Predstavy strán o lepšom slovenskom pôsobení v EÚ

Ilustračný obrázok: Hlavná budova Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR [mzv.sk]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Parlamentné voľby 2020

VOĽBY 2020 | U časti slovenských politických strán je chuť preniesť koordináciu európskej agendy z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na Úrad vlády SR.

Analyzované strany a hnutia

Analýza EURACTIV.sk zohľadňuje strany a hnutia, ktoré mali v posledných prieskumoch verejnej mienky od agentúr Fokus (december, január 2020) a AKO (november 2019, január 2020,) volebné preferencie na úrovni aspoň päť percent a teda majú šancu na zastúpenie v Národnej rade SR. Vychádza z programov strán a hnutí, z pološtruktúrovaných rozhovorov s gestormi pre tému európskej politiky jednotlivých stranách a hnutiach, ktorí v nadchádzajúcich voľbách aj kandidujú, prípadne z emailovej komunikácie s nimi. Obmedzením pre túto konkrétnu oblasť je chýbajúci program strany Smer-SD a strany Kotlebovci- ĽSNS. Strana ĽSNS nereagovala ani na zaslané otázky. Analýza teda odráža názory SaS, Sme rodina, Za ľudí, SNS, OĽaNO, PS/Spolu, KDH a Smeru-SD.

Presunúť koordináciu európskej agendy z MZVaEZ na Úrad vlády?

V odborných a diplomatických kruhoch na Slovensku už pomerne dlho prebieha diskusia o tom, ako lepšie zabezpečiť uchopenie širokej európskej agendy. Dnes koordinačnú funkciu plní Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, pričom za sektorové témy zodpovedajú jednotlivé ministerstvá. Viaceré strany dnes hovoria, že „uchopenie“ európskej agendy je na ministerstvách slabé, resp. chýba vnímanie európskej agendy ako agendy domácej, preto treba presunúť koordinačnú zložku EÚ agendy pod Úrad vlády SR, prípadne ju aspoň výraznejšie posilniť.

MZVaEZ/UV

Priamo v programe o tom hovoria strany PS/Spolu a Za ľudí.

Za ľudí konkrétne píše: „Presunieme zodpovednosť za koordináciu európskej politiky z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí na Úrad predsedu vlády a vybudujeme tam potrebné expertné zázemie“. „Je trochu absurdné, že to stále riešime na ministerstve zahraničia. EÚ stále vnímame ako niečo, okolo čoho obiehame,“ hovorí zahraničnopolitický expert a podpredseda strany Za ľudí Tomáš Valášek (kandiduje z 9. miesta). „Musí to prebrať premiér,“ hovorí Valášek. Navrhuje tiež osobitné rokovanie vlády k európskym záležitostiam pred zasadnutím Európskej rady.

PS/Spolu v programe uvádza: „Zefektívnime vnútorné mechanizmy koordinácie európskych záležitostí a posilníme kapacity a postavenie Úradu vlády SR v koordinácii, politickej komunikácii a implementácii európskej politiky.“ Podpredseda strany PS Ivan Štefunko (kandiduje zo 6. miesta) vysvetľuje, že európska agenda sa týka takmer všetkých oblastí života Slovenska, čo presahuje súčasné kapacity MZVaEZ. Preto, keď sa stanú európske záležitosti premiérskou témou, posilní sa koordinácia presadzovania slovenských záujmov v Únii. Považoval by to za „funkčne dobrú inováciu“.

Kandidát strany Smer-SD, zahraničnopolitický poradca premiéra Petra Pellegriniho, diplomat, Peter Kmec (kandiduje z 16. miesta) si nemyslí, že by MZVaEZ v doterajšej úlohe koordinátora zlyhávalo. Jeho výkon možno podľa neho vyhodnotiť vo všeobecnosti pozitívne, „čoho najlepším prípadom je úspešná príprava (od roku 2013) na výkon predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016“. Pridáva aj ďalšie príklady ako koordinácia rokovaní týkajúca sa brexitu alebo pozícií k dlhodobému rozpočtu EÚ.

Kmec si však zároveň myslí, že „do budúcnosti bude potrebné posilniť koordinačné a kompetenčné úlohy Úradu vlády SR, nakoľko 85 % legislatívy, o ktorej sa rokuje (v Bruseli) má priamy a okamžitý dopad na národnú úroveň (…) z čoho vyplýva, že európska politika je integrálnou súčasťou domácej politiky“. Upozorňuje, že akékoľvek kompetenčné riešenie európskej agendy je podmienené budovaním kvalitných personálnych kapacít na všetkých úrovniach.

Otvorené diskusii o presune európskej agendy, hoci to v programe explicitne nepomenovávajú, sú aj Sme rodina, SaS, či SNS.

Hnutie Sme rodina v programe hovorí o tom, že „systém zapojenia SR do tvorby európskej legislatívy je nedostatočný“. Kritizuje „malý počet expertov, ktorí zastupujú Slovensko vo výboroch a expertných skupinách EÚ“. Vníma aj rezervy v kapacite vyhodnocovať dosah novej legislatívy na hospodárske záujmy Slovenska. Expert hnutia, ktorý sa výrazne podieľal na tvorbe programu, Štefan Holý (kandiduje z 9. miesta), hovorí, že v strane diskutovali aj o tom, že by „európska agenda mala prejsť z MZV na nejaký úrad pridelenca v rámci vlády“. „Malo by dôjsť k prehodnoteniu,“ myslí si.

SaSprograme uvádza, že by Úrad vlády mal riadiť prierezové politiky. Menuje viacero tém, ktoré by mali byť na Úrade vlády pokryté odbornými útvarmi, európsku agendu medzi nimi nespomína. Poslanec NR SR Martin Klus (kandiduje z 8. miesta) tvrdí, že si osobne vie predstaviť diskusiu o tom, či by nebolo vhodné rozdeliť ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. „Niektoré krajiny to takto majú a možno by to nemuselo byť ani nejak finančne náročné, legislatívno-technický proces by nemusel byť až natoľko komplikovaný“. Bolo by podľa neho potrebné odkomunikovať, prečo k takejto zmene má prísť a do akej miery by to bolo náročnejšie na verejné financie, keďže pozícia strany SaS je, že žiadna nová administratíva nie je vhodná.

SNS sa tejto téme v programe nevenuje, no proti inému riešeniu oproti súčasnosti sa ani nevyhraňuje. Nebráni sa diskusii o inom nastavení európskej agendy, „ak to bude dávať zmysel“. Poslanec a podpredseda strany SNS Jaroslav Paška (kandiduje z 2. miesta) hovorí o nutnosti posilniť postavenie výboru NR SR pre európske záležitosti a jeho odborné kapacity. Väčšia pozornosť by sa podľa neho mala venovať komunikácii s európskymi inštitúciami, ktorá by mala byť „efektívnejšia“.

Podobne to vidí KDH. Program hnutia neobsahuje žiadne návrhy v tomto smere. Europoslanec za KDH Ivan Štefanec (vo voľbách do NR SR nekandiduje) považuje za najväčší problém „malú aktivitu slovenského parlamentu pri európskych témach a hlavne predsedu jeho eurovýboru, ktorý by mal za normálnych okolností kontrolovať politiku vlády a aj nastoľovať vlastnú agendu“.

OĽaNO otázku koordinácie vo svojom programovom dokumente rovnako nerieši. Europoslanec Peter Pollák (vo voľbách do NR SR nekandiduje) hovorí, že presadzovaní záujmov SR v kontexte EÚ je dôležitá informovanosť a koordinácia s príslušnými partnermi. Nemyslí si však, že vnútornú koordináciu európskych záležitosti, kde kľúčovú úlohu zohráva ministerstvo zahraničných vecí, je potrebné meniť. „Na základe doterajšej skúsenosti môžem len oceniť včasnosť a vysokú odbornosť predložených odporúčaní k jednotlivým témam“, hovorí.

Ďalšie návrhy k posilneniu hlasu Slovenska v EÚ

Opozičné strany hovoria o rezervách v slovenskom výtlaku na európskej scéne a v niektorých prípadoch ponúkajú nové prístupy. Vládna strana kreslí o niečo priaznivejší obraz výsledkov Slovenska v EÚ. Medzi programové návrhy ako zlepšiť výtlak Slovenska v európskych záležitostiach, popri už spomínaných, patria:

Za ľudí: Vytváranie sietí (napríklad Slovákov v inštitúciách EÚ, ale aj ľudí v think-tankoch, novinárov, diplomatov) ktoré sú podľa Tomáša Valáška potrebné na to, ak chce krajina čokoľvek presadiť na európskej úrovni. „Potrebujete sústredené úsilie, vytvorenie verejného záujmu o to, čo ponúkame, potrebujete medziinštitucionálne pôsobenie. Malé krajiny musia dvakrát tak dôsledne argumentovať a predávať“, hovorí Tomáš Valášek. Jedna zložka na Úrade vlády SR by sa mala podľa Za ľudí venovať „kultivovaniu sietí“, sledovať, kde sa otvárajú pracovné pozície  a ako a koho do tej pozície najlepšie dostať. Tieto siete ľudí by sa mohli pravidelne stretávať a vymieňať si informácie o tom, čo sa deje, hovorí Valášek.

Zlyhávajúci lobing za Slovákov v snahách o európske pozície kritizuje aj SaS.

PS/Spolu píše o „kreatívnom inštitucionálnom riešení“ pre prehĺbenie spolupráce s Európskou komisiou a Európskym parlamentom.

Sme rodina tvrdí, že Slovensko potrebuje audit členstva v EÚ. Nespochybňuje pritom, že Slovensko z členstva profituje, audit by mal ale dať odpoveď na otázku ako veľmi a z čoho presne Slovensko profituje a z čoho nie. „Potrebujeme ho predovšetkým kvôli tomu, aby sme vedeli pomenovať záujmy Slovenskej republiky v EÚ a plánovať naše ďalšie kroky – prečo a ako budeme chcieť meniť existujúcu legislatívu a politiky Únie. Bez auditu bude európska politika SR slepá, lepšie povedané, nebude žiadna,“ tvrdí hnutie.

Smer-SD nezdieľa pohľad viacerých opozičných strán (KDH, Za ľudí, PS/Spolu, OĽaNO, SaS), že Slovensko nie je aktívne. Kmec upozorňuje 3 summity v Bratislave (počas predsedníctva, summit o dvojitej kvalite potravín a kohézny summit. Za slovenské iniciatívy (s partnermi) označuje odstránenie rabatov a rozpočtových korekcií, koncept efektívnej solidarity v migrácii, posilnenie prostriedkov na rozvoj vidieka.

Aké by mali byť „slovenské“ témy v EÚ?

Expertízu a politický výtlak má podľa Petra Kmeca (Smer-SD) Slovensko najmä v téme rozširovania a podpory Východného partnerstva. Ako prioritné pre Slovensko definuje témy: úspešné dokončenie rokovaní o rozpočte, efektívne nástroje a spolupráca pri plnení cieľov klimatickej neutrality, dokončenie bankovej únie, funkčný rozpočet pre eurozónu, rozširovanie siete obchodných zmlúv s tretími krajinami vrátane UK, užšia európska spolupráca vo výskume, inováciách aj vo vzdelávaní. „Osobitnou témou sú otázky sociálnej politiky – aj v tejto oblasti potrebujeme znižovať rozdiely,“ dodáva Kmec.

Podľa neho by bolo vhodné definovať kľúčové priority v rámci európskej agendy aj cez Programové vyhlásenie vlády SR, pričom základom pre to je Strategická agenda EÚ na 5-ročné obdobie. „Týmto sa zabezpečí, aby si každá vláda udržala proeurópsky kurz počas celej doby mandátu,“ hovorí Kmec. Následne sa podľa neho môže Slovensko v daných oblastiach vecne aj komunikačne profilovať.

Podľa Za ľudí si Slovensko musí zadefinovať, kde chce byť o 10-15 rokov a ako nám v tom EÚ vie pomôcť. Tomáš Valášek tvrdí, že EÚ vie pomôcť v boji proti klimatickým zmenám (Fondom na spravodlivú tranzíciu), v prechode na nový ekonomický model a investíciách na nahradenie spaľovacích motorov (elektromobily), čo je dôležité z pohľadu závislosti slovenskej ekonomiky na automobilkách.

Kritizuje, že Slovensko nemá expertízu nad rámec „stredoeurópskych tém“ (Západný Balkán, Ukrajina, Rusko). Chýbajú mu experti vo veľkých európskych témach – klimatické zmeny, demografické zmeny, robotizácia, digitalizácia.

PS/Spolu tlačí do popredia transformáciu na zelenú a nízkouhlíkovú ekonomiku (European Green Deal), či európsky rozpočet. Podľa Ivana Štefunka si Slovensko v EÚ popri angažovanosti vo veľkých témach potrebuje hľadať aj „úzkoprofilové témy“ napríklad inovácie v doprave.

Eduard Heger z OĽaNO vidí v European Green Deal veľký potenciál, ak sa správne uchopí, za dôležité považuje aj rozpočet a obchodnú dohodu s Veľkou Britániou. Peter Pollák spomína digitalizáciu, vyrovnávanie regionálnych rozdielov, či nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien, migráciu a bezpečnosť. V programe OĽaNO spomína len rešpektovanie národných záujmov v energetike, poľnohospodárstve, „trestnej politike“ a kultúrno-etických záležitostiach.

Martin Klus z SaS považuje za pozitívnu agendu Slovenska pripravovanie krajín v rámci Východného partnerstva alebo krajín západného Balkánu v rokovacom procese, resp. pred vstupom do EÚ. „Konkrétne by Slovensko malo byť aktívnejšie v príprave či už Čiernej Hory alebo Srbska a potom samozrejme aj Severného Macedónska a Albánska. Aby sme s nimi zdieľali naše dobré aj zlé skúsenosti zo samotného prístupového a integračného procesu.“

SNS chce podľa Jaroslava Pašku najmä „asertívne“ vystupovať proti ďalším centralizačným snahám a žiada dôraz na dodržiavanie pravidiel v EÚ, napríklad v eurozóne.

Podľa hnutia Sme rodina by malo Slovensko v EÚ prioritizovať témy vyplývajúce z priemyselnej povahy slovenskej ekonomiky, špeciálne pre automobilový priemysel. „Slovensko stojí na priemyselnom pilieri, všetky legislatívne iniciatívy s dopadom na priemyselný sektor, sú kardinálnym záujmom Slovenska,“ hovorí Štefan Holý.

KDH kladie v programe dôraz na subsidiaritu a zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach. Podľa Ivana Štefanca by sa Slovensko mohlo viac angažovať a obhajovať svoje záujmy napríklad v podpore malého a stredného podnikania, pri digitalizácii, energetike, ale napríklad aj pri ochrane životného prostredia, alebo pri rozširovaní EÚ.

Preferovaní partneri Slovenska v EÚ

Vyšehradskú spoluprácu považujú za dôležitú všetky skúmané politické strany. Niektoré z nich považujú za potrebné, aby bolo Slovensko pripravené vytvárať ad hoc koalície aj mimo tradičného horizontu V4. resp. aby sa vyhranilo voči niektorým pozíciám krajín V4 (Za ľudí, PS/Spolu).

Podľa Smer-SD spolupráca vo V4 v mnohých ohľadoch plní účel a pomáha presadzovať niektoré záujmy SR v európskej agende (rozširovanie, migrácia). „Osobitne formát V4+ je pozitívne vnímaný vo svete a pomáha nám otvárať viaceré dvere,“ hovorí diplomat Peter Kmec. Aj keď má Slovensko výhrady k niektorým politikám, ktoré presadzujú partneri vo V4, nie je to V4 opúšťať resp. sa od neho dištancovať, domnieva sa. „Zároveň treba zdôrazniť, že záujmy SR a solidarita voči EÚ, eurozóne a NATO majú prednosť pred automatickou regionálnou solidaritou k postojom partnerov z V4 a myslím, že to takto pragmaticky funguje aj u našich V4 partnerov,“ vysvetľuje.

Hlavní partneri Slovenska v EÚ sú podľa Kmeca určite Nemecko a Francúzsko. S oboma krajinami má Slovensko podpísané akčné plány. Menuje tiež Rakúsko, Benelux (otázky vnútorného trhu, eurozóna), Baltské krajiny (digitalizácia).

PS/Spolu v programe uvádza, že prehodnotia doterajšiu prax, „kde V4 predstavuje základný politický rámec pre realizáciu našich záujmov v Rade EÚ“. V strategických otázkach týkajúcich sa budúcnosti EÚ má podľa nich Slovensko bližšie k iným členským štátom. Aj oni ale uznávajú význam V4 ako nástroj regionálnej a cezhraničnej spolupráce, ako aj koordinácie vo vybraných sektorových agendách EÚ (kohézna politika, Východné partnerstvo).

Okrem Nemecka a Francúzska sa chce PS/Spolu usilovať o strategické partnerstvá s menšími proeurópskymi, najviac integrovanými a aktívnymi členskými štátmi: Pobaltie, Fínsko, Slovinsko, Rakúsko, Portugalsko.

Za ľudí v programe vyzýva na otvorené pomenovanie hodnotových rozdielov, ak budú pokračovať „nedemokratické tendencie“. Podľa Valáška je Slovensko momentálne reputácia V4 skôr na príťaž. „V Bruseli je to skôr pejoratívne slovo, je to brané ako zoskupenie, ktoré skôr blokuje. Nie je to celkom fér.“ Značku  si podľa neho „uzurpoval“ Viktor Orbán. S ohľadom na históriu, geografiu a prirodzený prienik záujmov vo V4 Valášek netvrdí, že treba susedom zabuchnúť dvere, ale treba podľa neho aktívnejšie budovať vzťahy so staršími členskými štátmi.

OĽaNO v programe označuje krajiny V4, Nemecko a Francúzsko za kľúčových ekonomických a politických partnerov. Podľa Petra Polláka „je prirodzené, že tými najbližšími partnermi sú naši susedia, s ktorými máme vybudované dobré a stabilné vzťahy, osvedčene formy spolupráce a zdieľame podobné hodnotové nastavenie.“ Spojenectvo vo V4 treba podľa neho posilňovať.

Podľa Sme rodina sa V4 sa osvedčila ako nástroj koordinácie európskych politík. „Geopolitická poloha Slovenskej republiky je pre existenciu V4 rozhodujúca. Medzinárodné postavenie Slovenskej republiky sa zhorší, ak vznikne situácia, že naša európska politika sa dostane do konfliktu s našou regionálnou politikou,“ píše hnutie v programe. Nevyužitý potenciál vidí Smer rodina v spojenectve s Rakúskom. Slovensko by malo s Rakúskom diskutovať o reforme EÚ a eurozóny a zapájať ho do regionálnej spolupráce s V4.

V4 a Rakúsko označuje za prirodzených partnerov aj Ivan ŠtefanecKDH.

Podľa Martina KlusaSaS je V4 priestor, „kde hľadajme, to čo nás spája a to potom samozrejme aktívne komunikujme, lebo v jednote v tomto prípade býva sila“. Uznáva, že sú aj veci, kde sa s týmto krajinami nezhodneme. Slovensko by podľa neho nemalo byť „prvé na barikádach“, pokiaľ ide o problémy v Poľsku a Maďarsku, ale ani byť „alibistické“, ako sa to „darilo“ súčasnej vláde. Klus tiež spomína Rakúsko a Rumunsko, s „ktorým máme tiež mnoho spoločnej agendy“. Väčší priestor na komunikáciu vidí s malými krajinami EÚ ako sú krajiny Beneluxu, Pobaltia alebo škandinávskymi krajinami.

SNS dáva V4 „geopoliticky zmysel“, iných partnerov nepomenováva. Podľa Jaroslava Pašku je dobré, že prebieha dialóg s Maďarskom a Poľskom, obáva sa však, že „prílišná politizácia bráni vecnému riešeniu“.