Mnohé tváre euroskepticizmu: Štúdia šiestich krajín

ilustračný obrázok [Incamerastock / Alamy]

Medzinárodný projekt (CODES – Comprehending and Debating Euroscepticism), ktorý vedú Aneta Világi a Pavol Baboš z Katedre politológie FiF UK skúma diskurz o EÚ v šiestich krajinách: v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Slovensku, Lotyšsku a v Bulharsku. V prvej fáze partneri projektu v regionálnych debatách zisťovali, aké výčitky ľudia voči EÚ majú a tiež čo na nej naopak oceňujú. Dokopy sa uskutočnilo 66 stretnutí s viac než 400 účastníkmi.

Euroskeptické tendencie nachádzame ako na západe, tak aj na východe. Celkové vyznenie debát sa dá zhodnotiť podľa dominantných spontánnych asociácií, ktoré účastníci formulovali. Dominantný diskurz bol pozitívny v Nemecku a Lotyšsku, negatívne spojenia sa objavovali až po intervencii moderátora. Naopak v Rakúsku, na Slovensku, v Maďarsku a Bulharsku sa rozhovory spontánne vyvíjali skôr okolo vnímaných negatív únie.

V tomto prehľade prinášame sumár debát z jednotlivých krajín. Ide o nekomentovanú reprodukciu názorov, ktoré v diskusiách s výskumníkmi zazneli, nie o faktické konštatovanie stavu.

Dizajn diskusií s občanmi vychádza z kvalitatívnych prístupov ku skúmaniu spoločnosti. Pripomíname preto čitateľom, že nie je možné všetky závery automaticky zovšeobecňovať na celú krajinu a všetkých jej obyvateľov.

 

Rakúsko (World of NGOs: 11 diskusií s 58 účastníkmi)

  • „Z EÚ profitujú len bohatí. Glyfosát je toho dobrým príkladom.“
  • „Tieto krajiny [východná Európa] chcú len výhody, bez toho, že by mali čímkoľvek sami prispieť.“
  • „Vyšehradské štáty a krajiny Juhu by mali mať svoju vlastnú EÚ a svoje vlastné euro.“

Najčastejšia negatívna asociácia spojená s EÚ v Rakúsku je jej vnímanie ako byrokratického aparátu, ktorý príliš reguluje život ľudí. V debatách viackrát zaznela známa anekdota o regulácii veľkosti a tvaru banánov a uhoriek. Na druhej strane paradoxne zaznieva aj výčitka, že EÚ podporuje záujmy veľkých firiem na úkor svojich občanov a ich zdravia. Ako konkrétne príklady sa spomenuli údajná privatizácia prístupu k pitnej vode alebo to, že európske regulácie znevýhodňujú malých rakúskych podnikateľov a farmárov.

Objavuje sa aj pocit, že EÚ podlieza vysoké rakúske štandardy kvality produktov, pričom dôkazom má byť „škandál“ spojený s látkou glyfosát. Pre niektorých respondentov stelesňuje EÚ organizáciu charakteristickú ustupovaním lobistickým záujmom a korupciou.

Počuť aj sklamanie zo znovu obnovených hraničných kontrol, čo sa vníma ako porušenie sľubu o výhodách EÚ. Rakúšania tiež pripisujú EÚ vinu za vyššie ceny spotrebného tovaru, porovnávajú ich s Nemeckom. Rozdiely podľa nich spochybňujú ideu jednotného trhu.

Viackrát sa v diskusiách objavilo tvrdenie, že EÚ sa príliš rozšírila, čo ju spravilo slabou, keďže už nemá finančný kapitál a efektívnu výkonnú moc, za čo majú vinu niesť „niektoré východoeurópske krajiny“. Zaznieva aj to, že nové členské štáty chcú len výhody bez toho, aby sa správali solidárne.

Migrácia v Rakúsku rezonuje. Výčitkou voči EÚ je, že migranti zneužívajú voľný pohyb v EÚ, a to že je neschopná chrániť vonkajšie hranice. Príležitostne sa objavujú aj tvrdenia, že otvorené hranice prinášajú voľný pohyb zločincov. Spoločnému trhu v EÚ sa vyčíta, že rakúske spoločnosti išli za lacnejšou pracovnou silou do nových členských krajín.

Na druhej strane sa EÚ vyčíta aj to, že v nej niekedy víťazia národné záujmy. V debatách sa neobjavilo želanie, aby Rakúsko z EÚ vystúpilo, no niektorí by si želali, aby nebola. Niektorí považujú voľbu krajnej pravice ako jedinú cestu, ako sa postaviť pokračujúcej integrácii v EÚ na úkor národných štátov.

Medzi oceňované aspekty EÚ patrí euro ako spoločná mena, vnímanie EÚ ako zábezpeky mieru a bezpečnosti, jednotný trh a otvorené hranice. Zaznieva aj možnosť cestovať a študovať v zahraničí i ponuka štipendií. Ľudia tiež vnímajú, že vidiecke oblasti Rakúska benefitovali z podpôr z EÚ, ako aj celkové ekonomické výhody, ktoré malá a proexportne orientovaná krajina má. Všímajú si, že celková situácia v krajine je lepšia ako kedykoľvek predtým a po vstupe došlo k hospodárskemu rastu. V globálnom meradle si zase uvedomujú, že jednotlivé európske krajiny sú samé na globálnej scéne príliš slabé a nevedeli by vyvažovať USA, Rusko či Čínu.

Celkovo sa väčšina rakúskych debát niesla skôr v negatívnom duchu ale viacero veľmi pozitívnych argumentov zaznievalo ako od mladých tak aj starších respondentov.

Nemecko (DGAP: 25 diskusií s 61 účastníkmi)

  • Únia a odvoz smetí majú spoločné to, že si ich všimneme až keď nebudú.
  • Obraz EÚ ako „spoločenstva hodnôt“ trpí.

Väčšina účastníkov má s EÚ pozitívne asociácie, čo reflektuje ako krajina z členstva profitovala. Aj medzi nemeckými účastníkmi sú však citeľné obavy z nedávneho vývoja – dozvukov finančnej krízy z brexitu, zo situácie v strednej Európe a zvládaní globálnych migračných tokov a to aký vplyv môžu mať na budúcnosť EÚ.

Najmä starší účastníci debát si EÚ spájajú s garanciou mieru a bezpečnosti ako niečoho, čo treba vždy zdôrazňovať. Mladšia generácia sa viac sústreďuje na výhody ako slobodu pracovať a cestovať v EÚ, či jednotnú menu. Často sa spomína program Erasmus.

Negatívne vnímanie sa skôr týka imidžu EÚ. O únii ľudia často hovoria ako o komplikovanej  a málo transparentnej. Fakt, že si mnoho dobrých vecí s EÚ nespájame, ľudia vnímajú ako dôsledok zlej komunikácie a zavádzania. Účastníci aktívne hovorili o úlohe národných vlád pri komunikovaní, resp. nekomunikovaní úspechov EÚ.

Objavuje sa pocit, že z EÚ profituje skôr stredná a vyššia trieda. Prevláda súhlas s konštatovaním, že to, čo dnes EÚ zabezpečuje považujeme vo všeobecnosti za „dané“ a nevenujeme tomu zvláštnu pozornosť. Debatéri v Nemecku vnímajú rôzne úrovne integrácie členských štátov (eurozóna) ako zdroj konfliktu, pripúšťajú, že sa EÚ možno rozširovala v posledných rokoch príliš rýchlo. Súhlasia, že na úrovni EÚ by sa mali riešiť skôr väčšie veci a malé nechať na štáty a samosprávy (subsidiarita).

Za problematické sa v Nemecku považuje, že Európa nie je všetkými krajinami vnímaná ako spoločenstvo hodnôt a pravidiel. Toto „spoločenstvo hodnôt“ veľmi trpí, pokiaľ nie je možné sankcionovať členské štáty, ak sa od nich odchýlia alebo nerešpektujú rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Ľudia vnímajú aj to, čo považujú za nedostatok solidarity zo strany členských krajín v utečeneckej kríze, a majú pocit, že Nemecko v tom bolo ponechané samé.

Medzi účastníkmi bola cítiť podpora pre posilnenie spolupráce v únii tam, kde to vnímajú ako nevyhnutné – v zahraničnej a bezpečnostnej politike ako aj v rozvojovej politike. Viacerí majú pocit, že by sa mal posilniť Európsky parlament.

Mnohí si myslia že EÚ dospela do bodu, kedy sa jasne musí rozhodnúť o svojom ďalšom smerovaní. Debaty ale ukázali, že ani ľudia, ktorí boli ochotní obetovať večer a rozprávať sa a debatovať o EÚ celkom nevedia, kde hľadať informácie. Chcú, aby bola únia prítomnejšia na národnej a lokálnej úrovni.

Slovensko (Katedra politológie, FiF UK: 6 debát s 90 účastníkmi)

  • „Tak sa hovorí, že ekonomicky sme neviem kde pokročili, vidia to občania? Vidíme my to osobne?“
  • „Eurofondy? Viacej urobili zlého, než dobrého.“
  • „Keď sa budoval Schengen, tak ukrajinskú hranicu chodili kontrolovať každé 2 mesiace, riešili sa tam 3 metrové ploty a neviem aké pásma a vybavenia. A teraz v rámci migračnej krízy si k nám vošiel hocikto hocikde v rámci EÚ.“

Na Slovensku zaznamenali výskumníci tri argumenty, ktoré sa v debate o problémoch EÚ objavujú najčastejšie. Prvou je migračná kríza, ktorá vzbudzuje emócie a ľudia sa zväčša zhodnú v tom, že EÚ v tomto probléme zohráva negatívnu úlohu. Vinia Brusel a Nemecko z toho, že otvorili dvere migrantom a nútili Slovensku tzv. utečenecké kvóty. Dôvody odmietania utečencov ležia: vo vnímanej hrozbe k tunajšiemu spôsobu života, v obave o bezpečnosť, ale sú tiež ekonomické, t.j. ľudia negatívne vnímajú, že by mali utečenci dostať finančnú pomoc, ak majú zároveň pocit, že sami strádajú. Často vidia aj negatívnu paralelu so spolužitím s Rómskou komunitou.

Druhou veľkou výčitkou je, že EÚ je zdrojom korupcie, pretože krajine poskytuje finančné prostriedky vo forme európskych fondov. Tie samotné sú vnímané ako generujúce korupciu. Negatívne pocity voči EÚ tu vyplývajú najmä z toho, že nevie vynucovať, aby sa nezneužívali. Ľudia málo rozumejú tomu, kto je v manažmente eurofondov za čo zodpovedný a kto má monitorovaciu a kontrolnú funkciu. Vnímajú, že ide o európske peniaze a teda EÚ sa má aj o ne postarať.

Treťou častou témou, ktoré rezonuje najmä medzi staršími ročníkmi, je poľnohospodárstvo. Títo účastníci kritizujú, že slovenskí farmári dostávajú menej podpory z EÚ ako napríklad Francúzi a spájajú si problém dvojakej kvality potravín s úpadkom slovenského pôdohospodárstva po vstupe do EÚ. Niektorí hovoria, že oživenie veľkých fariem by vyriešilo nezamestnanosť vo vidieckych oblastiach.

Medzi pozitívami sa na Slovensku spomína voľný pohyb bez hraničných kontrol a možnosť presúvať sa za pracovnými príležitosťami bez nutnosti víz či povolení. Študijné programy EÚ pozitívne hodnotí nie len mladá generácia ale aj starší ľudia, ktorých deti alebo vnúčatá dostali túto možnosť. Diskutujúci tiež ocenili, že EÚ vynucuje európske pravidlá vlády, ktoré považujú za normatívne lepšie ako tradičné slovenské spôsoby.

Maďarsko (Social Development Institute: 5 diskusií s 52 účastníkmi)

  • „Hranice sa otvorili nie v záujme Maďarov, ale v záujme otvorenia maďarského trhu.“
  • „Moja dcéra je vo Švajčiarsku a to je úžasné, ale to že sa nám snažia nanútiť migrantov, je hrozné“.
  • „Je dobré, že migrantov nestrieľajú na hraniciach, ale nemali by tu zostať, lebo v televízii hovoria, že nie je možné ich integrovať.“
  • „Harmonizáciu potrebujeme v zdravotníctve, vzdelávaní a nie regulovať uhorky (…)“

Už prvé asociácie, keď sa povie EÚ, boli v maďarských skupinách skôr negatívne. Medzi pozitívnymi sa medzi mladými objavili otvorené hranice, v jednom prípade mier, iné hodnoty sa takmer vôbec nespomínali. Prevládali skôr ekonomické a finančné možnosti, asociácia EÚ so západom, zaznieva ale nespokojnosť, že sa po pristúpení situácia v Maďarsku až tak zásadne nezmenila.

Mnohí majú problém identifikovať prínosy európskych fondov pre seba samých, necítia, že investície, ktoré EÚ robí sú aj pre nich. Inak to cítia iba tí, ktorí osobne benefitovali napríklad ako študenti Erasmu a Európskej dobrovoľníckej služby. Mnoho respondentov má priamych príbuzných, ktorí žijú a pracujú v západných členských krajinách a vo všeobecnosti sú ich príjmy vyššie. Ani to ale nevyhnutne nevedie k pozitívnemu hodnoteniu EÚ zo strany tých, ktorí zostali. Aj pozitívne vplyvy často zatieňujú negatívne pocity. V prípade otvorených hraníc je to utečenecká kríza a v Maďarsku aj naratív o potrebe ochrany domáceho trhu.

Migračná kríza sa v debatách zakaždým objavila spontánne, mnohí prebrali vládnu rétoriku o EÚ, ktorá núti krajinám migrantov, ktorí nie sú integrovateľní, v západnej Európe spôsobili problémy a majú si riešiť svoje problémy doma. Európsku solidaritu, ku ktorej by sa mohlo pridať aj Maďarsko v tomto kontexte spomenuli len univerzitní študenti. Viacerí lokálni podnikatelia vnímajú otvorenie maďarského trhu ako problém, ktorý pokrivil vzťahy na ňom. Niektorí si ale uvedomujú, že nie je chybou EÚ že maďarské platy nedosahujú výšku západoeurópskych.

V Maďarsku rezonuje téma národnej suverenity, silne prítomný je pocit, že krajina je využívaná zo strany západných krajín, pocit druhoradosti, ktorý sa zosobnil do problému dvojitej kvality potravín a ktorý v mnohých vyvoláva nostalgiu a socialistickou érou s veľkými poľnohospodárskymi podnikmi, potravinovou sebestačnosťou a istou prácou.

Diskusie odhalili istý rozpor. EÚ formuje svoju legitimitu najmä na cieľoch ekonomickej prosperity a mieru. Kým to prvé ľudia narodení v mierových časoch nevnímajú, to druhé je nie vždy na periférii cítiť. EÚ stotožňujú s kapitalizmom a výčitky voči nemu (sila korporácií, digitalizácia a jej vplyv na tradičné pracovné miesta, chudoba) sa stávajú výčitkami proti nej.

Diskusie ale ukázali aj to, že ľudia formulujú voči EÚ veľké očakávania, často v oblastiach, ktoré nie sú v jej kompetenciách (riešiť odchod zdravotníckych pracovníkov do iných krajín, zdravotníctvo ako také, vzdelávanie). Podľa mladých nie je výnimkou, že ľudia na vidieku vinia Brusel aj z výšky svojich dôchodkov. Podobne ako na Slovensku, aj v Maďarsku vinia ľudia EÚ z neschopnosti ochrániť peniaze, ktoré Maďarsku prideľuje. Tento pocit prevažuje nad pozitívnym vnímaním eurofondov, ktoré sa tiež objavuje a ľudia vnímajú, že sú pre maďarskú ekonomiku dôležité. Aj keď korupciu v súvislosti s eurofondami pokladajú za dôležitú, nepočuli o tom že v EÚ vzniká európsky prokurátor (ktorý by sa mal týmto zaoberať) no Maďarsko sa neplánuje k tejto posilnenej spolupráci pripojiť.

Bulharsko (Capital Foundation: 3 diskusie s 33 účastníkmi)

  • „Keď ste na spodku Maslovovej pyramídy, na ničom inom nezáleží.“
  • „Môžeme viniť len sami seba.“
  • „Mali sme príliš veľa očakávaní z členstva. Hoci nám v ušiach neznie Óda na radosť – urobili sme rozhodnutie a mali by sme si za ním stáť. Bez EÚ sme stratení.“
  • „Hoci naši vládcovia ukradli veľa európskych peňazí, časť z nich aj tak išla ľuďom a podnikateľom.“

Najmä v diskusii v najchudobnejšom regióne Bulharska dostávali ekonomické témy prednosť pred politickými. Bulharskí občania silno vnímajú pocit nespravodlivosti pri otázkach ako je iná výška platov za rovnakú prácu na základe toho, v akej krajine sa vykonáva, rozdielna výška poľnohospodárskych podpôr (aj pre veľké farmy na úkor malých) a z korupčných schémy pri európskych fondoch. Mnohí si myslia, že jedine z európskej úrovne môže prísť dostatočne striktná kontrola pravidiel, no len za predpokladu, že nebude príliš byrokratická.

Objavujú sa aj obviňovania EÚ v oblastiach, s ktorými má málo spoločné. Najmä staršie ročníky ju spájajú s problémami ekonomickej a demokratickej tranzície (vysoké ceny, nízke dôchodky, zatvorené fabriky, masívny dovoz, vyľudňovanie vidieka, zločinnosť).

Mnoho účastníkov, hoci sú aj kritickí k EÚ, uznáva a konštatuje, že mnoho z neschopnosti prijať európske normy, pravidlá, fondy a hodnoty vyplýva zo zlyhaní národných vlád. Mladší vnímajú aj to, že doma treba hľadať vinníka za vysokú nezamestnanosť, keďže v Bulharsku je dosť voľných pozícií, ale je problém ich obsadiť kvôli chýbajúcim kvalifikáciám.

Záverom z bulharských debát je, že napriek kritike a sklamaniam z nenaplnených (niekedy uznane priveľkých) očakávaní, je EÚ stále vnímaná ako jediná rozumná cesta pre Bulharsko. Zaujímavým zistením pre výskumníkov bolo, že vždy, keď sa v debatách objavil extrémny názor alebo nepravdivé tvrdenie, vždy sa našiel niekto, kto takéhoto účastníka opravil, hoci sám nebol zvlášť podporovateľom EÚ.

Spomedzi výčitiek smerom k EÚ, ktoré nezískali v skupinách veľkú podporu, boli utečenci, politické zasahovanie do vnútorných vecí členských štátov, európska politika voči Rusku a strata národnej identity. Väčšiu rezonanciu mali problémy ako je odliv mozgov alebo administratívna náročnosť pre podnikateľov. Poľnohospodárske dotácie sa spomínali ako pozitívum aj negatívum (vytváranie kultúry dotácii, namiesto podnikateľskej).

Prekvapením je tiež, že medzi pozitívami neboli najčastejšie spomínané sloboda cestovať, študovať a pracovať, ale infraštruktúrne projekty, ktoré EÚ podporila (diaľnice, opravy ciest, opravy budov po celej krajine), sociálne programy, a podpora pre podnikateľov na rozvoj ich nápadov. Bulhari tiež cítia istú ochranu zo strany EÚ v kontexte nejasného vývoja v susediacom Turecku.

Lotyšsko (Providus: 5 diskusií so 114 účastníkmi)

  • „EÚ prichádza s odporúčaniami a my ich bez rozmyslu zavádzame.“
  • „Vidím len vrchol ľadovca.“ (na margo vnímaného nedostatočného chápania EÚ)

Lotyšsko sa ukazuje ako „euro-obozretná“ krajina, neprevažujú v nej silne pro-európskej ale ani proti-európske sentimenty. Najväčšie výčitky lotyšských respondentov sa viažu k trom oblastiam. Prvou je vyľudňovanie vidieka, najmä v dôsledku odchodu ľudí za prácou do iných krajín EÚ. Takmer každý účastník buď má sám skúsenosť s pobytom v zahraničí alebo pozná niekoho, kto odišiel v posledných rokoch. Zväčša z toho nevinia európske inštitúcie (ak áno tak preto, že nechalią Lotyšsko vstúpiť hoci nemalo konkurencieschopnú ekonomiku/resp. nedovolili byť Lotyšsku ochranárske), skôr národné vlády a ich neschopnosť vybudovať atraktívnu krajinu. V skupinách zaznelo aj pár veľmi emotívnych individuálnych príbehov o dôsledkoch toho, že sa ľudia z krajiny vysťahovali.

Vo všetkých 5 skupinách sa objavilo tvrdenie, že EÚ je zdrojom mnohých byrokratických procedúr, ktoré by nemali byť povinné. Niekedy je Lotyšsko vraj príliš dôsledné v preberaní odporúčaní EÚ, čo ho robí menej konkurencieschopné. Spoločný bol pocit, že Lotyšsko nemá v EÚ veľké slovo, hoci majú ľudia tendenciu dôverovať EÚ viac ako národným inštitúciám, a to len kvôli nejasnému pocitu, že „EÚ vie lepšie“. Platí, že diskutéri si často nie sú istí či hovoria o európskych alebo národných pravidlách.

Migrácia sa objavila keď prišlo na debatu o výzvach, ktorým EÚ čelí, ale nie je to téma, ktorou by ľudia zvlášť žili. Utečencov migrantov sa ale obávajú – jednak moslimov, tiež ľudí s inou kultúrou a farbou pleti, o ktorých sa domnievajú, že by sa v krajine neintegrovali. Sú si ale zároveň vedomí, že krajina nie je pre utečencov atraktívna.

Objavili sa aj výčitky, ktoré nájdeme aj inde – rôzna životná úroveň, strata nezávislosti, európska byrokracia, rôzna kvalita potravín. Špecificky lotyšské boli ale výčitky ako príliš veľa komplexných konceptov v lotyšskom práve, ktoré pochádzajú z EÚ; odpad z iných krajín, ktorý sa ilegálne ukrýva v Lotyšsku; mimoriadne zlé vzťahy s Ruskom a príliš veľa ústupkov Grécku. Pokiaľ ide o európske fondy, zaznela kritika, že je Lotyšsko na nich príliš závislé, čo môže vytvoriť problém, keď sa minú.

Medzi hlavné pozitíva Lotyšši radia európske fondy, ktoré pomohli v krajine vybudovať lepšiu infraštruktúru. Niektorí spomenuli aj vedecké projekty, projekty občianskej spoločnosti, študijné programy. Jeden účastník dokonca povedal, že je veľmi viditeľné, že sa Lotyšsko približuje životnému štandardu EÚ. Druhým najčastejšie spomínaným pozitívom je voľný pohyb – teda nie len ako problém, ktorý láka ľudí preč ale aj ako príležitosť. Silný je aj pocit väčšieho bezpečia, najmä pokiaľ ide o obavu z invázie Ruska.

 

Aj o týchto záveroch bude reč na konferencii „Ako pochopiť euroskepticizmus“ (How to Comprehend Euroscepticism?), ktorá sa bude konať 15. decembra v Bratislave.

Diskusný podklad v anglickom jazyku: One Union, Two Universes? Critical Perception of the EU in Six EU Member States si môžete stiahnuť tu:

CODES_discussion_paper