ktorá doň investovala milióny eur a zmenila svoj regulačný rámec na to, aby sa mohlo začať s očkovaním v krátkom časovom úseku. Priznáva však, že Únia spravila viacero chýb. „Jedno zo zlyhaní sú určite málo transparentné rokovania o dohodách doručenia vakcín a ich samotné znenie,“ dodala.

István Ujhelyi sa pre portál Political Capital vyjadril, že Maďarsko ťaží zo spoločného programu EÚ o obstarávaní vakcín. Bez neho by silnejšie členské štáty mali väčšiu šancu nahromadiť väčšinu vakcín a ostatným by nezostalo skoro nič. Bývalý riaditeľ maďarskej nemocnice je toho názoru, že Maďarsko môže dosiahnuť stav kolektívnej imunity práve vďaka jednému až dvom miliónom vakcín z Ruska a Číny. Ak by sa to podarilo, bol by to pozoruhodný úspech a mohol by otriasť dôverou ostatných členských štátov voči spoločnému nákupu vakcín Európskou úniou. „Verím, že toto sa nakoniec nestane, lebo dôvera voči vakcínam je už teraz nízka v dôsledku tajuplných spôsobov, akými vláda pristupuje k riešeniu pandémie“.

Melchior Szczepanik z poľského Inštitútu pre medzinárodné záležitosti si myslí, že Únia sa pri spoločnom nákupe vakcín rozhodla správne, pretože sa tým členské štáty vyhli súťaži.

„Cieľom bolo zabrániť niektorým členským štátom, aby nahromadili príliš veľa vakcín, zatiaľ čo ostatné štáty by ich nemali vôbec. Takýto stav by viedol k politickým nezhodám, ktoré by obmedzili fungovanie jednotného trhu. Ak by sme mali Európskej komisii niečo vytknúť, tak je to prílišný optimizmus, že farmaceutické spoločnosti budú konať v súlade s uzavretými dohodami,“ povedal expert.

Małgorzata Gałązka-Sobotka z Ústavu riadenia zdravotnej starostlivosti na Lazarského univerzite vo Varšave však tvrdí, že nie je možné nakúpiť vakcíny bez toho, aby sa obišli trhové pravidlá dopytu a ponuky. „Ak sa pozriete na Ukrajinu a ostatné krajiny, tak buď nemajú vôbec prístup k vakcínam alebo ich majú veľmi málo,“ podotkla odborníčka.

Žiadna dohoda o Európskej zdravotnej únii

Eurokomisárka, zodpovedná za zdravie, Stella Kyriakides si želá, aby bola Európska únia schopná vyhlásiť mimoriadne situácie v časoch, kedy je ohrozené zdravie, dokázala vytvoriť celoeurópsky pandemický plán, ako aj novú agentúru pre zdravotné riziká a vyžiadať si viac dát od členských štátov. Považuje za dôležité, aby ECDC komunikovala konkrétnejšie odporúčania členským štátom. Česká komisárka Věra Jourová v mene Komisie v novembri povedala, že EÚ musí vylepšiť stav svojej komunikácie nielen čo sa týka zdravotníckeho materiálu, ale aj rôznych ochorení, či cezhraničných zdravotných hrozieb.

Prognózna eurokomisie: Slovensko dosiahne predpandemický rast do konca roka

Miernejší pokles a pomalší rast. Európska komisia podobne ako ministerstvo financií revidovala predpoveď ekonomického rastu. Očakáva nižší prepad ako v jesennej prognóze, no zároveň aj pomalšie tempo rastu.  

Na Slovensku neprebehla takmer žiadna diskusia o návrhu vytvoriť Európsku zdravotnú úniu. Slovenský minister zdravotníctva Marek Krajči povedal pre EURACTIV Slovensko len toľko, že „vítajú a podporujú založenie Európskej zdravotnej únie“. Podľa neho môže „podporiť odolnosť EÚ pre prípady cezhraničných zdravotných kríz“. V tejto veci poznamenal, že „poznatky, ktoré sme získali z tejto pandémie dokazujú, že spojenie síl pomáha prekonať nedostatky jednotlivých zdravotníckych systémov členských štátov“.

Europoslankyňa Monika Beňová oceňuje, že sa nakoniec v tomto smere presadila solidarita, spoločný prístup a koordinácia. „Toto ale nemôžeme brať ako samozrejmosť,“ dodala. Sama plne podporuje spoločný nákup vakcín a založenie Európskej zdravotnej únie. Rovnako sa zasadzuje za posilnenie kompetencii viacerých európskych agentúr, navýšenie európskych strategických rezerv a podpory programu EU4Health.

Jej kolega europoslanec Martin Hojsík (RE), ktorý je tiež členom Výboru ENVI, spomenul, že ľudia právom očakávajú od EÚ, že predostrie niekoľko riešení, ako krízu prekonať. „Z tejto krízy sme sa poučili o tom, že musíme nájsť procesy, ktoré nám umožnia postupovať koordinovaným spôsobom. V praxi to zahŕňa aj posilnenie kompetencii pre EÚ“. Napriek niektorým nedostatkom považuje spôsob, akým EÚ zaobstarala vakcíny, za úspech. „Z globálneho hľadiska sa Slovensko zaradilo do elitného klubu krajín, ktoré majú prístup k bezpečným a certifikovaným vakcínam,“ podotkol Hojsík.

Maďarský europoslanec Ujhelyi hovorí, že plány Európskej komisie sú do veľkej miery založené na zdravotníckych stratégiách Európskeho parlamentu. To sa týka aj kritérií, ktoré umožňujú, že všetci občania EÚ majú rovnaký prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Ambície EÚ však pravdepodobne nezájdu až tak ďaleko, aby od členských štátov žiadali prenos vlastných kompetencií v oblasti zdravotníctva na Úniu. Česká vláda sa doposiaľ nevyjadrila k nápadu založiť Európsku zdravotnú úniu. Vo všeobecnosti nikdy neprejavila záujem posilniť v budúcnosti kompetencie Únie.

Ekonóm Tomáš Doležal súhlasí s posilnením kompetencii EÚ v oblasti zdravotníctva. „V režime voľného pohybu nepoznajú nákazlivé choroby žiadne hranice. Oblasti, ktoré by mohli byť posilnené, sú napríklad koordinácia testovania, sledovanie nákazy, pravidlá pohybu a spolupráca cezhraničnej starostlivosti. Určite by som tiež privítal, keby mala EÚ silnejšiu pozíciu pri testovaní nových technológii prostredníctvom mechanizmu HTA (Hodnotenie zdravotníckych technológii)“.

Kateřina Konečná, ktorá bola v minulosti zodpovedná za ECDC v Európskom parlament si myslí, že predložené zmeny o fungovaní agentúry ECDC sú „kozmetické“. Vo veci cezhraničných hrozieb zastáva názor, že EÚ by prospelo, ak by táto agentúra vydávala záväzné nariadenia namiesto nezáväzných odporúčaní.

Európski lídri tlačia na podporu pre výrobcov vakcín v Únii

Piati európski predstavitelia zaslali list predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, v ktorom volajú po okamžitej podpore pre európskych výrobcov vakcín. Zdôrazňujú v ňom, že nedostatok očkovacích látok na európskom trhu je potrebné riešiť a stavať aj nové výrobné zariadenia. 

Europoslankyňa za maďarskú vládnu stranu Fidesz, Editna Tóth sa na adresu post-pandemickej zdravotníckej stratégie EÚ počas plenárnej rozpravy vyjadrila, že je presvedčená o zbytočnosti európskeho zdravotného minima, ktoré navrhuje ľavica. Na druhej strane je za najvyššiu mieru ochrany občanov EÚ. Podľa nej by mala EÚ „spolupracovať s členskými štátmi, podporovať ich a harmonizovať tak jednotlivé opatrenia”. Tóth privítala prítomnosť finančných zdrojov, ktoré sú vyčlenené na program EU4Health na základe skoršieho návrhu Komisie. Naproti tomu István Ujhelyi chce „prehodnotiť niektoré národné kompetencie,“ keďže COVID-19 ukázal, že niektoré výzvy je možné zmierniť iba prostredníctvom vzájomnej spolupráce. Ujhelyi zdôraznil, že „musíme nájsť zlatú strednú cestu, ktorá zabezpečí, že kompetencie národných štátov nebudú poškodené a životy a zdravie zostanú rovnako chránené, ako predtým“.

Podľa Gabruielly Lantos by mala Európska únia nastaviť minimálne zdravotnícke štandardy, a to hlavne v prípadoch núdze. Cieľom je, aby boli kompetencie „niektorých členských štátov pozdvihnuté na úroveň EÚ“. Zvýraznila, že jednotný trh si vyžaduje jednotné pravidlá o pohybe a ekonomických obmedzeniach.

V Poľsku neprebehla zatiaľ žiadna seriózna diskusia o navýšení kompetencii EÚ v otázkach ochrany zdravia, keďže pandémia COVID-19 tam plynie relatívne mierne oproti ostatným krajinám v Európe. Napriek tomu je nepravdepodobné, že poľská vláda bude iniciovať niečo také, nakoľko zastáva iný názor na problematiku interrupcii, eutanázie, liečby neplodnosti a antikoncepcie, ako väčšina členských štátov EÚ.

Slovensko si prechádza tým najhorším z pandémie

Napriek tomu, že sa očkovanie na Slovensku mierne zrýchlilo, krajina si prechádza tým najhorším. Napriek prísnym opatreniam je na tom Slovensko najhoršie čo sa týka počtu mŕtvych a hospitalizovaných na sto tisíc osôb. Dôvody nie sú jasné, keďže chýbajú spoľahlivé a zrozumiteľné dáta. Údaje z antigénových celoplošných testovaní sa totižto miešajú s oficiálnymi údajmi z PCR testovania.

Slovensko zatiaľ obdržalo štyristo tisíc dávok vakcín. Očakáva sa, že do konca marca ich dostane 850 tisíc s tým, že nie viac ako 15 percent dospelého obyvateľstva sa zaočkuje. Niektoré odhady, ktoré vychádzajú z predpokladov distribúcie vakcín v EÚ tvrdia, že do konca leta sa zaočkuje 70 percent obyvateľov. Do úvahy sa musí vziať aj miera ochoty a neochoty sa dať zaočkovať. Podľa najnovších prieskumov 20 percent respondentov na Slovensku uviedlo, že sa nedá zaočkovať a 40 percent stále váha.

Očkovanie je na Slovensku dobrovoľné. Ministerstvo zdravotníctva preto spustilo informačnú kampaň, v ktorej vystupujú influenceri, celebrity a osobnosti, ktorí vyjadrujú svoju pripravenosť sa dať zaočkovať, keď na nich príde rad. Niektorí politici, vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej, svoje očkovanie medializovali.

Vakcinácia v krajine však neprebieha ľahko. Stratégiu krajina menila niekoľkokrát, pričom štátne  orgány tvrdia, že nie je jasné, kto má byť súčasťou „kritickej infraštruktúry,“ ktorá mala byť očkovaná ako prvá. V súčasnosti prebieha očkovanie iba skupín nad 60 rokov.

Uprostred tvrdej kritiky, ktorá je adresovaná vláde za spôsob, akým riadi pandémiu, navyše predseda vlády Igor Matovič navrhol zakúpiť aj ruskú vakcínu Sputnik V. „Môj názor na vakcínu je podobný Orbánovmu,“ povedal Matovič počas tlačovej konferencie V4 v Krakove. Matovičov plán, proti ktorému sa pôvodne staval aj jeho minister zdravotníctva, spočíval v tom, že vakcína Sputnik V sa mala schváliť aspoň na národnej úrovni. Takto by mohol ponúknuť vakcínu tým, ktorí nie sú ochotní sa dať zaočkovať inou vakcínou, ako ruskou. Podľa prieskumov by sa ňou Sputnikom dalo zaočkovať približne toľko ľudí, ako vakcínou od Pfizer/BioNTech a dokonca viac ľudí, ako vakcínami od Moderny alebo AstraZeneca. Navyše, Slovensko zatiaľ neumožňuje výber vakcíny, hoci pri Sputniku bude pred schválením liekovou agentúrou očkovanie len na zodpovednosť ošetrujúceho lekára.

„Mohlo to byť bez cirkusu", píše Remišová k spusteniu posudzovania Sputnika

Európska lieková agentúra spustila proces priebežného hodnotenia ruskej vakcíny proti koronavírusu Sputnik V. Posúdenie je jedným z krokov nutných pre registráciu vakcíny v Európskej únii. Experti aj politici hovoria o dobrej správe. 

Prvých dvesto tisíc vakcín Sputnik V prišlo z Ruska na Košické letisko v pondelok, 1.marca. Osobne ich bol privítať predseda vlády Igor Matovič, ktorý tento nákup nekonzultoval zo svojimi koaličnými partnermi. Na Slovensko má v marci prísť ešte štyristo tisíc dávok s tým, že podľa dohody s Ruskom by malo do júna obdržať dokopy dva milióny vakcín. Vďaka ruským dodávkam by sa malo očkovanie zrýchliť o štyridsať percent, uviedol predseda vlády. Vakcína Sputnik V, ktorú ešte neautorizovala EMA, sa bude podávať občanom až po tom, ako prejde národným kontrolným systémom.

Už dvaja koaliční partneri štvorstranovej koalície vyjadrili svoj nesúhlas s očkovaním neregistrovanou vakcínou. „Očkovanie obyvateľstva neregistrovanou vakcínou, ktorej bezpečnosť a účinnosť Európska lieková agentúra riadne neoverila, nie je správne ani bezpečné,“ vyhlásila podpredsedníčka vlády a predsedníčka najmenšieho koaličného partnera, strany Za Ľudí, Veronika Remišová. Vicepremiérka navyše využila svoje veto vo vláde na to, aby ukončila akékoľvek ďalšie vyjednávania z Moskvou. Vakcíny napriek nemu rezort zdravotníctva nakúpil.

Na otázku, čo sa bude teraz diať v zdravotníctve v súvislosti s bojom proti pandémii, odpovedalo ministerstvo zdravotníctva zdržanlivo. Pre EURACTIV Slovensko uviedlo, že „robí veci najlepšie ako vie od začiatku pandémie s tým, že najväčšou výzvou je ľudský faktor“. Dodalo, že počas pandémie sa oneskorili len tie postupy a liečby, ktoré nepredstavujú žiadne riziká pre pacientov. „Všetky zvyšné sa vykonávajú a pacienti dostávajú riadnu starostlivosť,“ dodal rezort.

Slovensko sa snaží očkovať takým tempom, ktoré je v súlade s európskymi lekárskymi výrobnými kapacitami. Vo februári sa prezidentka Zuzana Čaputová spojila s komisárom pre vnútorný trh Thierrym Bretonom vo veci výroby vakcín na Slovensku. Informovala ho o tom, že Slovensko má záujem podporiť sebestačnosť EÚ vo výrobe vakcín. „Komisár privítal informáciu o tom, že na Slovensku máme dostupné výrobné kapacity a Európska komisia môže pomôcť s ich využitím. Prezidentka preto poprosila ministra zdravotníctva, aby jeho úrad poskytol komisárovi viac detailov. Komisár potvrdil, že sú na to dostupné zdroje, ktoré môžeme žiadať,“ uvádza vyhlásenie prezidentky.

Na Slovensku sídli aj spoločnosti Chirana T. Injecta, ktorá už istý čas zásobuje injekčnými striekačkami a ihlami 20 krajín v Európe aj mimo nej. Vďaka ich špecifickému tvaru sa dajú extrahovať maximálne dávky vakcín. Slovenská vláda sa obrátila na spoločnosť Chirana až v januári 2021, čo bolo podľa spoločnosti veľmi neskoro, vzhľadom na to, že v tom čase už bola firma vyťažená plnením skorších objednávok zo zahraničia. Nakoniec sa Chirana dohodla s vládou, že dodá slovenskému zdravotníctvu štyri milióny injekčných striekačiek a päť miliónov injekcii. Zároveň však spoločnosť musela dodať niekoľko dávok do iných krajín neskoro.

Maďarsko očakáva reformy

Maďarsko prežíva podobné náročný priebeh pandémie. Miera úmrtnosti sa pohybuje zatiaľ okolo 147 mŕtvych na sto tisíc obyvateľov. Ide o pomerne vysoké číslo v porovnaní s Rakúskom (95 na sto tisíc), ktoré maďarský kabinet označil za „vírusové laboratórium“. Maďarsko začalo svoju očkovaciu kampaň 26. decembra. Do 23. februára zaočkovalo 4.9 percent obyvateľstva, uvádzajú dáta z ECDC. Podľa hlavného infektológa ústrednej nemocnice Dél-Pesti Jánosa Szlávika by mali byť do konca roka 2021 zaočkovaní všetci napriek tomu, že v tom čase nemala ešte krajina vakcíny z východu. Nízke popularita očkovania predstavuje problém, ktorý môže mať dopad na očkovacie plány.

Maďarská vláda podnikla kroky na zlepšenie systému zdravotníctva, ale ich výsledky nenaznačujú jasný úspech. Kabinet síce navýšil mzdu lekárov a predstavil novú schému zamestnávania, ale viacero doktorov uvažuje nad tým, že odmietne podpísať novú zmluvu. Kabinet tiež plánuje navýšiť mzdy všeobecných lekárov s tým, že len členovia „komunity všeobecných lekárov“ môžu očakávať stopercentné navýšenie platov.

Lantos si myslí, že kľúčom k úspechu zdravotníckeho systému v Maďarsku je dostatok doktorov a sestier. Rovnako sa musí zmeniť nastavenie štruktúry a rozsahu verejných zdravotníckych služieb, a to na základe kapacít personálu.

Maďarský kabinet plánuje využiť dotácie z Plánu obnovy a odolnosti na to, aby vylepšil  infraštruktúru zdravotníckych zariadení a samotný zdravotnícky systém. Zhruba šestina peňazí, ktoré Maďarsko obdrží z Plánu obnovy a odolnosti, použije na dosiahnutie týchto cieľov. Časť z nich pôjde aj na zdravotnícke vzdelávanie.

Pandémia praje startupom v zdravotníctve

Pandémia COVID-19 urýchľuje digitálnu transformáciu zdravotníctva. Veľa startupov sa teraz pokúša prísť s odpoveďou na doteraz neriešené problémy, hovorí v rozhovore pre EURACTIV analytik BENEDIKT BLOMEYER. Digitálne technológie, s ktorými startupy prichádzajú, majú podľa neho v zdravotníctve veľký potenciál.

Navyšovanie financovania zdravotníctva v Poľsku

Poľsko zatiaľ obdržalo viac ako 2.7 miliónov vakcín. Obidve dávky dostalo skoro 930 tisíc ľudí a vyše 1.78 milióna dostalo prvú dávku. Napriek tomu sa denne vykonáva len 15 tisíc očkovaní. Zástupca vlády pre očkovanie Michał Dworczyk uisťuje, že výkon by mohol byť väčší, ale momentálne chýbajú vakcíny.

„Už 94 percent ľudí zo skupiny nula, ktorú tvoria doktori, sestry a zvyšný zdravotnícky personál, sú zaočkovaní. Zvyšok tejto skupiny zaočkujeme v marci, keď dostaneme vakcíny od AstraZeneca,“ povedal Dworczyk.

Momentálne sa v Poľsku očkujú ľudia, ktorí majú and 70 rokov, aj keď iba malá časť z nich sa zatiaľ zaočkovala. Termíny na očkovanie sú nateraz nastavené len do konca marca a veľa ľudí sa na očkovanie nemohlo prihlásiť. Podobne musia niektorí cestovať viac ako sto kilometrov od svojho bydliska, aby sa zaočkovali. Medzi prvé skupiny, ktoré dostali vakcínu, patria aj učitelia. Vláda tvrdí, že očkovací program sa nezrýchli, kým EMA neschváli vakcínu od Johnson&Johnson.

Poľsko rokuje s viacerými výrobcami o možnosti dodania vakcín v prípade, že Komisia neuzavrie svoje dohody s dodávateľmi včas. O týchto výrobcoch však zatiaľ nie sú známe bližšie informácie, keďže niektorí z nich sú „stále v štádiu registrácie“.

„Tieto rokovania sú náročné, lebo výrobcovia, ktorí prichádzajú na trh, chcú obchodovať s Európskou komisiou a boja sa rokovať zvlášť s členskými štátmi. Momentálne s nimi rokujeme na neformálnej úrovni a môže sa stať, že uzavrieme vlastné dohody o dodaní dodatočných vakcín,“ konštatoval zástupca ministra pre fondy a regionálnu politiku a člen parlamentu, Waldemar Buda. Poľsko zatiaľ neuzavrelo žiadne separátne zmluvy a nedostáva vakcíny od iných výrobcov ako od tých, ktoré schválila EMA.

V každom prípade má krajina šťastie pokiaľ ide o pandémiu COVID-19, keďže prvá vlna prebehla mierne v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. Vyvrcholenie druhej vlny, ktorá prebehla v októbri a novembri, trvalo zhruba mesiac. V Poľsku sa zatiaľ neobjavili ani početnejšie mutácie vírusu z Anglicka, Južnej Afriky a Brazílie. Profesor Krysztof Pyrć, ktorý pôsobí v Małopolskom centre pre biotechnológie na Jagelonskej univerzite v Krakove, odhaduje, že britský variant SARS-CoV-2 tvorí približne päť až desať percent zo všetkých prípadov nákazy.

Vďaka tomu sa poľský zdravotnícky systém, ktorý je vo všeobecnosti slabo financovaný a zanedbávaný, nezrútil. Jeden z problémov, ktorý však nastal, boli dlhé rady pred nemocnicami. Tvorili sa hlavne na jeseň 2020 v súvislosti s testovaním na COVID-19. V rovnakom čase boli pacienti častokrát prevážaní do viacerých nemocníc, keďže v niektorých častiach krajiny nebol dostatok voľných lôžok.

Tieto problémy otvorili diskusiu o financovaní zdravotníctva. Prvá zmienka o tom však padla už v roku 2017, kedy mladí lekári štrajkovali a žiadali navýšenie verejných výdavkov na úroveň 6.8 percenta HDP. V tom čase vláda prisľúbila navýšiť financovaniu na šesť percent HDP do roku 2025, čo dočasne ukončilo protesty. Mladí lekári však obnovili štrajk v roku 2019, keď vyšlo najavo, že vláda chce použiť starý údaj o HDP ako začiatočný referenčný bod. Ďalší štrajk sa mal konať v roku 2020, ale pre pandémiu ho odložili. Teraz však lekári vyhlásili, že sa obnovuje.

„Táto pandémia odhalila nedostatky v zdravotníckom systéme. Jedná sa hlavne o chýbajúci zdravotnícky personál. Ten pracuje vo verejnom sektore, je veľmi preťažený a neexistuje nikto, kto by vedel opraviť zdravotnícke zariadenia a infraštruktúru. Je náročné pracovať v takýchto podmienkach,“ povedal predseda Aliancie rezidentov Národného odborového zväzu lekárov, Piotr Pisula.

Mladí lekári sa preto vrátili k svojej pôvodnej požiadavke navýšiť výdavky na zdravotníctvo na úroveň 6.8 percenta HDP s tým, že chcú, aby sa úroveň zvýšila v ďalších rokoch až na osem percent. Na poslednom zasadnutí Rady pre sociálny dialóg vyšlo najavo, že vláda je v tomto smere ochotná spraviť malé ústupky a navýšiť financovanie na úroveň 6.5 až sedem percenta HDP.

Vakcínová solidarita je liekom na mutácie, G7 ju posunie ďalej

Členovia výboru Európskeho parlamentu pre rozvoj volajú po navýšení podpory vakcinačného programu COVAX o ďalších 300 miliónov eur. Iniciatíva potrebuje peniaze na pretavenie ambicióznych plánov do reality. Európska komisia naznačuje, že ďalšie príspevky môžu byť ohlásené na piatkovom stretnutí G7.

Česko v očkovaní zaostáva

Súčasný manažment pandémie sa v Česku javí ako nedostatočný kvôli tomu, že mnohí sa nesprávajú podľa všeobecných odporúčaní. Hlavným príkladom je nefunkčná očkovacia stratégia. Česko zaostáva v očkovaní a nie je schopné využiť všetky dávky vakcín, ktoré má. Nedávno dokonca požiadalo členské štáty o ďalšie vakcíny. Je preto veľmi ťažké predpovedať, kedy dosiahne stav kolektívnej imunity aj vzhľadom na to, že vláda nemá v úmysle spraviť očkovanie povinné pre žiadnu skupinu obyvateľstva.

Vláda sa niekoľkokrát pokúšala propagovať očkovanie v médiách, ale rozsiahle vakcinačné kampane ešte neprebehli. Odhaduje sa, že kampaň spustí najskôr v marci. Podľa analytikov však skutočný problém spočíva v nedostatočnej strategickej komunikácii vlády a náchylnosti obyvateľov na dezinformácie.

Napriek tomu, že zdravotnícky systém s prehľadom zvládol prvú vlnu pandémie, druhá a tretia vlna ho výrazne zasiahla a je pod veľkým tlakom. Liečby, ktoré nesúvisia s ochorením COVID-19, sa odkladajú a nenahrádzajú. Dôležitou súčasťou procesu „navracania sa do normálu“ je preto zabezpečiť odolnosť zdravotníckeho systému na podobné krízy v budúcnosti. Europoslankyňa Konečná by privítala,  ak by sa obnovili pôvodné kapacity intenzívnej starostlivosti, ktoré „boli počas posledného desaťročia narušené“. Ďalej chce, aby sa navýšila podpora pre regionálne zdravotnícke zariadenia. Ako členka Komunistickej strany je za ukončenie privatizácie a zlúčenie všetkých zdravotníckych poisťovní.

Tomáš Doležal je toho názoru, že Česko musí obnoviť svoj pandemický plán tak, „aby navýšil kapacitu na testovanie, sledovanie šírenia nákazy, a aby dokázal navýšiť počet miest intenzívnej starostlivosti v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov“. Spomenul tiež, že miera digitalizácie sa po vypuknutí pandémie ukázala byť „zúfalo nízka“.

Eurofondy určite pomôžu vylepšiť český zdravotnícky systém. Pri pohľade na údaje z predošlých rokov je očividné, že európske peniaze v tomto procese zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu. Vládna koalícia sa stále nedohodla na presnej alokácii peňazí, ktoré pôjdu z európskych fondov do národných programov. V tomto bode je známe iba zloženie dodatočných zdrojov z programu REACT-EU s tým, že do zdravotníctva chce vláda nasmerovať vyše 70 percent celkovej sumy, čo predstavuje okolo 740 miliónov eur. Národný plán obnovy a odolnosti by mal do veľkej miery financovať práve zdravotnícky sektor, aj keď jeho konkrétna podoba nie je ešte známa.