Poľské predsedníctvo

Rok 2011

  • 1. júl: oficiálny začiatok poľského predsedníctva v Rade Európskej únie
  • september: konferencia ministrov hospodárstva krajín Východného partnerstva v juhopoľskom meste Krynica- Zdrój
  • september: Európsky kongres kultúry vo Wroclawe
  • september: výročná konferencia Enterprise Europe Network vo Varšave
  • október: Európske fórum turizmu a Fórum jednotného trhu (SIMFO), obe v Krakove
  • október: European Heritage Forum vo Varšave
  • november: Summit rovnosti a Fórum občianskej spoločnosti Východného partnerstva, obe v Poznańi
  • december: konferencia o základných právach 2011 a Európske rozvojové dni, obe vo Varšave
  • 31. december: koniec poľského predsedníctva

Kľúčovými prioritami nadchádzajúceho poľského predsedníctva v druhej polovici roku 2011 sú vydláždenie cesty pre uzavretie „ambicióznej dohody" o spoločnom rozpočte na obdobie rokov 2014 až 2020, energetická bezpečnosť a Východné partnerstvo EÚ. Poľskí predstavitelia zároveň využili všetky svoje páky na to, aby zabezpečili, že Európa zachová svoje politiky prerozdeľovania, vrátane regionálnej politiky, aj v časoch šetrenia.

Poľsko sa ujme rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ 1. júla 2011. Pre krajinu, ktorá vstúpila do Európskej únie v roku 2004 ako najväčšia nová členská krajina to bude prvé predsedníctvo. Poľsko v súčasnosti patrí v EÚ medzi takzvanú „veľkú šesticu" krajín.

Európska únia je v súčasnosti miestom veľkých výziev a príležitostí, medzi ktorými sú aj otázka budúcnosti energetiky v svetle klimatických zmien a jadrovej katastrofy vo Fukušime, plánovanie dlhodobého rozpočtu EÚ, obhajoba voľného pohybu osôb v rámci Schengenu, či vývoj európskej susedskej politiky na pozadí arabských revolúcií a vývoja vo východnej Európe.

Medzi jednotlivými krajinami EÚ panujú v týchto otázkach rozdielne názory a predsedníctvo Poľska neznamená, že sa ich krajine podarí automaticky a ľahko prekonať, keďže ide najmä o ceremoniálnu rolu a hlavnou úlohou predsedníckych krajín je najmä pomáhať pri tvorbe agendy EÚ a viesť rôzne stretnutia Rady ministrov EÚ.

Poľsko má však v tomto prípade výnimočnú pozíciu, keďže nielen že bude predsedať ministerským stretnutiam, ale zároveň na čele Európskeho parlamentu je bývalý poľský premiér Jerzy Buzek a súčasným komisárom pre finančné programovanie a rozpočet je Poliak Janusz Lewandowski. Tieto skutočnosti by mohli významne prispieť k tomu, aby sa Poľsku podarilo "pretlačiť" ambiciózny celoeurópsky rozpočet.

Ambície, eurofília a optimizmus

Takže Poľsko čakajú veľké výzvy, ale vyzerá to, že predstavitelia krajiny sa dobre pripravili na to, aby bolo ich predsedníctvo úspešné, a svoje ambície v tomto ohľade ani netaja.

Poľsko nedávno symbolicky otvorilo svoje impozantné ústredie len pár minút od budovy Berlaymont, kde sídli Európska komisia, pričom na túto udalosť najalo až 100 externých ľudí. Navyše podpísalo kontrakt v hodnote jeden milión eur s vedúcou PR spoločnosťou Burson- Marsteller, ktorá má predsedníctvu zabezpečiť dostatočnú publicitu. Ewa Sinowiec, šéfka Stáleho zastúpenia Európskej komisie v Poľsku, ktorá tieto aktivity zastrešovala, povedala, že Poliaci „k tejto práci pristupujú po vzore Alexeja Stachanova, a to v pozitívnom slova zmysle." Stachanov bol sovietskym baníkom, ktorého vtedajšie úrady udávali ako vzor za jeho údajnú nesmiernu produktivitu.

Európska únia sa od roku 2005, kedy Francúzsko a Holandsko odmietli návrh vtedajšej ústavy EÚ, dostávali do postupnej pesimistickej nálady- tú ešte zvýšila a podtrhla finančná a hospodárska kríza, ktorá vypukla v roku 2008. Dnes existujú obavy, že rastúci populizmus a nacionalizmus v niektorých členských štátoch by dokonca mohli zvrátiť proces európskej integrácie, najmä s ohľadom na Schengenský priestor a eurozónu.

V opozícii s týmto postojom je súčasná poľská vláda a jej predstavitelia, ktorí sa javia ako eurofili. Poľskí politici už viackrát avizovali, že ich predsedníctvo má do európskych záležitostí "vliať optimizmus". V tomto zmysle sú za zvýšenie rozpočtu EÚ a obhajujú „komunitárne metódy" v kontexte obáv, že určité národné vlády prevezmú kontrolu nad rozhodovacím procesom v rámci Európskej únie.

V prieskume Eurobarometer na jeseň 2010 bolo Poľsko okrem Švédska krajinou, kde sa jej občania v najvyššej miere domnievali, že ich krajina sa hýbe správnym smerom- až 46 percent z nich vyjadrilo tento názor. Rovnaký prieskum zároveň ukázal, že Poliaci, spolu so Slovákmi, majú najväčšiu dôveru v EÚ. Až 78 percent z nich sa vyjadrilo, že ich krajina má prospech z členstva v Únii.

Tento entuziasmus je vo veľkej miere založený na výhodách, ktoré Poľsko zaznamenalo po svojom vstupe do EÚ. Krajina sa tak okrem iného stala najväčším čistým prijímateľom eurofondov a milióny Poliakov zároveň využili možnosť odísť voľne pracovať do iných krajín Únie. Napriek počiatočným obavám starých členských štátov z toho, že budú zaplavení „poľskými inštalatérmi" sa v súčasnosti zdá, že slobodným pohybom osôb získali všetky strany.

Optimizmus Poľska je tiež založený na hospodárskom úspechu krajiny v posledných rokoch. Hoci súčasná situácia na kontinente pripomína v určitých smeroch „eurosklerózu" a ekonomickú stagfláciu v 70. rokoch 20. storočia, Poľsko je jedinou európskou krajinou, ktorá v dôsledku krízy nespadla do recesie. Práve naopak, hospodárstvo krajiny zaznamenáva v súčasnosti rekordný rast 4,4 percenta. Krajine sa však doposiaľ, na rozdiel od iných nových členských štátov ako Cyprus, Estónsko, Malta, Slovensko, či Slovinsko nepodarilo vstúpiť do eurozóny.

Symbolizmus

Poľskí predstavitelia s nadšením používajú symboly svojich predošlých víťazstiev na podtrhnutie nadchádzajúceho predsedníctva, napríklad často hovoria o „solidarite", čím pripomínajú aj hnutie Solidarita, ktoré v krajine prispelo v 80. rokoch k pádu komunizmu.

Slovo solidarita dnes Poliaci skloňujú najmä v súvislosti zachovania výšky financovania regionálnej politiky a ikonickou zástavou hnutia je dokonca inšpirované aj farebné logo ich predsedníctva.

V podobnom duchu, hoci o niečo menej viditeľne, sa Poliaci radi vracajú k odkazu pápeža Jána Pavla II, ktorý bol poľského pôvodu. Medzi viacerými národnými predstaviteľmi a predstaviteľmi EÚ, ktorí sa zúčastnili blahorečenia zosnulého pápeža, bol aj poľský premiér Donald Tusk. Ten neskôr pri predstavovaní priorít jeho krajiny pri nadchádzajúcom predsedníctve v Únii uviedol aj „hodnoty založené na učení Jána Pavla II."

Samozrejme, na to aby sa EÚ dokázala vysporiadať s hlavnými výzvami, ktorým čelí, bude potrebné viac ako len dobré zámery a ciele, elitných PR expertov, či symbolizmus. Oveľa viac bude závisieť od schopnosti vyjednávať z poľskej strany a vôle členských štátov EÚ pristupovať ku kompromisom. A napokon aj od určitého stupňa šťastia.

Kľúčoví poľskí predstavitelia:

  • Bronislaw Komorowski: prezident
  • Donald Tusk: premiér
  • Jerzy Buzek: predseda Európskeho parlamentu
  • Janusz Lewandowski: eurokomisár pre finančné programovanie a rozpočet
  • Mikolaj Dowgielewicz: štátny tajomník pre európske záležitosti
  • Jan Tombinski: veľvyslanec Stáleho zastúpenia Poľska pri EÚ

Otázky

Migrácia, Schengen a voľný pohyb osôb

Možnosť žiť a pracovať v zahraničí, najmä vo Veľkej Británii a vo Francúzsku, využili od vstupu krajiny do EÚ milióny Poliakov. Výsledkom je, že Varšava je v súčasnosti jedným z najväčších nadšencov a obhájcov voľného pohybu osob v rámci európskeho priestoru.

Povaha a rozsah slobody pohybu v EÚ sa v uplynulých mesiacoch významným spôsobom menila. Nemecko a Rakúsko nedávno po siedmych rokoch otvorili novým členským štátom svoj pracovný trh. Očakáva sa, že len do Nemecka príde vďaka tomuto hľadať prácu 300-400 tisíc Poliakov.

Schengenský priestor však čelil aj obmedzeniam. Už minulé leto vysťahovalo Francúzsko niekoľko sto občanov rómskeho etnika pochádzajúceho z Bulharska a Rumunska a obdobne aj Holandsko sa snažilo znížiť počet prisťahovalcov z týchto krajín. Francúzsko a Taliansko sa navyše dostali do sporu kvôli vysokej vlne prisťahovalcov zo Severnej Afriky, pri ktorej presadzovali revíziu Schengenskej dohody, a Dánsko dokonca plánuje opätovné zavedenie hraničných kontrol.

Poľsko však bráni Schengen s veľkým úsilím. V máji dokonca krajina pozastavila snahu Holandska o vysťahovanie niektorých občanov EÚ zo svojej krajiny. Štátny tajomník pre európske záležitosti Mikolaj Dowgielewicz, ktorý je jednou z ústredných postáv poľského predsedníctva, dokonca povedal, že „záchrana Schengenu by mala byť našim hlavným cieľom- je to jeden z najväčších úspechov Európy."

Rovnako, poľské podobne ako aj maďarské predsedníctvo podporujú čo najskoršie prijatie Bulharska a Rumunska do Schengenského priestoru. Viaceré, predovšetkým západoeurópske krajiny sa však obávajú v tomto smere výrazného nárastu imigrantov.

Medzi oficiálnymi cieľmi poľského predsedníctva je aj posilnenie bezpečnosti hraníc. V tomto ohľade spomínajú najmä „cieľ spraviť z Frontexu, agentúry EÚ pre bezpečnosť hraníc, efektívnejší podporný nástroj členských štátov v krízových situáciách, ktoré v súčasnosti prebiehajú najmä v Severnej Afrike a na Strednom východe." Agentúra Frontex má sídlo vo Varšave.

Energia: Aká budúcnosť čaká jadrovú energiu, uhlie a alternatívne zdroje plynu?

Odkedy došlo v roku 2006 k „Plynovej vojne" medzi Ruskom a Ukrajinou sa energetika dostala medzi najdôležitejšie body európskej agendy. V súčasnosti tento bod zahŕňa záležitosti ako pokles jadrovej energie v tieni nukleárneho neštastia vo Fukušime, budúcnosť trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie, emisie CO2 a klimatické zmeny, či podpora energetickej nezávislosti Európy. Najpálčivejšími otázkami, o ktorých sa bude v nasledujúcich mesiacoch rokovať, sú aj budúcnosť jadrovej energie, uhlie a bridlicový plyn.

Poľsko je vo veľkej miere zainteresované v týchto záležitostiach a kladie veľký dôraz na energetickú nezávislosť, najmä s ohľadom na Rusko (i keď vzťahy medzi oboma krajinami sa od leteckého nešťastia v apríli 2010, pri ktorom zahynulo poľské vedenie krajiny vrátane prezidenta Lecha Kaczynského, významne oteplili).

Na začiatku tohto roka sa preto Poľsko a Slovensko dohodli, že preskúmajú možnosti vybudovania nového plynovodu medzi oboma krajinami v snahe znížiť svoju závislosť od Ruska. Bývalý poľský premiér a súčasný predseda EP Jerzy Buzek k tomu dodal, že samotný trh nevie zabezpečiť energetickú bezpečnosť bez pomoci, ale potrebuje na to verejné financie. Poľské predsedníctvo preto v tomto duchu medzi svojimi prioritami explicitne menuje energetickú nezávislosť ako „ďalší krok k bezpečnej Európe" a dodáva, že „je nevyhnutné vypracovať riešenia k posilneniu takejto stratégie". Jedným z riešení zvýšenia nezávislosti v tejto oblasti je však pre Poľsko aj využívanie uhlia, čo vyvoláva obavy zo zaťažovania životného prostredia.

Poľsko sa zároveň stalo vedúcim zástancom využívania plynu z alternatívnych ložísk v EÚ. Jeho obhajcovia tvrdia, že tento zatiaľ nie úplne overený zdroj energie by sa mohol stať lacnejšou alternatívou vedúcou k zníženiu cien a energetickej nezávislosti v Európe. Napríklad v Spojených štátoch sa plyn z alternatívnych zdrojov podieľa až na 10 percentách celkovej produkcie zemného plynu.

Ostáva však nejasné, či sa podarí Poľsku presadiť tento zdroj energie v rámci EÚ ako zdroj energie, keďže environmentalisti upozorňujú na jeho podiel na tvorbe emisií skleníkových plynov a na zdravotné riziko, vrátane otravy spodných vôd. Navyše, otvorenie prvého vrtu bridlicového plynu vo Veľkej Británii na začiatku tohto roka viedlo k veľkým protestom a nejednotnosť členských štátov v otázke tohto zdroja energie je značná.

Poľsko je tiež veľkým zástancom energie z uhlia, keďže až 90 percent elektriny krajiny pochádza práve z tohto zdroja a Poľsko je tak druhý najväčší používateľ uhlia v EÚ po Nemecku. Krajina sa už v minulosti pokúsila zabrániť tomu, aby bolo uhlie zahrnuté do navrhovanej schémy zákazu emisií EÚ.

Čo sa týka jadrovej energie, postoj členských štátov EÚ v tejto oblasti bol do veľkej miery ovplyvnený nedávnym incidentom vo Fukušime. Nemecko preto oznámilo, že postupne zatvorí všetky svoje jadrové elektrárne, podobne aj Švajčiarsko. Vo Veľkej Británii a Taliansku sa tým zmrazili plány na rozširovanie počtu jadrových elektrární a Rakúsko dokonca uvažuje, že využije občiansku iniciatívu na to, aby tento zdroj energie v EÚ nadobro eliminovalo.

Poľsko v súčasnosti nemá žiadne jadrové elektrárne, i keď pred vypuknutím nešťastia vo Fukušime krajina uvažovala o usporiadaní referenda o budúcnosti jadra. Oveľa častejšie sa však v súčasnosti skloňuje vyššie využitie zemného plynu.

„Ambiciózny" rozpočet: Solidarita s regiónmi a farmármi

Poľské predsedníctvo bude predstavovať významný krok pri rozhodovaní o tom, ako bude vyzerať dlhodobný rozpočet EÚ na obdobie rokov 2014 až 2020. Na to, aby krajina ovplyvnila diskusiu má v súčasnosti ideálne postavenie: predsedom EP je Poliak Jerzy Buzek a rovnako aj eurokomisárom pre rozpočet je Poliak Janusz Lewandowski.

Na rozdiel od niektorých iných členských štátov EÚ sa Poľsku dostalo veľkej podpory z rozpočtu EÚ, najmä čo sa eurofondov týka. Krajina je tak v súčasnosti najväčším čistým prijímateľom štrukturálnych fondov a tiež jedným z najväčších prijímateľov per capita. Poľsko zároveň vyťažilo po Turecku najviac z poskytovania tazvaných „krízových pôžičiek" zo strany Európskej investičnej banky.

S týmto základom sa Poľsko stalo lídrom v presadzovaní rozšírenia rozpočtu EÚ, a to v čase kedy mnohé členské štáty naopak hovoria o úsporách a o škrtoch. Podľa poľských predstaviteľov by mal byť „ambiciózny" rozpočet EÚ hlavným ťahúnom zvyšovania konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a posilňovania vnútornej solidarity.

Priority poľského predsedníctva preto podčiarkujú veľký význam silného rozpočtu slovami, že „ak má byť Európa konkurencieschopná v globálnom meradle, nesmie sa koncentrovať výlučne na verejné financie a obmedzovanie rozpočtových deficitov". Naopak, prízvukuje, že „nový rozpočet EÚ by mal byť investičným nástrojom slúžiacim na implementáciu stratégie Európa 2020" a že práve „zúžená spolupráca v rámci Únie je najlepšou odpoveďou na hospodársku krízu, a v tomto duchu by mala ostať kohézna politika kľúčovou politikou EÚ".

Tieto slová sú v súlade s predošlými vyjadreniami poľských predstaviteľov. Už vo februári minulého roku tamojší štátny tajomník pre európske záležitosti Mikolaj Dowgielewicz v rozhovore pre EurActiv uviedol: „Myslím, že si musíme uvedomiť, že tento rozpočet do veľkej miery ovplyvní, čo budeme môcť z EÚ spraviť v nasledujúcich 10 rokoch. Bude znakom našich ambícií" a dodal: „Ak hovorím o hospodárskom raste, nemôžem zabudnúť na to, že rozpočet Únie je vynikajúcim nástrojom na vytvorenie lepších podmienok pre rast v celej Európskej únii."

Podobne aj eurokomisár Janusz Lewandowski obhajoval zvýšenie rozpočtu EÚ na rok 2012 o päť percent a predseda EP Jerzy Buzek varoval, že zmrazenie európskeho rozpočtu, o ktoré žiadali niektoré členské štáty, by bolo „veľmi nebezpečné". K tejto diskusii prichádza v čase, kedy zároveň viacerí europoslanci volajú po rozšírení „vlastných zdrojov" Európskej únie- či už pomocou DPH alebo uhlíkovej dane. Zatiaľ je však neisté, či podobné návrhy prejdú.

Poľsko sa zároveň silne stavia za zachovanie a prípadné rozšírenie objemu financií na regionálnu politiku. Už počas svojho vypočutia pri kandidovaní na post eurokomisára pre rozpočet  Lewandovski podčiarkol svoju podporu v tejto oblasti. Rovnako aj poľský prezident Bronislaw Komorowski pri svojej minuloročnej prvej návšteve v Bruseli zdôrazňoval význam štrukturálnych fondov, keď povedal: „Sme pripravení podieľať sa na rozhodnutiach, ktoré budú výrazom solidarity a zároveň očakávame, že kohézne fondy sa zachovajú".

Tieto myšlienky sú však v ostrom kontraste s krajinami ako Francúzsko, ktoré naopak navrhlo, aby sa financie na štrukturálne fondy postupne znižovali. Poľsko už preto v tomto kontexte dávnejšie varovalo pred nadchádzajúcimi „bojmi" o dlhodobý rozpočet EÚ.

Poľské predsedníctvo zároveň ako jednu zo svojich priorít uvádza Spoločnú poľnohospodársku politiku, ale v tejto oblasti presne nešpecifikovali svoje ciele. Poľnohospodárstvo v súčasnosti stále predstavuje najväčší podiel na európskom rozpočte. Poľsko sa v tomto ohľade pred nejakým časom vyjadrilo v prospech rovnomerných celoplošných dotácií v rámci EÚ založených na rozlohe pôdy. Krajina sa zároveň angažovala pri vyjednávaniach s Francúzskom a Nemeckom o to, aby boli priame platby poľnohospodárom „rozdeľované na princípe väčšej rovnosti".

Susedská politika: Zamerané na východnú Európu

Poľsko je pripravené sa počas svojho predsedníctva zviditeľniť v oblasti zahraničnej a susedskej politiky, pričom jeho predstavitelia sa nahlas vyjadrovali najmä o snahe rozvinúť obrannú a zahraničnú politiku, propagovať demokraciu vo východnej Európe a zlepšovať vzťahy s Ruskom.

Prioritou Poľska tak bude, okrem sledovania vývoja situácie v Severnej Afrike a na Strednom východe vzhľadom na arabskú jar, aj zaistenie toho, že "Európa nestratí zo zreteľa svojich východných susedov". V širšom slova zmysle sa bude preto krajina usilovať o „rozšírenie oblasti, kde platia európske hodnoty a usmernenia, vrátane ďalšieho rozširovania EÚ a rozvoja spolupráce so susedskými krajinami". Inými slovami, Poľsko sa bude snažiť podporiť Chorvátsko pri jeho ceste do Únie, prispieť k liberalizácií vízovej povinnosti v krajinách východnej Európy a zabezpečiť s niektorými z nich dohody o voľnom obchode.

Krajina s vervou propaguje svoje vedúce postavenie v regióne. Výsledkom je aj vytvorenie spoločnej bojovej skupiny V4 spolu so Slovenskom, Českou republikou a Maďarskom minulý rok v máji, či usporiadanie summitu Východné partnerstvo, ktorý je naplánovaný na september tohto roku.

Rovnako ambiciózne sa krajina zhostila vedúcej úlohy aj v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie. Poľský veľvyslanec pri EÚ Jan Tombiński nedávno dokonca uviedol účasť svojej krajiny v takzvanej bojovej skupine „Weimarského trojuholníka" po boku Nemecka a Francúzska ako príklad posilňovania obranných kapacít Únie.

Čo sa týka vzťahov s Ruskom, Poľsko ich považuje za dôležitú prioritu. Medzi krajinami pritom donedávna panovalo napätie, a to nielen kvôli historickému vývoju, ale aj nedávnym udalostiam ako plynová vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, rusko- gruzínsky konflikt v roku 2008, či dokonca podozrenie v niektorých kruhoch ohľadom pádu lietadla s najvýznamnejšími poľskými predstaviteľmi, ktorí cestovali do ruského mesta Katyn. Bolo to však práve toto nešťastie, ktoré napokon viedlo k postupnému otepleniu vzťahov, výsledkom čoho je napríklad to, že Poľsko pozvalo minulý rok vo februári Rusko, aby sa zúčastnilo summitu takzvanej „Weimarskej trojky" a upustilo sa tiež od výstavby protiraketových štítov v krajine, ktoré boli tŕňom v oku Moskve.

V poslednom čase sa tak Poľsko dokonca začalo usilovať o zlepšenie vzťahov medzi Európou a Ruskom, v rámci ktorého ruskí predstavitelia navrhli vytvorenie colnej únie medzi oboma celkami.

Celkom iné sú však vzťahy Poľska s Bieloruskom, kde krajina zaujala hlavnú úlohu pri presadzovaní ostrejšieho postoja voči diktátorskému režimu Alexandra Lukašenka v Bielorusko. Poľskí predstavitelia dokonca vyzvali k použitiu takzvanej "taktiky z čias studenej vojny" proti tomuto režimu, ktorej súčasťou sú zvýšenie financovania disidentov, urýchlenie udeľovania víz občanom Bieloruska, či posilnenie sankcií. V tomto ohľade Varšava neváhala a jednostranne zaviedla voči krajine vlastné sankcie. Poľsko je tiež domovom viacerých popredných bieloruských disidentov.

Postoje

Počas svojej poslednej štátnej návštevy v Poľsku turecký prezident Abdullah Gül ocenil, že Poľsko je „na čele zoznamu krajín, ktoré nestratili strategickú víziu ohľadom záležitostí EÚ a myslia na budúcnosť Európy.

Gül vyjadril tiež nádej najmä v to, že „počas poľského predsedníctva v EÚ sa bude venovať pozornosť technickým aspektom týkajúcim sa prístupu Turecka do EÚ" a dodal: „Dúfame, že obdobie poľského predsedníctva urýchli vyjednávania."

Riaditeľka v Svetovej banke a bývalá ministerka zahraničných vecí Nigérie Ngozi Okonjo- Iweala Poľsko vyzvala, aby zaujalo väčšiu úlohu v politike celosvetového rozvoja v svetle toho, že krajina si prešla úspešný proces premeny z plánovanej na vysokopríjmovú ekonomiku.

Okonjo- Iweala priamo uviedla: „Poľsko je už dnes aktívne pri podpore rozvojového úsilia v Afrike a Ázii. Dozrel čas, aby sa zvýšila jeho úloha vo financovaní rozvoja pre chudobné a zraniteľné krajiny. Nie je to však len bohatstvo, ktoré by mali zdieľať. Ešte cennejšie sú ich skúsenosti" a dodala: „Keď sa Poľsko ujme predsedníctva v Rade Európskej únie, dostane sa tým na výslnie. Bude niesť zodpovednosť za kormidlovanie najmocnejšieho zoskupenia krajín. A bude mať možnosť formovať budúcnosť miliónov na celom svete."

V rozhovore pre poľský EurActiv šéfka Stáleho zastúpenia Európskej komisie v Poľsku Ewa Sinowiec uviedla, že Poliaci „pristupujú k práci v štýle Alexeja Stachanova, vo veľmi pozitívnom zmysle slova. Myslím si, že je to ako počas prístupových rokovaní: ľudia sú plne mobilizovaní a všimla som si, že práca ide lepšie ak máte jasné ciele." Dodala: „Toto je prvé poľské predsedníctvo, je to pre nás ako skúška dospelosti."

Minulý december však poľské noviny Gazeta Wyborcza uverejnili list napísaný riaditeľmi viacerých popredných poľských think- tankov, vrátane Krzystofa Bobinskeho, Jaceka Kucharczyka, Barteka Nowaka a Jana Piekla, ktorí kritizovali to, čo považujú za „nedostatočné pochopenie podstaty rotujúceho predsedníctva v EÚ poľskými politikmi a podnikateľmi".  

Tí zdôraznili, že „Lisabonská zmluva podstatným spôsobom zmenila povahu rotujúceho predsedníctva" a dodali, že Španielsko, Belgicko a Maďarsko neboli schopné preňho nájsť novú úlohu, čoho výsledkom je, že táto úloha teraz padá na Poľsko."