Slovensko preberá predsedníctvo vo V4. Aký je jeho plán a čo v ňom chýba?

Zo zasadnutia končiaceho sa maďarského predsedníctva V4 [TASR/MTI/Szilard Koszticsak]

Vyšehradská skupina je vo viacerých oblastiach rozdelená. Na programe nadchádzajúceho slovenského predsedníctva sa to prejavuje tak, že v týchto otázkach je málo konkrétny alebo príliš ambiciózny.

Značka V4 sa dnes v Európskej únii neteší práve pozitívnemu vnímaniu. Ambícia Slovenska dať zoskupeniu pozitívnu európsku agendu je preto legitímnym a dôležitým národným záujmom.

Na druhej strane nezaniká potreba obhajovať spoločné záujmy V4 v Bruseli v tých oblastiach, kde prieniky štyroch krajín existujú, či už je to v migračnej alebo energetickej politike. Branding V4 ako „platformy pragmatickej spolupráce“ odráža snahu Slovenska vyhraniť sa voči hraničným politickým pozíciám niektorých krajín V4 voči EÚ, ktoré nie sú v slovenskom záujme.

Slovensko preberá ročné predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine 1. júla. Zvolilo si rovnaký slogan, ako keď bolo na čele V4 naposledy, v rokoch 2014/2015: Dynamický Vyšehrad pre Európu a svet. Predsednícky program prerokovaný s partnermi vo V4 schválila slovenská vláda v stredu 20. júna. Program má tri prioritné oblasti. Do „silnej Európy“ spadajú rokovania o dlhodobom rozpočte Európskej únie či reforme eurozóny. Oblasť „bezpečné prostredie“ zahŕňa migračnú i energetickú politiku. A posledná prioritná oblasť, „inteligentné riešenia“, pokrýva digitálnu aj obehovú ekonomiku.

Jednou z najväčších úniových tém slovenského predsedníctva, ktorá sa spomína hneď v druhej vete predsedníckeho programu, je viacročný finančný rámec, teda sedemročný rozpočet Únie. Hoci krajiny V4 sa zhodnú na potrebe čo najvyššieho financovania kohéznej a poľnohospodárskej politiky, ich názory na návrh Európskej komisie sa líšia. Hoci hľadanie konsenzu je prvoradou úlohou predsedníctva, odlišné pozície v konečnom dôsledku znižujú akcieschopnosť V4. Na programe sa to potom prejavuje aj tak, že v sporných otázkach je málo konkrétny alebo naopak priveľmi ambiciózny. Pri eurofondoch má obe tieto vlastnosti. A platí to aj pre ďalšie európske politiky.

Prvé zakopnutie: rozpočet Únie

Predsedníctvo priznáva, že cieľ Európskej komisie prijať viacročný finančný rámec (VFR) ešte pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu a v rámci mandátu súčasného kolégia, zrejme nie je reálny. „Vyjednávania o štruktúre VFR po roku 2020, výške a zložení príjmov a výdavkov EÚ a podmienkach využívania programov EÚ budú pravdepodobne prebiehať do roku 2020,“ píše sa v programe.

Potom už nasleduje všeobecne formulovaná obrana výdavkov na kohéziu a poľnohospodárstvo. „Tieto dve kľúčové politiky tvoria jadro rozpočtu EÚ a pre občanov EÚ predstavujú najlepšie príklady európskej integrácie,“ dôvodí program. Nijako však nespomína ostatné rozpočtové kapitoly, v ktorých navrhuje Komisia financovanie navýšiť vrátane bezpečnosti, obrany, vedy a výskumu a životného prostredia. Na tieto politiky je vyčlenená až tretina všetkých výdavkov v budúcom dlhodobom rozpočte Únie.

Dlhodobý rozpočet Únie: Komisia chce Slovensku zoškrtať eurofondy o vyše tri miliardy eur

Škrty v kohéznej politike po roku 2020 by sa podľa Európskej komisie mali najviac dotknúť krajín Vyšehradskej štvorky. Môže za to ich hospodársky rast, ale aj presun peňazí z fondov EÚ do regiónov postihnutých migračnou a finančnou krízou. 

Do kategórie príliš ambicióznych predstáv spadá vyjadrenie, že „vzhľadom na dôležitosť spoločnej poľnohospodárskej politiky pre krajiny V4 očakávame, že jej podiel a rozsah v rámci budúceho Viacročného finančného rámca nebude mať negatívne dopady na alokácie pre V4. Minimálne v prípade Poľska budú dopady v skutočnosti dosť veľké. Viacero návrhov Komisie kritizovala v pondelok 18. júna na zasadnutí ministrov poľnohospodárstva aj Gabriela Matečná (SNS). Dôvodom sú negatívne dopady pre slovenských poľnohospodárov.

Nejasná predstava o rovnováhe

Podľa vlastných slov sa bude slovenská vláda na čele V4 snažiť o čo najrýchlejšie prijatie rozpočtu EÚ aj za cenu ústupkov členských krajín zo súčasných postojov. Ambícia slovenského predsedníctva byť sprostredkovateľom rýchleho a konštruktívneho konsenzu za V4 je však malá. Vzhľadom na komunikované odmietavé pozície k návrhu Komisie zo strany Česka a Maďarska, ku ktorým sa pridá zrejme aj Poľsko, je to pochopiteľné.

„Výzvou v rámci rokovaní o rozpočte EÚ a zároveň úsilím predsedníctva bude nájsť rovnováhu medzi financovaním nových priorít EÚ a tzv. tradičných politík, ktoré prispievajú k napĺňaniu stále aktuálnych cieľov vyplývajúcich zo Zmlúv o EÚ,“ píše sa v predsedníckom programe. „Vyšehradské krajiny osobitne podporujú vyvážený rozpočet EÚ, ktorý zjednocuje  a nevytvára deliace línie v rámci Únie.“

Je však ťažké odhadnúť, čo sa tým myslí. Samotná podstata fungovania európskeho rozpočtu vytvára deliace línie. Slovensko aj ostatné krajiny V4 požadujú vyšší rozpočet (v pomere k HDP) ako súčasný a tiež vyššie národné príspevky. Tým dochádza k zostrovaniu hneď prvej deliacej línie: čistý prijímateľ – čistý prispievateľ. Program však neuvádza, ako chce tieto ciele dosiahnuť a rozdiely zmierniť. Jedným prostriedkom by bolo navýšenie vlastných zdrojov rozpočtu EÚ, o tom sa však nezmieňuje.

Kde je prienik a kde nie

Prienik vo vnútri V4 aj navonok s prístupom Komisie existuje – vo veci kohéznej politiky ako investičného nástroja. „Predsedníctvo bude podporovať zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti na úrovni EÚ, ako hlavnej investičnej politiky EÚ na podporu rastu a zamestnanosti aj po roku 2020,“ avizuje program schválený slovenskou vládou. Kohézna politika ostáva hlavnou investičnou politikou Únie aj podľa návrhu Komisie.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Dokument hovorí o hľadaní spoločnej pozície k „mechanizmu implementácie politiky súdržnosti“ po roku 2020. Zrejme tým má na mysli zjednodušenie čerpania a väčšiu flexibilitu, čo z pohľadu V4 má znamenať hlavne väčšie slovo členských štátov pri určovaní, kde sa peniaze minú. Štyri stredoeurópske vlády majú spoločné tiež to, že odmietajú zavádzanie nových alokačných kritérií ako integrácia migrantov, kvalita životného prostredia, úroveň vzdelania a nezamestnanosť mladých. Tu sa dá očakávať jednota V4.

Ostatné tri krajiny V4 však vyjadrili zásadný nesúhlas buď s celkovým návrhom VFR alebo s návrhom národnej obálky v rámci kohéznej politiky. Slovenský program tak nedáva odpoveď na otázku, ako chce Slovensko nájsť spoločnú pozíciu, keď pre slovenskú vládu je národná obálka „úspech“ a návrh Komisie dobrý štart do diskusií o budúcom VFR, kým pre Česko a Poľsko je návrh Komisie „neprijateľný“.

Dobré, ale vágne nápady

Vágna je ambícia dosiahnuť „spravodlivé rozloženie záťaže“ na strane príjmov aj výdavkov. „Predsedníctvo vyvinie spoločne s V4 partnermi úsilie na dojednanie vyváženej dohody o VFR tak, aby bola v súlade s hlavnými princípmi spravodlivého rozloženia záťaže ako na strane príjmov, tak i výdavkov rozpočtu EÚ. Je pri tom potrebné vziať do úvahy sociálno-ekonomickú situáciu v regiónoch a krajinách, ako aj rozdiely medzi členskými krajinami,“ uvádza program.

Nejasná je aj priorita „hodnotenia“ kohéznej politiky. „Jeho cieľom je posúdiť vplyvy a efekty finančnej podpory z fondov EÚ, pričom zistenia a odporúčania prispejú k napĺňaniu hlavných cieľov politiky súdržnosti a budú mať vplyv na tvorbu nových stratégií,“ informuje predsedníctvo bez bližších detailov.

Myšlienka ako taká je však dobrá, keďže napríklad Slovensku takéto komplexné a jasné hodnotenie vplyvov doterajšieho míňania eurofondov chýba.

Sporná reforma eurozóny

Hoci vo V4 platí spoločnou menou len Slovensko, aj ostatné tri krajiny prízvukujú, že chcú byť súčasťou diskusií o reforme eurozóny. Všetky tri krajiny sa do budúcnosti zaviazali prijať euro, čiže sa rozhoduje aj o budúcnosti celej V4. V texte programu sa však nachádza len jediná zmienka o reforme eurozóny: „Koordinácia V4 bude prebiehať aj v prípade ostatných inštitucionálnych návrhov týkajúcich sa zloženia Európskej komisie, posilnenia demokratickej legitimity a úlohy národných parlamentov v rozhodovacom procese EÚ, či vytvorenia pozície spoločného ministra hospodárstva a financií a celkovej inštitucionálnej architektúry eurozóny.“

Slovensko zatiaľ nemá jasné stanovisko k 22-miliardovému fondu na podporu reforiem

Európska komisia chce z európskeho rozpočtu vyčleniť peniaze na motiváciu členských štátov, aby v reformných politikách zohľadňovali jej odporúčania. Navrhuje tiež 30-miliardový fond pre krajiny zasiahnuté krízou. 

Na júnovom summite sa má pritom odhlasovať jej cestovná mapa a po lete by mali padnúť rozhodnutia o dôležitých pilieroch novej architektúry. Tie zahŕňajú premenu Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) na európsku obdobu Medzinárodného menového fondu, dobudovanie bankovej únie (spoločná ochrana vkladov) a zabezpečovací mechanizmus bankovej únie. Len v utorok 19. júna sa nemecká kancelárka a francúzsky prezident dohodli na rozpočte pre eurozónu. Ten by mal fungovať od 2021 a mohol by mať aj vplyv na podobu celkového rozpočtu EÚ.

Problém však je, že na viacero návrhov majú krajiny V4 rozdielne názory. Maďarsko chce reformovať ESM, aby do nejakej miery garantoval stabilitu aj za hranicami eurozóny, Poľsko dokonca žiada jeho dostupnosť pre všetky krajiny. V regióne sú odlišné pohľady aj na to, kto a ako by sa mal podieľať na jeho riadení.

Žiadny posun v migrácii

V oblasti migrácie sa V4 buď nikam neposunula (povinné kvóty) alebo má odlišné názory (globálny kompakt).

„Predsedníctvo má záujem pokračovať v spolupráci krajín V4 v zodpovednom riadení migračnej krízy, ktoré si vyžaduje komplexný a vyvážený prístup založený na dodržiavaní prijatých pravidiel, zodpovednosti a solidarite, zohľadňujúc reálne možnosti jednotlivých štátov. V4 odmieta akékoľvek aktivity a opatrenia zavádzajúce povinné mechanizmy prerozdeľovania utečencov medzi členské štáty EÚ,“ píše sa v programe slovenského predsedníctva.

Slovensko si dáva ambíciu podporovať za celú V4 to, čo chce maďarský premiér poraziť práve prostredníctvom V4: spoluprácu na úrovni OSN. „Predsedníctvo nadviaže na osvedčenú prax koordinácie pozícií a stanovísk k legislatívnym návrhom v rámci reformy spoločného európskeho azylového systému, najmä k Dublinskému nariadeniu, ako aj k pripravovanému Globálnemu kompaktu pre utečencov a Globálnemu kompaktu pre migráciu,“ píše sa v slovenskom dokumente.

Orbán: Nebezpečenstvo pochádza zo západu, z Bruselu, Paríža a Berlína

Slovensko považuje Viktor Obrán za spojenca proti snahám OSN pri manažovaní migrácie.

Spoločná bojová jednotka v nedohľadne

Nosnými témami v prioritnej oblasti „bezpečné prostredie“ sú obrana, zahraničná politika Únie a kybernetická bezpečnosť.

V rokoch 2014-2015 bolo snahou slovenského predsedníctva zvýšiť interoperabilitu ozbrojených síl krajín V4 s cieľom efektívnejšej spolupráce v budúcnosti; táto priorita je kľúčová v oblasti obrany aj dnes. Vytvorenie spoločnej bojovej skupiny EÚ krajín V4 bolo plánované na začiatok roka 2016, no realitou sa nestalo. Snaha o vytvorenie takejto jednotky patrí medzi priority aj dnes a je približne rovnako reálna, ako bola pred štyrmi rokmi. Dosiahnuteľným a konkrétnym cieľom ale v tejto oblasti bude publikovanie prvého katalógu výcvikových aktivít krajín V4 na roky 2019-2020, a to už koncom letných prázdnin.

Spomedzi 17 projektov, ktoré sú prvými lastovičkami v iniciatívach Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) sa V4 nedokázala skoordinovať ani pri jednom, napriek tomu, že ide o „hlavný nástroj prehlbovania bezpečnostnej a obrannej spolupráce EÚ“. Neexistuje totiž žiaden projekt, na ktorom by spolupracovali všetky štyri krajiny. Napríklad o projekt, ktorý v PESCO vedie Slovensko (EuroArtillery), zatiaľ žiadna ďalšia z V4 krajín neprejavila záujem. Celkovo okrem Slovenska v PESCO nevedie svoj vlastný projekt ani Česko, Maďarsko, ani Poľsko. Slovensko bude mať teda v najbližších mesiacoch neľahkú úlohu presvedčiť trojicu vyšehradskych krajín, aby sa napriek skepticizmu v PESCO aktivizovala, prípadne ich zapojilo do projektov, na ktorých sa podieľa.

Nerealistický program pre Východ

V oblasti politického dialógu s krajinami západného Balkánu a Východného partnerstva chce Slovensko viesť intenzívnejšie diskusie. Kým v regióne Balkánu a pri Gruzínsku, Ukrajine a Moldavsku sú priority jasnejšie, predsedníctvo chce zintenzívniť aj spoluprácu s Arménskom, Azerbajdžanom a Bieloruskom, kde Slovensko zatiaľ veľké skúsenosti nemá. Napriek tomu ponúka, že sa spoločne s V4 zapojí do „prípravy nového rámca dohôd s EÚ“. Podmienkou v týchto snahách má byť to, aby trojica krajín „splnila všetky nutné kritériá“. Už dnes je jasné, že sa tak nestane, čím sa ročné predsedníctvo oberá o možnosť ustanovenia realistických a dosiahnuteľných cieľov v oblasti spolupráce s krajinami Východného partnerstva.

Gréci a Macedónci sa dohodli: Bývalá juhoslovanská republika sa stane Severným Macedónskom

Dohoda otvára bývalej juhoslovanskej republike cestu do Európskej únie, ale aj NATO. Pozvánky na začiatky rokovaní sa očakávajú už v priebehu nasledujúceho mesiaca.

Rozširuje sa spolupráca s Izraelom, a to nielen v expertných oblastiach ako obrana, výskum a inovácie, či životné prostredie, ale aj na najvyššej úrovni, nakoľko slovenské predsedníctvo plánuje stretnutie premiérov V4 a Izraela. Zintenzívňovať sa budú podobné aktivity aj s Južnou Kóreou alebo Japonskom.

Predsedníctvo chce zamerať pozornosť V4 aj na Afriku. Do novovytvoreného trustového fondu pre Afriku celá štvorka prispela jednotlivo (najmenej Maďarsko, 700 tisíc eurami). Hoci spoločný projekt V4 prebieha už v Keni, o ďalších konkrétnych plánoch sa zatiaľ veľa nevie. Ak teda bude chcieť Vyšehrad na čele so Slovenskom koordinovať svoje príspevky Afrike, bude si musieť minimálne určiť priority a vybrať konkrétne projekty, nakoľko ide o jeden z nástrojov na riešenie migračnej krízy, ktorá je horúcou témou v celej štvorke, a preto sa bude dobre „predávať“ aj domácemu obyvateľstvu.

Málo pozornosti pre kyberbezpečnosť

Hoci chce Slovensko vo V4 posilňovať v oblasti boja proti kybernetickým hrozbám, jediný konkrétny projekt na najbližší rok súvisí s bojom proti kybernetickej kriminalite, spojenej so zneužívaním kryptomien, najmä bitcoinu. Namiesto progresívneho prístupu napríklad pobaltských krajín sa tak bude V4 pozerať na kryptomeny nie z pohľadu snahy o pochopenie, či reguláciu, ale ako na „takmer nevystopovateľnú resp. anonymnú menu, (ktorá sa) na tzv. dark internete zneužíva na nelegálne činnosti, najčastejšie na obchod so zbraňami, drogami, falošnými dokladmi a detskú pornografiu“. Napriek obsiahlosti a aktuálnosti témy kybernetickej bezpečnosti, kde sa už dnes organizujú aj mnohé spoločné cvičenia, či stretnutia, nevenuje tejto dôležitej téme Slovensko na poli V4 dostatočnú pozornosť.

Po tom, ako V4 predstavila svoje stanovisko k umelej inteligencii (AI), sa chce slovenské predsedníctvo zamerať aj na vytvorenie konštruktívnej platformy, „v rámci ktorej by si jednotlivé vyšehradské krajiny mohli vymeniť skúseností a informácie z vlastných národných prístupov voči AI“. Krajiny V4 boli prvé v Európskej únii, ktoré zaujali postoj k oznámeniu Európskej komisie o rozvoji umelej inteligencie a aj z iniciatívy, ktorá je plánovaná na predsedníctvo V4 je jasné, že si Slovensko uvedomuje rozsah výziev, ktorým bude stredoeurópsky trh s príchodom a rozšírením AI čeliť.

V digitálnej oblasti chýba medzi prioritnými oblasťami zmienka o rozvoji sietí a celkovej konektivite obyvateľov, o ktorú sa v oblasti Jednotného digitálneho trhu snaží Európska komisia. Krajiny V4 budú v najbližšom období spolupracovať na prípravách európskych legislatív v oblasti telekomunikácii, autorských práv, audiovizuálnej smernice, či rozsahu a umiestňovania sietí najnovších generácii a je faktom, že koordinácia medzi krajinami V4 vzhľadom na existujúcu porovnateľnú infraštruktúra by mohla byť dôležitým prínosom v diskusiách na európskej úrovni.

Slabý dôraz na automobilový sektor

„Koordinácia pozície krajín V4“ v oblasti dopravy je nezmyslene zaradená pod prioritu „silná Európa“. Špecifikum regiónu je v tom – ako priznáva aj sám predsednícky program – že „v rámci zoskupenia krajín V4 má silné postavenie automobilový priemysel“. Na rozdiel od krajín ako Holandsko či Nemecko sú alternatívne palivá vo vyšehradskom regióne ešte len v začiatkoch po technologickej aj trhovej stránke. Pre krajiny V4 má zmysel koordinovať svoju pozíciu k prerokúvanej legislatíve, avšak nie je cieľom akejsi vágnej európskej jednoty, ale pri zohľadnení špecifík regiónu, ktorý je mimoriadne závislý na výrobe spaľovacích motorov a zároveň slabo rozvinutý v oblasti alternatívnych palív.

Slovenské automobilky považujú Šefčovičov dopravný balíček za „nerealistický“

Zväz automobilového priemyslu chce minimalizovať svoje ohrozenie novou legislatívou.

Jednou z hlavných priorít programu mohol aj preto byť silnejší rozvoj elektromobility a alternatívnych palív. Oba tieto výrazy sa v ňom však nachádzajú len po dvakrát.

Všetky štyri vlády sa pritom hlásia k elektromobilite, Slovensko a Česko vyrábajú elektromobily, v Poľsku a Maďarsku sa budú vyrábať batérie. Hoci „slovenské predsedníctvo bude aktívne reagovať na súčasné inovatívne technologické trendy, napr. v automobilovom sektore, ktoré získavajú čoraz väčšie uplatnenie v reálnej ekonomike,“ program nehovorí, v čom bude predsednícka iniciatíva spočívať. Slovenské predsedníctvo vo V4 má pritom špeciálny dôvod rozpracovať túto agendu hlbšie: transformácia automobilového priemyslu je aktuálnou vlajkovou loďou projektu energetickej únie, za ktorý je zodpovedný slovenský komisár Maroš Šefčovič.

Nádej na spoločný postup v energetike

Pasáže o prioritách v energetike neobsahujú nič, čo by program slovenského predsedníctva výrazne odlišovalo od predchádzajúcich slovenských zahraničnopolitických dokumentov. Iná je však dynamika európskej agendy aj vnútorná dynamika vo V4.

Čo sa týka európskej agendy, trialógy ku kľúčovej legislatíve vrátane obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a riadeniu energetickej únie sa práve skončili. Predsednícky program preto logicky kladie dôraz na národné politiky. „Vysoko aktuálne budú prípravy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy,“ píše sa v dokumente.

Zo základných kameňov energetickej únie zostáva ešte legislatíva k dizajnu trhu s elektrinou a nová energeticko-klimatická stratégia do roku 2050. „V záujme celej skupiny V4 je koordinovane presadzovať spoločné požiadavky na zachovanie konkurencieschopnosti, bezpečnosti dodávok, primeraných cien pre konečných spotrebiteľov a suverenity pri voľbe energetického mixu pre každý členský štát,“ uvádza program slovenského predsedníctva. V relatívne zdieľanom poňatí V4 znamená „konkurencieschopnosť“ opatrnosť pri rozvoji obnoviteľných zdrojov a „bezpečnosť dodávok“ dôraz na stabilné dodávky zemného plynu. „Primerané ceny pre konečných spotrebiteľov“ naznačujú snahu dosiahnuť čo najdlhšie prežitie regulovaných cien energií, jedna z hlavných požiadaviek V4 voči novému dizajnu trhu s elektrinou. „Suverenita pri voľbe energetického mixu“ je už tradičná obrana jadrovej energie.

Jadrová energia: otázna priorita pre V4

Obhajoba atómovej energie je prioritou slovenského predsedníctva v energetike, takto to však necítia všetci členovia V4.

„Predsedníctvo sa bude koncentrovať na spoločné postupy so zameraním na definovanie postavenia jadrovej energetiky v rámci vnútorného trhu EÚ s elektrinou,  ako aj presadenie jadrovej energie ako primeraného zdroja pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov,“ avizuje predsednícky program. Ten ohlasuje aj „koordináciu pri prípadných rokovaniach o revízii Zmluvy o Euratome“ a „spoločné diskusie a koordináciu stanovísk V4 pred rokovaniami orgánov EÚ a iných medzinárodných platforiem k dokumentom týkajúcich sa jadrovej energetiky.“ Zaväzuje sa aj pokračovať v spoločnom projekte reaktoru novej generácie Allegro.

Transparentnosť ako kladivo na jadro? Slovensko sa obáva otvárania Euratomu

Premiér Peter Pellegrini obhajoval záujmy jadrového priemyslu, ale varoval pred novým omeškaním pri spúšťaní tretieho bloku v Mochovciach.

Nejde len o to, že projekt Allegro stagnuje. Problémom je tiež to, že Poľsko nevyrába elektrinu z jadra a počas slovenského predsedníctva to tak aj zostane. Svoje rozhodnutie o prvej jadrovej elektrárni neustále odkladá a medzitým investuje do veterných elektrární na mori. Nie je vylúčené, že Poľsko sa počas najbližších 12 mesiacov predsa len rozhodne postaviť prvú atómku, zatiaľ však určite nie je takým zapáleným obrancom jadra ako ostatní členovia V4.

Chýba Eastring aj energetická efektívnosť

Prekvapením je to, čo predsednícky program neobsahuje.

Predsednícky program na jednej strane hovorí, že „energetická bezpečnosť patrí medzi strategické priority krajín V4 vzhľadom na ich spoločnú vysokú závislosť na dovoze energetických surovín z tretích krajín“ a že predsedníctvo „sa bude… koncentrovať na konzultácie a koordináciu krajín V4 pri presadzovaní projektov, ktoré posilnia energetickú bezpečnosť regiónu strednej Európy a ktoré v maximálnej možnej miere využívajú existujúcu infraštruktúru.“ Na druhej strane v ňom však chýba akákoľvek zmienka o Nord Streame 2Eastringu. Ide o dva plánované plynovody, ktoré slovenská diplomacia zvykne spomínať vo svojich oficiálnych dokumentoch a voči ktorým sa snaží zladiť postup v rámci V4. Slovenské predsedníctvo však podľa svojho programu nemá ambíciu pokračovať v odpore proti Nord Streamu 2, ktorý obchádza Poľsko a Slovensko, ani podporovať slovenský projekt Eastring, ktorý má za účasti Maďarska lepšie prepojiť strednú a juhovýchodnú Európu. Dôvodom, prečo sa tieto dva plynovody v programe nespomínajú, môžu byť aj odlišné pozície niektorých členov V4, zvlášť Česka.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič síce môže hovoriť, že energetická účinnosť je na prvom mieste, predsednícky program jeho krajiny vo V4 sa o nej nezmieňuje ani slovom.

Ambície v odpadovom hospodárstve

Ako ambiciózny možno vyhodnotiť program v oblasti životného prostredia zaradeného pod prioritu „inteligentné riešenia“. Najviac priestoru venuje obehovému a odpadovému hospodárstvu. Program priznáva, že odpadové hospodárstvo „predstavuje pre krajiny V4 jednu z najväčších výziev“. Krajiny naozaj spájajú podobné problémy, medzi tie najväčšie patrí nízky podiel recyklácie komunálneho odpadu, vysoká miera skládkovania a nelegálne skládky.

V4 v koši? Región trpí nelegálnymi skládkami aj kreatívnymi štatistikami

Poľsko má vo Vyšehradskej skupine najbližšie k európskym štandardom v komunálnom odpade. Najhoršie výsledky dosahuje Slovensko. Ich spoločným problémom je vymáhanie zákona.

„Stimulovať budeme otvorenú diskusiu o týchto politikách, ktoré podporia inovačný potenciál ekonomík, ako aj nové investície,“ avizuje program predsedníctva. Chce sa zamerať na národné politiky a aktuálne legislatívne a nelegislatívne iniciatívy EÚ v tejto oblasti, akými sú legislatívny balíček o odpadoch, minibalíček pre obehové hospodárstvo (Stratégia EÚ pre plasty; Monitorovací rámec pre obehovú ekonomiku) a národné akčné plány pre obehové hospodárstvo.

Predsedníctvo chce navyše „posilnenie vzájomnej spolupráce v oblasti boja proti vybraným najzávažnejším formám environmentálnej trestnej činnosti“.