Legislatíva o digitálnych službách: V4 chce rozlišovať medzi nelegálnym a škodlivým obsahom na internete

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Maďari chcú „cenzúru svojich občanov“ na internete kontrolovať sami. Slováci by privítali databázu online politickej reklamy. Česi sa obávajú nahrávacích filtrov platforiem a Poliaci aj profitu techgigantov z podnecovania agresie.

Digitálna revolúcia priniesla množstvo výhod a užitočných technológií, s moderným a prepojeným svetom však prichádzajú aj veľké výzvy. Online platformy, internetové a technologické spoločnosti majú nezanedbateľný vplyv na spoločnosť. A ten môže byť nielen pozitívny, ale aj negatívny.

Hlavnými negatívom je šírenie nelegálneho obsahu, vrátane zločinov z nenávisti (tzv. hate crime), detskej pornografie alebo terorizmu. Nezanedbateľná je aj ďalšia jeho podoba, a to šírenie tzv. fake news a dezinformácií. Internetové spoločnosti navyše zbierajú a ďalej využívajú osobné dáta svojich používateľov, a to na cielenie reklamy, využívanie netransparentných algoritmov a psychologického profilovania užívateľov. To všetko má vplyv na fungovanie globálnej ekonomiky, ale aj na politiku.

Súčasné právne prostredie nie je na túto novú realitu adaptované. Aktuálne platná právna úprava v Európe totiž vychádza z dnešného pohľadu, dnes už 20 rokov starej smernice o elektronickom obchode. Európska komisia si je vedomá potreby reformy, v decembri preto plánuje predstaviť revolučnú a komplexnú legislatívu s názvom Legislatíva o digitálnych službách (Digital Services Act – DSA).

Návrh legislatívneho balíka upravuje moderovanie obsahu a správania užívateľov na internete, nové konkurenčné pravidlá pre tzv. gatekeeper platformy (platformy, ktoré ovplyvňujú šírenie obsahu na internete), boj proti nelegálnym a podvodným predajcom alebo pravidlá online bezpečnosti, zodpovednosti, dominancie na trhu, či dokonca online inzerciu.

Súbežne s prípravou ambicióznej legislatívy prebieha aj debata o návrhu, v ktorej sú zapojené aj krajiny Vyšehradskej štvorky. Ich posolstvo je jasné – nová regulácia je nevyhnutná, Európa sa však musí vyvarovať cenzúre alebo akéhokoľvek porušovania práva na slobodu prejavu.

Pozor na slobodu prejavu

Politici a odborníci z Českej republiky intenzívne vnímajú potrebu reformy právnych predpisov pre internetovú spoločnosť a online platformy. Najpálčivejšou témou je v tejto oblasti možné odstraňovanie nelegálneho alebo škodlivého obsahu zo sociálnych sietí. Na druhej strane sú však Česi – pokiaľ ide o možné využitie nových zákonných povinností zo strany budúceho DSA – vcelku opatrní. A to hlavne v kontexte zvažovanej právnej zodpovednosti na strane online platforem za obsah, ktorý na ne používatelia nahrávajú.

„Musíme jasne definovať povinnosti pre digitálne služby a uistiť sa, že máme jasný právny rámec, ktorý nám určuje, ako presne sa majú online platformy vysporiadať s nelegálnym obsahom, bez toho, aby mali povinnosť odstraňovať a monitorovať užívateľský obsah. Ide o tzv. mechanizmus oznámenia a akcie (Notice and action mechanism – NAM),“ povedal pre redakciu EURACTIV.cz podpredseda Európskeho parlamentu, Marcel Kolaja (Piráti, Zelení / EFA).

Podľa neho by DSA malo zabezpečiť rýchle odstránenie nezákonného obsahu. Zároveň však odmieta akékoľvek automatizované nástroje, ktoré by mohli viesť k mnohým nezamýšľaným vedľajším dôsledkom. „Kým nezákonný obsah by pri tejto situácii mohol zostať online, legitímne posty, videa či účty môžu byť odstraňované a blokované,” varoval.

Česká vláda a Ministerstvo priemyslu a obchodu sa do prebiehajúcej diskusie o DSA už tiež zapojili. Ich postoj k problematike odstraňovania nezákonného obsahu je vcelku jasný. „Pokiaľ ide o občianskoprávnu zodpovednosť platforiem, Česko zastáva názor, že v súčasnosti platná výnimka z právnej zodpovednosti pre sprostredkujúceho poskytovateľa služieb by mala byť zachovaná. Avšak veríme, že prišiel čas na zmenu ustanovení, týkajúcich sa procesných aspektov odstraňovania nezákonného obsahu na internete. V tomto ohľade by platformy mali mať v boji s nelegálnym obsahom povinnosť dodržiavať určité pravidlá,“ upozornil redakciu EURACTIV.cz vedúci oddelenia služieb informačnej spoločnosti na ministerstve priemyslu a obchodu, Patrik Tovaryš.

Rozdiel je v obsahu

Väčšina odborníkov a politikov sa zhoduje na potrebe jasne rozlišovať medzi nezákonným (illegal) a škodlivým (harmful) obsahom.

„Je úplne zásadné rozlišovať medzi pojmom nezákonným obsah a medzi obsahom škodlivým, ktorý je však legálny. Je to rovnaké ako rozlišovanie medzi trestným činom, ako je zdieľanie teroristického obsahu a zdieľaním dezinformácií, ktoré mnoho užívateľov zdieľa v predstave, že sa jedná o fakty,“ zdôraznil Tovaryš.

David Nosáka z bruselskej pobočky americkej ľudskoprávny organizácie Center for Democracy and Technology má podobný názor a dodáva, že „smernica o elektronickom obchode (e-Commerce Directive) členským štátom zakazuje, aby digitálnym službám prikazovali monitorovanie obsahu, ktorý prenášajú či ukladajú, čo je dôležitý princíp, ktorý musí byť zachovaný“.

Podľa jeho názoru, budúci právny rámec by mohol priniesť objasnenia ohľadne nakladania s nelegálnym obsahom a poskytnúť aj právnu istotu pri moderovaní zákonného obsahu, či už pôjde o dezinformácie, nenávistný alebo obťažujúci obsah, ktorý však nebude za hranou zákona.

„Sprostredkovatelia služieb by nemali byť právne zodpovední za neodstránenie nezákonného obsahu ich užívateľov. Výnimkou by bolo oznámenie, podoprené rozhodnutím súdu alebo podobného, nezávislého orgánu. V opačnom prípade by sprostredkovateľa digitálnych služieb nútila k tomu, aby si určoval protiprávnosť obsahu podľa seba. K tomu však služby nemajú ani dostatočnú kvalifikáciu, ani prostriedky, čo nevyhnutne povedie k cenzúre a obmedzovania slobody prejavu,“ dodal Nosák.

Možná cenzúra – či už vedomá alebo nevedomá – je neprípustná aj pre podpredsedníčku Európskeho parlamentu Ditu Charanzovou (ANO, RE). Podľa nej je riziko spojené najmä s tzv. nahrávacími filtrami.

„To je dôvod, prečo sú povinné filtre neakceptovateľné. Platformy musia mať priestor na to, aby sa ich užívatelia mohli v prípade pochybností brániť a dokázať, že nimi nahraný obsah či jeho časť je legálne. Povinný systém filtrov by bol naopak tak mocný, že by viedol k nezamýšľanej cenzúre,” myslí si Charanzová.

„Neverím, že by tu popri súčasnom princípe NAM mala byť ešte aj právna zodpovednosť. Ak budeme platformy nútiť k monitorovaniu a kontrole obsahu, bude to znamenať povinnosť všeobecného monitorovania obsahu. A jedinou možnosťou, ako to dosiahnuť, každú minútu kontrolovať tisíce postov, komentárov a ďalší obsah, sú práve nahrávacie filtre,” dodala.

Jana Břeská z Asociácie pre internetový rozvoj je v otázke akéhokoľvek odstraňovaní obsahu skeptická. „Škodlivý obsah môže byť veľmi subjektívny a v tomto ohľade je riziko obmedzovania slobody slova a prejavu o to väčšie,“ uviedla.  Hoci si myslí, že opatrenia sú potrebné, podľa nej je potrebné skôr „ísť cestou užšej spolupráce s orgánmi verejnej moci“.

V súvislosti s pripravovaným DSA z jej pohľadu nutné upozorniť aj na možnú reguláciu internetových reklám. Aj to je totiž jedna z oblastí, ktoré by mala budúca legislatíva pokryť.

„Používanie osobných dát – predovšetkým na účely cielenej reklamy a cieleného obsahu – by nemalo byť novou legislatívou vôbec regulované, pretože táto oblasť je už dostatočne pokrytá GDPR. Rovnako bude táto problematika súčasťou nariadenia ePrivacy,“ hovorí expertka. Ďalšia regulácia tejto oblasti tak podľa nej nie je potrebná a „len by ohrozila existenciu mnohých európskych médií a poskytovateľov obsahu, ktorí sú závislí na finančných zdrojoch z online reklám“.

Slovensko podporuje obmedzenú zodpovednosť platforiem

Na Slovensku je diskusia o DSA vo všeobecnosti limitovaná na malú skupinu expertov a zainteresovaných a do veľkých médii sa jej priestor ešte neotvoril. Hoci Slovensko od DSA očakáva, že sa pre členské štáty stane zásadným nástrojom na vynucovanie reakcie zo strany platforiem, voči spoločnostiam je miernejšie.

Vo všeobecnosti Slovensko podporuje princíp „čo je nelegálne offline by malo byť nelegálne aj online“, pričom by sa pravidlo malo uplatňovať nielen na nelegálny obsah, ale aj na tovary a služby, ponúkané online, ktoré by mali podliehať rovnakým reguláciám a štandardom, ako je to v prípade kamenných obchodov.

Europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu, EPP), ktorý je ako jediný Slovák súčasťou novovytvoreného europarlamentného výboru pre fungovanie sociálnych sietí si myslí, že by mal „existovať efektívny spôsob, ako platformy upozorniť a donútiť rýchlo stiahnuť obsah, ktorý je nelegálny, aj keď v niektorých prípadoch môže byť v súlade s ich súčasnými pravidlami“.

Otázka zodpovednosti online platforiem za obsah, vrátane toho, čo na ňu používatelia nahrajú, je podľa slovenskej vlády dôležitou časťou pripravovanej legislatívy. Slovensko v tejto oblasti  „presadzuje zachovanie princípu obmedzenej zodpovednosti, ako aj zákazu povinnosti o všeobecnom monitoringu,“ tvrdí ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie. Rezort si teda nemyslí, že by platformy mali niesť zodpovednosť za nelegálny a škodlivý obsah, o ktorom nevedia. DSA by však podľa slovenskej pozície mala presnejšie vymedziť podmienky a subjekty, na ktoré sa tento princíp môže vzťahovať a jasne zadefinovať pojmy ako nelegálny a škodlivý obsah, či tovary a služby. Kódex pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online (Code of Conduct on countering illegal online hate speech) z roku 2016 by podľa rezortu informatizácie mohla DSA rozšíriť dokonca na viac kategórií nelegálneho obsahu.

V otázke nelegálneho obsahu namiesto toho očakáva, že nová legislatíva zadefinuje a do praxe zavedie „jednotný a efektívny mechanizmus oznamovania a odstraňovania (NAM)“, vďaka čomu by Únia nemusela ukladať platformám povinnosť všeobecne svoje siete monitorovať. Spoločnosti však podľa štátneho tajomníka rezortu, Mareka Antála „musia rýchlo a efektívne konať v prípade, ak sú o nelegálnom a škodlivom obsahu informované príslušnými úradmi členských štátov“.

Súhlasia aj zástupcovia spoločností. Podľa Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE), neziskovej platformy s viac ako sto členmi, by sa to v prípade, ak sa platformy stanú editormi obsahov, mohlo odraziť aj v plošnom vymazávaní príspevkov cez algoritmy, ktoré by negatívne ovplyvnili používateľov. Problémy by nemali len bežní používatelia, ale aj podnikatelia. Aliancia upozorňuje, že preventívne prísnejšie nastavenie algoritmov mazania príspevkov je cenovo najmenej náročné, no môže narobiť najviac škôd. Europoslanec Bilčík prízvukuje, že rýchlosť odstraňovania, či rovnaké služby pri moderovaní obsahu, musia byť medzi členskými krajinami Únie zjednotené.

V súvislosti s cenou nastavenia služieb, ktoré by museli obsah rýchlo, ale aj naširoko kontrolovať, SAPIE varuje aj pred negatívnym vplyvom rozhodnutia na malé podniky.

Senzitívnosť politickej reklamy

Bratislava si uvedomuje, že téma regulácie politickej reklamy je citlivou oblasťou. DSA by ale aj tu mohla zadefinovať jasné pravidlá, podľa ktorých budú platformy v budúcnosti transparentne informovať užívateľov o zadávateľoch, financovaní, ako aj zacielení politickej reklamy, hovorí rezort informatizácie. Slovensko za jednu z ciest považuje vytvorenie verejne dostupných databáz politickej reklamy, ktoré by zabezpečili zvýšenú transparentnosť.

Na transparentnosť odkazuje aj europoslanec Bilčík. „Musíme mať podrobné dáta o politickej reklame, a to nielen oficiálnych účtov politických strán,“ uviedol pre EURACTIV.sk. V predvolebnom čase by podľa neho dáta o reklame na politické témy mali príslušné orgány získavať aj od iných účtov.

Tu sa firmy pozične od vlády odlišujú. Za správnu cestu považujú minimálne vstupovanie zo strany DSA. „Existujú predpoklady pre tendenčné aplikovanie týchto princípov podľa politických preferencií vykonávateľov tejto regulácie alebo prevádzkovateľov týchto platforiem,“ vysvetľuje Michal Kardoš, výkonný riaditeľ SAPIE.

Transparentnosť v biznise

Slovensko nechce vidieť znižovanie štandardy, ktoré platia v Únii dnes, no DSA nepovažuje za vhodný formát, ktorý by mal riešiť parciálne otázky, týkajúce sa špeciálnych regulácií v oblasti ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov. Pridáva sa teda k väčšine štátov Únie. Rezort informatizácie odkazuje na už existujúcu európsku legislatívu, hoci priznáva, že „tento proces môže pre potreby aplikácie v online svete potrebovať vylepšenia“, ktoré by sa mohli objaviť aj v DSA. SAPIE rovnako razí názor, že Komisia musí uplatňovať už existujúce nástroje a snažiť sa o vyššiu vymožiteľnosť.

Nová legislatíva by mala podľa Bratislavy nastaviť minimálne jednotný, integrovaný a efektívny spôsob verifikácie a autentifikácie poskytovateľov tovarov a služieb na online platformách. Pravidlo „notice and action“ by privítala uplatňovať nielen v oblasti obsahu, ale aj pri online predaji tovarov a služieb.

„Je nevyhnutné, aby kompetentné orgány boli schopné identifikovať obchodníkov a následne priradiť zodpovednosť za problematický tovar alebo službu tým aktérom, ktorí ju ponúkajú, a nie platforme samotnej,“ vysvetľuje štátny tajomník Antal.

Kľúčová je podľa Bratislavy transparentnosť, potreba autentifikácie používateľov online platforiem, ale aj jasná definícia tzv. platforiem s rozhodujúcim vplyvom na trhu (gatekeeper platforms).

Rezortu informatizácie sa napríklad zapáčil mechanizmus z jari tohto roka, kedy sa na online trhoviskách v rámci Siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa (Consumer Protection Cooperation Network) zakročilo proti nekalým obchodným praktikám a neadekvátnemu označovaniu výrobkov. Trhoviská takéto tovary efektívne odstraňovali.

Vlastná cesta, vlastná kontrola

Obdobie verejných konzultácií o legislatíve DSA je na konci, napriek tomu sa návrh ani jeho hlavné ciele zatiaľ do maďarskej verejnej diskusie nedostali. Maďarská vláda však nezávisle od DSA predstavila pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberá digitálnou slobodou (Digital Freedom Working Group – DFWG). Cieľom tejto skupiny je preskúmať činnosť technologických spoločností z pohľadu základných ľudských práv a vlády práva.

Po niekoľkomesačnej činnosti DFWG sa za vládnu reguláciu činnosti sociálnych sietí vyslovil aj riaditeľ Národného úradu pre ochranu údajov a slobodu informácií, Attila Péterfalvi. Jeho hlavným argumentom je údajný vplyv Facebooku na ústavné pravidlá, súdnu prax a ústavnú kultúru, ako aj blokovanie „určitých názorov“. Proti tomuto tvrdeniu sa silne postavili opozičnej strany v obave, že sa jedná o vládnej snahu „umlčať“ jej kritikov aj na sociálnych sieťach. Podľa ministerky spravodlivosti Judit Varga sa nejedná o zavedenie cenzúry, ale iba o snahu vlády zistiť, aké právne záruky Facebook „pri cenzúre maďarských občanov“ používa.

V prospech regulácie sociálnych sietí na európskej úrovni sa vyslovila aj europoslankyňa Anna Donáth (Momentum, RE). Podľa jej názoru musí Európska únia vytvoriť jednotné kritériá a spoločný regulačný rámec, napríklad prostredníctvom vytvorenia nezávislej európskej inštitúcie, ktorá by dohliadala na dodržiavanie pravidiel transparentnosti, moderovanie obsahu a politickú reklamu.

Nezastupiteľná úloha súdov

„Online sloboda prejavu je sama osebe hodnotou, ktorú treba chrániť,” zdôraznila pre Political Capital Emese Pásztor, riaditeľka projektu Political Freedoms pri Maďarskej únii občianskych slobôd (TASZ). Poznamenala, že sú to práve súdy, kto „nelegálny obsah“ definuje. V prípade, kedy budú prevádzkovatelia v rámci občianskeho zákonníka zodpovední za obsah na svojej platforme, budú opatrní a už dopredu budú odstraňovať akýkoľvek obsah, ktorý by, hoci len s malou pravdepodobnosťou, mohol porušovať zákon, dodala Pásztorová.

Používanie procesov, ktoré nebudú daný obsah odstraňovať, na moderáciu obsahu, môže mať opačný, ako zamýšľaný efekt. Skúsenosti Facebooku ukázali, že upozorňovanie na „závadný“ obsah o neho len zvýšilo záujem, poznamenal pre Gábor Polyák, riaditeľ Mérték Media Monitoring a riaditeľ Oddelenia komunikácií a mediálne vedy na Pécskej univerzite.

Iný názor má Inštitút mediálnych štúdií (IMS) pri Mediálne rade Národného úradu pre médiá a komunikáciu (NMHH). Ten vychádza z predbežnej spätnej väzby od fact-checkingových organizácií a platforiem s aktívnou moderáciou obsahu. Tú spracúvali pre Európsku skupinu regulátorov služieb audiovizuálnych médií (ERGA). Správy zmieňujú, že „odstraňovanie obsahu by malo byť obmedzené na jednoznačné prípady. Bežná prax sa potom môže posunúť smerom k nahlasovaniu pochybného obsahu.”

Ako dodalo IMS, podľa súčasných európskych i maďarských regulácii nie sú poskytovatelia internetového hostingu a online vyhľadávače zodpovední za nelegálny obsah na svojej platforme, ak o jeho problematickosti nevedeli. Pokiaľ sa však o nej dozvedia, musí platforma okamžite podniknúť kroky na jeho odstránenie (tzv. Notice and take down). Podľa Gábora Polyáka je tento prístup adekvátny, umožňuje totiž odstrániť akýkoľvek nelegálny obsah, vrátane reklám na neschválené liečivá.

Aktívne proti dezinformáciám

Odstraňovanie obsahu by malo prebiehať na základe transparentných pravidiel a byť až poslednou možnosťou, myslí si Pásztor. Ďalšie nástroje, ako je varovanie pre tvorcov škodlivého obsahu, nahlasovanie tohto obsahu alebo zlepšenie mediálnej gramotnosti, sa tiež môžu – v snahe prinášať užívateľom dôveryhodné informácie – osvedčiť.

Europoslankyňa Anna Donáth pre Political Capital dodala, že online platformy sa musia zapojiť do boja proti dezinformáciám. Ich kroky ohľadne rozhodovacieho procesu a algoritmov ale musí byť transparentné. V neposlednom rade musí existovať inštitúcie s opravnými prostriedkami, na ktorú sa bude možné obrátiť. Podľa Inštitútu mediálnych štúdií predstavuje pre zákonodarcu na národnej a európskej úrovni vzťah medzi slobodou prejavu a dezinformáciami výzvu. „Nepodložené výroky nie je možné vylúčiť zo sféry slobody slova len preto, že im chýba faktický základ,“ doplnil zástupca inštitútu. K ich obmedzovaniu preto môže podľa IMS dochádzať len na základe prísnych kritérií.

Zástupcovia maďarských inštitúcií všeobecne varujú pred odstraňovaním príliš široko definovaného obsahu. Ideálny prístup vidia v kombinácii niekoľkých metód, napríklad vo zvyšovaní mediálnej gramotnosti, označovaní škodlivého obsahu, ale aj transparentnosti online platforiem a možnosti odvolania sa proti rozhodnutiu moderátorov obsahu.

Dominantnosť firiem ako faktor

Prácu na DSA v Poľsku pozorne sledujú najmä mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú právom na súkromie v digitalizovanej spoločnosti alebo občianskymi právami na internete. Patrí medzi ne aj Nadácia Panoptykon a Nadácia Digitálne Centrum (Fundacja Centrum Cyfrowa).

Tie odporúčajú, aby internetové platformy už neposudzovali iba ako na poskytovateľa hostingu, pretože ich obchodný model sa dávno zmenil. Upozorňujú tiež na to, že model samoregulácie neuspel. Podľa názorov organizácií je nevyhnutné, aby právo dokázalo definovať subjekty na digitálnom trhu, a určiť tak, ktoré z nich sú dominantné. Práve tento aspekt má byť pri nových povinnostiach rozhodujúci.

Pokiaľ ide o problematiku úpravy obsahu, neziskové organizácie pripomínajú, že čiastočné riešenie by mohlo priniesť delegovanie právomocí kontrolovať pravidlá na strane internetovej komunity alebo verejnoprávnych inštitúcií.

Platformy by podľa nich mali zostať zodpovedné za obsah, porušujúci autorské práva, ale iba v prípade, že o tomto porušení budú vedieť a dostanú jasné upozornenia od užívateľov alebo povereného orgánu.

„Nepodporujeme monitoring používateľského obsahu platformami. Výnimka zo zodpovednosti za obsah však nemôže znamenať oslobodenie od zodpovednosti za činy internetových platforiem, napríklad v rámci politiky moderovania obsahu,” zdôraznila predsedníčka Nadácie Panoptykon Katarzyna Szymielewicz. Z jej pohľadu ide aj o reguláciu iba takého obsahu, ktorý je zakázaný zákonom a nedávať tak internetovým platformám možnosť obmedzovať slobodu prejavu.

Podľa neziskových organizácií musí byť systém upozorňovania na ilegálny obsah transparentnéýa efektívny. Užívatelia musia mať z ich pohľadu k dispozícii jasnú možnosť odvolacieho konania.

Opak zamýšľaného efektu

Poľská europoslankyňa Róża Thun (Občianska platforma, EPP) si myslí, že „ak platformy aktívne spravujú obsah a propagujú určitý kontroverzný alebo rozdeľujúci obsah, mali by mať väčšiu zodpovednosť ako doteraz,  keďže to vedie k istým sociálnym dôsledkom. Zároveň nesmie dochádzať k tomu, aby niektoré spoločnosti profitovali z podnecovania agresie alebo nenávisti a zo šírenia nepravdivých informácií na internete,” uviedla pre EURACTIV.pl.

Európska technologické aliancia EUTA, ktorá zastupuje aj najväčšieho poľského internetového predajcu Allegro, prostredníctvom svojej predsedníčky Magdalény Piech upozorňuje na to, že s povinnosťou absolútneho monitoringu používateľského obsahu „zhora“ môže prísť opak zamýšľaného efektu. Chyby v označovaní obsahu za nelegálny podľa nej môže obmedzovať práva užívateľov, a zároveň byť pre platformy finančne nákladné.

„Princíp limitovanej zodpovednosti by bol lepší, pretože by platformám dovolil rozvíjať sa a zároveň zamedzil porušovaniu základných práv. Ak by boli automaticky zodpovedné za obsah, ktorý sa u nich objaví, pravdepodobne by zvolili omnoho opatrnejší prístup,“ povedala predsedníčka EUTA.

Neziskové organizácie tiež vyzývajú k tomu, aby európske právo garantovalo plnú transparentnosť toho, ako automatické mechanizmy obsah vyberajú, a tiež kto je za takýto rozhodovací systém zodpovedný.

„Ďalšie povinnosti malých aj veľkých platforiem by sa mali týkať oblasti auditov a ľudského dohľadu nad algoritmami pre moderáciu, filtráciu a výber obsahu,” uviedol predseda Nadácie Digitálne Centrum, Alek Tarkowski.

Europoslankyňa Thun predložila desiatky pozmeňovacích návrhov DSA, ktoré sa z veľkej časti dotýkajú práve tejto problematiky. „Navrhovala som, aby bola cielená reklama prísnejšie regulovaná a v niektorých prípadoch zakázaná. Behaviorálna reklama, založená na niektorých ľudských vlastnostiach, napríklad odhaľujúca duševné alebo fyzické problémy, by nemala byť vôbec povolená. V ostatných prípadoch by mali mať užívatelia vždy jasno, že sú terčom cielenej reklamy, a dať k tomu súhlas. Téma umelej inteligencie je v správe veľmi široko diskutovaná a je dôležité, aby jej využitie neviedlo k diskriminácii,“ dodala poľská europoslankyňa.

Povinnosť poukázať na problematický produkt

Debata okolo DSA sa týka aj zodpovednosti platforiem za výrobky, ktoré ponúkajú ich užívatelia. Ide predovšetkým o otázku kontroly, či produkty nie sú falšované a spĺňajú zákonné štandardy.

„Je rozdiel medzi zodpovednosťou za problematický zverejnený obsah, ako sú nenávistné prejavy, homofóbia, agresia a ďalšie, a zodpovednosťou za nebezpečné alebo ilegálne produkty, propagované firmami. V prvom prípade je moderácia nutná a policajné orgány by mali byť informované čo najskôr. V druhom prípade musia mať platformy k dispozícii dáta od firiem, ktoré podozrivé produkty predávajú, a poskytnúť ich používateľom a relevantným orgánom,” povedala Róża Thun.

Magdalena Piech upozornila, že „aj keď by mala hlavná zodpovednosť za ilegálne aktivitu zostať u užívateľa, uvedomujeme si, že online platformy majú zodpovednosť na nelegálny obsah poukázať”.

„Budúci rámec by mal zohľadniť fakt, že v online priestore sa objavili rôzni noví aktéri. Definíciu poskytovateľov informačných služieb a hostingov by preto mal upraviť tak, aby bolo jasné, ktoré služby pokrýva zákon. Akákoľvek nové pravidlá by mala byť technologicky neutrálna a schopná adaptovať sa na budúci vývoj,” podelila sa o svoj pohľad predsedníčka EUTA.