Slovensko zažije utečeneckú krízu, aj pre náš odpor nebude pomoc z Únie istá

Hraničné priechody s Ukrajinou už boli vo štvrtok plné. [TASR/Roman Hanc]

Utečenci z Ukrajiny prichádzajú na Slovensko v rámci veľmi podobných pravidiel, aké mali južné krajiny v roku 2015. Povinné kvóty sú už dva roky preč zo stola, členské štáty ale neboli schopné uzavrieť dohodu ani o iných druhoch solidarity.

Scenár veľkej migračnej vlny na Slovensko z Ukrajiny je reálny. Ešte pred oznámením novej ruskej agresie na Ukrajine to oznámil slovenský minister obrany Jaroslav Naď. A vo štvrtok sme už boli svedkami dvanásťhodinových kolón na východných hraniciach.

Keď čelili tlakom južné krajiny v roku 2015, Slovensko patrilo medzi štáty, ktoré hlasovalo proti prerozdeľovaniu utečencov a odmietalo akékoľvek náznaky povinnej solidarity. Aj pre podobné pozície je Nový migračný a azylový pakt Európskej únie stále zablokovaný. Ten už pritom umožňuje prejavenie solidarity aj iným spôsobom, napríklad finančnou pomocou.

Bez neho sa Slovensko, podobne ako sedem rokov dozadu iné členské štáty, bude môcť spoliehať iba na dobrovoľnú pomoc.

„V prípade, že na Slovensko prídu desaťtisíce utečencov, zažijeme situáciu veľmi podobnú tej, v akej sú južné krajiny dlhé roky a čo je aj dôvodom, prečo požadujú zavedenie systému povinných relokácií,“ myslí si výkonná riaditeľka slovenskej Ligy za ľudské práva, Zuzana Števulová. „Možno ich v takom prípade viac pochopíme.“

Šimečka: Ruský útok mení dejiny, Ukrajine nesmieme zavrieť dvere do Únie

Vladimir Putin je pripravený zničiť doterajšie bezpečnostné usporiadanie. Na Ukrajinu teraz nesmieme zanevrieť a musíme ju podporiť vo vstupe do Únie, hovorí podpredseda Európskeho parlamentu MICHAL ŠIMEČKA. 

Slovensko a utečenci z Ukrajiny

Ministerstvo vnútra potvrdzuje, že počíta aj s prípravou kapacít pre prípad príchodu „veľkého počtu“ utečencov z Ukrajiny. Na slovenskom území je päť hraničných priechodov, ktoré zároveň slúžia ako hranica Európskej únie.

„Najskôr by sa využívali kapacity azylových zariadení v Humennom, Opatovskej Novej vsi a Rohovciach,“ odkazuje tlačový odbor rezortu.

Ďalším krokom by bolo navýšiť ich kapacity o núdzové ubytovanie, rezort ďalej vie využiť svoje voľné ubytovacie zariadenia.

Takto by štát dokázal ubytovať okolo 3800 osôb. Ak by na Slovensko začalo prichádzať viac ako 500 osôb denne, Slovensko by využilo aj komerčné hotely a ubytovne na východe Slovenska, ktorých kapacita má byť 30 tisíc.

„Dá sa takmer s istotou predpokladať, že ruská agresia vyženie z krajiny aj mnohé Ukrajinky a Ukrajincov. Majme, prosím, pre nich súcit a pochopenie,“ povedala vo štvrtok prezidentka Zuzana Čaputová, v spoločnom stanovisku s predsedom parlamentu Borisom Kollárom a premiérom Eduardom Hegerom.

„Tí, ktorí utekajú pred vojnou, si podľa medzinárodných zákonov zaslúžia našu pomoc. Slovenská republika bude princípy ľudskosti a solidarity zodpovedne plniť,“ oznámila prezidentka.

Migračnú stratégiu Slovenska písal ešte Lipšic, prijatie novej vláda od marca odkladá

Slovensko sa v otázke migrácie riadi desať rokov starým dokumentom, ktorého aktualizácia čaká na vláde už takmer pol roka. Liga za ľudské práva za tým vidí sklon migráciu démonizovať, čo návrh novej stratégie odsudzuje.

Podľa Števulovej je momentálna situácia na hraniciach iba začiatkom.

„V prípade vojny to zvyčajne vyzerá tak, že ľudia najskôr čakajú, dúfajú, že sa konflikt čoskoro skončí, prípadne sa presídlia do bezpečnejšej časti krajiny,“ hovorí Števulová. Scenár veľkého počtu ľudí prichádzajúcich cez hranicu bude podľa nej každým dňom vojnového konfliktu pravdepodobnejší.

Právnička predpokladá, že takíto utečenci by aj po príchode na Slovensko chceli zostať čo najbližšie svojej krajine.

Keďže ľudia z Ukrajiny majú s Úniou bezvízový styk, mali by možnosť prísť na Slovensko najskôr krátkodobo a až neskôr požiadať o azyl.

„Tiež si myslím, že ak by táto situácia nastala, namiesto individuálneho azylového konania, ktoré je časovo a kapacitne náročné, by vláda mala využiť nástroje hromadného udelenia ochrany, víza alebo pobytu,“ hovorí Števulová.

K takémuto kroku by podľa nej mohla pristúpiť Európska únia aktivovaním režimu smernice o dočasnej ochrane. Aj slovenská vláda by však mohla rozhodnúť, že všetkým ľuďom prichádzajúcim z Ukrajiny napríklad udelí národné vízum na jeden rok.

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH, EPP) si však nemyslí, že hrozí podobný scenár ako v roku 2015.

„Množstvo žiadateľov o azyl z Ukrajiny bude predovšetkým záležať od intenzity bojov, ktoré sa na Ukrajine rozpútajú,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Lexmann.

Po ruskej agresii na Kryme v roku 2014 sa počet ukrajinských žiadateľov o azyl v EÚ zvýšil štrnásťkrát. V roku 2015 požiadalo o azyl viac ako dvadsaťtisíc ľudí, odvtedy čísla klesajú. V roku 2021 sa prvýkrát mierne zvýšili.

„Ani zďaleka to ale nepripomínalo situáciu so stovkami tisíc utečencov, ktorej sme boli svedkami od roku 2015 v južnej Európe, kam prichádzali migranti a utečenci prevažne zo Sýrie, Afganistanu, Nigérie, Somálska či Pakistanu,“ hovorí Lexmann.

Počet žiadostí o azyl do Európskej únie vyvrcholil v roku 2015, kedy sa oproti prechádzajúcemu roku takmer zdvojnásobil. Cez miliarda ľudí žiadala o ochranu v EÚ aj v roku 2016, potom sa tri roky držala zhruba na úrovni 600 tisíc.

Slovensko doteraz nepatrilo medzi populárne krajiny pre žiadateľov o azyl z Ukrajiny. Väčšina žiadostí smerovala do Francúzska, Španielska a Nemecka. Príchod ukrajinských utečencov v roku 2022 očakávajú aj iné krajiny – Poľsko hovorí o milióne ľudí, Rumunsko by malo byť pripravené prijať pol milióna utečencov.

Vo všeobecnosti Slovensko prijíma aj udeľuje azyl iba veľmi málo. Najvyšší počet žiadostí o azyl sme evidovali v roku 2004, veľká časť z nich prichádzala z Indie, Ruska a Číny. Počet udelených azylov sa pohybuje iba v niekoľkých desiatkach ročne.

Lexmann navyše ráta s tým, že aj v prípade zvýšeného počtu žiadateľov o azyl by sa Slovensko mohlo spoľahnúť na dobrovoľnú pomoc.

„Česká republika už prisľúbila Slovensku policajné jednotky, ktoré by pomohli zvládať prípadný nápor utečencov na hraniciach schengenského priestoru s Ukrajinou. Zároveň považujem za morálnu povinnosť preukázať pomoc našim susedom v núdzi, ktorí opúšťajú svoje domovy v dôsledku vojny,“ hovorí Lexmann.

Slovensko: Sponzorované návraty migrantov sú maskované relokácie

Slovensko má vážne výhrady ku kľúčovým aspektom nového migračného paktu EÚ. Odmieta napríklad nechať Komisiu rozhodnúť, čo prestavuje krízovú migračnú situáciu, ktorá spúšťa solidaritu.

Členské štáty Európskej únie sa zaviazali ctiť právo každého človeka požiadať o azyl v rámci pravidiel Ženevského dohovoru z roku 1951 v charte základných práv EÚ. Ide o špeciálny typ ochrany migrantov, ktorým v domovskej krajine hrozí prenasledovanie alebo vážna ujma.

K tomu sa v zmluve o fungovaní EÚ dohodli, že v oblasti azylovej politiky budú postupovať spoločne a žiadosti budú posudzovať podľa rovnocenných pravidiel, ktoré by mali zabezpečiť spravodlivé a efektívne fungovanie azylového systému v celej EÚ.

V praxi si však tieto procesy každá členská krajina riadi sama.

Žiadosti o azyl do EÚ zaznamenali mierny prepad v roku 2020, potom sa však znovu vrátili na predpandemickú úroveň. Aj v roku 2021 dominovali žiadosti zo Sýrie, zvýšil sa aj počet žiadateľov z Afganistanu.

V roku 2021 bolo 35 percent žiadostí vyhodnotených tak, že žiadatelia dostali buď azyl alebo doplnkovú formu ochrany. To je najvyšší pomer od roku 2017, vo veľkom sa o to postarali žiadatelia z Afganistanu.

V roku 2021 sa strojnásobili aj počty žiadateľov o azyl z Bieloruska. Koniec minulého roka sa niesol aj v znamení migračnej krízy na poľsko-bieloruských hraniciach. Počty ľudí snažiacich sa o prechod cez bieloruské hranice sa koncom januára stabilizovala, situácia utečencov uviaznutých na mieste je však stále krízová.

Európska komisia v rámci riešenia situácie Poľsku povolila odchýliť sa od pravidiel EÚ, keď predĺžila čas, počas ktorého mohlo držať migrantov na hranici až 20 týždňov. Tiež nezakročila voči prijatiu zákona, ktorý ľuďom odoberal ich právo na požiadanie o azyl a okrem rétoriky nereagovala ani na správy o porušovaní ľudských práv žiadateľov o azyl.  

Reportuje z poľsko-bieloruskej hranice: Utečenecká kríza sa dá vyriešiť za 12 hodín

Poľsko by malo dodržiavať vlastné zákony a dovoliť ľuďom požiadať o azyl. Má na to zdroje, ale nie vôľu, a Únia pred tým zatvára oči. To sa ale nedá, keď sa začínajú kopiť telá, hovorí v rozhovore novinárka CLAUDIA CIOBANU.

Snahy o reformu po kríze v roku 2015

Únia v roku 2015 narazila na limity solidarity na čisto dobrovoľnej báze. Krajiny príchodu, akými bolo najmä Grécko a Taliansko, trpeli pod náporom veľkého množstva prichádzajúcich utečencov, ktorým tiež v danej situácii neboli schopní zabezpečiť dôstojné a bezpečné podmienky.

V tomto kontexte sa Slovensko, spolu s Maďarskom, Poľskom a Rumunskom, vyprofilovali ako krajiny, ktoré sa tvrdo postavili proti volaniam o prerozdelenie prichádzajúcich azylantov do viacerých krajín. Slovensko sa v tomto období tiež vyznačilo vyhlásením a následným prijatím iba kresťanských utečencov.

Kríza z roku 2015 sa podarila ustáliť po uzatvorení zmluvy s Tureckom, v rámci ktorej krajina posilnila hranice s Gréckom a súhlasila prijať všetkých utečencov, ktorí sa na jej územie navrátia z EÚ, výmenou za šesť miliárd eur. Táto dohoda bola kritizovaná mnohými medzinárodnými organizáciami za porušovanie práv utečencov, vrátane OSN. Podobnú dohodu podpísala Talianska vláda s Líbyou.

Európska komisia navrhla prvý reformný balíček v máji 2016 siedmych legislatív. Po zvládnutí prvotnej krízy však motivácia na zmenu najmä v členských štátoch zastúpených Radou EÚ vyprchala. Ako najproblematickejšia sa ukázala reforma smernice, ktorá určuje pravidlá pre azylové procedúry a takzvané dublinské pravidlá, v rámci ktorých dnes padá zodpovednosť za spracovanie azylovej žiadosti na krajinu prvého vstupu. Rokovania sa teda do reality nepretavili a roky zostali politicky zablokované.

V septembri 2020 predstavila Európska komisia revitalizovaný plán s názvom Nový migračný a azylový pakt, ktorým chcela znovu dosiahnuť zhodu na nových migračných pravidlách.

Proti povinným kvótam vystupovali stredoeurópske krajiny aj v týchto vyjednávaniach. Znamená to, že európske štáty ani po prijatí reformy nebudú mať garanciu, že im iné členské štáty v krízovej situácii pomôžu prijatím žiadateľov o azyl na ich území.

Eurokomisár: Stredopraví politici by mali migračný pakt podporiť

Margaritis Schinas očakáva dohodu na Novom pakte o migrácii a azyle bezprostredne po francúzskych prezidentských voľbách na budúci rok. Proti návrhu bojuje iba krajná pravica a ľavica, povedal portálu EURACTIV.

Podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas v rozhovore pre portál EURACTIV kritizoval …

Nové pravidlá, ktoré navrhuje Európska únia, popísal eurokomisár Margaritis Schinas, ktorý je zodpovedný za jeho koordináciu, ako trojposchodovú budovu.

Na prvom poschodí má byť posilnenie vzťahov s tretími krajinami, z ktorých utečenci prichádzajú a cez ktoré sa do Únie dostávajú. V rámci tohto poschodia by mala Únia pomôcť „zlepšiť život“ v týchto krajinách a tak zabrániť utečeneckým krízam, prakticky cez 25 partnerských dohôd s tretími krajinami.

Za druhé poschodie Schinas označil kontrolu hraníc EÚ. Frontex, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, by v rámci tohto plánu mala získať o päť miliárd eur viac ročne, čo by jej malo zabezpečiť 10 tisíc zamestnancov. Eurokomisia predstavila aj úplne nové pravidlá pre skríning ľudí na externých hraniciach.

Tretie poschodie by malo zadefinovať nový spôsob prejavovania solidarity medzi členskými štátmi v krízových situáciách. Kľúčovou témou tohto prístupu je, že solidarita by bola povinná, štáty by si však mohli zvoliť aj iné spôsoby, než prevzatie zodpovednosti za utečencov – napríklad finančnú, hmotnú alebo personálnu pomoc.

Slovensko víta novú azylovú agentúru, ale hlasovalo proti

Minister vnútra Roman Mikulec hlasoval na Rade EÚ proti vytvoreniu novej azylovej agentúry napriek tomu, že ju podporuje. Chcel, aby sa celá migračná reforma dohadovala naraz. Agentúra ale aj tak nezačne fungovať naplno, kým nebude dublinský systém nahradený.

Nie je prekvapivé, že konfliktná zóna je stále najmä na tomto treťom poschodí. Pre stredozemské krajiny, teda Cyprus, Grécko, Taliansko, Maltu a Španielsko, je navrhované znenie nedostatočné. Politici zo strednej a východnej Európy, vrátane českých a slovenských, naopak vyhlásili, že sa forma solidarity príliš podobá na povinné kvóty.

Dotiahnuť sa zatiaľ podarilo iba dva konkrétne kusy legislatívy – smernicu o takzvanej modrej karte, ktorá má zlepšiť možnosti pracovnej migrácie do EÚ a posilnený mandát Európskej agentúry pre azyl, ktorá po novom získala 500 ľudí, ktorí budú môcť pomáhať na hraniciach so spracovávaním žiadostí o azyl.

Úvodom roka 2022 ale posun nastal aj v kontroverznej otázke solidarity, keď ministri vnútra členských krajín schválili kontúry navrhovaného systému.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin po stretnutí potvrdil, že ak krajina neposkytne „distribúciu“, mala by poskytnúť „veľa finančnej podpory“.

Čo presne to znamená, chcú ministri doriešiť na ďalšom stretnutí tretieho marca.

Francúzske predsedníctvo Rady EÚ má ambíciu dosiahnuť zhodu medzi členskými krajinami postupným prístupom. Pri rôznych aspektoch reformy by sa teda postupovalo súčasne.

„Slovensko prijalo tento prístup pozitívne,“ odkazuje slovenský rezort vnútra. Finálnu pozíciu na marcové stretnutie však ešte nemá vytvorenú.

Medzinárodné organizácie sú však k navrhnutým podmienkam kritické. Z jednej strany kritizujú veľkú úlohu tretích krajín, čo podľa nich v praxi znamená snahu čo najviac zvýšiť počty ľudí, ktorí budú z Európy deportovaní a navrátení do pôvodných krajín.

Európa stojí pred ďalšou migračnou krízou a jej nový pakt môže problémy zhoršiť

Nový pakt o migrácii a azyle mal napraviť zlyhania z roku 2015. Nová štúdia ale návrh kritizuje za to, že krajinám vstupu negarantuje skutočnú pomoc a žiadateľov o azyl obmedzí na slobode. 

Tiež upozorňujú na to, že alternatívne formy solidarity negarantujú, že krajinám vstupu výrazne pomôžu. Zodpovednosť tak prakticky stále zostane na ich pleciach.

„Myslím si, že relokácie sú nástrojom na zdieľanie zodpovednosti a solidaritu medzi členskými štátmi, pretože situácia, kedy je hŕstka štátov neprimerane zasiahnutá príchodom žiadateľov o azyl je nespravodlivá,“ približuje Števulová pozíciu Európskej rady pre utečencov a exilantov.

Členské štáty však v decembri odmietli aj mechanizmus, v rámci ktorého by boli prerozdeľovaní utečenci po zachránení na mori s argumentom, že takáto dohoda by utečencov motivovala k príchodu.

„Je jasné, že povinné kvóty nemajú dostatočnú politickú podporu. Rovnako je to aj s princípom relokácií migrantov z nárazníkových krajín, ktorý je navrhnutý v novom pakte, pretože táto takzvaná povinná solidarita z určitého pohľadu môže dokonca ešte zvýšiť príliv migrantov,“ hovorí Lexmann.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte