Pellegrini sa stretáva s Macronom. Slovensko načúva Francúzsku čoraz viac

Odovzdanie "štátnej vlajky" v Darney 30. júna 1918 [France.sk]

Slovenská vláda je otvorená francúzskym argumentom v klimatickej politike aj pri reforme eurozóny. Komplexnú spoluprácu oboch krajín má v najbližších štyroch rokoch zabezpečiť nová zmluva.

Pred sto rokmi francúzsky prezident Raymond Poincaré slávnostne odovzdal československej armáde jej „štátnu vlajku“. Urobil tak 30. júna 1918 v Darney po boku Edvarda Beneša, jedného zo zakladateľov Československej národnej rady. Vo Vogézach sa vtedy československé légie pripravovali na nasadenie na fronte pod francúzskym velením. Francúzsko tak uznalo nezávislosť Československa.

Sto rokov od tejto udalosti, v sobotu 30. júna 2018, mal Emmanuel Macron hostiť českého a slovenského premiéra najskôr v Paríži, potom v Darney. Macron a Peter Pellegrini podpíšu Akčný plán slovensko-francúzskeho strategického partnerstva na roky 2018 – 2022. Plán má posilniť politickú aj hospodársku spoluprácu. Tej nahráva ekonomická realita: hoci francúzske investície sa zo Slovenska sťahujú, obchodná výmena láme rekordy.

Slovensko navyše čoraz viac načúva francúzskym argumentom v Európskej únii. V novom akčnom pláne sa prihlásilo k „zvýšeniu ambícií“ v klíme do roku 2030. V princípe tiež súhlasí so vznikom rozpočtu pre eurozónu, ďalšej kľúčovej téme pre Francúzsko. Bratislava si stále drží svoju pozíciu pri odmietaní utečeneckých kvót, tie však už otvorene nepresadzuje ani Paríž.

Posledným tabu francúzsko-slovenských vzťahov je dialóg o liberálnej demokracii, ktorý v 90. rokoch Slovensko absolvovalo napríklad so Spojenými štátmi. Macron ho napriek všeobecnej a hlasnej obhajobe liberálnej demokracie zatiaľ nenačal.

Modernizácia slovenského hospodárstva

Nový akčný plán pre roky 2018 – 2022, ktorý mali Macron a Pellegrini vo Francúzsku podpísať, je vyčerpávajúci. Oblasti spolupráce siahajú od eurozóny a spoločnej obrannej politiky cez investície a regionálny rozvoj až po spravodlivosť a vedu.

EURACTIV.sk sa slovenského veľvyslanca vo Francúzsku opýtal, ktorú oblasť spolupráce považuje za najdôležitejšiu. „Sú to na jednej strane resty z minulého obdobia, to znamená výmena najlepších praktických skúseností z prekonávania regionálnych rozdielov vrátane témy najmenej rozvinutých okresov na slovenskej strane či revitalizácie utlmených priemyselných a ťažobných regiónov,“ vymenúva v písomnej odpovedi Igor Slobodník. „Na druhej strane sú to oblasti hľadiace do budúcnosti: spolupráca v oblasti inovácií, digitalizácie, e-commerce s využitím prvkov Priemyslu 4.0, ako aj podpis Dohody v oblasti školstva, jazykového vzdelávania, univerzitnej a vedeckej spolupráce na roky 2020 – 2023,“ pokračuje veľvyslanec.

Slovensko a Česko sa zbližujú s Nemeckom a Francúzskom, V4 ostáva bokom

Minister zahraničných vecí bude koordinovať novú spoluprácu slovenských rezortov s nemeckými.

Zdroj z francúzskych kruhov pre EURACTIV hovorí, že všetky oblasti spolupráce sú dôležité. Za „zásadné“ však považuje „budúce kľúčové vyjednávania: migrácia a azyl, viacročný finančný rámec vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky.“ Francúzsky prezident nedávno ostro kritizoval znížené alokácie na agropolitiku v novom dlhodobom európskom rozpočte.

Podobne ako Slobodník aj Francúzi kladú v novej etape spolupráce dôraz na inovácie. Dobre informovaný francúzsky zdroj hovorí o modernizácii slovenského hospodárstva a „spolupráci na otázkach pracovnej sily – akademické a profesionálne vzdelávanie – digitálnej ekonomiky a inteligentných miest.“

Je to pochopiteľné: najväčšiu francúzsku investíciu na Slovensku, ktorá sa v súčasnosti rozširuje, fabriku PSA Peugeot Citroën, trápi rovnako ako ostatné automobilky nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Francúzske firmy na druhej strane vidia obchodné príležitosti v modernizácii miest, vlani sa na túto tému konala v Bratislave konferencia s francúzskymi partnermi.

Rastúci obchod, klesajúce investície

V roku 2016 malo Francúzsko so Slovenskom ročnú obchodnú výmenu v hodnote 6,6 miliárd eur, uvádza francúzske ministerstvo hospodárstva. Hovorí o „rekordnej výške“. Medziročný rast dosiahol 10,2 percenta.

Slovensko napriek tomu nie je najdôležitejším obchodným partnerom Francúzska v regióne. Vyššiu obchodnú výmenu s Francúzskom má napríklad Česko. V roku 2016 dosiahla podľa údajov francúzskeho rezortu hospodárstva 10,4 miliardy eur. V rebríčku obchodných partnerov Francúzska je Slovensko až na 30. mieste. Platí to aj opačne: Francúzsko má ďaleko od skupiny najdôležitejších obchodných partnerov Slovenska. Podľa francúzskeho ministerstva zahraničia je v rebríčku obchodných partnerov Slovenska na 6. mieste. Výška dvojstranného obchodu s Nemeckom dosiahla v roku 2017 podľa nemeckého veľvyslanectva sumu 27,25 miliárd eur.

Tiež je dôležité pripimenúť  že jedna francúzska fabrika, PSA v Trnave, je zodpovedná až za tretinu vzájomného obchodu.

Macronov poslanec príde na Slovensko: Stredná Európa je zaujímavý trh pre náš jadrový priemysel

Republike vpred! chýba ukotvenie v regiónoch, priznáva v rozhovore pre EURACTIV Slovensko francúzsky poslanec XAVIER BATUT.

Kým spoločný obchod napriek všetkému rastie, francúzske investície sa zo Slovenska sťahujú. Francúzska diplomacia na svojej stránke uvádza, že Francúzsko je 11. najväčším investorom na Slovensku s investíciami v hodnote 884 miliónov eur, čo v praxi predstavuje 400 firiem a 30 tisíc zamestnancov. Aktuálne čísla sú podľa informácií EURACTIVu nižšie: 220 firiem a 25 tisíc zamestnancov.

Zodpovedalo by to trendu, ktorý podľa francúzskeho Senátu prišiel s ekonomickou krízou a ktorý sa v roku 2013 najciteľnejšie premietol do odchodu veľkých francúzskych energetických koncernov zo Slovenska. GDF Suez sa vtedy stiahol zo Slovenského plynárenského priemyslu, EDF zo Stredoslovenskej energetiky. Francúzsko prestalo patriť do skupiny desiatich najväčších zahraničných investorov na Slovensku.

To však neznamená, že francúzske firmy nechcú na Slovensku investovať a predávať. „Rast životnej úrovne na Slovensku, zvlášť na západe krajiny, je príležitosťou pre podporu francúzskeho vývozu v takých sektoroch ako potravinárstvo a luxusné výrobky,“ píše francúzske ministerstvo hospodárstva. V novom akčnom pláne je pomerne veľký priestor venovaný jadrovej energii, z ktorej obe krajiny vyrábajú a plánujú vyrábať väčšinu elektriny a odlišujú sa tak napríklad od Nemecka. Za vyjadrením „úsilia… (o) výmenu skúseností v oblasti vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom“ možno vidieť obchodný záujem francúzskeho jadrového priemyslu na Slovensku. Autorom prvej verzie akčného plánu je napokon francúzska strana.

„Zvýšenie ambícií“ v klimatickej politike

Klimatická a energetická politika je oblasť, v ktorej je Slovensko ochotné Francúzsku načúvať čoraz viac. Dôkazom je aj akčný plán a proces jeho vzniku. „Na základe záväzkov prijatých v rámci Parížskej dohody o zmene klímy sa oba štáty budú usilovať… podporiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, a to zvýšením ambícií európskeho rámca pre oblasť klímy do roku 2030 a prípravou dlhodobej nízkouhlíkovej stratégie Európskej únie,“ píše sa v akčnom pláne.

Slovensko sa však doteraz správalo úplne inak. V európskych legislatívnych vyjednávaniach o obnoviteľných zdrojoch a energetickej účinnosti, ktoré v konečnom dôsledku povedú k zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2030, obhajovalo konzervatívnu pozíciu schválenú Európskou radou ešte v roku 2014, teda pred podpisom Parížskej dohody. Dnes sú tieto ciele napriek slovenskému odporu a v súlade s francúzskou pozíciou revidované, čaká sa už len na oficiálne schválenie nového cieľa pre nižšie emisie. Práve o ňom budú štáty rokovať v najbližších mesiacoch. Pozície zaujali už tento týždeň na rokovaní európskych ministrov o klíme. Štrnásť štátov na čele s Francúzskom a Nemeckom tam vytvorilo „skupinu za zelený rast“, ktorá obhajuje ambicióznejší cieľ pre znižovanie emisií do roku 2030 ako 40 percent schválených Európskou radou v roku 2014. Slovensko sa k nej nepripojilo.

Slovensko sa obáva prirýchleho nástupu elektromobility

Na rokovaní európskych enviroministrov vznikla „skupina za zelený rast“, ktorá žiada ambicióznejšie emisné ciele. Slovensko do nej nepatrí.

Slovenský rezort životného prostredia konzervatívny postoj vyjadril aj počas pripomienkového konania k textu nového akčného plánu. Formuláciu o „zvýšení ambícií“ navrhlo gestorskému rezortu zahraničia vyškrtnúť. „So zvyšovaním ambície do roku 2030 zatiaľ nepočítame,“ napísal envirorezort v pripomienke.

Ministerstvo zahraničných vecí pripomienku neakceptovalo. „Po konzultácii s francúzskou stranou navrhujeme ponechať text v pôvodnom znení,“ odpísalo kolegom na životnom prostredí.

Slovenský veľvyslanec v Paríži uzatvorenú dohodu obhajuje. „Zvyšovanie ochrany životného prostredia, ako aj boj proti klimatickým zmenám patrí k dlhodobým prioritám Slovenskej republiky,“ tvrdí Slobodník. Pripomína, že Slovensko ratifikovalo Parížsku dohodu a prispelo k jej ratifikácii na úrovni Európskej únie počas svojho predsedníctva v roku 2016. „Implementácia záväzkov, ktoré z nej vyplývajú, sa realizuje na národnej úrovni, a teda so zohľadnením národných špecifík. Z tohto dôvodu niektoré odlišnosti francúzskych a slovenských pozícií nevylučujú záujem podporovať prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo,“ vysvetľuje veľvyslanec a bývalý štátny tajomník rezortu zahraničia.

Otočí Slovensko opäť?

Možnosti spolupráce vidí Slobodník v témach obehového hospodárstva, inteligentných miest a obnovy pôvodne intenzívne industrializovaných regiónov. Zdroj z francúzskych kruhov to nezávisle na Slobodníkovi vidí podobne.

Slovensko už dnes vyrába 80 percent svojej elektriny z nízkouhlíkových zdrojov. Dôvod, prečo v klimatickej politike nie je ambicióznejšie, možno pripísať vysokému podielu  energeticky intenzívnej priemyselnej produkcie v ekonomike, ako aj pretrvávajúcej výrobe elektriny z uhlia, predovšetkým na hornej Nitre. Tá je budúcim kandidátom na proces „revitalizácie utlmených priemyselných a ťažobných regiónov“, o ktorom hovorí veľvyslanec Slobodník.

Kým Slovensko ochotnejšie počúva francúzske argumenty, Francúzsko si upevňuje svoju pozíciu klimatického lídra. Keď americký prezident oznámil odstúpenie z Parížskej dohody, prezident Macron rozbehol kampaň „Make our planet great again“ (Urobme našu planétu opäť úžasnou). Bývalý ekoaktivista a dnes kompetenčne silný minister životného prostredia Nicolas Hulot nedávno oznámil, že v rámci novelizácie ústavy navrhne zapísať ochranu životného prostredia do prvého článku francúzskej ústavy. „Bol by to silný signál, ktorý by urobil z Francúzska jednu z prvých krajín, ktoré zapíšu túto výzvu do základného zákona,“ analyzuje zdroj EURACTIVu z francúzskych kruhov.

Lídri chcú emisný plán do roku 2050, Francúzsko žiada minimálnu cenu uhlíka

Európska komisia má budúci rok predložiť dlhodobú stratégiu znižovania emisií CO2. Paríž zatiaľ presadzuje minimálnu európsku cenu uhlíka v kombinácii s vyššími dovoznými clami pre ekonomiky, ktoré sa neprihlásili k Parížskej dohode. 

Francúzsko bude vyvíjať na Slovensko tlak aj ako na predsednícku krajinu vo Vyšehradskej skupine, ktorou sa na rok stáva 1. júla. Bratislava môže vďaka tomu totiž o klimatických témach intenzívnejšie komunikovať so svojím severným susedom, ktorý v Katoviciach v decembri hostí klimatický summit COP24 venovaný implementácii Parížskej dohody.

Ak sa Francúzsku podarí presvedčiť Slovensko na podporu ambicióznejšiu európskej klimatickej politiky, zopakuje tak úspech zaznamenaný v oblasti európskej sociálnej politiky. Tesne pred tým ako sa v Salzburgu stretol Macron so slovenským, českým a rakúskym premiérom, Slovensko otočilo v otázke vyslaných pracovníkov. Napriek odporu vlastným firiem súhlasilo so zvýšením miezd pre vyslaných pracovníkov v rámci prerokúvanej smernice, ktorá je výbušnou politickou témou vo Francúzsku. Slovenská vláda to odôvodnila snahou o zvyšovanie miezd slovenských pracovníkov na západe či ochranou slovenských pracovníkov pred vyslanými pracovníkmi na domácom trhu.

Spolupráca na azylovom systéme

Dobudovanie sociálneho piliera Európskej únie ide vo francúzskom vnímaní ruka v ruke s dobudovaním eurozóny. Emmanuel Macron preto navrhol zriadenie rozpočtu pre eurozónu a principiálnu dohodu dosiahol aj s Nemeckom. Na rozdiel od minulosti je dnes Bratislava tejto myšlienke otvorená a niektorých otázkach má k Parížu bližšie ako Berlín. Potvrdzujú to aj vyjadrenia slovenského ministerstva financií pred tohtotýždňovým summitom v Bruseli.

Ministerstvo financií: Rozpočet eurozóny by mal plniť stabilizačnú funkciu

Slovensko dlhodobo podporuje vytvorenie fiškálnej funkcie pre eurozónu, pričom spoločný rozpočet je jedným z možných variantov, tvrdí slovenský rezort financií. 

Inak je to s migráciou, kde si celá V4 neoblomne háji svoj postoj. Denník Le Monde po vlaňajšom salzburskom summite naznačil, že Robert Fico a jeho český kolega Bohuslav Sobotka Macronovi ustúpili pri vyslaných pracovníkoch výmenou za ústupok pri utečeneckých kvótach. Elyzejský palác takýto politický obchod poprel. Napriek tomu však platí, že Francúzsko už minimálne rok otvorene neobhajuje utečenecké kvóty. Povinné kvóty napokon neprešli napriek veľkému tlaku Ríma ani na tohtotýždňovom európskom summite. Doma navyše Francúzsko sprísnilo zákon o azyle.

Keďže však sused a kľúčový partner Francúzska, Taliansko, čelí veľkému počtu žiadostí o azyl, Paríž neprestáva hovoriť o solidarite v migračnej kríze a spravodlivejšom rozdelení bremena. A sám má k žiadateľom úplne iný prístup ako Bratislava. Kým Francúzsko v roku 2017 prijalo asi 43 tisíc žiadateľov o azyl (v tom roku sa ich prihlásilo asi 100 tisíc), Slovensko nedalo azyl žiadnemu človeku (hoci sa oň hlásilo 160 ľudí).

Praktický návrh, ktorý Macronove Francúzsko presadzuje na európskej úrovni, je postupné zbližovanie národných azylových systémov ako zárodku európskeho azylového systému. Aj nový akčný plán zmieňuje ako prioritu „zintenzívniť dialóg v otázkach migrácie, a to aj v súvislosti s prípravou reformy spoločného azylového systému“. Zdroj z francúzskych kruhov zdôrazňuje zhodné názory Bratislavy a Paríža na intenzívnejšiu spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov a na lepšiu ochranu spoločných hraníc Únie. „V prípade spoločnom azylovom systéme bol zaznamenaný pokrok na európskej úrovni,“ hovorí dobre informovaný zdroj s tým, že výnimkou je dublinské nariadenie a otázka kvót.

Veľvyslanec Slobodník zase vysvetľuje, že „zástupcovia príslušných migračných úradov, respektíve cudzineckej polície majú záujem konzultovať pripravované európske normy: reformu európskeho azylového systému, vytvorenie európskeho mechanizmu pre návrat utečencov a migrantov a zmena Frontexu na Európsky úrad pre pobrežnú a pohraničnú stráž, teda robustnejšia ochrana vonkajších hraníc.“

„Okrem tej sa obe krajiny sa zhodujú aj na potrebe vylúčiť zneužívanie azylových systémov ekonomickými migrantmi a na zlepšení vracania odmietnutých migrantov do domovských krajín. Bratislava aj Paríž si uvedomujú potrebu vybudovať Európu, ktorá bude ochraňovať vlastných občanov,“ tvrdí ambasádor s odkazom na Macronov slogan „Európa, ktorá chráni“.

Historicita a obrana liberálnej demokracie

Nad rámec dobrých partnerských vzťahov, obchodu a európskej spolupráce kladie súčasný francúzsky prezident veľký dôraz na obranu liberálnej demokracie a právneho štátu v Európskej únii. Tie sú dnes ohrozené najmä v Poľsku zaradeného do procedúry, ktorá sa môže skončiť pozastavením jeho hlasovacích práv, a v Maďarsku, proti ktorému požiadal spustiť rovnakú procedúru príslušný výbor Európskeho parlamentu.

Keď mal v pléne Európskeho parlamentu prejav v apríli Emmanuel Macron, bránil tam práve liberálnu demokraciu. „Do Európy sa vracia občianska vojna… fascinácia neliberálnymi demokraciami rastie každým dňom… Odmietam, že demokracia je bezmocná… Odpoveď nie je autoritárska demokracia, ale autorita demokracie,“ povedal bez toho, aby menoval konkrétne Varšavu či Budapešť.

Európu podľa Macrona ohrozujú neliberálne demokracie

Francúzsky prezident ohlásil v Európskom parlamente zvýšenie príspevku do európskeho rozpočtu a finančnú pomoc samosprávam, ktoré sa rozhodnú prijať migrantov.

Práve liberálna demokracia bola jedným zo znakov I. Československej republiky, ktorej inštitúcie sa priamo inšpirovali III. Francúzskou republikou. Slovensko bude čochvíľa predsedať V4, v ktorej aspoň dvaja lídri liberálnu demokraciu rétoricky aj prakticky spochybňujú. Samo vlastne čelí jej ohrozeniu v súvislosti s vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka a verbálnych útokov na demonštrantov a novinárov zo strany bývalého premiéra a predsedu najsilnejšej koaličnej strany Roberta Fica (Smer-SD).

EURACTIV sa slovenského veľvyslanca v Paríži opýtal, čo považuje za odkaz z 30. júna 1918 pre súčasné francúzsko-slovenské vzťahy. „Odkazom je na jednej strane takmer exkluzívna „historicita“ – v podmienkach čoskoro storočnej slovenskej štátnosti – slovensko-(česko-)francúzskych vzťahov,“ hovorí Igor Slobodník s tým, že máloktorý dvojstranný vzťah ČSR sa môže pochváliť takouto „historicitou“ aj vzhľadom na jej vtedajšie komplikované susedstvo. „Pripomenutie si rozhodujúcej úlohy Francúzska pri zrode Česko-Slovenska zároveň evokuje obdobie medzi vojnami, keď sa nový, veľmi ambiciózny a na svoju dobu moderný, demokratický  stredoeurópsky štát orientoval na Francúzsko ako na dominantnú kontinentálnu, ale aj svetovú veľmoc,“ rozmýšľa Slobodník.

„Na strane druhej je pripomenutie obdobia interbellum aj čímsi ako výstrahou smerom do budúcnosti – národné štáty, teda štáty ponechané na seba, nezaradené do integračných väzieb, dnes samozrejme predovšetkým EÚ, sú v Európe všeobecne a v strednej Európe osobitne odsúdené na zánik, sú neudržateľné (a tým nemyslím len na osud Česko-Slovenska),“ píše vo svojej odpovedi veľvyslanec. „Pripomenutie si okolností vzniku 1. ČSR v sebe obsahuje aj spomienku na jej zánik; je preto zároveň výzvou na dnešné zodpovedné konanie všetkých aktérov,“ uzatvára Slobodník.

Na sobotnom stretnutí s Pellegrinim, ale aj v nasledujúcej ére francúzsko-slovenských vzťahoch bude preto zaujímavé sledovať, či bude francúzsky prezident obhajovať hodnoty liberálnej demokracie v komunikácii oboch krajín, ktorej doteraz dominovali skôr obchodné záujmy a technické aspekty európskej spolupráce.